Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-21-2019.pdf
PDF · 205.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, 900 33 Marianka, zastúpený: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 36 681 075, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO 35 709 332, zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 112.264,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich 5% ročne zo sumy 35.179,26 Eur a sumy 70.120,83 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 112.195,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70.120,83 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,88%.
V. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.04.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 37.366,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že si uplatňuje v neprospech žalovaného nárok na zaplatenie: (i) časti poistného plnenia vo výške 35.179,26 Eur z poistenia domácnosti, ktoré nebolo žalobcovi žalovaným vyplatené z dôvodu jeho zníženia na základe rozhodnutia členov škodovej komisie žalovaného s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 do zaplatenia, (ii) úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za omeškanie s platbou preddavku (v sume 20.000,- Eur) na poistné od 15.05.2016 do 08.03.2017 zo sumy 20.000,- Eur t.j. 821,84 Eur, (iii) úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za omeškanie s platbou preddavku (v sume 30.000,- Eur) na poistné od 15.05.2016 do 09.04.2017 zo sumy 30.000,- Eur t.j. 1.365,58 Eur a náhradu trov konania vzniknutých žalobcovi v tomto súdnom spore. Peňažnú pohľadávku si žalobca uplatnil v tomto súdnom spore z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie vrátane primeraného preddavku na poistné plnenie riadne a včas podľa poistnej zmluvy č. 2401446526 uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom dňa 01.04.2016. Právo na poistné plnenie vzniklo žalobcovi
podľa poistnej zmluvy z dôvodu vzniku poistnej udalosti, ktorou bol požiar poistenej nehnuteľnosti t.č. vo výlučnom vlastníctve žalobcu - rodinného domu zapísaného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: R. N. na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: A. XX dňa 11.04.2016. Žalobca žalovanému riadne a včas oznámil, že nastala poistná udalosť, dal žalovanému ako poisťovateľovi pravdivé vysvetlenie o vzniku tejto udalosti a rozsahu jej následkov a pri šetrení poistnej udalosti potrebnom na zistenie povinnosti žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie poskytol žalobca žalovanému potrebnú súčinnosť. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti pridelil pre svoje interné potreby poistnej udalosti pre poistné plnenie týkajúce sa zariadenia domácnosti udalosti identifikačné číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný vykonával taktiež šetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti - rodinného domu pod interným identifikačným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný sa o poistnej udalosti v súlade so Zápisom - obhliadka po škodovej udalosti NEHNUTEĽNOSŤ dozvedel najneskôr dňa 13.04.2016. Žalovaný ukončil vyšetrenie potrebné na zistenie povinnosti žalovaného ako poistiteľa plniť vo vzťahu k domácnosti najneskôr dňa 28.07.2017, podľa Oznámenia (žalovaného) o ukončení likvidácie poistnej udalosti, poistná udalosť číslo: XXXXXXXXXX, zo dňa 28.07.2017. S ohľadom na skutočnosť, že z postupu žalovaného bolo zrejmé, že vyšetrenie poistnej udalosti sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po oznámení poistnej udalosti žalobcom (t.j. najneskôr od 13.04.2016), požiadal žalobca žalovaného prostredníctvom svojho zástupcu L.. A. Z. (okresného vedúceho pre OVB Allfinanz Slovensko a.s.) dňa 25.04.2016 o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy ako aj § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto vznesenej požiadavky však žalovaný žalobcovi včas preddavok na poistné plnenie neuhradil, pričom žalovaný k úhrade preddavku na poistné plnenie pristúpil až so značným omeškaním. Prvá časť preddavku na poistné plnenie vo vzťahu k poisteniu domácnosti vo výške 20.000,- Eur bola žalobcovi uhradená dňa 09.03.2017, druhá časť preddavku na poistné plnenie vo vzťahu k poisteniu domácnosti vo výške 30.000,- Eur bola žalobcovi uhradená dňa 10.04.2017. S ohľadom na vyššie uvedené omeškanie žalovaného s úhradou preddavku na poistné plnenie si žalobca v tomto súdnom spore uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu omeškania s úhradou preddavku na poistné plnenie, a to vo vzťahu k častiam uhradených preddavkov na poistné plnenie vo vzťahu k poisteniu domácnosti. Žalobca namietal krátenie poistného plnenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade doplatku poistného plnenia zodpovedajúceho krátenej výške vo vzťahu k poisteniu domácnosti a to v sume 35.179,26 Eur. Krátenie poistného plnenia žalovaným vo výške a z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, tak ako je v tejto žalobe označené považoval žalobca za svojvoľné a nedôvodné, nakoľko závery šetrenia poistnej udalosti nemajú základ v dokumentoch, na ktoré sa žalovaný v týchto dokumentoch odvoláva. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že nespôsobil vznik poistnej udalosti a ani nezväčšil rozsah jej následkov. Žalovaným tvrdené porušenie povinností (v Oznámeniach o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX) nemá základ v posúdení okolností poistnej udalosti Hasičským a záchranným útvarom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a príslušným vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP - XXX/ X-VYS-BX-XXXX zo dňa 26.01.2017 prerušil trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Na základe uznesenia je preukázaná skutočnosť, že sa stal trestný čin, následkom ktorého vznikla žalobcovi ako osobe poškodenej trestným činom škoda, avšak žiadnym spôsobom nie je podporené tvrdenie žalovaného o tom, že nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá (tak ako žalovaný uvádza v Oznámeniach o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX). Z uznesenia je zrejmé, že spôsob vniknutia páchateľa trestného činu nebol vyšetrovateľom zistený, a preto nie je možné identifikovať spôsob a miesto vniknutia do nehnuteľnosti a ani vyhlasovať, že nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá. Na základe skutočností vyplývajúcich z Odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.j.: BA-C zo dňa 14.04.2016 je preukázané, že nájomca poisteného rodinného domu odomkol vchodové dvere a súčasne, že zatvorenie domu bolo zrejmým faktorom ovplyvňujúcim šírenie požiaru. Žalobca popieral porušenie akejkoľvek povinnosti, ktoré by mohla mať vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a súčasne ktoré by oprávňovalo žalovaného na zníženie/krátenie poisteného plnenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky listom vo veci Výzva, číslo poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2017. Na základe výzvy podľa predchádzajúcej vety však pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani čiastočne a Odpoveďou na výzvu
zo dňa 13.11.2017, vyhotovenou dňa 28.11.2017, žalovaný oznámil žalobcovi, že na záveroch likvidácie škodových udalostí (tak vo vzťahu k nehnuteľnosti ako aj zariadeniu domácnosti) trvá.
2. Podaním doručeným súdu 01.08.2019 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh tak, že sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 112.264,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 70.120,83 Eur od 31.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že ohľadom na skutočnosť, že žalovaný neposkytol do dnešného dňa rozdiel medzi poistným plnením z poistenia nehnuteľnosti a kráteným poistným plnením z poistenia nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: R. N. na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: A. XX žalobca navrhol podľa § 139 a nasl. CSP zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení uplatneného práva z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie vrátane primeraného preddavku na poistné plnenie riadne a včas podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom dňa 01.04.2016. Žalobca si týmto uplatnil v neprospech žalovaného po zmene žaloby jej rozšírením nárok na zaplatenie: (i) časti poistného plnenia vo výške 35.179,26 Eur z poistenia domácnosti, ktoré nebolo žalobcovi žalovaným vyplatené z dôvodu jeho zníženia na základe rozhodnutia členov škodovej komisie žalovaného s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 do zaplatenia, (ii) úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za omeškanie s platbou preddavku (v sume 20.000,- Eur) na poistné od 15.05.2016 do 08.03.2017 zo sumy 20.000,- Eur t.j. 821,84 Eur, (iii) úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za omeškanie s platbou preddavku (v sume 30.000,- Eur) na poistné od 15.05.2016 do 09.04.2017 zo sumy 30.000,- Eur t.j. 1.365,58 Eur, (iv) časti poistného plnenia vo výške 70.120,83 Eur z poistenia nehnuteľnosti, ktoré nebolo žalobcovi žalovaným vyplatené z dôvodu jeho zníženia na základe rozhodnutia členov škodovej komisie žalovaného s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70.120,83 Eur od 31.07.2017 do zaplatenia, (v) úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne za omeškanie s platbou preddavku (v sume 104.000,- Eur) na poistné od 15.05.2016 do 12.04.2017 zo sumy 104.000,- Eur t.j. 4.777,16 Eur a náhradu trov konania vzniknutých žalobcovi v tomto súdnom spore. Žalobca na odôvodnenie nárokov označených v bodoch (i) - (iii) tejto zmeny žaloby odkazoval na podanú žalobu zo dňa 08.04.2019 aj s tam uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami a označenými dôkaznými prostriedkami v tomto súdnom spore. Peňažnú pohľadávku označenú v bode (iv) a (v) si žalobca uplatnil po zmene žaloby v tomto súdnom spore z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie z nehnuteľnosti vrátane primeraného preddavku na poistné plnenie z nehnuteľnosti riadne a včas podľa poistnej zmluvy. Právo na poistné plnenie z poistenia nehnuteľnosti vzniklo žalobcovi podľa poistnej zmluvy z dôvodu vzniku poistnej udalosti, ktorou bol požiar poisteného rodinného domu dňa 11.04.2016. Žalobca žalovanému riadne a včas oznámil, že nastala poistná udalosť, dal žalovanému ako poisťovateľovi pravdivé vysvetlenie o vzniku tejto udalosti a rozsahu jej následkov a pri šetrení poistnej udalosti potrebnom na zistenie povinnosti žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie poskytol žalobca žalovanému potrebnú súčinnosť. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti pridelil pre svoje interné potreby poistnej udalosti pre poistné plnenie týkajúce sa nehnuteľnosti - rodinného domu identifikačné číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný sa o poistnej udalosti v súlade so Zápisom - obhliadka po škodovej udalosti NEHNUTEĽNOSŤ dozvedel najneskôr dňa 13.04.2016. Žalovaný ukončil vyšetrenie potrebné na zistenie povinnosti žalovaného ako poistiteľa plniť vo vzťahu k nehnuteľnosti najneskôr dňa 31.07.2017, podľa Oznámenia (žalovaného) o ukončení likvidácie poistnej udalosti, poistná udalosť číslo: XXXXXXXXXX, zo dňa 31.07.2017. S ohľadom na skutočnosť, že z postupu žalovaného bolo zrejmé, že vyšetrenie poistnej udalosti sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po oznámení poistnej udalosti žalobcom (t.j. najneskôr od 13.04.2016), požiadal žalobca žalovaného prostredníctvom svojho zástupcu L.. A. Z. (okresného vedúceho pre OVB Allfinanz Slovensko a.s.) dňa 25.04.2016 o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy ako aj § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto vznesenej požiadavky však žalovaný žalobcovi včas preddavok na poistné plnenie neuhradil, pričom žalovaný k úhrade preddavku na poistné plnenie pristúpil až so značným omeškaním. Preddavok bol záložnému veriteľovi žalobcu
- banke: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 uhradený vo výške 104.000,- Eur dňa 13.04.2017. Žalobca bol nútený rodinný dom s priľahlými pozemkami predať, pričom zaniklo oprávnenie záložného veriteľa označeného v predchádzajúcej vete obdržať poistné plnenie, resp. jeho doplatok z poistenia nehnuteľnosti. S ohľadom na vyššie uvedené omeškanie žalovaného s úhradou preddavku na poistné plnenie si žalobca v tomto súdnom spore uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu omeškania s úhradou preddavku na poistné
plnenie vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti. Žalobca namieta krátenie poistného plnenia a žiada, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade doplatku poistného plnenia zodpovedajúceho krátenej výške vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti, a to v sume 70.120,83 Eur. Krátenie poistného plnenia žalovaným vo výške a z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, tak ako je v tejto žalobe označené považoval žalobca za svojvoľné a nedôvodné, nakoľko závery šetrenia poistnej udalosti nemajú základ v dokumentoch, na ktoré sa žalovaný v týchto dokumentoch odvoláva. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že nespôsobil vznik poistnej udalosti a ani nezväčšil rozsah jej následkov. Žalovaným tvrdené porušenie povinností (v Oznámeniach o ukončení likvidácie) nemá základ v posúdení okolností poistnej udalosti Hasičským a záchranným útvarom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a príslušným vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP - 226/ X-VYS-BX-XXXX zo dňa 26.01.2017 prerušil trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Na základe uznesenia je preukázaná skutočnosť, že sa stal trestný čin, následkom ktorého vznikla žalobcovi ako osobe poškodenej trestným činom škoda, avšak žiadnym spôsobom nie je podporené tvrdenie žalovaného o tom, že nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá (tak ako žalovaný uvádza v Oznámeniach o ukončení likvidácie poistnej udalosti). Z uznesenia je zrejmé, že spôsob vniknutia páchateľa trestného činu nebol vyšetrovateľom zistený, a preto nie je možné identifikovať spôsob a miesto vniknutia do nehnuteľnosti a ani vyhlasovať, že nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá. Na základe skutočností vyplývajúcich z Odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.j.: BA-C zo dňa 14.04.2016 je preukázané, že nájomca poisteného rodinného domu odomkol vchodové dvere a súčasne, že zatvorenie domu bolo zrejmým faktorom ovplyvňujúcim šírenie požiaru. Žalobca popieral porušenie akejkoľvek povinnosti, ktoré by mohla mať vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a súčasne ktoré by oprávňovalo žalovaného na zníženie/krátenie poisteného plnenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky listom vo veci Výzva, číslo poistnej zmluvy: 2401446526 zo dňa 13.11.2017. Na základe výzvy podľa predchádzajúcej vety však pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani čiastočne a Odpoveďou na výzvu zo dňa 13.11.2017, vyhotovenou dňa 28.11.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že na záveroch likvidácie škodových udalostí (tak vo vzťahu k nehnuteľnosti ako aj zariadeniu domácnosti) trvá.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal doplatku poistného plnenia z poistenia nehnuteľnosti a z poistenia domácnosti v dôsledku poistnej udalosti
- požiar dňa 11.04.2016. Žalobca totižto nesúhlasil s dôvodnosťou žalovaným uplatneného postupu zníženia výšky poistného plnenia z dôvodu porušenia povinností žalobcu dohodnutých pri uzavretí poistenia. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že pri šetrení požiaru bolo Hasičským a záchranným útvarom Hlavného mesta Slovenskej republiky zistené, že požiar bol založený úmyselne a osoba, ktorá požiar založila, vnikla do nehnuteľnosti bez stôp násilia. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, že zo šetrenia Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta Slovenskej republiky vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola v čase zistenia požiaru uzamknutá. Uvedená skutočnosť je síce v odbornom posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 14.04.2016 uvedená, avšak nie ako zistenie vyplývajúce z vyšetrovania príčin vzniku požiaru, ale len ako skutočnosť prezentovaná osobou, ktorá zistila požiar v predmetnej nehnuteľnosti (nájomca nehnuteľnosti). Skutočnosť, či bol dom v čase vzniku požiaru riadne uzavretý a uzamknutý nebola Hasičským a záchranným útvarom Hlavného mesta Slovenskej republiky skúmaná či šetrená a obdobne ani šetrením uskutočneným orgánmi činnými v trestnom konaní. Argumentácia žalobcu o riadnom uzamknutí predmetnej nehnuteľnosti v čase zistenia požiaru sa zakladá výlučne na tvrdení osoby, ktorá zistila požiar v predmetnej nehnuteľnosti (nájomca nehnuteľnosti) o riadnom uzamknutí predmetnej nehnuteľnosti v čase zistenia požiaru. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že pri šetrení príčin požiaru neboli zistené akékoľvek stopy násilného vniknutia do predmetnej nehnuteľnosti osobou, ktorá úmyselne založila požiar. Z uvedenej skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že k založeniu požiaru došlo niektorým z nasledovných spôsobov: a/ osoba, ktorá založila požiar, vstúpila do predmetnej nehnuteľnosti bez prekonania akejkoľvek prekážky, pretože predmetná nehnuteľnosť nebola riadne uzavretá a uzamknutá, b/ osoba, ktorá založila požiar, vstúpila do predmetnej nehnuteľnosti po otvorení si vstupných dverí v predmetnej nehnuteľnosti za použitia kľúčov od vstupných dverí v predmetnej nehnuteľnosti, c/ osoba, ktorá založila požiar, vstúpila do predmetnej nehnuteľnosti za prítomnosti osoby, ktorá otvorila vstupné dvere v predmetnej nehnuteľnosti kľúčmi od vstupných dverí v predmetnej
nehnuteľnosti. V súvislosti s možnosťami vyššie uvedenými v písm. b/ a c/ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v oboch prípadoch by išlo o prípad, na ktorý by sa uzavreté poistenie nevzťahovalo v zmysle písm. a/ bodu 1 článku 6. časti A Všeobecných poistných podmienok DolceCasa 15. Pri šetrení poistnej udalosti však neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že k založeniu požiaru došlo niektorým z vyššie uvedených prípadov v písm. b/ alebo c/. Z uvedeného je zjavné, že k založeniu požiaru muselo dôjsť spôsobom uvedeným vyššie v písm. a/, teda osoba, ktorá založila požiar vstúpila do predmetnej nehnuteľnosti bez prekonania akejkoľvek prekážky z dôvodu neuzavretia a neuzamknutia nehnuteľnosti. Žalobca ako poistený bol povinný vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti plniť povinnosť v zmysle písm. d/ bod 1 článku 7. časti A. Všeobecných poistných podmienok DolceCasa 15, a teda zabezpečiť riadne uzavretie a uzamknutie nehnuteľnosti v dobe, keď žiadna z poistených osôb nie je prítomná. Žalobca však v zmysle vyššie uvedeného splnenie uvedenej povinnosti nezabezpečil. Žalobca ako poistený bol povinný vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti taktiež plniť povinnosť v zmysle písm. f/ bod 1 článku 7. časti A. Všeobecných poistných podmienok DolceCasa 15, a teda dbať na to, aby škodová udalosť nenastala, predovšetkým dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba poistnou zmluvou a zároveň nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb. Žalobca však v zmysle vyššie uvedeného splnenie uvedenej povinnosti nezabezpečil. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v zmysle bodu 3 článku 7. časti A. Všeobecných poistných podmienok DolceCasa 15 je žalovaný ako poisťovateľ oprávnený znížiť výšku poistného plnenia v prípade porušenia vyššie uvedených povinností žalobcu ako poisteného a to v závislosti od toho, aký vplyv na vznik respektíve rozsah poistnej udalosti malo porušenie povinnosti žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda vzhľadom na zásadný vplyv porušenia vyššie uvedených povinností žalobcu na vznik ako aj rozsah poistnej udalosti, žalovaný oprávnene a dôvodne pristúpil k zníženiu výšky poistného plnenia o 40%, a to v prípade poistného plnenia z poistenia nehnuteľnosti ako aj poistného plnenia z poistenia zariadenia domácnosti. V súvislosti so žalobcom uplatňovaným úrokom z omeškania žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s poskytnutím primeraných preddavkov dňa 15.05.2016 ako to uvádza žalobca. Žalobca počiatok omeškania s poskytnutím primeraných preddavkov určil uplynutím lehoty 1 mesiac od nahlásenia poistnej udalosti žalovanému. Uvedený postup určenia počiatku omeškania je však nesprávny. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ Žalovaný listom zo dňa 01.03.2017 vyzval žalobcu na oznámenie bankového spojenia za účelom poskytnutia preddavku na poistné plnenie. Žalovaný následne dňa 07.03.2017 poskytol žalobcovi preddavok z poistenia zariadenia domácnosti vo výške 20.000,- Eur a dňa 05.04.2017 vo výške 30.000,- Eur. Žalovaný taktiež dňa 11.04.2017 poskytol preddavok z poistenia nehnuteľnosti vo výške 104.000,- Eur, ktorý však nebol vyplatený žalobcovi, ale spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. z titulu existencie záložného práva uvedenej spoločnosti k predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je jednoznačné, že žalovaný nebol v omeškaní s poskytnutím primeraných preddavkov z uzavretého poistenia odo dňa 15.06.2016, teda tak ako to v konaní uvádza žalobca. Žalovaný vo vyššie uvedenej veci dňa 01.10.2019 podal vyjadrenie k žalobe žalobcu. Žalobca si žalobou uplatňuje 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 a 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 70.120,83 Eur od 31.07.2017. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca si v podanej žalobe nesprávne uplatnil úroky z omeškania, pokiaľ ide o ich výšku ako aj začiatok omeškania. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že ku dňu 13.08.2017 ako aj ku dňu 31.07.2017 bola zákonná výška úrokov z omeškania 5,00% ročne a nie 5,05% ročne ako si uplatňuje žalobca. Žalovaný súčasne poukazoval na skutočnosť, že šetrenie poistnej udalosti za škodu vzniknutú na poistenej nehnuteľnosti žalovaný ukončil dňa 31.07.2017. Z uvedeného dôvodu, v prípade oprávnenosti a dôvodnosti žalobcom požadovaného doplatku poistného plnenia, by sa žalovaný v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania s poskytnutím doplatku najskôr dňa 16.08.2017 a nie už dňa 31.07.2017 ako to v podanej žalobe uvádza žalobca.
4. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného o vzniku okolností, ktoré by žalovaného oprávňovali znížiť poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 2401446526 uzatvorenej dňa 01.04.2016. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zníženie výšky poistného plnenia je podľa jeho názoru oprávnené, a to z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu podľa označených ustanovení poistnej zmluvy, pričom odkazuje na zistenia uvedené v Odbornom posudku Hasičského a záchranného útvaru Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 14.04.2016, že požiar dňa 11.04.2016 bol založený úmyselne a osoba, ktorá požiar založila, vnikla do nehnuteľnosti bez stôp násilia. Žalovaný vo
vyjadrení bez akýchkoľvek dôkazov a v rozpore so skutkovým dejom preukázaným žalobcom usudzuje, že nehnuteľnosť - rodinný dom na A.j XX v Bratislave bol v čase vzniku poistnej udalosti neuzatvorený a neuzamknutý, keďže podľa odborného posudku nebolo zistené zjavné poškodenie zámku vstupných dverí. Žalobca pritom zdôraznil, že záver vyjadrený v odbornom posudku, že osoba, ktorá požiar založila, vnikla do rodinného domu bez stôp násilia, je v odbornom posudku odôvodnený skutočnosťou, že „vstupné dvere odomkol užívateľ“. Žalovaný tak spochybňuje skutočnosť vyjadrenú v odbornom posudku, že nájomca odomkol pri príchode k rodinnému domu vstupné dvere k tejto nehnuteľnosti, keďže odomknutie vstupných dverí nájomcom je len skutočnosť prezentovaná osobou, ktorá zistila požiar v rodinnom dome, a teda táto skutočnosť nie je podľa názoru žalovaného preukázaná. Iba týmto úsudkom žalovaný uzatvára, že údajne osoba, ktorá založila požiar, vstúpila do rodinného domu bez prekonania akejkoľvek prekážky, pretože rodinný dom nebol riadne uzavretý a uzamknutý. Takýmto tvrdením žalovaný spochybňuje svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie v plnej výške. Žalobca tvrdenia žalovaného popiera, keďže tieto nie sú založené na preukázaných skutočnostiach a má za to, že rodinný dom bol v čase vzniku poistnej udalosti riadne uzavretý a uzamknutý. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že k založeniu požiaru rodinného domu došlo niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 5 vyjadrenia, t.j. že osoba, ktorá požiar založila vstúpila do rodinného domu bez akejkoľvek prekážky z dôvodu neuzamknutia a neuzavretia rodinného domu. Uvedený záver je však podľa názoru žalobcu neakceptovateľný, pretože vniknutie do rodinného domu bez zjavného poškodenia zámku vstupných dverí neznamená samo o sebe, že k neoprávnenému vniknutiu do domu nedošlo. Do uzatvorenej a uzamknutej nehnuteľnosti je možné vniknúť tiež neoprávnene prekonaním prekážky, a to aj bez zjavného poškodenia zámku vstupných dverí, resp. zanechania iných viditeľných stôp. Žalobca mal za to, že nie je dôvod spochybňovať skutočnosti opísané nájomcom rodinného domu, ktoré sú obsahom odborného posudku o to, že nájomca k rodinnému domu prišiel a odomkol vstupné dvere, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že rodinný dom, v ktorom sa nachádzali aj osobné veci nájomcu, bol uzatvorený a uzamknutý, pretože aj z výpovede žalobcu na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave IV zo dňa 27.10.2016 je zaznamenané: „Pánovi C. som odovzdal 1 ks kľúč od vchodových dverí domu a ovládač od garážovej brány, cez bránu sa dalo dostať do domu. (...) Kľúč od domu som si zobral v deň, keď tam boli hasiči, bol vo vchodových dverách.“ To značí, že keď niekto vchádza do domu, ktorý je potrebné odomknutím otvoriť, musí použiť kľúč - takto otvoril vstupné dvere do rodinného domu nájomca a zbadal dym a tlenie. Je zrejmé, že tento kľúč zostal po celý čas prezerania rodinného domu a jeho hasenia vo vstupných dverách - v dôsledku mimoriadnej situácie v rodinnom dome, odkiaľ si ho následne žalobca vzal. Navyše zatvorenie domu bolo zrejmým faktorom ovplyvňujúcim šírenie požiaru. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako poistený údajne porušil povinnosti poisteného podľa písm. d/ a f/ bod 1 článku 7 časti A Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15. Takéto tvrdenie žalobca odmieta a zdôraznil, že nie je možné tvrdiť porušenie povinnosti žalobcu, pretože nie je žiaden dôkaz o porušení jeho povinnosti. Iba samotné pochybenie skutočnosti uzavretia a uzamknutia rodinného domu zo strany žalovaného, v rozpore s predloženými dôkazmi, neosvedčujú samé o sebe okolnosť, že žalobca ako poistený nesplnil uvedené povinnosti z poistnej zmluvy. Spôsob vniknutia do rodinného domu v súlade s uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017, ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX- XXXX, vyšetrovateľ nezistil, a preto nie je možné identifikovať spôsob a miesto vniku. Vyšetrovateľ uznesením prerušil trestné stíhanie vo veci porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci, lebo nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Na základe tohto uznesenia je preukázané, že sa stal trestný čin, následkom ktorého vznikla žalobcovi škoda. Žalobca rovnako popieral tvrdenia žalovaného o tom, že sa nedostal do omeškania s poskytnutím primeraného preddavku. Medzi stranami nie je sporné, že došlo k poistnej udalosti, k požiaru rodinného domu, jeho poškodeniu a poškodeniu vnútorného zariadenia domácnosti, teda žalovanému ako poistiteľovi vznikla povinnosť plniť. Vyšetrenie sa začalo uskutočňovať bez zbytočného odkladu a trvalo dlhšie časové obdobie do júla 2017. Z postupu žalovaného bolo zrejmé, že vyšetrenie poistnej udalosti sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po oznámení poistnej udalosti žalobcom, a preto požiadal žalobca žalovaného prostredníctvom svojho zástupcu Ing. A. Z. o poskytnutie primeraného preddavku. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho odpoveďou na žiadosť žalobcu (žiadosť zo dňa 25.04.2016) o poskytnutie primeraného preddavku bola výzva žalobcovi zo dňa 01.03.2017, aby poskytol údaje bankového spojenia na účel poskytnutia primeraného preddavku na poistné plnenie. Žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť, a to riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením preddavku na poistné plnenie z poistenia nehnuteľnosti ako aj z poistenia domácnosti v rozsahu označenom v žalobe žalobcu. Vyšetrovanie požiaru rodinného domu zo strany príslušného hasičského a záchranného zboru bolo ukončené dňa 14.04.2016 v súlade s odborným posudkom
a vyšetrovanie skutkov súvisiacich s požiarom rodinného domu zo strany príslušného vyšetrovateľa policajného zboru bolo ukončené dňa 26.01.2017 v súlade s uznesením PZ, o čom bol žalovaný priebežne informovaný, napriek tomu dlhodobo nekonal. Žalobca v období nasledujúcom po vyšetrení poistnej udalosti bol nútený dom s priľahlými pozemkami predať, pričom zaniklo oprávnenie záložného veriteľa obdržať poistné plnenie, resp. jeho doplatok z poistenia nehnuteľnosti. Preto je žalobca oprávnený požadovať zaplatenie dlžnej sumy 70.120,83 Eur z poistenia nehnuteľnosti v rozsahu, v ktorom bolo poistné plnenie žalovaným krátené. Žalobca má za to, že žalovaný ako poistiteľ na škodu žalovaného porušoval svoje právne povinnosti vyšetriť poistnú udalosť včas. Žalovaný neustále vytváral nedôvodné prekážky pri šetrení poistnej udalosti a úhrade poistného plnenia, a to aj v čase, kedy bol zo strany dodávateľa žalovaného ukončený odhad škôd zapríčinených poistnou udalosťou a zo strany príslušného vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave IV bolo uznesením ukončené vyšetrovanie pre skutok, ktorý mal za následok vznik škody na majetku žalobcu. Žalovaný súčasne o svojom postupe zavádzajúco informoval, keď správou (odosielateľa O..M..com <mailto:O..M..com> zo dňa 19.04.2017 s predmetom RE: XXXXXXXXXX_XXXXXXXXXX) oznámil žalobcovi, že ostávajúce poistné plnenie z poistenia domácnosti vo výške 37.948,15 Eur a ostávajúce plnenia z poistenia nehnuteľnosti vo výške 69.802,07 Eur bude ako zostatok nároku na poistné plnenie vyplatené žalobcovi po skončení šetrenia. Konanie žalovaného tak pri šetrení udalosti ako aj v následnej komunikácii preukazuje nielen zavádzanie žalobcu a vytváranie nedôvodných prekážok pre vyšetrenie poistnej udalosti a poskytnutie poistného plnenia (vrátane preddavku na poistné plnenie), ale podľa predloženej emailovej komunikácie aj nedôvodnú ignoráciu žalobcu žalovaným a nezodpovedný prístup žalovaného. S ohľadom na uvedené ako s ohľadom na skutočnosti, že žalobca ako poistený v súlade s § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka dodržal všetky podmienky poistnej zmluvy, zákonné i zmluvné, v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca neporušil žiadnym spôsobom svoje povinnosti, a teda žalovanému nevzniklo oprávnenie plnenie z poistnej zmluvy znížiť, žalobca žiadal, aby súd vyhovel jeho žalobe v zmenenom (rozšírenom) znení zo dňa 29.07.2019).
5. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom podaní poukazoval na to, že z vyjadrenia nájomcu uvedeného v odbornom posudku Hasičského a záchranného zboru Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je jednoznačné, že predmet poistenia bol v čase vzniku poistnej udalosti uzavretý a uzamknutý. Uvedený záver žalobcu vychádza z vyjadrenia nájomcu predmetu poistenia ako aj zo skutočnosti, že kľúče od predmetu poistenia sa nachádzali vo vstupných dverách počas celej doby hasenia požiaru predmetu poistenia. Žalobca z uvedených skutočností dochádza k záveru, že predmet poistenia bol v čase vzniku poistnej udalosti uzavretý a uzamknutý. Žalobca súčasne uviedol, že do predmetu poistenia bolo možné neoprávnene vniknúť v prípade jeho uzavretia a uzamknutia aj bez zjavného poškodenia zámku vstupných dverí. Žalovaný opätovne poukazoval na skutočnosť, že uzatvorenie, respektíve uzamknutie predmetu poistenia v čase poistnej udalosti nebolo skúmané pri šetrení príčin požiaru. Riadne uzavretie a uzamknutie predmetu uvádza len nájomca predmetu poistenia, pričom skutočnosť, že vo vstupných dverách predmetu poistenia boli kľúče počas celej doby hasenia požiaru nepreukazuje, že kľúčmi došlo k odomknutiu predmetu poistenia. Na viac skutočnosť o nachádzaní sa kľúčov vo vstupných dverách predmetu poistenia počas hasenia požiaru predmetu poistenia vyplýva len z vyjadrenia samotného žalobcu. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že z výsledkov šetrenia požiaru predmetu poistenia orgánmi činnými v trestnom konaní je jednoznačné, že nebolo zistené násilné vniknutie do predmetu poistenia. Žalobca v súvislosti s uvedenou skutočnosťou uvádza, že do predmetu poistenia mohla tretia osoba neoprávnené vniknúť aj bez poškodenia vstupných dverí predmetu poistenia. Uvedené tvrdenie žalobcu je však účelové, pretože ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalobcu o uzavretí a uzamknutí predmetu poistenia v čase zistenia požiaru, je zjavne nepravdepodobné aby tretia osoba, ktorá neoprávnene vnikla do predmetu poistenia bez poškodenia vstupných dverí následne po opustení predmetu poistenia opätovne uzamkla vstupné dvere predmetu poistenia. Žalovaný opätovne nesúhlasil s tvrdením žalobcu v jeho podaní o omeškaní žalovaného s poskytnutím primeraného preddavku žalobcovi. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému bankové spojenie za účelom výplaty preddavku na základe výzvy žalovaného zo dňa 01.03.2017, pričom žalovaný poskytol primerané preddavky dňa 07.03.2017, 05.04.2017 a dňa 11.04.2017. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené v celom rozsahu zotrval na podanom vyjadrení k žalobe.
6. Na pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 žalobca upravil petit žaloby z dôvodu, že uznal námietky žalovaného, že omeškanie s povinnosťou uhradiť sumu 70.120,83 Eur nastalo až 16.08.2017, a preto žiadal aby súd rozhodol takto: „Žalobca je povinný zaplatiť sumu 112.264,67 Eur s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.120,83 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
7. Na otázku súdu či žalobca berie žalobu späť v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 35.179,26 Eur a 70.120,83 Eur prevyšujúcich 5% ročný úrok právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.01.2020 uviedol, že žalobca v tejto časti berie žalobu späť. Zároveň právny zástupca žalovaného vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 35.179,26 Eur a sumy 70.120,83 Eur späť v priebehu pojednávania a právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil.
11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka S. C. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: zápis - obhliadku po škodovej udalosti zo dňa 13.04.2016 vrátane prílohy, výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 13.11.2017, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017, ČVS: P.-226/2- VYS-B4-2016, odborný posudok Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 14.04.2016, poistnú zmluvu Dolce Casa pre poistenie majetku č. 2401446526, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 28.07.2017, odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 28.11.2017, e-mailovú komunikáciu na č.l. 27, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 31.07.2017, oznámenie k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2017, e-mailovú komunikáciu na č.l. 125-133, žiadosť zo dňa 17.05.2018, výzvu na náhradu škody zo dňa 19.11.2018 spolu s poštovým podacím lístkom a potvrdením o prevzatí zásielky, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného V. J. zo dňa 27.10.2016, e-mailovú komunikáciu na č.l. 215-216, 6. a 7. stranu zápisnice o výsluchu svedka - Poškodeného S. C. zo dňa 12.04.2016, 6. stranu zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného G. G. zo dňa 12.04.2016, 2. a 3. stranu zápisnice o výsluchu svedka M. B. zo dňa 12.04.2016, žiadosť o výplatu poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2017, odpoveď k oznámeniu o spore zo dňa 11.03.2020, všeobecné poistné podmienky Dolce Casa 15.
12. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne M. B., nakoľko jej výsluch nepovažoval za potrebný s poukazom na doposiaľ zistený skutkový stav ako aj z hľadiska hospodárnosti konania. Na viac podľa názoru súdu spôsob užívania nehnuteľnosti v čase pred poistnou udalosťou nebol dôvodom na krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného a túto okolnosť nie je možné namietať až v konaní pred súdom.
13. Žalobca v rámci výsluchu ako strana sporu k veci uviedol, že v podstate čo sa týka toho doplatku, nepovažoval vôbec za adekvátne sa vyjadrovať k tomu, že by neuzamkol, resp. mal zodpovedať za to, či nájomník uzamkol alebo neuzamkol dvere. To by musel chodiť 5x denne kontrolovať, či dvere sú alebo nie sú zamknuté. Ani nemá právo nájomníka týmto spôsobom nejako kontrolovať alebo obmedzovať. Priamo na mieste sa pán C. aj s jeho družkou vyjadrovali aj pred políciou, že prišiel domov, nič zvláštne si nevšimol a keď odomkol dvere, vyvalil sa naňho kúdol dymu. Kľúče pána C. boli počas celého zásahu v dverách. Na dodatočné otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že pri odovzdávaní nehnuteľnosti neodovzdal nájomcovi prístupové kódy k alarmu, povedal mu, že v skrinke vedľa alarmu je návod, ako si môže spustiť svoj vlastný kód, ale či to použil, nevedel uviesť. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 26/2018 sa vyjadril, že alarm bol funkčný, nakoľko asi rok a pol pred prenájmom mu do domu udrel blesk a alarm mu opravovali, bol repasovaný. Žalobca si nebol vedomý toho, že by v nájomnej zmluve bola klauzula o povinnosti nájomcu používať alarm. Asi 3 týždne pred poistnou udalosťou vykonal kontrolu stavu nehnuteľnosti, a to za účelom predaja nehnuteľnosti a bol tam s realitným maklérom z Remaxu, ktorý bol vypočutý políciou a potvrdil jeho slová. Raz tam bol hľadať pána C., lebo sa mu nevedel dovolať, ale vtedy nebol vnútri. Bolo to uvedené v zápisnici pred políciou.
14. Svedok S. C. v rámci svojej výpovede uviedol, že náhodou stretol žalobcu pri káve niekde v V., medzi rečou mu žalobca povedal, že ide predať dom, ktorý mal v R. N.. Svedok mu povedal, že by mal záujem ho kúpiť, ako podmienku si udal, že predtým, ako ho kúpi, si ho chce vyskúšať, či tam nie sú nejaké problémy, napr. sused alkoholik, hluk z diaľnice, atď. Že by si ho na 2-3 mesiace prenajal a ak bude všetko v poriadku, potom ho kúpi. Nehnuteľnosť užíval asi mesiac a pol, prenajal si ju sám, ale chodila tam aj jeho priateľka, ktorá sa tam zdržovala. Svedok chodil do domu, býval tam tak 2-3 dni, potom odišiel. Z týždňa užíval nehnuteľnosť asi tak polovicu času. V nedeľu odišli s priateľkou z domu do Rakúska, svedok mal predtým narodeniny. Išli do motorestu, tam posedeli, prespali a na druhý deň išli domov. Prišli okolo obeda, zaparkovali. Svedok sa pozrel na dom, videli šedé okná, plamene nešľahali, medzitým priateľka vyskočila z auta a išla do domu. Svedok tiež vystúpil, obišiel auto, prišiel k bránke, stále pozeral na ten dom, ako strčila priateľka kľúč, odomkla, otvorila dvere, svedok už kričal
- nechoď dnu. Mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Vtedy to začalo horieť. Keď odchádzali, všetko pozatvárali vrátane okien, vrátane žalúzií. Priateľka vyšla von, svedok rýchlo volal 158. Nahlásil požiar, hasiči tam boli skutočne za 2 minúty. Potom volal ešte na políciu, tí prišli keď už tam hasiči boli. Nepamätal si, či žalobcovi oznamoval, že v dome je požiar. Pamätal si, že vbehla tam susedka, asi tá mu volala. Na dodatočné otázky právnych zástupcov strán sporu svedok uviedol, že nevie, či bol v dome inštalovaný alarm alebo iné zabezpečovacie zariadenie, keď si prenajímal dom, tak mu žalobca hovoril, že je tam nejaké zariadenie, ktoré je odstavené, z titulu že tam nikto nebýva, aspoň tak si to ja pamätal. V čase, keď užíval dom a ho opúšťal, zariadenie neaktivoval, lebo bolo odstavené. Nemal žiadny kód, v dome sa nenachádzali žiadne cennosti. Nepoužíval pravidelne sviečky v dome. Požiar nevznikol z nedbanlivosti, že by zabudli nejakú sviečku, ale špecialista skonštatoval úmyselné zavinenie, zapálenie v 5. bodoch. Nevie aké kopy textílií sa nachádzali v dome, boli to jeho osobné veci. Dodatočne sa tam čiastočne nasťahovali. Presťahovali časť vecí do domu a keďže skrine neboli pripravené, priateľka ich umývala a čistila, preto veci boli tak, že bola rozprestretá deka a na nej položené veci. Bola tam kombinácia vecí, čiastočne neporiadok a čiastočne teda veci, ktoré sa mali ukladať do skrine. Okrem svedka a jeho priateľky párkrát prišla do domu priateľkina sestra, zdržala sa, niekedy prespala, keď tam svedok nebol. V súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená v dôsledku požiaru si Generali Poisťovňa, a.s. voči svedkovi uplatnila náhradu škody v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 20/2018. Súd uznal, že nemá vinu, žaloba bola zamietnutá.
15. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.04.2016 poistnú zmluvu Dolce Casa č. 2401446526, predmetom ktorej bolo poistenie majetku - rodinného domu na ulici A. XX v Bratislave (v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobcu), a to v rozsahu poistenia nehnuteľnosti ako aj poistenia domácnosti. Neoddeliteľnou časťou zmluvy mali byť Všeobecné poistné podmienky Dolce Casa 15. V zmysle článku 7 časti A bod 1 poistných podmienok je počas trvania poistenia poistený a/alebo poistník povinný: d/ zaistiť riadne uzatvorenie a uzamknutie miesta poistenia v dobe, kedy žiadna z poistených osôb nie je v mieste poistenia prítomná, to neplatí pri poistení zodpovednosti za škodu, f/ dbať na to, aby škodová udalosť nenastala, predovšetkým dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré na seba prevzal poistnou zmluvou, a zároveň nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.04.2016 vznikla na nehnuteľnosti - stavbe - rodinnom dome so súpis. č. XXXX na ulici A. XX v Bratislave, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R. N. poistná udalosť v dôsledku požiaru poistenej nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom v rozhodnom období bol žalobca. Následne žalovaný vykonal obhliadku po škodovej udalosti zo dňa 13.04.2016, z ktorej vyhotovil zápis, súčasťou ktorého bol popis rozsahu poškodenia nehnuteľnosti a jej vnútorného vybavenia.
17. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017, ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX, vyplýva, že vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie vedené pre prečin porušovania domovej slobody spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ na tom skutkovom základe že od 23:30 hod. dňa 10.04.XX16 do 13:00 hod. dňa 11.04.2016 v Bratislave na ul. A. č. XX nezisteným spôsobom vnikol do dvojpodlažného rodinného domu a nezisteným spôsobom bez použitia akcelerantov založil požiar na troch miestach na prízemí domu a dvoch miestach na prvom poschodí domu, pričom následkom požiaru spôsobil škodu poškodenému vlastníkovi nehnuteľnosti V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX v celkovej výške
70.000,- Eur a doposiaľ neustálenú výšku osobám bývajúcim v dome na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.02.2016, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
18. Z odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 14.04.2016 vyplýva, že dňa 11.04.2016 o 13:31 hod. bol na Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave ohlásený požiar rodinného domu na A. ulici č. XX v Bratislave. Na miesto boli vyslané zásahové jednotky. Po príjazde na miesto požiaru bolo prieskumom zistené, že sa jedná o požiar na viacerých miestach rodinného domu a hasičské jednotky zahájili lokalizačné a likvidačné práce. Jednalo sa o dvojpodlažný rodinný dom vo vlastníctve V. J., ktorý užíval nájomca L.. S. C.. Pred ohlásením požiaru rodinného domu prišiel nájomca L.. S. C. k domu spolu s priateľkou, odomkol vchodové dvere a zistil silné zadymenie a privolal PZ SR, ktorí informovali HaZZ. V dome sa nachádzali na viacerých miestach kopy oblečenia a provizórne lôžka, ktoré boli zrejme pripravené na vysťahovanie nájomcu. V objekte boli pri príjazde hasičskej jednotky uzatvorené všetky okná a okrem prasklín od tepla nebolo zistené iné zjavné poškodenie (rozbitie). Vstupné dvere hasičskej jednotke otvoril nájomca. Obhliadkou zámku nebolo zistené zjavné poškodenie, ktoré by poukazovalo na neoprávnený vstup. Susedia z vedľajšieho domu (smerom do kopca) informovali zisťovateľa, že zápach dymu cítili vo vzduchu už pred poludním, pričom nedokázali identifikovať zdroj zadymenia. Na základe všetkých zistených skutočností boli postupne preverované viaceré možnosti vzniku požiaru: a/ Technické poruchy elektrických spotrebičov a rozvodov a taktiež poruchy tepelných zdrojov a spotrebičov boli ako príčina vzniku požiaru vylúčené, nakoľko v mieste jednotlivých stanovených ohnísk vzniku sa žiadne spotrebiče alebo rozvody a pod. nenachádzali. b/ Nedbanlivostné konanie pri manipulácii s otvoreným ohňom alebo fajčení bolo ako možná príčina vzniku požiaru preverovaná, nakoľko v dome sa nachádzali na viacerých miestach sviečky, škatuľky krbových zápaliek a taktiež popolníky a v ohnisku č. 4 bol taktiež nájdený zvyšok skleneného kahanca. Napriek tomu bolo nedbanlivostné konanie pri manipulácii s otvoreným ohňom alebo fajčení ako príčina vzniku požiaru vylúčené, nakoľko sa jednalo o existenciu viacerých nezávislých ohnísk vzniku požiaru. c/ Úmyselné zapálenie bolo stanovené ako jednoznačná príčina vzniku požiaru. Existencia piatich nezávislých ohnísk nachádzajúcich sa na dvoch podlažiach domu vylučuje inú možnosť vzniku požiaru. V čase príjazdu hasičských jednotiek mal dom všetky okná zatvorené a vstupné dvere odomkol užívateľ, takže osoba, ktorá požiar spôsobila, vnikla do domu bez stôp násilia.
19. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 28.07.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že pristúpil ku zníženiu poistného plnenia vo výške 40% v zmysle článku 7 ods. 3 Všeobecnej časti A Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 v spojení čl. 7 ods. 1 písm. d/ a f/ Všeobecnej časti A všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 v sume 35.179,26 Eur z dôvodu, že z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017 vyplynulo, že páchateľ požiaru vnikol do poistenej nehnuteľnosti bez prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie nedovolenému vniknutiu a nebol preukázaný ani závažnejší spôsob konania - vlámanie. Je preto nepochybné, že v čase vzniku škodovej udalosti nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá.
20. Z e-mailovej komunikáciu na č.l. 27 súd zistil, že dňa 25.04.2016 žalobca prostredníctvom A. Z. zaslal žalovanému (konkrétne pani O. M.) k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX dožiadané dokumenty a fotodokumentáciu a navrhol uvoľnenie zálohy na poistné plnenie, ktoré malo byť použité na okamžité vypratanie a odstrojenie nehnuteľnosti vo výške 5% z poistnej sumy na nehnuteľnosť a 5% z poistnej sumy na domácnosť v zmysle Všeobecných poistných podmienok.
21. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 31.07.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil spoločnosti VÚB, a.s. (záložnému veriteľovi žalobcu) ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že pristúpil ku zníženiu poistného plnenia vo výške 40% v zmysle článku 7 ods. 3 Všeobecnej časti A Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 v spojení čl. 7 ods. 1 písm. d/ a f/ Všeobecnej časti A všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 v sume 70.120,83 Eur z dôvodu, že z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017 vyplynulo, že páchateľ požiaru vnikol do poistenej nehnuteľnosti bez prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie nedovolenému vniknutiu a nebol preukázaný ani závažnejší spôsob konania - vlámanie. Je preto nepochybné, že v čase vzniku škodovej udalosti nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá.
22. Z oznámenia k škodovej udalosti č. 3091056478 a k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že osobou oprávnenou na výplatu plnenia zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX je záložný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. (ktorý preukázal vznik záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti) a žalobcovi patrí právo na výplatu plnenia v časti poistenia hnuteľných vecí zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že naďalej vykonáva šetrenie oboch škodových udalostí potrebné na zistenie celkového rozsahu a výšky škody, s tým, že o výsledkoch bude žalobcu informovať.
23. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného V. J. zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že žalobca vypovedal v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že je majiteľom poškodenej nehnuteľnosti na A. XX v Bratislave. Mal záujem túto nehnuteľnosť predať. Pán C. mal o nehnuteľnosť záujem, potreboval sa niekam nasťahovať, pretože mu niekde končil nájom a chcel užívať nehnuteľnosť aspoň na dva mesiace, že dá dokopy peniaze a nehnuteľnosť kúpi. Pán C. sa nasťahoval 18.02.2016, uzatvorili dohodu o nájme. Pánovi C. odovzdal 1 ks kľúča od vchodových dverí dom a ovládač od garážovej brány, cez bránu sa dalo dostať do domu. Kľúč od domu si zobral v deň, keď tam boli hasiči, bol vo vchodových dverách.
24. Z e-mailovej komunikácie na č.l. 215-216 v reakcii na žiadosť k hypotekárnemu úveru 17.05.2018 vyplýva, že vedúci oddelenia spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že voči žalovanému si neuplatňujú ani neplánujú uplatniť žiadny doplatok poistného plnenia z poistenia nehnuteľností.
25. Zo 6. a 7. strany zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného S. C. zo dňa 12.04.2016 súd zistil, že svedok v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX vypovedal, že v dome na ulici A. XX v Bratislave sa zdržuje od 18.02.2016 s priateľkou G. G.. S pánom J. podpísal zmluvu o prenájme uvedenej nehnuteľnosti na dva mesiace. V dome sa zdržoval len sporadicky, asi 2-3 krát do týždňa. Naposledy bol v dome 10.04.2016 (v nedeľu). Odchádzal spoločne s priateľkou asi o polnoci, prespali v hoteli v V. v Rakúsku asi 30 km od Bratislavy. K nehnuteľnosti na A. prišli asi okolo 13:00 hod. v pondelok. Keď prišiel pred dom, nič podozrivé si nevšimol. Nevidel žiaden dym ani plamene. Všetko vyzeralo normálne až v momente, keď priateľka otvorila vchodové dvere. V tom momente sa naňho vyvalilo množstvo dymu. Následne vošiel do domu asi 1 krok, avšak cez dym nič nebolo vidieť. Potom ihneď volal hasičov. Pred domom ostal asi do 15:30 hod., potom odišiel. Vrátil sa asi o 18:30 hod., do domu sa nedostal, pretože nechal kľúče vo vchodových dverách a v čase jeho príchodu tam neboli a dvere boli už uzamknuté.
26. Zo 6. strany zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného G. G. zo dňa 12.04.2016 súd zistil, že svedkyňa v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX vypovedala, že v rodinnom dome na A. XX v Bratislave bývala v podnájme so svojim priateľom S. C. od 18.02.2016. Okolo polnoci dňa 11.04.2016 vyrazili s priateľom do Rakúska na večeru s tým, že tam aj prespia. Dom riadne uzamkli, skontrolovali, či je všetko v poriadku a približne v uvedenom čase odišli. Toho istého dňa v čase asi o 13:25 hod. sa vrátili. Svedkyňa išla otvoriť vchodové dvere, zvonku vyzeralo všetko v poriadku. Dvere boli riadne uzamknuté a nič nebolo poškodené. Jediné, čo ju prekvapilo bolo, že sa otvárali ľahšie ako predtým. Keď otvorila dvere, zvnútra sa vyvalil dym, ostala v šoku. Išli ďalej od domu na čerstvý vzduch a zavolali policajtov a hasičov. Do domu sa od požiaru nedostala, nevedela uviesť, čo všetko jej tam zhorelo, ale pravdepodobne neostalo nič.
27. Z 2. a 3. strany zápisnice o výsluchu svedka M. B. zo dňa 12.04.2016 súd zistil, že svedkyňa v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX vypovedala, že dňa 11.04.2016 okolo 10:00 hod. išla do záhrady svojho domu, kde zacítila nejaký zápach, ako keby niekto pálil umelú hmotu, resp. niečo také podobné. Asi okolo 12:30 hod. alebo 12:45 hod. sa išla naobedovať do domu, pričom stále bolo cítiť zápach, avšak neprikladala tomu nejakú pozornosť. Následne asi okolo 13:45 hod. prišla jej vnučka O. T. na návštevu a povedala jej, že susedovi pánovi J. asi horí dom. Potom išla svedkyňa k domu pána J., kde uviedla stáť pána C. spolu s nejakou ženou, jej meno uviesť nevedela. Žiadny oheň nevidela. Potom telefonovala pánovi J., že mu horí dom. Následne sa opýtala pána C., čo sa stalo. Na otázku jej odpovedal, že asi o 13:45 hod. prišiel k dverám domu, ktoré keď otvoril, začal sa na neho valiť dym a následne už volal hasičov. Svedkyňa ďalej k pánovi C. uviedla, že ho videla bývať v dome pána J. asi dva mesiace. Nevedela uviesť, či sa tam pravidelne zdržiaval. Pravidelne sa zdržiavať
tam videla skôr tú ženu, ktorá v čase požiaru stála pri pánovi C.. Táto tam bývala asi dva až tri mesiace spoločne s nejakou inou ženou. Tieto dve ženy vídavala občas sedieť a fajčiť na balkóne.
28. Zo žiadosti o výplatu poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že žalobca uvedeným listom požiadal žalovaného o bezodkladnú výplatu maximálnej možnej zálohy z poškodenia nehnuteľného majetku, výplatu plnej výšky poistného plnenia z poškodenia domácnosti a náhradu ušlého nájmu z dôvodu vzniku poistnej udalosti. Súčasťou listu bolo policajné uznesenie o prerušení vyšetrovania.
29. Z odpovede k oznámeniu o spore zo dňa 11.03.2020 vyplýva, že VÚB, a.s. nemôže vstúpiť do súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 23C 21/2019 ako intervenient, keďže neexistuje právny záujem na výsledku konania. Poistné plnenie z poistenia nehnuteľnosti (rodinného domu na A. XX v Bratislave) bolo vyplatené VÚB, a.s. ako záložnému veriteľovi v zmysle § 151mc Občianskeho zákonníka a uvedená nehnuteľnosť bola v čase vyplatenia poistného plnenia poisťovateľom zálohom na zabezpečenie pohľadávky z hypotekárneho úveru reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. V súčasnosti však záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX zo dňa 02.07.2008 a evidované na príslušnom LV pod č. V XXXXX/XX zo dňa 23.07.2008 na predmetnej nehnuteľnosti neviazne a predmetná nehnuteľnosť nie je zálohom na zabezpečenie pohľadávky z uvedeného úveru. VÚB, a.s. tak nemá právny nárok, či už zákonný alebo zmluvný, na prijatie predmetného žalovaného plnenia a súčasne sa výsledok súdneho sporu nebude ani žiadnym spôsobom týkať aj jej osoby.
30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
32. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 151mc ods. 2 Občianskeho zákonníka ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
37. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
38. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
39. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
40. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
41. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
42. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
43. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.10.2018) ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
44. Podľa § 879u Občianskeho zákonníka ustanovenia § 797 ods. 4, § 799 ods. 3, § 800 ods. 1, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018.
45. Podľa článku 7 časti A bod 1 Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 je počas trvania poistenia poistený a/alebo poistník povinný: d/ zaistiť riadne uzatvorenie a uzamknutie miesta poistenia v dobe, kedy žiadna z poistených osôb nie je v mieste poistenia prítomná, to neplatí pri poistení zodpovednosti za škodu, f/ dbať na to, aby škodová udalosť nenastala, predovšetkým dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré na seba prevzal poistnou zmluvou, a zároveň nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb.
46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.
49. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
50. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, ktorým sa domáhal doplatenia poistného plnenia vrátane úrokov z omeškania titulom uzatvorenej poistnej zmluvy Dolce Casa č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2016, predmetom ktorej bolo poistenie majetku - rodinného domu na ulici A. XX v Bratislave (v čase nastania poistnej udalosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu), a to v rozsahu poistenia nehnuteľnosti ako aj poistenia domácnosti. Nakoľko ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalobca preukázal, že k predmetnej nehnuteľnosti zaniklo záložné právo Všeobecnej úverovej banky, a.s. zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 02.07.2008 a evidované na príslušnom LV pod č. V XXXXX/XX zo dňa 23.07.2008, v dôsledku existencie ktorej žalovaný pôvodne vyplatil preddavok na poistné plnenie z titulu poistenia nehnuteľnosti v zmysle § 151mc Občianskeho zákonníka záložnému veriteľovi, a teda došlo k prechodu všetkých práv vo vzťahu k nárokom z poistnej zmluvy vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti na žalobcu.
51. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny vzťah uzavretím poistnej zmluvy Dolce Casa č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.XX16 so začiatkom poistenia od 02.04.2016, predmetom ktorej bolo poistenie majetku - rodinného domu na ulici A. XX v Bratislave, a to v rozsahu poistenia nehnuteľnosti ako aj poistenia domácnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.04.2016 vznikla na nehnuteľnosti - stavbe - rodinnom dome so súpis. č. XXXX na ulici A. XX v Bratislave, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R. N. poistná udalosť v dôsledku požiaru poistenej nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom v rozhodnom období bol žalobca. Nebolo sporné ani to, že žalovaný dňa 08.03.2017 a 09.04.2017 vyplatil žalobcovi preddavok na poistné plnenie v sume 20.000,- Eur a 30.000,- Eur a dňa 13.04.2017 vyplatil záložnému veriteľovi žalobcu (spoločnosti VÚB, a.s.) preddavok na poistné plnenie v sume 104.000,- Eur.
52. Sporným medzi stranami sporu ostalo, či žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, teda zabezpečiť riadne uzavretie a uzamknutie poistenej nehnuteľnosti a s poukazom na uvedené, či žalobcovi vznikol nárok na doplatok poistného plnenia. Rovnako sporné medzi stranami sporu ostalo, či sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením preddavkov na poistné plnenie a či má žalobca nárok na úrok z omeškania z týchto preddavkov.
53. Žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia vo výške 40% z titulu poistenia domácnosti v sume 35.179,26 Eur a z titulu poistenia nehnuteľnosti v sume 70.120,83 Eur v zmysle článku 7 ods. 3 Všeobecnej časti A Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 v spojení čl. 7 ods. 1 písm. d/ a f/ Všeobecnej časti A všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15, nakoľko z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017 vyplynulo, že páchateľ požiaru vnikol do poistenej nehnuteľnosti bez prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie nedovolenému vniknutiu a nebol preukázaný ani závažnejší spôsob konania - vlámanie. Bolo preto podľa názoru žalovaného nepochybné, že v čase vzniku škodovej udalosti nehnuteľnosť nebola riadne uzatvorená a uzamknutá.
54. S uvedeným krátením poistného plnenia sa však konajúci súd nestotožnil.
55. V tomto prípade súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.01.1929, č. Rv I 592/28, v zmysle ktorého poistený domáhajúci sa náhrady škody musí preukázať, že nastala škodová udalosť (vlámanie, krádež), že mu vznikla škoda a že škoda je v príčinnej súvislosti s poistenou škodovou udalosťou. Na poisťovateľovi je potom, aby dokázal dôvod, ktorý ho zbavuje povinnosti k odškodneniu.
56. Z predložených listinných dôkazov, najmä odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 14.04.2016 je pritom zrejmé, že ako jednoznačná príčina vzniku požiaru bolo ustálené úmyselné zapálenie, nakoľko existencia piatich nezávislých ohnísk nachádzajúcich sa na dvoch podlažiach domu vylučuje inú možnosť vzniku požiaru. V čase príjazdu hasičských jednotiek mal dom všetky okná zatvorené a vstupné dvere odomkol užívateľ, takže osoba, ktorá požiar spôsobila, vnikla do domu bez stôp násilia. Obdobne z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.01.2017, ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX, vyplýva že vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie vedené pre prečin porušovania domovej slobody spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ na tom skutkovom základe že od 23:30 hod. dňa 10.04.2016 do 13:00 hod. dňa 11.04.2016 v Bratislave na
ul. A. č. XX nezisteným spôsobom vnikol do dvojpodlažného rodinného domu a nezisteným spôsobom bez použitia akcelerantov založil požiar na troch miestach na prízemí domu a dvoch miestach na prvom poschodí domu, pričom následkom požiaru spôsobil škodu poškodenému vlastníkovi nehnuteľnosti V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX v celkovej výške 70.000,- Eur a doposiaľ neustálenú výšku osobám bývajúcim v dome na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.02.2016, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Vyšetrovateľ PZ pritom vychádzal z výsluchu svedkov S. C., G. G., M. B. ako aj listinných dôkazov vrátane už spomínaného Odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 14.04.2016. Nakoľko však nedošlo k stotožneniu osoby, ktorá svojim konaním úmyselne spôsobila vznik predmetného požiaru, nemohlo dôjsť zo strany orgánov činných v trestnom konaní k vzneseniu obvinenia voči konkrétnej osobe. Vyšetrovateľom PZ pritom nebol zistený a ustálený spôsob vniknutia neznámeho páchateľa do nehnuteľnosti.
57. Obdobne tvrdenia žalovaného o údajnom porušení povinnosti žalobcu riadne uzamknúť nehnuteľnosť vyvracajú predložené výpovede svedkov vykonané v trestnom konaní, a to svedkov S. C., G. G., M. B., z ktorých je zrejmé, že nájomca nehnuteľnosti pán S. C., ako aj jeho priateľka G. G. v čase, keď opúšťali nehnuteľnosť v noci z 10.04.2016 na 11.04.2016 riadne uzatvorili a uzamkli rodinný dom na A. ulici č. XX v Bratislave a skontrolovali, či je všetko v poriadku. Následne odišli do Rakúska na večeru, kde aj prespali. V poobedňajších hodinách dňa 11.04.2016 (okolo 13:25 hod.) sa vrátili k nehnuteľnosti, pričom zvonku vyzeralo všetko v poriadku. Dvere boli riadne uzamknuté až následne po tom, ako pani G. G. odomkla nehnuteľnosť a otvorila dvere, vyvalil sa na ňu dym. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola pred príchodom pána C. a jeho priateľky riadne uzamknutá potvrdil napokon aj sám svedok C. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.09.2020, kde uviedol, že jeho priateľka strčila kľúč do verí, odomkla a otvorila dvere. To, že sa uvedený kľúč, ktorým došlo k odomknutiu nehnuteľnosti, nachádzal vo dverách v čase požiaru, potvrdzuje výpoveď žalobcu jednak v tomto konaní ako aj jeho výpoveď ako poškodeného v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-XXX/X-S.-N
58. Vzhľadom na uvedené súd tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok považoval za účelové a ničím nepreukázané.
59. Pokiaľ žalovaný až v rámci konania poukazoval na to, že na predmetnej nehnuteľnosti bol zriadený alarm, pričom žalobca ako majiteľ nehnuteľnosti nedal nájomcovi pánovi C. kód od tohto alarmu, v dôsledku ktorej skutočnosti nehnuteľnosť nebola riadne zabezpečená pred vniknutím cudzej osoby, súd na uvedenú námietku neprihliadol.
60. V prvom rade súd konštatuje, že v zmysle článku 7 časti A bod 1 Všeobecných poistných podmienok Dolce Casa 15 je počas trvania poistenia poistený a/alebo poistník povinný: d/ zaistiť riadne uzatvorenie a uzamknutie miesta poistenia v dobe, kedy žiadna z poistených osôb nie je v mieste poistenia prítomná, to neplatí pri poistení zodpovednosti za škodu, f/ dbať na to, aby škodová udalosť nenastala, predovšetkým dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré na seba prevzal poistnou zmluvou, a zároveň nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb. Z uvedených poistných podmienok ako ani poistnej zmluvy nevyplýva žalobcovi povinnosť inštalovať na nehnuteľnosti bezpečnostné zariadenie, prípadne jeho konkretizácia. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že v danom prípade postačovalo pre splnenie podmienok poistnej zmluvy ako aj všeobecných poistných podmienok splnenie povinnosti žalobcu (resp. v danom prípade nájomcu) riadne uzamknúť nehnuteľnosť, ktorá skutočnosť v tomto smere bola súdu preukázaná (viď body 56 a 57 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca (resp. nájomca) teda riadny spôsobom zabezpečil nehnuteľnosť jej uzamknutím proti prípadnému vniknutiu tretích osôb do nehnuteľnosti a následnému vzniku poistnej udalosti. Preto nemožno hovoriť o tom, že by žalobca zanedbal svoje povinnosti plynúce mu z poistnej zmluvy tak, ako to tvrdil žalovaný.
61. Nad rámec uvedeného konajúci súd považuje za potrebné poukázať na novelu Občianskeho zákonníka zákonom č. 213/2018 Z. z., ktorým došlo s účinnosťou od 01.10.2018 k doplneniu § 797 o ods. 4, v zmysle ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Uvedené ustanovenie nebolo možné aplikovať na prejednávaný prípad, pretože v zmysle prechodného ustanovenia § 879u Občianskeho
zákonníka je možné ho prvýkrát použiť od 01.10.2018, pričom v danom prípade ku kráteniu poistného plnenia došlo 28.07.2017 z titulu poistenia domácnosti a dňa 31.07.2017 z titulu poistenia nehnuteľnosti. Súd však považuje za potrebné poukázať minimálne na zmätočnosť postupu žalovaného pri krátení poistného plnenia, keď v liste zo dňa 28.07.2017 a 31.07.2017 odôvodňoval krátenie poistného plnenia porušením povinnosti žalobcu zabezpečiť riadne uzatvorenie a uzamknutie nehnuteľnosti. Následne v konaní pred súdom začal žalovaný argumentovať porušením povinnosti žalobcu (resp. jeho nájomcu) zabezpečiť nehnuteľnosť aj aktivovaním zabezpečovacieho zariadenia nainštalovaného v predmetnej nehnuteľnosti, hoci takýto spôsob zabezpečenia si žalovaný v rámci poistnej zmluvy či Všeobecných poistných podmienok nevymienil. Uvedený postup dodávateľa v rámci spotrebiteľského vzťahu je potrebné považovať minimálne za neseriózny a účelový.
62. S poukazom na uvedené, keď súd nemal za preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako poisteného z titulu poistnej zmluvy či všeobecných poistných podmienok, súd dospel k záveru, že žalovaný neoprávnene krátil vyplatenie poistného plnenia žalobcovi z titulu poistenia domácnosti v sume 35.179,26 Eur a z titulu poistenia nehnuteľnosti v sume 70.120,83 Eur, a preto žalovaného zaviazal na doplatenie tejto sumy žalobcovi, t.j. celkom sumy 105.300,09 Eur.
63. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho v zmysle citovaných ustanovení zákona zaviazal k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške vo výške 5 % ročne (po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania) z dlžnej sumy 35.179,26 Eur od 13.08.2017 (po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti) do zaplatenia a z dlžnej sumy 70.120,83 Eur od 16.08.2017 (po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
64. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne titulom oneskorene vyplatených preddavkov, a to v sume 821,84 Eur za omeškanie s vyplatením preddavku vo výške 20.000,- Eur za obdobie od 15.05.2016 do 08.03.2017, v sume 1.365,58 Eur za omeškanie s vyplatením preddavku vo výške 30.000,- Eur za obdobie od 15.05.2016 do 09.04.2017 a v sume 4.777,16 Eur za omeškanie s vyplatením preddavku vo výške 104.000,- Eur za obdobie od 15.05.2016 do 12.04.2017.
65. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca požiadal žalovaného prostredníctvom svojho zástupcu L.. A. Z. (z OVB Allfinanz Slovensko a.s.) dňa 25.04.2016 o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie podľa poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedenej požiadavky žalovaný uhradil žalobcovi preddavok na poistné plnenie v sume 20.000,- Eur z titulu poistenia domácnosti až dňa 09.03.2017 a ďalšiu časť preddavku v sume 30.000,- Eur dňa 10.04.2017. Obdobne vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti došlo zo strany žalovaného k uhradeniu preddavku na poistné plnenie záložnému veriteľovi žalobcu v zmysle § 151mc Občianskeho zákonníka vo výške 104.000,- Eur až dňa 13.04.2017. V tomto smere žalovaný poukazoval na to, že preddavok na poistné plnenie nemohol poskytnúť skôr, nakoľko listom zo dňa 01.03.2017 vyzval žalobcu na oznámenie bankového spojenia za účelom poskytnutia preddavku. Následne po poskytnutí informácie potrebnej pre vykonanie bankového prevodu žalovaný dňa 09.03.2017, 10.04.2017 vyplatil preddavok žalobcovi a dňa 13.04.2017 záložnému veriteľovi žalobcu (dátumy vyplatenia preddavku potvrdzujú aj oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 28.07.2017 na č.l. 24 a zo dňa 31.07.2017 na č.l. 73).
66. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
67. V konaní bolo nesporné, že žalobca oznámil žalovanému poistnú udalosť, na základe čoho žalovaný dňa 13.04.2016 vykonal obhliadku po škodovej udalosti, z ktorej vyhotovil zápis, súčasťou ktorého bol popis rozsahu poškodenia nehnuteľnosti a jej vnútorného vybavenia. Nakoľko bolo zrejmé, že žalovaný nestihne ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote do jedného mesiaca po tom, keď sa o poistnej udalosti dozvedel, t.j. do 13.05.2016, žalobca prostredníctvom L.. A. Z. e-mailom zo dňa 25.04.2016 požiadal
žalovaného o vyplatenie preddavku na poistné plnenie. Súčasťou e-mailovej komunikácie bolo aj zaslanie všetkých potrebných informácií a dokumentov požadovaných žalovaným (viď e-mailová správa na č.l. 27). Žalovaný v ďalšej e-mailovej komunikácii na č.l. 140 - 155 poukazoval na to, že mu údajne zo strany pána A. Z. (poistného agenta, ktorý zastupoval žalobcu pri vybavovaní poistnej udalosti) neboli predkladané potrebné dokumenty a komunikácie. Uvedená skutočnosť však súdu žiadnym spôsobom nebola zo strany žalovaného preukázaná. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že žalobca si u žalovaného riadne uplatnil nárok na poskytnutie preddavku a za týmto účelom poskytol žalovanému potrebné vysvetlenia a dokumenty. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by zo strany žalobcu, resp. jeho poistného agenta po tom, ako požiadal dňa 25.04.2016 o poskytnutie preddavku, neboli splnené predpoklady na vyplatenie tohto preddavku, t.j. že by žalovanému chýbali akékoľvek dokumenty potrebné na urýchlené vybavenie poistnej udalosti vrátane poskytnutia preddavku (prípadne potrebné bankové spojenie), žalovanému nič nebránilo poskytnúť žalobcovi riadne a včas preddavok, keď si musel byť vedomý toho, že vyšetrenie poistnej udalosti nestihne vykonať v lehote jedného mesiaca od oznámenia poistnej udalosti. Lehota jedného mesiaca od oznámenia poistnej udalosti uplynula dňa 13.05.2016, a teda najneskôr nasledujúci deň 14.05.2016 vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi primeraný preddavok na poistné plnenie. Nakoľko žalovaný túto svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka bezdôvodne nesplnil, počnúc dňom 15.05.2016 sa dostal vo vzťahu k žalobcovi (ako aj záložnému veriteľovi v časti vyplatenia preddavku na poistenie nehnuteľnosti) do omeškania s vyplatením preddavku.
68. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania z poskytnutých preddavkov z titulu poistenia domácnosti (20.000,- Eur a 30.000,- Eur) ako aj z titulu poistenia nehnuteľnosti (104.000,- Eur), ktoré právo na neho prešlo zánikom záložného práva zriadeného v prospech VÚB, a.s.
69. Pokiaľ ide o samotnú výšku úrokov z omeškania, keďže počnúc dňom 16.03.2016 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, súd nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z oneskorene poskytnutých preddavkov vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. 5,05%, ale musel vychádzať zo zákonných úrokov v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a k uplatnenému dňu omeškania 15.05.2016 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy poskytnutých preddavkov. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
70. Priznaná výška úrokov z omeškania tak predstavovala sumu 6.895,61 Eur, ktorú súd vypočítal nasledovne: a/ vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 15.05.2016 do 08.03.2017 v sume 813,70 Eur, b/ vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,- Eur od 15.05.2016 do 09.04.2017 v sume 1.352,05 Eur, c/ vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 104.000,- Eur od 15.05.2016 do 12.04.2017 v sume 4.729,86 Eur.
71. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonný 5% úrok z omeškania ročne (celkom v sume 68,97 Eur) súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku zamietol.
72. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 112.264,67 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 112.195,70 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 99,94 % (112.195,70 Eur z 112.264,67 Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 0,06 % (68,97 Eur z 112.264,67 Eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 99,88 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,88 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.