Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-3-2018.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: PATRIOT GROUP, s. r. o. so sídlom Kpt. Jaroša č. 1312/29, Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša č. 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanej: T. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. X, J., o zaplatenie istiny 70,70 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 70,70 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 04.01.2018, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 70,70 € titulom porušenia prepravných a tarifných podmienok žalovanou, ktorá nástupom do dopravného prostriedku uzatvorila s Dopravným podnikom Bratislava zmluvu o preprave osôb. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalovaná využila dopravné služby Dopravného podniku Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, avšak pri využití dopravného prostriedku si nezakúpila platný cestovný lístok. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka v sume 70,70 €, ktorá pozostáva z ceny cestovného lístku (0,70 €) a poplatku za cestovanie bez cestovného lístka v zmysle Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (70,- €). Uvedená pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2017. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 29.11.2016 a Prepravným poriadkom integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji - verzia 3.0, platná od 01.09.2016.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Š. Č.. X, J.), preto uznesením č. k. 14Csp/3/2018 - 33 zo dňa 17.04.2019 súd platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovaná, ktorej súd po zistení jej skutočného bydliska doručil žalobu dňa 03.07.2020, sa k žalobe nevyjadrila.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3, veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
6. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
7. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku Bratislava, var. symbol: 1609128, nesporne vyplýva, že dňa 29.11.2016 o 17.35 hod. revízor počas vykonávania kontroly cestovných lístkov v mestskej hromadnej doprave linky č. 61, č. voza 1835 na úseku zastávok Trnavské mýto a Zimný štadión zistil porušenie tarifno - prepravných podmienok žalovanou, nakoľko cestovala bez cestovného lístka. Obsahom uvedeného hlásenia sú tiež osobné údaje žalovanej za účelom vymáhania cestovného v sume 0,70 € a sankčnej úhrady v sume 70,- €, nakoľko cestovné a postih na mieste odmietla zaplatiť.
9. Listom zo dňa 02.11.2017 Dopravný podnik Bratislava oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky v sume 70,70 € na žalobcu s tým, že pohľadávku má žalovaná zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi na bankový účet špecifikovaný v oznámení.
Na základe zisteného skutkového stavu súd podriadil posudzovaný spor nasledovným právnym normám:
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Vychádzajúc z citovaného procesného ustanovenia súd uvádza, že jednou z procesných podmienok, za ktorých môže súd konať a vo veci rozhodnúť, je jednak procesná subjektivita sporových strán, teda spôsobilosť subjektu byť procesnou stranou (žalobcom alebo žalovaným), resp. účastníkom konania, pričom nedostatok tejto podmienky má za následok pokračovanie v konaní s právnym nástupcom strany, ktorá stratila procesnú subjektivitu, prípadne zastavenie konania. Na rozdiel od absencie procesnej subjektivity strany, súd vo veci vždy koná a meritórne rozhodne v prípade nedostatku procesnej spôsobilosti strany, ktorá na rozdiel od procesnej subjektivity nie je determinovaná spôsobilosťou na práva a povinnosti (ust. § 61 CSP), ale je daná v rozsahu, v akom má subjekt vystupujúci na strane žalobcu alebo žalovaného spôsobilosť na právne úkony.
12. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
13. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
14. Podľa § 8 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
15. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
16. V posudzovanom spore bolo zrejmé, že žalovaná v čase vzniku zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu (Dopravný podnik Bratislava), t. j. ku dňu 29.11.2016 nebola plnoletá, keďže ku dňu uzatvorenia zmluvy o prepravy nedovŕšila osemnásty rok veku, a teda nemala spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Avšak vzhľadom na to, že žalovaná v čase vykonanej kontroly v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy (29.11.2016), kedy nástupom do dopravného prostriedku MHD
- linka č. 61 uzatvorila s Dopravným podnikom Bratislava ústnu zmluvu o preprave, bola vo veku 16 rokov a 9 mesiacov, súd uvádza, že maloletá žalovaná bola dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelá na uzatvorenie zmluvy o preprave a vedela rozpoznať a uvedomiť si právne následky svojho konania, keď sa prepravovala bez cestovného lístka, a preto s prihliadnutím na vek žalovanej v čase vykonanej kontroly súd zastáva názor, že právny úkon vo forme zmluvy o preprave je primeraným právnym úkonom rozumovej a vôľovej vyspelosti žalovanej, a preto nemožno pochybovať o jej spôsobilosti takúto zmluvu uzavrieť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná má procesnú spôsobilosť, t. j spôsobilosť samostatne konať pred súdom v rozsahu žalovanej pohľadávky, a preto podľa § 67 CSP súd od začiatku konania, kedy žalovaná stále nebola plnoletá, procesne konal priamo so žalovanou a nie s jej zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom.
17. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
18. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2016 (ďalej len „zákon o doprave na dráhach“), ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.
19. Podľa § 8 ods. 5 zákona o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
20. Podľa § 14 ods. 2, veta prvá a druhá zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2016, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.
21. Podľa § 8 ods. 6 zákona o doprave na dráhach, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
22. Podľa článku A.14.4 Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji („IDS BK“) (verzia 3.0 - platná od 01.09.2016), cestujúci, ktorý sa na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu.
23. Podľa Cenníka č. 1 Prílohy 1 k Prepravnému poriadku, cestovné za základný cestovný lístok na jednu cestu predstavuje 0,70 €. Podľa Cenníka č. 9 Prílohy 1 k Prepravnému poriadku, základná sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka činí 70,- €, znížená sadzba v prípade platby na mieste kontroly alebo v prípade platby v lehote do piatich pracovných dní predstavuje 50,- €.
24. Na základe Dopravným podnikom Bratislava realizovaného oznámenia o postúpení pohľadávky mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore, teda existenciu oprávnenia žalobcu domáhať sa voči žalovanej požadovaného peňažného plnenia, nakoľko podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právny stav predpokladaný citovanými ustanoveniami nastal aj v predmetnom právnom spore.
25. V posudzovanom spore žalobca riadne preukázal, že žalovaná dňa 29.11.2016 cestovala mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka a nezaplatila cestovné a sankčnú úhradu na mieste kontroly (priamo vo vozidle MHD) ani v lehote piatich pracovných dní od vykonania kontroly, preto stratila právo na zaplatenie prirážky v zníženej sadzbe 50,- € v zmysle Cenníka č. 9 k Prepravnému poriadku. Z uvedeného dôvodu žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 70,70 € titulom cestovného a prirážky. Žalovaná v konaní neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany, k žalobe sa nevyjadrila a nijako nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu, preto vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd nemal dôvod pochybovať o skutkových tvrdeniach žalobcu, ktoré majú oporu vo vyššie citovaných právnych normách a zakladajú právnu opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku.
26. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky žalobcu, súd vzhľadom na stanovenú sadzbu základného cestovného (0,70 €) a prirážku k základnému cestovnému, ktorá činí stonásobok základného cestovného (70,- €), t. j. spolu 70,70 €, konštatuje, že žalobca si uplatnil svoj peňažný nárok v správnej výške.
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a správne vyčíslený, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.