Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/39/2020

Potvrdené rozhodnutím 3CoCsp/16/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. R., W.. X.XX.XXXX, F. Š. XX/ XX, XXX XX M. Š., právne zastúpená JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108 proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 750 09 Paríž, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRBKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.053,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.11.2020 č.k. 21Csp/39/2020 - 72, takto jednohlasne rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: E. R., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX M. U., právne zastúpená: JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 750 09 Paríž, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRBKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.053,93 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej istiny s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 1.6.2020 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 2.053,93 eur a náhradu trov konania titulom primeraného finančného zadosťučinenia. 2. Svoj nárok odôvodnila v žalobe tak, že dňa 7.5.2014 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného Úverovú zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.000,- eur. Žalobou zo dňa 21.3.2019 sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáhala, aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.5.2014. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 18.10.2019 č.k. - 65 bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalovaný bol zaviazaný k povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2019. Citovaným súdnym rozhodnutím preukazuje, že žalovaný porušil jej právo tým, že s ňou uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len Dohoda) v priamom rozpore s o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na to, že najnovšie znenie cit. zákona zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé spôsobiť ujmu spotrebiteľovi. Mala za to, že bola naplnená hypotéza cit. právnej normy cit. zákona a to, že v právoplatnom rozhodnutí súdu v základnom konaní bolo deklarované porušenie spotrebiteľského práva tak vo výroku, ako aj v odôvodnení rozsudku. Výšku uplatneného nároku odôvodnila tým, že nie je stanovená výška finančného zadosťučinenia žiadnym vzorcom a závisí

vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky je jeho primeranosť. Keďže si žalovaný u jej zamestnávateľa uplatnil pohľadávku vo výške 4.107,87 eur, nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale reálny výkon práva na základe neplatnej Dohody. Až po úkonoch procesnej obrany z jej strany v súdnom konaní bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody. Preto si uplatnila polovicu zo sumy, ktorú si žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy uplatnil na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 cit. zákona pre priznanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia musia byť splnené podmienky, ktoré vyplývajú priamo z citovaného ustanovenia. Prvým základným predpokladom pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie je spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. (ďalej len ) inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neupravuje. Najbližšie sa primerané finančné zadosťučinenie svojím charakterom nemajetkovej ujmy podobá právu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa . Ďalej poukázal na a 16 a , a násl. ustanovenia . Poukázal, že predpokladmi zodpovednosti sú existencia zásahu, ktorý vyvolal, alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených , neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. V prípade, že spotrebiteľovi vznikla majetková ujma, môže tento využiť inštitút zodpovednosti za škodu alebo inštitút zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Ďalej poukázal na ust. (ďalej len ) s tým, že dodávateľ je na základe právoplatného rozhodnutia súdu v uvedených veciach povinný odstrániť zo svojich všeobecných podmienok neprijateľnú zmluvnú podmienku a do tej doby je povinný zdržať sa dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté osobné podmienky. Poukázal na absenciu porušenia konkrétneho práva spotrebiteľa, ktoré by bolo konštatované vo výroku v rozsudku v základnom konaní a teda, že nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je daný a spotrebiteľovi ho nemožno priznať. Ak by aj bol daný nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, je ho možné priznať len v primeranej a riadne odôvodnenej výške. V súvislosti s tým uviedol, že nie je možné pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení, resp. spôsobenej ujme rozhodovať len na základe strohého konštatovania, ktorým žalobkyňa odôvodňuje navrhovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že si uplatňuje polovicu, ktorá zodpovedá pôvodnému dlhu žalobkyne, ktorého splnenia sa žalovaný prostredníctvom zrážok zo mzdy od žalobkyne domáhal. Suma 4.107,87 eur, ktorú uviedol v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy predstavovala dlžnú čiastku, ktorá vznikla v dôsledku omeškania žalobkyne so splácaním úveru a teda, ak by bol uplatnený mechanizmus prezentovaný žalobkyňou, dospelo by sa k záveru, že čím dlhšie by bola žalobkyňa v omeškaní so splácaním úveru, následkom čoho by vzrástol aj jej dlh voči žalovanému, tým by si mohla uplatňovať aj finančné zadosťučinenie vo väčšom rozsahu. Mechanizmus, ktorý uplatnila žalobkyňa na výpočet výšky nároku, je neudržateľný a nemožno sa s ním rozumne stotožniť. Žiadal žalobu zamietnuť.

4. Právny zástupca žalobkyne v replike uviedol a poukázal na to, že zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak došlo k porušeniu práva alebo povinnosti spotrebiteľa. Keďže jednoznačne splnila a preukázala neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, je daný jej nárok. Poukázal, že súd označil Dohodu za neplatný právny úkon, pretože bola uzavretá ako súčasť úverovej zmluvy, spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Súd jasne zadefinoval porušenie noriem spotrebiteľského práva § 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej osobného, rodinného a spoločenského života. Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty.

5. Žalovaný vo svojej písomnej duplike uviedol, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala a taktiež ani len demonštratívne neuviedla, aká ujma jej mala vzniknúť, resp. v čom by mala táto ujma spočívať a tobôž nepreukázala akýkoľvek reálne existujúci kauzálny nexus medzi potenciálnou tvrdenou ujmou a úverovým zmluvným záväzkom uzatvoreným so žalovaným. Mali za to, že nedošlo ku vzniku škody ani žiadnej inej preukázateľnej ujme, ktorá by sa prejavila vo sfére žalobkyne.

6. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. - 65 zo dňa 18.10.2019, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

7. Dňa 22.3.2019 žalobkyňa uplatnil nárok na Okresnom súde Poprad žalobou, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v časti 3 bode 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.5.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň podala návrh na neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. - 65 zo dňa 18.10.2019 bolo vyhovené žalobe v celom rozsahu a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2019. V odôvodnení rozsudku súd uviedol v bode 9, že nebola splnená ani jedna z podmienok, ktoré presne ustanovuje o ochrane spotrebiteľa, nakoľko Dohoda tvorila súčasť úverovej zmluvy, čo znamená, že spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť túto časť úverovej zmluvy, nakoľko žalovaný poskytol finančné prostriedky žalobkyni a žalobkyňa tieto finančné prostriedky potrebovala. V prípade, ak by túto časť, t.j. bod 3 žiadala vymazať, tak súd má za to, že žalovaný - právny predchodca žalovaného by ani takúto úverovú zmluvu neuzatvoril bez tejto podmienky. V zmysle uvedeného bolo poukázané na ust. , teda, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vykonaným dokazovaním súd dospel v uvedenom konaní k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa a násl. ustanovení . Žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 4.107,87 eur.

8. Podľa o ochrane spotrebiteľa, v čase uzavretia zmluvy 7.5.2014, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „“) a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa cit. zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. , v dôsledku čoho bola súdom určená povinnosť žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, keďže súd túto dohodu vyhodnotil ako neplatnú. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považoval výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tých, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľom. Sumu vo výške 500,- eur považoval súd za primeranú aj s ohľadom na celkovú sumu, ktorá mala byť žalobkyni zrazená na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ustanovenia § 3 ods. 5 cit. zákona. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a

to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, že k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

13. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 cit. zákona po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

14. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019).

15. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.053,93 eur titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. .

16. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. - 65 zo dňa 18.10.2019, ktorým súd žalobe žalobkyne smerujúcej proti žalovanému rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v časti 3 bode 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.5.2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. V uvedenom rozhodnutí bolo judikované, že predmetná Dohoda slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v tomto zmluvnom vzťahu ho nemohla ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil právny predchodca žalovaného Cetelem Slovensko a.s.. Účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. Takáto dohoda bola neplatná.

17. Za stavu, keď rozsudkom Okresného súdu Poprad došlo k vyhoveniu žalobe v dôsledku záveru, že Dohoda bola formulovaná jednostranne v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, je základ nároku daný.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol. Či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných

spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

19. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy porušovania spotrebiteľských práv, ako aj na upustenie od ich porušovania, súd konštatuje preto, že priznaná suma finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur je postačujúca. Takéto finančné zadosťučinenie v uvedenej výške vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, čo viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , v ktorej spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do právoplatného skončenia uvedeného konania. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Následne použitím neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.

20. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Keďže rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, avšak iba z priznanej istiny vo výške 500,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.