Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2024 v trestnej veci obžalovaného G..K.. K. E. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný G..K.. K. E., U.. XX.XX.XXXX H. R., R. T. XXXX/XXX, C., o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galanta sp. zn. pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 30.07.2014 v Jelke ako riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka, za účelom vylepšenia štatistiky objasnenosti trestnej činnosti Obvodného oddelenia policajného zboru Jelka, nezaevidoval predpísaným spôsobom v zmysle nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku trestné oznámenie L. R. týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním do priestorov farského úradu v Jelke neznámym páchateľom, následkom čoho privodil prospech páchateľovi tohto trestného činu tým, že mu umožnil vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pričom tento čin nebol až do dňa 08.12.2016 nijakým spôsobom objasňovaný, čím porušil článok 24 odsek 1, článok 28 odsek 1 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní a zároveň porušil základné povinnosti policajta vyplývajúce z ustanovenia písmeno a) zákona číslo o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalca, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu, pričom dňa 06.12.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 30.07.2014 v Jelke ako riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka, nezaevidoval predpísaným spôsobom v zmysle nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku trestné oznámenie L. R. týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním do priestorov farského úradu v C. neznámym páchateľom, následkom čoho privodil neoprávnený prospech páchateľovi tohto trestného činu tým, že mu umožnil vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pričom tento čin nebol až do dňa 08.12.2016 nijakým spôsobom objasňovaný, čím porušil

článok 24 odsek 1, článok 28 odsek 1 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní a zároveň porušil základné povinnosti policajta vyplývajúce z ustanovenia písmeno a) zákona číslo o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 500,- eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmaril, súd mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

Obžalovaný G..K.. K. E., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa uviedol, že z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák. na skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta sa necíti byť vinným. Na svoju obranu uviedol, že koncom 7 mesiaca roka 2014 pracoval ako riaditeľ OO PZ Jelka. Ešte ráno vydal inštrukcie pre hliadku v zložení E. K. L., v rámci ktorých ich upozornil, aby konali svoje úkony v súlade so zákonom. Prostredníctvom operačného strediska z OO PZ Trnava bolo telefonicky oznámenie, že boli odcudzené sošky z fary. Keďže E., ako člen stálej služby si plnil iné služobné povinnosti, zaslal na preverenie tejto okolnosti pána L.. V prípade policajta L. sa jednalo o mladého neskúseného policajta. Preto rozhodol, že mu poskytne výpomoc na mieste činu. Po príchode na miesto ich už čakal farár L. R.. Jednalo sa o vedľajšiu miestnosť fary, ktorá bola riadne uzamknutá. Z tejto miestnosti viedli jedny dvere na povalu a druhé do pivnice. Obidve dvere boli otvorené. Dvere vedúce do pivnice vykazovali známky poškodenia, avšak toto vyhodnotil tak, že sa jednalo o vlámanie staršieho dáta. Bez poškodenia boli otvorené okná vedúce na povalu ako aj do pivnice. Farár im najskôr ukázal pivnicu, kde nezistili žiadne poškodenia okien. Následne im oznámil, že údajne z povaly boli odcudzené sošky. Najprv uvádzal v počte 4, neskôr v počte 6. Na podlahe zaregistrovali kruhy, kde mali pôvodne stáť. Následne realizovali obhliadku bližšieho okolia ako aj okolia fary. Zisťovali, či v blízkosti fary sa nenachádza nejaká úniková cesta páchateľa t.j. roztrhnuté pletivo a pod. V zadnej časti fary uvideli popadané pletivo, avšak zo staršieho obdobia, bolo zarastené rastlinami. Taktiež zisťovali, či pri tomto pletive sa nenachádzajú nejaké stopy po páchateľoch, trasologické a pod. Nezistili žiadne podozrivé stopy. Následne sa vrátili do objektu fary, kde kolega L. realizoval ohliadku miesta činu spojenú s fotodokumentáciou. Keďže nezistili, že boli naplnené znaky trestného činu, dospeli k záveru, že sa jedná iba o priestupok proti majetku. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné, aby sa ohliadky zúčastnil aj kriminalistický technik. Počas toho ako L. dokumentoval miesto činu, on sa nachádzal s farárom na fare. Keď sa ho pýtal na opis odcudzených sôch, ako aj na ich hodnotu, farár mu k tomu nevedel nič uviesť, pretože tieto sochy nevidel. Jednalo sa o nového farára. Od farára žiadal, aby zistil a konkretizoval opis sôch, resp. aby zabezpečil ich fotografie. Podľa vyjadrenia farára, sochy boli vyradené v 80. rokoch, a boli uložené na povalu. Tieto neboli evidované v žiadnej evidencii. Keďže farár nevedel bližšie špecifikovať odcudzené sochy u tohto zisťoval, či trvá na trestnom oznámení. Farár mu povedal, že nemá čas to riešiť a že sa opýta od veriacich na tie sochy. Ešte pre odchodom z fary oznámil na operačné stredisko, že došlo ku krádeži 4 sôch z fary. Taktiež o tomto vyrozumel stálu službu E., ktorému oznámil, aby tento skutok riadne zadokumentoval do knihy fonogramu a do knihy udalostí, tak isto do inštruktážneho záznamu. Potom, ako sa vrátili na OO PZ Jelka, L. spracovával zápisnicu o ohliadke, ako aj fotodokumentáciu. Farár sa nedostavil na OO PZ Jelka, za účelom podania vysvetlenia. Nepotvrdilo sa to, že malo dôjsť ku krádeži, pretože nebol dostatočným spôsobom špecifikovaný počet a opis odcudzených sošiek. Kolega L. fotodokumentáciu ako aj zápisnicu o ohliadke miesta činu odovzdal na stálu službu E.. E. materiály nezaevidoval do knihy fonogramov, ani do knihy udalostí a ani do inštruktážneho záznamu. Iba poznamenal, že bolo realizované preverenie, avšak bližšie to už nešpecifikoval. On nemá poznatky o tom, čo sa stalo so zápisnicou a fotodokumentáciou. Taktiež nemá poznatky, či jeho kolega L. ohliadku a fotodokumentáciu evidoval pod konkrétnym ČVS. Jeho zástupca T. T. sa dostavil do služby o 19.00 hod. a striedal E.. Vykonal kontrolu fonogramov, konkrétne či boli aj v skutočnosti zapísané všetky udalosti, ktoré riešila polícia, čo mal potvrdiť svojim podpisom. Evidenčné číslo na označenie zápisnice z miesta činu a fotodokumentácie mal zadať zástupca riaditeľa OO PZ Jelka T. T. a to z konkrétneho priestupkového denníku podľa poradia. T. zodpovedal za trestné a priestupkové konanie. Následne zistil, že toto nebolo zaznamená v priestupkovom denníku. Z uvedeného dôvodu uložil ústne výčitku E. a L.. Jeho zástupca T. dostal úlohu, aby riadne vykonával kontrolu nad zákonnosťou priestupkového konania. Toto aj zaznamenal v rámci mesačného ohodnotenia, ktoré zaslal na Odbor poriadkovej polície OR PZ GA. Napriek tomu, že predmetná vec nebola riadne zaevidovaná už netrval na dodatočnom prešetrení

veci, pretože to nebolo v jeho kompetencii a nebolo zrejmé, či vôbec ku skutku došlo a farár R. nemal záujem sa dostaviť na OO PZ Jelka. Obžalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka záznamu, ktorý vyhotovil farár R. (č.l. 376), tak nie je pravdou, že nebola vykonaná žiadna zápisnica na mieste. Zápisnicu o ohliadke miesta priestupku vyhotovil L., ktorú dal podpísať farárovi v kuchyni na stole, čo aj osobne videl. On osobne nepodmieňoval príchod farára na políciu iba v tom prípade, ak bude mať fotky týchto sošiek. Farár R. sa mal dostaviť v každom prípade na políciu, čo v najkratšej dobe. On zápisnicu o ohliadke miesta priestupku nepodpisoval.

Svedok L. R., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že do fary v Jelke nastúpil dňa 01.07.2014. Keď preberal faru bol sa pozrieť aj na povalu, kde okrem iného sa v jej zadnej časti nachádzali sochy. Tieto stáli na zemi. Niektoré boli drevené a niektoré boli vo forme sadrových odliatok. Sochy neboli zaznamenané v evidencii fary, ich pôvod bol preňho neznámy. V čase, keď malo prísť k vlámaniu do fary v Jelke sa nachádzal na teologickom kurze v Čechách. Keď sa vrátil na faru zistil, že vo vedľajšej časti fary sú vylomené dvere vedúce do pivnice. Dospel k záveru, že páchatelia sa do pivnice fary dostali cez okno pivnice, ktoré vylámali. Následne do samotného objektu fary sa dostali tak, že vylámali dvere vedúce z pivnice do fary. Tieto dvere boli poškodené z pivničnej strany. Túto skutočnosť ohlásil na políciu. Konkrétne telefonicky oznámil, že niekto sa vlámal do fary. Následne na miesto činu sa dostavil obžalovaný v sprievode ešte s jedným policajtom. Títo išli do pivnice fary, neskôr na povalu. Taktiež sa išli pozrieť do záhrady. Nevidel, že by policajti na mieste vyhotovili zápisnicu. Taktiež nevidel, že by niečo fotili. Už si nepamätá, že by mu niečo dali podpisovať. Policajti od neho žiadali, aby im predložil fotky sošiek. Tieto fotky nemal k dispozícii, sošky neboli vedené v evidencii fary. Policajti mu povedali, že ak zabezpečí takéto fotky, nech sa s nimi dostaví na policajné oddelenie. Keďže nenašiel takúto dokumentáciu, tak na políciu už nešiel.

Obžalovaný G..K.. K. E.Ü. k výpovedi svedka uviedol, že on nezaregistroval to, že by bolo nejaké okno vytlačené resp. vylomené. Dvere do pivnice boli poškodené ale to poškodenie sa podľa neho týkalo staršieho dáta. Na povale sa nachádzalo okno, ktoré bolo otvorené, avšak nevidel, že by bolo nejako poškodené. Za dverami v pivnici sa nachádzali rôzne elektrické náradie vŕtačky a pod., ktoré páchateľ neodcudzil. Na mieste sa vyhotovila fotodokumentácia, ako aj ohliadka, ktorú podpísal v kuchyni fary za jeho prítomnosti L. R..

Svedok C. L., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 30.07.2014 pôsobil ako policajt v Jelke na OO PZ. V uvedený deň sa na oddelení nachádzal aj jeho kolega C. E.. Taktiež sa na oddelení nachádzal aj bývalý riaditeľ K. E.. Bolo im oznámené, že sa mala stať nejaká krádež, resp. niečo sa malo stratiť na fare v Jelke. Jeho kolega E. mal nejaké administratívne povinnosť. Na miesto činu išiel spoločne s obžalovaným. Farár R. im oznámil, že údajne niečo z fary bolo odcudzené. Už nevie, čo im konkrétne povedal. Na mieste vyhotovil fotodokumentáciu, náčrtok, ohliadku miesta. Taktiež dokumentoval okolie fary ako aj jej povalu. Už si nespomína, či bol aj v iných priestoroch fary. Rukopis zápisnice o OMČ písal na mieste, jej opis už realizoval na OO PZ Jelka.

Súd svedkovi umožnil nahliadnuť do spisového materiálu, konkrétne do zápisnice o OMČ (č.l. 328), k čomu uviedol, že keď je tam uvedené, že tam bol prítomný L. R., tak na rukopise to musel podpísať p. R.. Pokiaľ si pamätá vec na mieste riešili ako priestupok. Ešte na fare im oznámil farár R., že sa dostaví osobne na políciu. Bol upozornený, aby sa na políciu dostavil za účelom podania oznámenia. Po príchode na oddelenie vyhotovenú dokumentáciu nikomu neodovzdal. Túto dokumentáciu nechal na stole stálej služby. Nie je to bežný postup, ale v tomto prípade čakali na p. R., ktorý sa mal dostaviť na OO PZ za účelom podania oznámenia. Služobný postup bol taký, že sa takéto vyhotovené materiály sa odkladajú do miestnosti stálej služby, kde je na to vyčlenené miesto. Tento materiál nechal na stole a ďalej sa s tým už nezaoberal. Už ani neskúmal, ako bolo s týmito písomnosťami naložené. Ich zaevidovanie mala realizovať stála služba, resp. môže to robiť aj pomocník stálej služby. Evidenčné číslo sa prideľovalo podľa toho, či sa jednalo o trestnú vec alebo priestupok. Toto číslo veci prideľoval riaditeľ alebo jeho zástupca.

Svedok G.. C. E., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 30.07.2014 slúžil ako policajt na OO PZ Jelka, konkrétne so zaradením na stálej službe. Jeho pomocník bol C. L.. Bolo im oznámené, že údajne sa na fare stala krádež. V tom čase vykonával neodkladné procesné úkony. Z uvedeného dôvodu na miesto činu išiel C. L. a bývalý riaditeľ oddelenia G..K.. K. E.. Títo sa na oddelenie vrátili asi po 1 hodine. Kolega L. mu povedal, že prípad je vyriešený. Preto on už nič neriešil. Nemá

vedomosť o tom, že L. nejaké písomnosti nechal v miestnosti stálej služby. Jemu nebol nič povedané. Taktiež nevie akým spôsobom bola táto vec vyriešená. Pri týchto veciach sa postupuje tak, že výjazd ide na miesto činu a vec sa protokolárne zadokumentuje. Následne sa podá hlásenie operačnému. Podľa situácii veci sa dohodne s poškodeným, či príde vypovedať na políciu alebo výpoveď sa spíše na mieste. V tom čase, pokiaľ si pamätá konkrétne číslo v trestných veciach prideľovalo operačné oddelenie a v priestupkových veciach riaditeľ obvodného oddelenia alebo jeho zástupca. Policajt, ktorý je na mieste činu skompletizuje spis, po čom sa uložil v miestnosti stálej služby, na vyčlenenom mieste. Následne všetky spisy si bral riaditeľ. Tieto potom prideľoval, kto konkrétne ich bude riešiť. K tomu bol oprávnený aj zástupca riaditeľa. Jemu tento konkrétny spis nebol pridelený. Nevie ani komu bol pridelený. V obdobných prípadoch sa postupovalo tak, že po príchode hliadky z miesta činu spis sa skompletizoval, spísala sa zápisnica o trestnom oznámení. Následne, ak bola podozrivá osoba robili sa úkony k jej zaisteniu. Ak takáto podozrivá osoba nebola zistená, spis sa ponechal na stálej službe s tým, že spis si prebral riaditeľ na zaevidovanie. V prípade ak poškodený resp. oznamovateľ sa nedostavil na oddelenie, toto musel riešiť do pridelenia veci policajt, ktorý riešil prípad. Bez trestného oznámenia sa nemohol vytvoriť spis. Keď nebol zaznamenaný oznamovateľ, ani podanie trestného oznámenia, resp. podanie vysvetlenia a podobne v podstate spis ani neexistoval. Fotodokumentácia sa v tom čase vyhotovovala na PC, ktoré sa nachádzalo v kancelárii, vedľa kancelárii stálej služby. On konkrétne túto vytláčal z jedného PC. Nevie, ktorý PC použil L. pri vyhotovovaní fotodokumentácie. Nevie, z akého dôvodu sa fotodokumentácia nachádzala a bola vyhotovená v jednom PC a zápisnica o ohliadke v inom PC. Vyriešenie tejto veci nebol jeho problém, pretože nebol na mieste činu. Svedok ďalej uviedol, že na stálej službe bola umiestnená kniha udalostí. Do nej sa zapisovali všetky priestupky alebo trestné činy, kde sa zaevidovalo iba poradové číslo a riešený prípad, avšak nie konkrétne ČVS. Keď skončil policajt, ktorý mal stálu službu, spravil čiaru pod týmito udalosťami, podpísal to a vec následne prevzal ďalší policajt, ktorý nastupoval do tejto služby. Bola tam aj kolónka s vyznačením kontroloval, ktorú podpisoval riaditeľ alebo zástupca. Policajt toto zapísal do knihy udalosti, následne to podpísal pracovník stálej služby. V tejto súvislosti on nič nepodpisoval, pretože táto nebola zaznamenaná a to ani do knihy udalostí, pretože tam nebol skutok.

Obžalovaný G..K.. K. E.Ü. k výpovedi svedka uviedol, že podľa zákona o PZ a podľa popisu služobnej činnosti za trestné a priestupkové konanie je zodpovedný zástupca riaditeľa OO PZ.

Svedok L.. G.. T. T., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 30.07.2014 pracoval na pozícii zástupca riaditeľa OO PZ Jelka. V tom čase nastúpil do nočnej smeny spolu s kolegom H.. V uvedený deň riaditeľ G..K.. K. E. slúžil od 07.00 do 15.00 hod.. Po nástupe na pracovisko si začal plniť svoje služobné povinnosti. Na oddelení sa nachádzalo miesto kde sa ukladali listinné materiály, ohľadne služobných povinností. Pamätá si, že nakoľko riaditeľ tieto nevybavil, začal sa im venovať. V týchto nezaregistroval, že bolo oznámená, resp. zadokumentovaná krádež v priestoroch farského úradu Jelka. Toto nebolo poznačené ani v knihe priestupkových spisov. Taktiež jeho kolega H. nemal vedomosť o tejto záležitosti, že by bola zaznamenaná takáto krádež. Následne v priebehu roka 2015 bolo oznámené z kriminálnej polície, že boli nájdené dve odcudzené sošky z fary Jelka. Tieto sošky boli zaistené u osoby V. M.. Boli aj z kriminálky dotazovaní, či takýto skutok majú na oddelení zaznamenaný, pretože táto osoba sa počas vyťažovania priznala k tejto krádeži. O tejto majetkovej trestnej činnosti však na OO PZ Jelka nebol spísaný žiadny záznam. Následne sa informoval od E., ako bola táto vec dňa 30.07.2014 riešená. E. mu povedal, že ho riaditeľ zastúpil a spolu s L. išli na miesto činu. Celá udalosť bola zaznamenaná aj na operačnom stredisku Galanta. On nevie, čo viedlo riaditeľa k tomu, že osobne išiel na faru s L. namiesto E.. Preto z vlastnej iniciatívy podal podnet na inšpekčnú službu MV Bratislava aj preto, že zo strany riaditeľa zaregistroval viaceré nedostatky aj v iných služobných postupoch. Takto postupoval, pretože už nemal dôveru OR PZ Galanta, ktorým už predtým tieto nedostatky avizoval. Vylučuje to, že riaditeľ mal postihnúť výčitkou podriadených E. K. L.. Táto nebola zaznamená v registratúrnej forme, takže to nebolo žiadnym spôsobom zaznamenané. Výčitku im mal udeliť za to, že neadekvátne zadokumentovali tento prípad, pričom v skutočnosti sa na miesto činu dostavil obžalovaný spoločne s L.. Túto im mal udeliť dňa 07.08.2014. Tieto skutočnosti aj oznámil inšpekcii MV SR. Riaditeľ G..K.. K. E. sa snažil zbaviť zodpovednosti s tým, že za chod registračnej služby zodpovedá jeho zástupca. Následne zistil, že táto krádež bola zaznamenaná na fonograme dennej služby a bolo to zahlásené aj na operačné stredisko v Galante. Policajt L. mal taktiež vykonať ohliadku miesta činu priestupku. Táto aj bola vykonaná, avšak podľa neskoršieho zistenia riaditeľ prikázal L., aby ju zlikvidoval. L. to aj urobil, avšak on už nevie ako. Svedok ďalej uviedol, že ak bola vykonaná obhliadka miesta činu priestupku, tak policajná hliadka, ktorá sa vrátila z ohliadky mala založil priestupkový spis. Riaditeľ mal oboznámiť

člena stálej služby E. o tejto skutočnosti a ostatné úkony mal vykonať E.. E. mu neskôr povedal, že nebol oboznámený o tomto priestupku. Priestupkový spis nebol ani založený. Riaditeľ mal taký zvyk, že nedokumentoval trestnú činnosť neznámych páchateľov, pretože išlo to do negatívnej štatistiky. Pokiaľ sa zakladá priestupkový spis, udeľuje sa mu chronologicky číslo z denníka o priestupkoch. Túto záležitosť mala hliadka zaznamenať do knihy jedná sa o veľkú knihu protokolu o denných udalostiach, ktorá sa nachádzala na stálej službe. On nevie o tom, že táto vec bola zaznamenaná v tejto knihe. O tom, či sa jednalo o trestný čin alebo priestupok rozhodovali členovia hliadky, ktorí boli vyslaní na miesto činu. V prípade, ak pri výjazde nebolo zistené, či sa jedná o priestupok alebo trestný čin, tak sa to zaznamenávalo do knihy fonogramu a vybavenie sa nahlásilo na operačné stredisko. V tom čase, ako zástupca OO PZ Jelka zodpovedal za vybavovanie trestných vecí, bežnej agendy a administratívnych vecí. Taktiež riaditeľa zastupoval v čase jeho neprítomnosti na oddelení. V tomto prípade sa jednalo o jeho práceneschopnosť, dovolenka a rehabilitácia. Pamätá si, že obžalovaný bol dňa 30.07.2014 v práci a aj nasledujúci deň. Za vedenie denníka priestupkových spisov zodpovedal riaditeľ. Hliadka nemala oprávnenie zapisovať údaje do tohto denníka. Hliadka to mala zapísať do knihy fonogramov a protokolu dennej udalosti. Priestupkový spis sa nachádzal buď u riaditeľa alebo u neho. Členovia hliadky nemali oprávnenie zaregistrovať do spisu priestupok.

Obžalovaný G..K.. K. E. k výpovedi svedka uviedol, že svedok klame, nehovorí pravdu. Sochy z fary Jelka neboli vôbec nájdené. V. M. sa k ničomu nepriznal. T. T. ako zástupca riaditeľa OO PZ Jelka bol zodpovedný za priestupkové konanie a trestné spisy. E. nemohol T. informovať, že došlo k vlámaniu, pretože nebol na mieste činu. Nie je pravdivá výpoveď svedka v tom, že najprv tvrdí, že bola udelená výčitka E. a L. a neskôr, že si nepamätá. Na tejto porade dňa 07.08.2014 boli prítomní iba T. K. L.. E. nebol prítomný. Túto výčitku udelil L. K. Š. počas jeho neprítomnosti. Táto bola zaznamenaná z mesačného vyhodnotenia práce OO PZ Jelka a kópia zápisnici išla na odbor poriadkovej polície do archívu. E. si túto výčitku zobral na vedomie až následne a to po oboznámení sa so zápisnicou z porady.

Svedok T. T. k vyjadreniu obžalovaného následne uviedol, že je pravdou, že on zodpovedal za trestné veci. Za priestupkové konanie nezodpovedal. Za tieto zodpovedal iba v neprítomnosti riaditeľa. Na OO PZ Jelka prišiel z OO PZ Sládkovičovo 15.09.2013, kedy vo funkcii riaditeľa bol už obžalovaný. Nezhody medzi nimi vznikli koncom roka 2014, keď zistil, že riaditeľ si nevykonáva zodpovedne prácu zodpovedne a porušuje predpisy. On si osobne vypísal zo zápisnice mesačné vyhodnotenie práce zo dňa 07.08.2014, pričom z tejto nezistil, že by tam nebol prítomný E.. Okrem neho tam bol aj L. E. E.. Najprv v tejto zápisnici nebola zaprotokolovaná tá okolnosť, že boli riaditeľom udelené ústne výčitky policajtom L. a E.. Táto okolnosť bola až dodatočne doplnená, keď sa to riešilo na inšpekcii. Od momentu, ako sa s touto vecou začala zaoberať inšpekcia on už mal zablokovaný prístup k počítaču riaditeľa. V tomto sa nachádzali rôzne záznamy a dokumenty. Z uvedeného dôvodu v neprítomnosti riaditeľa nemohol adekvátne vyhodnotiť podriadených policajtov. Jednalo sa o mesačné plány, osobné údaje policajtov apod..

Svedok L.. L. Š., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 01.02.2017 bol vymenovaný za riaditeľa OO PZ Jelka. Pred tým pracoval na kriminálnej polícii OKP OR PZ Galanta. Pamätá si, že keď pôsobil na kriminálke, tak v súvislosti s podozrivým V. M. sa riešila krádež sôch, ktoré mali byť odcudzené nejakému umelcovi z Veľkých Úľan. Táto záležitosť nemala súvislosť s vecou odcudzenia sošiek - farský úrad Jelka. Ako páchatelia boli ustálený G. A. a V. M.. Keď nastúpil do funkcie riaditeľa OO PZ Jelka, bežne sa stávalo, že ako člen hliadky chodieval na miesto činu, predovšetkým ako koordinátor postupu policajtov. Zápisnicu o OMČ realizovali členovia hliadky. Keď sa zúčastnil takéhoto výjazdu, realizovali sa neodkladné úkony. Pracovalo sa štandardne, zisťovalo sa či sa jedná o trestný čin, resp. priestupok a vec sa tak aj zaevidovala. Keď sa jedná o trestný čin vydá sa uznesenie o začatie trestného stíhania vo veci a realizujú sa ďalšie procesné úkony na zistenie a zaistenie páchateľa. Keď nebol na mieste činu o tom, či sa jedná o trestný čin eventuálne priestupok rozhoduje policajt ako člen vyslanej hliadky

- stála služba ( veliteľ hliadky). Jeho úlohou bolo následne kontrolovať evidenciu týchto vecí. Od kedy pôsobí na OO PZ Jelka o prideľovací ČVS rozhoduje stála služba OR PZ Galanta. Pred rokom 2017 pri priestupkových veciach čísla prideľoval riaditeľ alebo zástupca a pri trestných veciach sa tieto prideľovali cez stálu službu. Na odbore poriadkovej polície sa vedie denník vyšetrovacích spisov v elektronickej forme.

Znalec z odboru elektrotechnika B.. C. G., k znaleckému posudku č. 20/2016 vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetom znaleckého skúmania bol zaistený PC HP Compaq pro

6300, konkrétne všetky obrazové dáta ku dňu 30.07.2014, ktoré boli založené do PC. Identické fotografie ako fotografie na č.l. 168-171 našiel uložené v skúmanom PC. Ďalej našiel fotografie, ktoré sú uvedené pod menom L., zobrazené na strane 22-23 znaleckého posudku. Tieto sa nachádzali v zložke Farský úrad, Kostolná 14. Boli uložené v zložke L./aktuálne/priestupky/Farský úrad, Kostolná 14, vytvorené v PC ku dňu 30.07.2014. Inú fotodokumentáciu ohľadne tejto problematiky v skúmanom PC nenašiel. ohľadne tejto problematiky nezaregistroval.

Následne súd realizoval za prítomnosti znalca prehratie DVD záznamu, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku. Znalec k prehratému DVD záznamu uviedol, že sa jedná o konštatované súbory. Znalec ďalej uviedol, že v druhej časti znaleckého posudku č.l. 29 sa pokúsil o obnovenie vymazaných súborov, ktorý zoznam je uvedený na strane 29 a na CD. Jednalo sa o tie isté obrázky, ako tvorili obrázky konštatované na č.l. 21. V zložke s názvom C na č.l. 21 znaleckého posudku je uvedené v stĺpci dátum nasnímania 30.07.2014. Tento dátum s najväčšou pravdepodobnosťou je takmer isto zhodný s dátumom, kedy boli fotky vytvorené fotoaparátom. Potom vedľa je stĺpec s dátumom úpravy, čo zodpovedá dátumu, kedy boli tieto fotky nakopírované do zložky C.

Súd zamietol návrh obhajoby na vypočutie svedkov D. L., Ľ. G. K. G. N., ako aj návrh na pribratie znalca na skúmanie vierohodnosti svedkov L. R. K. T. T.. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav vykonanie týchto dôkazov je pre rozhodnutie veci nadbytočné a neúčelné.

V rámci hodnotenia produkovaných listinných dôkazov, súd považoval za potrebné predovšetkým vyzdvihnúť a poukázať na nasledovné :

-zo zápisnice o vydaní veci spojená s fotodokumentáciou č.l. 112-127 vyplýva, že dňa 01.12.2016 G..K.. K. E. okrem iného pre účely trestného konania vydal 8 ks. fotografii, ktoré boli vyhotovené dňa 30.07.2014 na fare v Jelke pri dokumentovaní krádeže predmetných sošiek. V danom prípade sa jedná o neúplnú fotodokumentáciu, pretože v znaleckom posudku, ktorým bol skúmaný zaistený PC HP Compaq pro 6300 znalcom B.. C. G. bola taktiež zistená a znázornená fotografia plastového ochranného sitka okna, nachádzajúca sa na zemi, vo vonkajších priestorov č.l.155.

-z protokolu udalostí č.l.206-207 vyplýva, že dňa 30.07.2014 od 07:00 hod. do 19:00 hod. vykonávali stálu službu policajti U.. G.. C. E.Á. K. E.. C. L., ktorí v inkriminovanom čase nezaznamenali žiadnu udalosť a v tejto súvislosti neboli prijaté žiadne opatrenia.

-z knihy fonogramov a hlásení č.l. 209-210 nevyplýva žiadny poznatok, resp. hlásenie vo veci oznámenej krádeže na fare v Jelke, zo dňa 30.07.2014.

-z denníka priestupkových spisov č.l. 212-213 nevyplýva žiadna udalosť súvisiaca s priestupkom na fare v Jelke, zo dňa 30.07.2014.

-z popisu služobnej činnosti policajta riaditeľa OO PZ Jelka zo dňa 01.07.2013 č.l. 230-232 okrem iného vyplýva, že riaditeľ najmä riadi, kontroluje činnosť obvodného oddelenia, zodpovedá za jeho riadny chod, pravidelne mesačne na pracovných poradách hodnotí služobnú povinnosť a výslednosť práce obvodného oddelenia, jeho jednotlivých policajtov a zamestnancov. Ďalej riadi a organizuje, kontroluje a zodpovedá za výkon hliadkovej služby a obchôdzkovej služby, vyhodnocuje jej výslednosť a prijíma opatrenia na zlepšenie výslednosti práce a ukladá úlohy policajtom k záujmovým osobám, vozidlám a k veciam, k pátraniu po osobách a veciach.

-z popisu služobnej činnosti policajta zástupcu riaditeľa OO PZ Jelka zo dňa 01.07.2013 č.l. 235-236, 386-387 okrem iného vyplýva, že riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá za úsek trestného konania na obvodnom oddelení, kontroluje a zodpovedá za úsek odhaľovania, objasňovania, oznamovania a prejednávania priestupkov.

-z opisu zápisnice o ohliadke miesta priestupku č.l. 328 vyplýva, že pod č. ORPZ-GA-0PP8/2014 vo veci krádeže sôch bola vykonaná prehliadka objektu nachádzajúceho sa v obci Jelka, ul. Kostolná č. 14 dňa 30.07.2014 od 11.15 hod. do 11:45 hod. Ohliadku vykonal E.. C. L., osoba prítomná pri ohliadke L. R..

-z vyjadrenia svedka D. L. č.l. 83 okrem iného vyplýva, že v prípade nezaevidovania trestného oznámenia, ktorého skutku sa mal dopustiť riaditeľ OO PZ Jelka, vo vzťahu k štatistike objasnenosti trestnej činnosti nevznikol riaditeľovi žiaden prospech a ani žiaden prospech by mu s takého konania nevyplýval.

-zo záznamu farára D.. L. R., zo dňa 06.08.2014 okrem iného vyplýva, že policajti po prehliadke miesta činu konštatovali pravdivosť hlásenej skutočnosti krádeže. Policajti na fare nespísali žiaden záznam, podľa pokynu riaditeľa G..K.. K. E. na obvodné oddelenie sa mal dostaviť po zadovážení fotodokumentácie odcudzených sošiek s tým, že bez tejto dokumentácie je to márna záležitosť.

-z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ORP-317/2-VYS-GA-2017 OR OKP Galanta, vyplýva že dňa 08.12.2016 bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vo veci odcudzenia sošiek zo dňa 30.07.2014, z W. A. V., L. XXX/XX. Dňa 27.07.2017 bolo vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Súd na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že skutok sa stal, vykazuje znaky trestného činu a spáchal ho obžalovaný.

Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, pričom z hľadiska zavinenia úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Objektívna stránka tohto trestného činu zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré v danom prípade spočíva vo vykonávaní svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.

Znakom "v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo (napr. nestíhanie páchateľa trestného činu a pod.).

Pojem "vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu" treba vykladať tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona.

Podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 30. decembra 2010 č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, konkrétne z článku 24

ods. 1 sú vymedzené povinnosti pre nariadeného policajta v rámci riadenia a kontroly vyšetrovania a skráteného vyšetrovania nasledovne:

(1) Nadriadený riadi, organizuje a kontroluje činnosť policajta a útvaru tak, aby veci boli prideľované a vybavované včas a bez prieťahov. Za tým účelom najmä a) prijíma veci do vyšetrovania a skráteného vyšetrovania a dožiadania na vykonanie úkonov trestného konania a bezodkladne ich prideľuje policajtom, pričom prihliada na ich špecializáciu a zaťaženosť, b) vykonáva vstupnú, priebežnú a výstupnú kontrolu spisu; priebežnú kontrolu spisov v trestných veciach domáceho násilia uvedených v prílohe č. 5 vykonáva najneskôr do 30 kalendárnych dní od poslednej kontroly, c) kontroluje postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania a úplnosti dokazovania, d) kontroluje dodržiavanie lehôt na rozhodnutie podľa alebo a na skončenie vyšetrovania podľa čl. 44, e) kontroluje stav vysporiadania zaistených vecí, f) prideľuje veci inému policajtovi vzhľadom na ich závažnosť, rozsiahlosť, zložitosť alebo pri zistení nečinnosti alebo v prípadoch dlhodobej neprítomnosti určitého policajta, g) kontroluje rozhodnutia, opatrenia a úkony trestného konania vykonané podľa osobitného predpisu,24) h) prijíma opatrenia na základe rozhodnutia prokurátora o odňatí veci,25) i) deleguje časť kompetencií v ním určenom rozsahu na riaditeľov odborov a vedúcich oddelení.

Podľa článku 28 ods. 1 prijatie trestného oznámenia je povinný prijať každý policajt; o jeho prijatí oznamovateľovi bezodkladne vydá potvrdenie. Podľa povahy veci urobí potrebné opatrenia na urýchlené vybavenie veci. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pre oznamovateľa je to spojené s mimoriadnou stratou času alebo inými ťažkosťami, prijme trestné oznámenie vyšetrovateľ a po vykonaní potrebných opatrení najneskôr do troch pracovných dní postúpi vec príslušnému policajtovi; rovnako postupuje poverený príslušník v prípade, ak ide o trestný čin, o ktorom má konať vyšetrovateľ alebo iný vecne príslušný poverený príslušník.

Podľa ustanovenia o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je policajt povinný okrem iného plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Súd mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný G..K.. K. E.Ü., ako riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka, napriek tomu, že sa osobne nachádzal na mieste činu spoločne s podriadeným kolegom C. L., tak predpísaným spôsobom nezaevidoval, resp. nezabezpečil zaevidovanie trestného oznámenie L. R., týkajúceho sa podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním do priestorov farského úradu v Jelke. Súd pre ozrejmenie veci poukazuje na zápisnicu o vydaní veci spojená s fotodokumentáciou č.l. 112-127, z ktorej vyplýva, že dňa 01.12.2016 G..K.. K. E. okrem iného pre účely trestného konania vydal 8 ks. fotografii, ktoré boli vyhotovené dňa 30.07.2014, na fare v Jelke pri dokumentovaní krádeže predmetných sošiek, pričom v danom prípade sa jedná o neúplnú fotodokumentáciu, pretože v znaleckom posudku, ktorým bol skúmaný zaistený PC HP Compaq pro 6300 znalcom B.. C. G. bola taktiež zistená a znázornená fotografia plastového ochranného sitka okna, nachádzajúca sa na zemi, vo vonkajších priestorov č.l.155. Z uvedeného teda vyplýva, že bola jednoznačne fotograficky zaznamenaná okolnosť podozrenia z vlámania sa do priestorov farského úradu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že táto udalosť nebola riadne, resp. vôbec zaznamenaná v protokolu udalostí, ďalej v knihe fonogramov a ani v denníku priestupkových spisov. V dôsledku uvedeného konania, obžalovaný tak zadovážil inému neoprávnený prospech, spočívajúci v nestíhaní možného páchateľa trestného činu, pričom tento čin nebol až do dňa 08.12.2016 nijakým spôsobom objasňovaný. Súd neakceptoval obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že za trestné veci a priestupkové veci bol priamo zodpovedný jeho zástupca T. T.. Ako je už vyššie konštatované obžalovaný sa osobne nachádzal na mieste činu, pričom súd nemal za preukázané to, že jeho zástupca disponoval poznatkami o tejto udalosti (vec nebola riadne zaevidovaná). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z popisu služobnej činnosti riaditeľa OO PZ Jelka jednoznačne vyplýva, že riaditeľ najmä riadi, kontroluje činnosť obvodného oddelenia, zodpovedá za jeho riadny chod, pravidelne mesačne na pracovných

poradách hodnotí služobnú povinnosť a výslednosť práce obvodného oddelenia, jeho jednotlivých policajtov a zamestnancov, riadi a organizuje, kontroluje a zodpovedá za výkon hliadkovej služby a obchôdzkovej služby, vyhodnocuje jej výslednosť a prijíma opatrenia na zlepšenie výslednosti práce a ukladá úlohy policajtom k záujmovým osobám, vozidlám a k veciam, k pátraniu po osobách a veciach. Tieto povinnosti mu predovšetkým vychádzali z nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 30. decembra 2010 č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, konkrétne z článku 24 ods. 1, ako aj z ustanovenia o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako nepriamy úmysel.

Súd na rozdiel od obžaloby nemal za preukázané to, že motívom konania obžalovaného bolo vylepšenia štatistiky objasnenosti trestnej činnosti Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka. Súd poukazuje na vyjadrenie svedka D.. G.. D. L. č.l. 83 (v čase spáchania skutku nadriadený obžalovaného), z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade nezaevidovania trestného oznámenia, ktorého skutku sa mal dopustiť riaditeľ OO PZ Jelka, vo vzťahu k štatistike objasnenosti trestnej činnosti nevznikol riaditeľovi žiaden prospech a ani žiaden prospech by mu z takého konania nevyplýval.

Súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. prihliadol na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolnosti § 36 písm. j/ Tr. zák. ( viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ), spôsob a mieru zavinenia obžalovaného. Súd dospel k záveru, že v danom prípade bude pre naplneniu účelu trestu postačovať uloženie peňažného trestu. Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 500,- Eur. a pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Na základe podaného odvolania obžalovaným, vo vecí rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 13.12.2022 sp. zn. podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom obhajkyne tak, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje, z uvedeného trestného činu sa necíti byť vinným a tento nespáchal. Ani po obdržaní písomne vyhotoveného rozsudku sa nemôže stotožniť s rozhodnutím o jeho vine z vyššie uvedeného trestného činu. Na hlavnom pojednávaní 18. novembra 2019 vypovedal, že koncom mesiaca júl 2014 pracoval ako riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Jelka, pričom ráno vydal inštrukcie pre hliadku v zložení E. K. L., pričom v rámci inštrukcie ich upozornil na potrebu plniť svoje úlohy v súlade so zákonom. Prostredníctvom operačného strediska prišlo telefonické hlásenie, že bolo nahlásené vlámanie do priestorov fary a oznamovateľ nahlásil odcudzenie dvoch sošiek, pričom toto oznámenie prijal E.. Nakoľko si E. plnil iné pracovné povinnosti, na preverenie oznámenia bol vyslaný L.. Keďže išlo o mladého a neskúseného policajta, rozhodol sa mu vypomôcť na mieste činu. Po príchode na miesto činu toto bolo zadokumentované, bola vyhotovená fotodokumentácia a bolo vyrozumené operačné stredisko v Trnave o preverení oznámenia a vyriešenia oznámenia ako priestupok proti majetku s poukazom na skutočnosť, že oznamovateľ nevedel opísať zmiznuté sošky, ani približne určiť ich hodnotu. Oznamovateľ bol zároveň poučený o povinnosti dostaviť sa na Obvodné oddelenie PZ Jelka, za účelom spísania zápisnice o oznámení priestupku, resp. trestného činu, čo sa však nestalo. Následne došlo k odovzdaniu služby a príslušné doklady boli dané do zberného spisu za účelom ich doplnenia v prípade, že by sa oznamovateľ dostavil. Toto však už nebolo v kompetencii riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Jelka. Jeho výpoveď bola v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní verifikovaná, a to najmä výpoveďou svedka L. na hlavnom pojednávaní konanom 24. februára 2021, ktorý potvrdil skutočnosti uvedené v jeho výsluchu a to, že došlo k prevereniu oznámenia, vyhotoveniu fotodokumentácie, vyhotoveniu náčrtku, dokumentácie okolia a následne k podpisu listín zo strany oznamovateľa L. R.. Po spísaní ohliadky bolo vyrozumené operačné stredisko s tým, že vec bola vyriešená ako priestupok, nakoľko nebola známa hodnota odcudzených vecí. Po príchode

na Obvodné oddelenie PZ Jelka svedok urobil prepis a dokumenty ponechal na stole stálej služby z dôvodu, že sa mal dostaviť oznamovateľ L. R. za účelom spísania trestného oznámenia. Výpoveď bola následne verifikovaná aj výpoveďou svedka E. na hlavnom pojednávaní konanom 24. februára 2020, ktorý vypovedal, že v daný deň mal stálu službu, avšak mal neodkladné procesné úkony, a preto na miesto údajnej krádeže išiel svedok Kiss a riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Jelka. Kolegovia sa vrátili asi po hodine a L. mu povedal, že je prípad vyriešený. Bežná prax je taká, že výjazd ide na miesto činu, vec sa zaprotokoluje, zadokumentuje a následne sa podá hlásenie operačnému. Policajt, ktorý je na mieste skompletizuje spis, následne tento spis sa uložil v miestnosti stálej služby na vyčlenenom mieste, následne všetky spisy si zobral riaditeľ a on prideľoval spisy, kto to bude riešiť. K tomu bol oprávnený aj zástupca riaditeľa. Na otázku čo sa deje so spisom po príchode hliadky, ak sa dohodne s poškodeným, že sa dostaví k výpovedi na oddelenie, svedok odpovedal, že sa spis skompletizuje, spíše sa zápisnica o trestnom oznámení a následne, ak je podozrivá osoba, robia sa úkony k jej zaisteniu. Ak nie je podozrivá osoba, spis sa ponechá na stálej službe. V prípade, ak poškodený resp. oznamovateľ sa nedostaví toto musí riešiť do pridelenia veci policajt, ktorý riešil prípad. Keď nie je zaznamenaný oznamovateľ ani podanie trestného oznámenia, resp. podanie vysvetlenia a podobne, v podstate spis neexistuje. Z výpovede svedka T. T. zo 7. septembra 2020 vyplýva, že v daný deň mal nočnú službu, pričom v daný deň mal riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Jelka riadny pracovný deň od 07.00 hod. - 15.00 hod., pričom svedok si začal plniť svoje pracovné povinnosti po príchode na pracovisko. Na stálej službe majú osobitné miesto, kde sa ukladajú listinné materiály. Svedok si pamätal, že tam bolo veľa materiálov, ktoré riaditeľ nevybavil a že krádež nebola zadokumentovaná v knihe priestupkov. Svedok zistil, že krádež bola zaznamenaná na fonograme dennej služby a bola zahlásená aj na operačné stredisko v Galante. V tom čase ako zástupca Obvodného oddelenia PZ Jelka zodpovedal za vybavovanie trestných činov, vedenie bežnej služby, administratívy, taktiež zastupoval riaditeľa v čase jeho neprítomnosti na oddelení. Svedok z vlastnej iniciatívy podal podnet na inšpekčnú službu MV Bratislava. Skutočnosť, že skutok nie je trestným činom a tento nespáchal obžalovaný vyplýva z vykonaného dokazovania, a to najmä zo znaleckého posudku B.. C. G., nachádzajúcom sa na stranách 131-175 spisu, pričom predmetom znaleckého skúmania bol počítač HP Compaq Pro 6300, typu PC 586/3, 3G/2, 0GB/250GB/ DV, sériové číslo CZC2506BDQ nachádzajúci sa na stálej službe Obvodného oddelenia PZ Jelka, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa v počítači stálej služby nachádzajú z predmetného dňa fotografie bez úprav a modifikácie preukazujúce, že došlo k vyhotoveniu fotodokumentácie z miesta činu. Nemôže sa stotožniť s tvrdeniami okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku a to na strane 11-12 rozsudku, že došlo k spáchaniu trestného činu krádeže vlámaním a že obžalovaný konal v úmysle pomôcť neznámemu páchateľovi. Takéto tvrdenie okresného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že bola vykonaná fotodokumentácia z miesta činu a bol vyzvaný poškodený, aby sa dostavil na Obvodné oddelenie PZ Jelka za účelom doplnenia oznámenia, jednoznačne verifikuje jeho výpoveď, že oznámenie bolo prešetrené a že zo strany riaditeľa boli vykonané úkony smerujúce k odhaleniu páchateľa. Rovnako tak vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, že po tomto skutku kontaktoval operačné stredisko, ako aj dobrovoľného strážcu poriadku G. N., ktorý však nebol v priebehu celého trestného konania za týmto účelom vypočutý. Rovnako bol kontaktovaný aj riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo a Okresné riaditeľstvo PZ Galanta, odbor operatívnych činností. Všetky tieto úkony boli vykonané s motívom objasnenia prípadného skutku. Z popisu služobnej činnosti riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Jelka vyplýva, že je nadriadeným všetkým policajtom, ktorí sú zaradení na Obvodnom oddelení PZ a vo vymedzenom rozsahu nad nimi vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc. Riadi, organizuje a kontroluje činnosť Obvodného oddelenia PZ, zodpovedá za jeho riadny chod, pravidelne mesačne hodnotí služobnú činnosť. Za kontrolu na úseku odhaľovania, objasňovania, oznamovania prejednávania priestupkov na Obvodnom oddelení PZ Jelka zodpovedá zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Jelka. Zároveň kontroluje a zodpovedá za úsek trestného konania. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z popisu služobnej činnosti z 1. apríla 2014 podpísaná L.. R.. T. T., nachádzajúca sa v súdnom spise na č. l. 233-235 spisu. Taktiež nie je pravdou tvrdenie okresného súdu, že udalosť nebola zaznamenaná v knihe fonogramov, keďže práve z knihy fonogramov a hlásení operačného strediska tiež vyplýva, že oznámenie bolo vybavené ako priestupok. Z nariadenia PPZ č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ z čl. 13 jednoznačne vyplýva, že stála služba prijíma oznámenia a bezodkladne vykonáva nevyhnutné opatrenia. Je zodpovedná za vedenie pomôcok určených pre výkon stálej služby, ktoré sú uvedené vo štvrtej časti nariadenia, ako aj za pomôcky, ktoré určí riaditeľ (protokol udalostí a kniha fonogramov a hlásení). Podľa ods. 7 čl. 13 môže policajt vykonávajúci stálu službu vybavovať pridelené spisy a vykonávať ďalšie administratívne práce. Vo vzťahu k nezaevidovanému priestupku je nutné uviesť na základe vykonaného dokazovania, ako aj na základe v spise sa nachádzajúcich listinných dokumentov, že podstatnú chybu urobila stála služba,

ktorá nezaevidovala predmetný priestupok v protokole udalostí a knihe fonogramov a hlásení, hoci jej táto povinnosť vyplýva z nariadenia PPZ, ako aj z kompetencií o vedení pomôcok. Je nutné upozorniť odvolací súd na tú skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by konal vedome a v úmysle vylepšiť štatistiku objasnenosti trestnej činnosti, tak ako sa to uvádza v skutkovej vete a zároveň sa nepodarilo preukázať, že by konal v úmysle zvýhodniť neznámeho páchateľa. Tieto tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v prípravnom konaní a ani v konaní na súde. Jedná sa len o ničím nepodloženú domnienku okresného súdu, ktorá je však v rozpore s jeho konaním v danom čase. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako ani v prípravnom konaní obžaloba nevykonala jediný dôkaz, ktorý by preukázal tieto domnienky, nebol vypočutý v tomto smere žiaden svedok a ani nebol oznámený žiaden listinný dôkaz preukazujúci toto tvrdenie a teda je pre neho prekvapujúce, že tieto domnienky prevzal za vlastné aj okresný súd. Zároveň absentuje v dokazovaní skutočnosť, že by reálne pomohol niekomu vyhnúť sa trestnému konaniu alebo trestu a že konal s takýmto úmyslom. Poukazuje najmä na skutočnosť, že vedenie trestného konania nebolo v jeho kompetencii, ale bolo v kompetencii zástupcu Obvodného oddelenia PZ Jelka, ako aj na skutočnosť, že 7. augusta 2014 došlo k pokarhaniu stálej služby v zložení E., L. výčitkou, ako to vyplýva z č. l. 448 a nasl. spisu. Je nutné poukázať na to, že zákon vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselne, aktívne v rozpore so zákonom, úmyselne prekročil svoju právomoc alebo úmyselne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu a to s cieleným úmyslom. Úmysel inému spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech ako možný motív a zložka subjektívnej stránky konania obžalovaného nebola v danom prípade preukázaná a tým pádom nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Okrem uvedeného krajský súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný ako riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Jelka, napriek tomu, že sa osobne nachádzal na mieste činu spoločne s podriadeným kolegom C. L., predpísaným spôsobom nezaevidoval, resp. nezabezpečil zaevidovanie trestného oznámenia L. R., týkajúceho sa podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním do priestorov farského úradu v Jelke. Okresný súd pre ozrejmenie veci poukázal na zápisnicu o vydaní veci spojenej s fotodokumentáciou č. l. 112-127 spisu, z ktorej vyplývalo, že 1. decembra 2016 obžalovaný okrem iného pre účely trestného konania vydal 8 ks. fotografii, ktoré boli vyhotovené 30. júla 2014, na fare v Jelke pri dokumentovaní krádeže predmetných sošiek, pričom v danom prípade sa jednalo o neúplnú fotodokumentáciu, pretože v znaleckom posudku, ktorým bol skúmaný zaistený PC HP Compaq pro 6300 znalcom B.. C. G. bola taktiež zistená a znázornená fotografia plastového ochranného sitka okna, nachádzajúca sa na zemi, vo vonkajších priestoroch č. l. 155 spisu. Z uvedeného teda vyplynulo, že bola jednoznačne fotograficky zaznamenaná okolnosť podozrenia z vlámania sa do priestorov farského úradu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že táto udalosť nebola riadne, resp. vôbec zaznamenaná v protokole udalostí, ďalej v knihe fonogramov a ani v denníku priestupkových spisov. V dôsledku uvedeného konania, obžalovaný tak zadovážil inému neoprávnený prospech, spočívajúci v nestíhaní možného páchateľa trestného činu, pričom tento čin nebol až do 8. decembra 2016 nijakým spôsobom objasňovaný. Okresný súd neakceptoval obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že za trestné veci a priestupkové veci bol priamo zodpovedný jeho zástupca T. T.. Obžalovaný sa osobne nachádzal na mieste činu, pričom okresný súd nemal za preukázané to, že jeho zástupca disponoval poznatkami o tejto udalosti (vec nebola riadne zaevidovaná). V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že z popisu služobnej činnosti riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Jelka jednoznačne vyplynulo, že riaditeľ najmä riadi, kontroluje činnosť obvodného oddelenia, zodpovedá za jeho riadny chod, pravidelne mesačne na pracovných poradách hodnotí služobnú povinnosť a výslednosť práce obvodného oddelenia, jeho jednotlivých policajtov a zamestnancov, riadi a organizuje, kontroluje a zodpovedá za výkon hliadkovej služby a obchôdzkovej služby, vyhodnocuje jej výslednosť a prijíma opatrenia na zlepšenie výslednosti práce a ukladá úlohy policajtom k záujmovým osobám, vozidlám a k veciam, k pátraniu po osobách a veciach. Tieto povinnosti mu predovšetkým vychádzali z nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 30. decembra 2010 č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, konkrétne z čl. 24 ods. 1, ako aj z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného okresný súd konanie obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák. na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Zavinenie v konaní

obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako nepriamy úmysel. Na základe vykonaného dokazovania však okresný súd na rozdiel od obžaloby nemal za preukázané to, že motívom konania obžalovaného bolo vylepšenia štatistiky objasnenosti trestnej činnosti Obvodného oddelenia Policajného zboru Jelka. Okresný súd poukázal na vyjadrenie svedka D.. G.. D. L. č. l. 83 spisu (v čase spáchania skutku nadriadený obžalovaného), z ktorého okrem iného vyplynulo, že v prípade nezaevidovania trestného oznámenia, ktorého skutku sa mal dopustiť riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Jelka, vo vzťahu k štatistike objasnenosti trestnej činnosti nevznikol riaditeľovi žiaden prospech a ani žiaden prospech by mu z takého konania nevyplýval.

Uvedené zdôvodnenie výroku o vine napadnutého rozsudku považuje krajský súd za nedostatočné, nespĺňajúce kritériá predpokladané ust. Okresný súd síce v odôvodnení rozviedol po obsahovej stránke jednotlivé dôkazy, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ako vykonané dôkazy vyhodnotil samostatne i vo vzájomných súvislostiach, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež nevyrovnal dôsledne s celou obhajobou obžalovaného. Okresný súd síce uviedol, že neakceptoval jeho obranu, v rámci ktorej poukazoval na to, že za trestné veci a priestupkové veci bol priamo zodpovedný jeho zástupca T. T., nakoľko okresný súd nemal za preukázané to, že tento zástupca disponoval poznatkami o tejto udalosti (vec nebola riadne zaevidovaná). Avšak okresný súd sa opomenul vyrovnať s druhou rovinou obrany obžalovaného, v rámci ktorej uvádzal, že administráciu tohto prípadu (riadne zaevidovanie veci) po návrate na oddelenie ponechal na C. L. E. C. E., pretože to bolo v ich kompetencii a treťou rovinou jeho obhajoby, v ktorej sa bránil tým, že keď zistil, že obaja podriadení v tomto smere pochybili, tak ich ako nadriadený potrestal udelením výčitky, o čom má svedčať zápisnica z mesačného vyhodnotenia práce príslušníkov OO PZ Jelka za mesiac júl 2014. Bez vyriešenia zvyšných dvoch rovín obrany obžalovaného možno označiť závery okresného súdu ohľadom úmyselnej formy zavinenia ako predčasné. Ak má byť základom trestnej zodpovednosti obžalovaného porušenie aj vo výroku uvedených služobných (interných) predpisov Policajného zboru SR, tak musí byť jasne v odôvodnení uvedené, ako mal obžalovaný podľa týchto interných policajných predpisov metodicky postupovať správne a prečo bol ním zvolený postup nesprávny. Problematika je o to zložitejšia, že otázka stanovenia povinnosti policajta v určitej všeobecne definovanej situácii je otázkou právnou, zatiaľ čo otázka náležitého postupu policajta pri konkrétne zistených podmienkach a okolnostiach prípadu je povahy sčasti skutkovej. Okresný súd správne ustálil, že zo všetkých okolností prípadu (výsluch oznamovateľa, fotodokumentácia z miesta činu) bolo evidentné, že udalosť na fare v Jelke oznámená svedkom L. R. a preverovaná obžalovaným a svedkom C. L. 30.7.2014 bola trestným činom, konkrétne krádežou, kde výška škody na odcudzených veciach (neznáma v čase preverovania udalosti) nebola určujúca vzhľadom na charakter vniknutia do objektu (vlámaním), pričom krádež bola spáchaná v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody, keďže priestory farského úradu (fara) boli súčasne obydlím určeným na trvalé bývanie pre farára, svedka L. R.. Nakoniec táto právna kvalifikácia (modifikovaná o výšku zistenej škody) vyplýva aj z oboznámeného spisu OR PZ OKP Galanta ČVS: ORP-317/2-VYS-GA-2017, konkrétne z uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Okresný súd tiež správne ustálil, že udalosť takto zaevidovaná nebola, resp. nebola zaevidovaná vôbec či už ako priestupok alebo trestný čin.

Prokurátor v skutkovej vete obžaloby kládol obžalovanému za vinu, že to bol on, kto trestné oznámenie svedka L. R. nezaevidoval, ktoré skutkové zistenie prevzal aj okresný súd do skutkovej vety výroku o vine odsudzujúceho rozsudku. Súčasne ale okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „obžalovaný oznámenie nezaevidoval, resp. nezabezpečil jeho zaevidovanie“, čo sú ale dve úplne rôzne alternatívy konania. Voči prvej alternatíve (nezaevidoval oznámenie) sa obžalovaný bráni tým, že on sám nebol povinný toto oznámenie zaevidovať, na čo mu okresný súd dáva len všeobecnú odpoveď poukazom na povinnosti obžalovaného ako riaditeľa OO PZ a nadriadeného primárne riadiť, kontrolovať, organizovať a zodpovedať za činnosť oddelenia atď. Okresný súd v skutkovej vete ustálil, že obžalovaný nezaevidovaním trestného oznámenia „porušil článok 24 odsek 1, článok 28 odsek 1 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní a zároveň porušil základné povinnosti policajta vyplývajúce z ustanovenia písmeno a) zákona číslo o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov“, no už bližšie neuviedol, kde presne v týchto cit. predpisoch bola obžalovanému „ako riaditeľovi OO PZ“ uložená povinnosť osobne zaevidovať predmetné oznámenie či už ako trestné alebo ako oznámenie o priestupku. Okresný súd v rámci obrany uviedol len toľko, že za nezaevidovanie oznámenia nemohol byť zodpovedný jeho zástupca T. T., lebo o žiadnom oznámení nevedel, no odpoveď na otázku, prečo za nezaevidovanie nebol primárne zodpovedný podriadený C. L., príp. aj druhý člen stálej služby C. E. v odôvodnení absentuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa javí, že okresný súd na osobnú povinnosť obžalovaného udalosť zaevidovať ako trestný čin usudzoval z toho, že oznámenie svedka L. R. išiel preveriť samotný obžalovaný, teda v pozícii nadriadeného (a súčasne veliteľ výjazdu event. hliadky) sa nachádzal na mieste činu spoločne s podriadeným kolegom C. L., zúčastnil sa ohliadky miesta činu, vyťažoval L. R. a teda poznal (vedel) všetky okolnosti prípadu, teda vedel alebo mal zo svojej pozície nadriadeného vedieť, že jednoznačne ide o trestný čin a nie o priestupok. Okresný súd ale nedal obžalovanému odpoveď na časť ním produkovanej obrany, že ak vec nesprávne vyhodnotil ako priestupok namiesto trestného činu, o aký omyl by išlo a aký vplyv by mal takýto omyl na zavinenie. Tu najmä s poukazom na obranu obžalovaného, že udalosť bola riešená ako priestupok a tak aj bola nahlásená na operačné stredisko, pričom administráciu tohto priestupku ponechal na podriadenom C. L.. Okresný súd tiež nedal odpoveď na to, ako mal obžalovaný ako nadriadený a veliteľ výjazdu správne postupovať podľa spomínaných interných služobných predpisov, ktoré mal podľa obžaloby porušiť, hoci na to dokazovanie výsluchom osôb s oboznámením príslušných policajných noriem na hlavnom pojednávaní zamerané bolo. Inak povedané, ak súd nedal jednoznačnú odpoveď ako mal obžalovaný správne postupovať a podľa akých ust. cit. predpisov, nemôže mu vytýkať, že nedodržal správny postup. K právnej otázke ohľadom povinnosti každého policajta v určitej všeobecne definovanej situácii - tu pri zistení na mieste činu že, oznámenie sa zakladá na pravde a k trestnej činnosti skutočne došlo. Je primárna povinnosť policajta bez meškania začať trestné stíhanie podľa , nečakať na doplnenie trestného oznámenia zo strany oznamovateľa (koľko sošiek zmizlo, ako vyzerali a v akej boli hodnote), ale vykonať neodkladný a neopakovateľný úkon

- obhliadku miesta činu a následne vydať uznesenie o začatí trestného stíhania s tým, že začaté bolo obhliadkou ako úkonom trestného konania, ktorý nezniesol odklad. Porušenie tohto kľúčového zákonného ustanovenia za vinu kladené nikomu nebolo, pričom nebola súdom ani zodpovedaná otázka, ktorého konkrétneho policajta to vlastne bola povinnosť. V tejto veci je obžalovaný stíhaný až za následný krok, ktorým je nezaevidovanie trestného oznámenia v zmysle nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku. Nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci verejného činiteľa, ak je daný tzv. špecifický úmysel, napĺňa zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písm. c) § 326 ods. 1 Tr. zák. Treba zdôrazniť, že subjektívnu vedomosť o tom, že došlo ku krádeži vlámaním do obydlia iného mal nepochybne aj svedok C. L. vykonávajúci obhliadku miesta činu, ktorý trestne stíhaný nebol, čím je okrem iného daný vlastný záujem svedka na výsledku tohto konania, s ktorou skutočnosťou sa bolo treba vyrovnať pri hodnotení jeho výpovede v tomto konaní. A pokiaľ ide o druhú alternatívu spomínanú okresným súdom v odôvodnení (povinnosť zabezpečiť zaevidovanie udalosti), tak s ňou súvisí vyššie spomínaná obrana obžalovaného, že keď dodatočne zistil, že oznámenie svedka L. R. nebolo podriadenými riadne zaevidované, tak im udelil výčitky. Toto jeho tvrdenie objektivizuje listinný dôkaz - zápisnica z porady OO PZ Jelka za júl 2014 v ktorej sa uvádza, „že v mesiac júl 2014 neboli uložené tresty, avšak na základe vlastného zistenia riaditeľa OO PZ v Jelke G.. G..K.. K. E. boli zistené nedostatky v činnosti hliadky zo dňa 30.7.2014, ktorá vykonávala službu v čase od 7,00 hod. do 19,00 hod. v zložení ako veliteľ hliadky a stála služby, U.. G.. C. E. K. Č. T. E.. C. L. ako pomocník stálej služby, pri preverovaní udalosti na fare v obci Jelka. Menovaný túto udalosť nezaevidovali do denníka udalosti a do záznamu o výkone služby do časti B. „Realizované činnosti“ v zmysle postupu uvedeného v prílohe č. 1 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ v platnom znení, a neodovzdali vykonanú ohliadku miesta činu s fotodokumentáciou nadriadenému. Na základe týchto zistení možno konštatovať, že sa dopustili konania v rozpore s , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby. Bola voči nim uplatnená právna zodpovednosť za zistené nedostatky a to udelením výčitky policajtovi G.. C. E. K. D. E.. C. L..“ Pokiaľ ide o udelenie predmetnej výčitky, v tomto smere sa výpovede vypočutých osôb diametrálne rozchádzajú, keď obžalovaný trvá na tom, že predmetnú výčitku za nezaevidovanie udalosti na fare v Jelke udelil, svedok C. L. udelenie predmetnej výčitky obžalovaným pripustil, „..niečo sa mu marí, ale nepamätá si..“, svedok C. E. akékoľvek udelenie výčitky zo strany obžalovaného odmietol a svedok T. T. dokonca tvrdí, že nič také ani nebolo predmetom pracovnej porady realizovanej 7.8.2014 s tým, že obžalovaný predmetnú zápisnicu z porady dodatočne upravil potom, ako sa o túto vec začala zaujímať inšpekcia Ministerstva vnútra SR. Uvedeným diskrepanciám sa

okresný súd riadne nevenoval, keď nedal odpoveď nielen na to, ako sa k predmetnej zápisnici stavia, ale ani na to, ktoré výpovede ohľadom tejto zápisnice považoval za pravdivé a ktoré nie a prečo. Ide pritom o dôležitý listinný dôkaz bezprostredne súvisiaci s otázkou zavinenia, s ktorým pokiaľ sa okresný súd nevyrovná, tak nebude vedieť bezpečne vyvrátiť obranu obžalovaného a ustáliť zavinenie. Na tomto mieste možno pripomenúť, že pri hodnotení pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedka sa prihliada nielen k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedá, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, ale aj k tomu, či jeho výpoveď je logická, či je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému, teda či je alebo nie v (ne)priateľskom, susedskom či v inom vzťahu. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi nimi), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Stále platí, že ponecháva hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu okresného súdu a krajský súd nie je oprávnený dávať okresnému súdu záväzné pokyny, k akým záverom má dôjsť pri hodnotení dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové zistenia má z vykonaného dokazovania urobiť. Avšak voľná úvaha okresného súdu nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Je preto povinnosťou krajského súdu upozorniť okresný súd na to, aké pravidlá je potrebné v tomto smere dodržiavať a vytknúť mu, ak tieto pravidlá nedodržal. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že skutkové zistenia okresného súdu sú nateraz neúplné, že sa okresný súd nateraz nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho sú logicky dané aj pochybnosti o správnosti dosiaľ ustálených skutkových zistení, na ktorých objasnenie je treba dôkazy opakovať ako aj vykonať ďalšie dôkazy. Keďže doplnenie dokazovania v takom rozsahu, aký je pre posúdenie tejto veci potrebný, by v konaní pred krajským súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, krajský súd postupom , napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí v celom rozsahu zrušil a podľa vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude oboznámiť nariadenie Prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ v znení účinnom v čase skutku (v spise na č. l. 253 a nasl.), keďže obžalovaný poukazuje na porušenie tejto internej policajnej normy svojimi podriadenými vo výčitke. Preveriť treba aj tvrdenie obžalovaného, že nemohol zápisnicu o pracovnej porade na OO PZ Jelka za júl 2014 dodatočne korigovať ako tvrdí svedok T. T., nakoľko sa jej kópia zasielala na odbor poriadkovej polície do archívu. Rovnako treba preveriť, či sa výčitky udelené riaditeľom podriadeným policajtom evidovali a ak áno, tak či tieto konkrétne sú evidované v osobných spisoch menovaných policajtov. Bez preverenia uvedených informácií sa nie je možné adekvátne vyrovnať ani s touto rovinou obrany obžalovaného. Nie je pritom vylúčené vykonať aj ďalšie dokazovanie či už v rozsahu dôkazných návrhov procesných strán alebo také, ktorého potreba vyplynie z doplnenia dokazovania. Alternatívne, ak okresný súd dospeje k záveru, že ďalšie navrhnuté dôkazy nie je potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

Osobitnú pozornosť bude musieť okresný súd venovať otázke zavinenia, najmä vo vzťahu k tzv. špecifickému, resp. druhému úmyslu súdeného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ako bol uvedený v právnej vete výroku o vine napadnutého rozsudku - zadovážiť inému neoprávnený prospech (páchateľovi trestného činu beztrestnosť), ktorý úmysel obžalovaný kategoricky popiera. Možno pripomenúť, že pre spáchanie trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. postačí aj nepriamy úmysel (lat. dolus eventualis) podľa § 15 písm. b) Tr. zák., nevyžaduje sa úmysel priamy (lat. dolus directus) podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Úmysel presahujúci objektívnu stránku tohto trestného činu (niekedy označovaný ako tzv. špecifický úmysel event. druhý úmysel, lat. dolus coloratus) spočíva v konaní s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a tento môže byť takisto naplnený aj len vo forme nepriameho úmyslu. Avšak k naplneniu zákonných znakov trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nestačí objektívne chybný výkon právomoci verejným činiteľom pokrytý zavinením vo forme úmyslu. Inak povedané, subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyčerpá samotným úmyslom podľa § 15 Tr. zák. zahrňujúcim to, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Konanie verejného činiteľa musí byť zároveň vedené tzv. špecifickým, resp. druhým úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Táto zložka subjektívnej stránky

konania páchateľa, ktorá jeho konanie iniciuje, musí byť preukázaná (R 39/2001). K dokonaniu trestného činu postačí, keď páchateľ vedený týmto druhým úmyslom vykonáva právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, nie je treba, aby škoda skutočne vznikla alebo aby skutočne neoprávnený prospech sebe ale inému zadovážil. V rámci právneho posúdenia sa musí okresný súd, tak ako pri každom inom prečine, vyrovnať aj s otázkou tzv. materiálneho korektívu upraveného v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., čo opomenul. A v neposlednom rade bude musieť okresný súd upriamiť svoju pozornosť aj na skutkovú vetu, lebo ak je z hľadiska subjektívnej stránky zákonným znakom súdeného trestného činu aj tzv. špecifický úmysel, potom z toho vyplýva, že skutková veta výroku o vine musí obsahovať konkrétne zistenie korešpondujúce s týmto zákonným znakom; musí ísť o konkrétnu skutkovú okolnosť vyjadrujúcu to, čo verejný činiteľ chybným (zákonu odporujúcim) výkonom právomoci sledoval a táto okolnosť musí byť podraditeľná pod zákonný znak vymedzujúci tzv. špecifický úmysel. V skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku absentovala taká skutková okolnosť, ktorá by zodpovedala uvedenému zákonnému znaku ako bol konštatovaný v právnej vete, teda „v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech“, nakoľko skutková veta neobsahovala žiadne konkrétne zistenie v tom smere, čo svojim konaním (resp. opomenutím konania, na ktoré bola resp. mal byť podľa okolností a svojich pomerov povinný) obžalovaný vlastne sledoval, cielil. V skutkovej vete je síce vyjadrený následok (dôsledok) v podobe nevyšetrovania činu a neoprávneného prospechu v podobe nestíhania jeho páchateľa, no tento logický následok (dôsledok) každého nezačatia trestného stíhania aspoň vo veci (resp. podľa prokurátora nezaevidovania trestného oznámenia) nemožno zamieňať so špecifickým úmyslom obžalovaného, ktorý ho mal k takému konaniu viesť, motivovať. Nepochybne ide o chybný postup verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, no už bolo vyššie spomenuté, že nie každý chybný postup je aj trestným činom. Trestným ho robí až preukázaný a v skutkovej vete dostatočne popisne vyjadrený špecifický úmysel takýmto výkonom právomoci (v modalite pod písm. a) - spôsobom odporujúcim zákonu, v modalite pod písm. c) - nesplnením povinnosti vyplývajúcej z právomoci) privodiť inému škodu alebo sebe alebo inému neoprávnený prospech. Pre úplnosť treba uviesť, že ak sa pri trestnom stíhaní verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. tzv. špecifický úmysel preukázať nepodarí, je treba sa následne zaoberať aj otázkou, či zistené konanie nenapĺňa znaky iného trestného činu, v tomto prípade prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Tr. zák., ktorého skutková podstata je postavená na nedbanlivostnej forme zavinenia.

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil realizoval v tejto veci ďalšie dokazovanie.

Súd opätovne vypočul svedkov C. L. K. G.. T. T..

Svedok C. L. pri výsluchu uviedol, že nepamätá si na priebeh pracovnej porady zo dňa 07.08.2014 a nevie či bol prítomný na tejto porade. Taktiež si nepamätá či v súvislosti s udalosťami zo dňa 30.07.2014 mu bola uložená výčitka. Určite udalosť, ktorá sa riešila ohľadne farského úradu zaevidoval. Za zaevidovanie tejto veci bola zodpovedná stála služba.

Svedok G.. T. T. pri výsluchu uviedol, že nespomína si na priebeh porady, ktorá sa konala na OO PZ Jelka dňa 07.08.2014. Až neskôr sa dozvedel, že C. L. K. C. E. bola udelená výčitka, to sa asi dozvedel od nich. Nepamätá si o tom, že by došlo k manipulácii zápisnice z tejto pracovnej porady. Predmetom jeho oznámenia, ktoré adresoval na inšpekciu MV SR boli nejaké pochybenia riadiacej zložky OO PZ Jelka. On nemal záujem o funkciu riaditeľa OO PZ Jelka.

Súd mal snahu zabezpečiť do súdneho spisu kópiu zápisnice z pracovnej porady na OO PZ Jelka za mesiac júl 2014, na ktorej malo byť zaevidované udelenie výčitky riaditeľom podriadeným policajtom C. L. K. C. E.. Povereným riaditeľom OO PZ Jelka bolo oznámené, že zápisnice z mesačného vyhodnotenia práce príslušníkov OO PZ sú evidované pod registratúrnou značkou AR5/pracovné porady a lehota ich uloženia je tri roky. Z uvedených dôvodov nie je možné súd zaslať požadovanú zápisnicu.

Okrem uvedeného súd mal taktiež snahu zistiť, či v osobných spisoch policajtov C. L. K. C. E. za výkon služby mesiac júl 2014 bolo zaznamenané potrestanie riaditeľom OO PZ Jelka udelením výčitky. Riaditeľom OR PZ Galanta bolo oznámené, že výčitku udeľuje bezprostredný nariadený v prípade, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré ma znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku. Výčitka sa udeľuje napr. na mesačnom hodnotení práce a nezaznamenáva sa do osobného spisu. V osobnom spise menovaných policajtov nie

je zaznamenané, že boli potrestaní riaditeľom OO PZ Jelka udelením výčitky ani iným disciplinárnym opatrením.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil procesné strany s nariadením Prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ v znení účinnom v čase skutku. Z nariadenia okrem iného vyplýva :

Čl. 13 Stála služby

(5) Stála služba najmä

a) prijíma ústne, telefonické, telegrafické a telefaxové oznámenia a bezodkladne vykonáva nevyhnutné opatrenie, b) prijíma oznámenia o priestupkoch a o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin v rozsahu ustanovenom interným spôsobom, 47) c) vysiela v neprítomnosti príslušného funkcionára obvodného oddelenia policajta do výkonu obchôdzkovej služby alebo hliadkovej služby, vykonáva jeho ištruktáž, kontrolu jeho výstroja a výzbroje po návrate z výkonu obchôdzkovej služby alebo hlaidkovej služby preberá záznam o výkone služby, d) vysiela policajta na vykonanie služobného zákroku 48) a ak tak nemôže urobiť, vykoná služobný zákrok policajt vykonávajúci stálu službu, j) vedie pomôcky určené pre výkon stálej služby uvedené vo štvrtej časti tohto nariadenia, ako aj pomôcky určené riaditeľom,

(7) Ak to bezpečnostná situácia dovoľuje, može policajt vykonávajúci stálu službu vybavovať pridelené spisy, prípadne vykonávať ďalšie administratívne práce.

Čl. 14 Hliadková služba

(1) Hliadkovou službou sa na účely tohto nariadenia rozumie služobná činnosť hliadky Policajného zboru (ďalej len „hliadka“), ktorej účelom je predchádzať a zabraňovať narušovaniu verejného poriadku, páchaniu trestnej činnosti a inej protiprávnej činnosti a plnenie ďalších bezpečnostných úloh.

(2) Hliadkovú službu na obvodnom oddelení spravidla vykonáva referent, starší referent pre riadenie referentov, referent s územnou a objektovou zodpovednosťou, starší referent pre hliadkovú službu aj referent špecialista - poverený policajt, starší referent - poverený policajt, referent - poverený policajt a referent stála služba. Na pohotovostnej motorizovanej jednotke vykonáva hliadkovú službu spravidla referent. V prípade potreby môže hliadkovú služby vykonávať aj policajt zaradený na inej funkcii a útvare Policajného zboru.

Čl. 17 Administratívne práce (1) Policajt, odborný referent a samostatný referent základného útvaru vykonáva podľa svojho funkčného zaradenia administratívne práce, ktoré sú spojené najmä s prijímaním, evidovaním a vybavovaním oznámení o priestupkoch a trestných činoch, vybavovaním dožiadaní štátnych orgánov, obcí, právnických osôb, ako aj plnení úloh na úseku správnej služby. (2) Základný útvar je samostatnou administratívnou jednotkou. Tvorbu, príjem, evidenciu, spracovanie, prepravu, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uchovávanie a akékoľvek iné nakladanie s registratúrnymi záznamami a utajovanými registratúrnymi záznamami, ako aj manipuláciu s internými predpismi, administratívnymi pomôckami a pečiatkami upravujú všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy. 61)

Čl. 25 Základné úlohy riaditeľa (1) Riaditeľ je nadriadeným všetkým policajtom a zamestnanom, ktorí sú zaradení na obvodnom oddelení a vo vymedzenom rozsahu nad nimi vykonáva personálnu pôsobnosť 64) a disciplinárnu právomoc. 65) (2) Riaditeľ najmä a) Riadi, organizuje a kontroluje činnosť obvodného oddelenia, zodpovedá za jeho riadny chod, pravidelne mesačne na pracovných poradách hodnotí služobnú činnosť a výslednosť práce obvodného oddelenia, jeho jednotlivých policajtov a zamestnancov, c) riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá za výkon hliadkovej služby, obchôdzkovej služby a prijíma opatrenia na zlepšenie výslednosti práce, i) zodpovedá za dodržiavanie zásad hlásnej služby ,49)

m) zodpovedá za dodržiavanie regisratúrneho poriadku a vedenie administratívnych pomôcok, vedie prehľad o osobitných predpisoch a interných predpisoch upravujúcich zverený úsek činnosti a zabezpečuje svoju činnosti v ich súlade, Čl. 27a Základné úlohy zástupcu riaditeľa (1) Na obvodnom oddelení, kde je systemizovaná funkcia zástupcu riaditeľa, tento najmä: a) Riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá za úsek trestného konania, b) Riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá za výkon hliadkovej služby a obchôdzkovej služby, sústreďuje, analyzuje a vyhodnocuje ich výslednosť, predkladá riaditeľovi informácie z výkonu služby policajtov a navrhuje opatrenia na zlepšenie zisteného stavu, c) Riadi, organizuje a kontroluje činnosť staršieho referenta - povereného policajta, referenta - povereného policajta, staršieho referenta pre prácu v komunitách, staršieho referenta pre riadenie policajnej stanice, referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou, d) Riadi, organizuje, kontroluje a zodpovedá za úsek odhaľovania , objasňovania, oznamovania a prejednávania priestupkov, e) V rámci súčinnosti zodpovedá za nepretržitú komunikáciu a informačný tok medzi základným útvarom a policajtami odborov operatívno-pátracej činnosti národnej jednotky v prihraničných oblastiach, f) Riadi a organizuje získavanie, analyzovanie a vyhodnocovanie informácií súvisiacich s cezhraničnou trestnou činnosťou a nelegálnou migráciou, g) Zodpovedá za selekciu a spracovanie získaných informácií súvisiacich s cezhraničou trestnou činnosťou a nelegálnou migráciou, vyhotovuje čiastkové poznatky z informácií a zabezpečuje ich vzájomnú výmenu s policajtmi odborov operatívno - pátracej činnosti národnej jednotky, h) V prípade potreby, na základe bezpečnostnej situácie vykonáva osobné stretnutia s policajtmi odborov operatívno - pátracej činnosti národnej jednotky, i) Spracováva podklady, stanoviská a návrhy pre rozhodovaciu činnosť riaditeľa, j) Plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia riaditeľa.

(2) Zástupca riaditeľa zastupuje v dobe neprítomnosti riaditeľa v plnom rozsahu jeho práv, povinností a zodpovednosti, okrem vecí, ktoré si riaditeľa vyhradil.

Čl. 33 Základné úlohy referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou b) Prijíma oznámenia o trestnom čine v rozsahu ustanovenom interným predpisom; 47) za tým účelom na obvodnom oddelení II. typu a obvodnom oddelení III. Typu, v prípade potreby za dodržania podmienok ustanovených v č. l. 15 ods. 13, preruší obchôzdkovú službu v územnej časti obvodu alebo v územnom obvode policajnej stanice, c) Odhaľuje, objasňuje, oznamuje a prejednáva priestupky v rámci pôsobnosti vymedzenej osobitným predpisom 7) a interným prepisom, 29) d) Vykonáva na obvodnom oddelení stálu službu podľa čl. 13, ak nemožno výkon stálej služby zabezpečiť referentom stálej služby, e) Vykonáva hliadkovú službu podľa čl. 14, g) vykonáva administratívne práce podľa čl. 17 ods. 1,

Čl. 42

(1) Pre potreby organizovania, riadenia, kontroly a vyhodnocovania služobnej činnosti sa na obvodnom oddelení vedú tieto administratívne pomôcky a) Plán služieb, b) Záznam o výkone služby, d) protokol udalostí, e) kniha fonogramov a hlásení

Čl. 46 Protokol udalostí

(1) Protokol udalostí sa vedie na obvodnom oddelení a na policajných staniciach. Na obvodnom oddelení ho vedie stála služby a na policajných staniciach určený referent s územnou a objedkovou zodpovednosťou. Na vedenie protokolu udalostí sa môže používať príslušný informačný systém. Za doplnenie odkazov na číslo registratúrneho záznamu v registratúrnom denníku, denníku priestupkových spisov a denníka vyšetrovacích spisov zodpovedá riaditeľ. (2) Do protokolu udalostí sa zapisujú podľa predtlače všetky zistené a oznámené prípady trestnej činnosti, priestupkov a iných udalostí, vrátane vykonaných opatrení a odkazu na číslo registratúrneho záznamu v registratúrnom denníku, denníka priestupkových spisov alebo denníka vyšetrovacích spisov.

(3) Do protokolu udalostí sa zapisujú všetky prípady predvedenia, zaistenia, zadržania alebo zatknutia osôb, ako aj osôb, ktoré boli priamo predvedené na súd či iný štátny orgán na základe písomného dožiadania týchto orgánov. Tieto zápisy sa zvýraznia červenou farbou. V zápise sa vždy uvedie a) Čas, kedy došlo k obmedzeniu osobnej slobody osoby, b) Meno, priezvisko, dátam narodenia a bydlisko osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda, c) Dôvod a zákonné ustanovenie obmedzenia osobnej slobody, d) Čas pučenia osoby o jej právach, e) Známky zranenia osoby alebo jej zranenia, f) Subjektívne zdravotné problémy osoby, g) Kontaktovanie a návštevy lekára, h) Kontaktovanie a návštevy právneho zástupcu, i) Kontaktovanie a návštevy konzulárneho pracovníka, j) Kontaktovanie a návštevy príbuzných, k) Informácia o vyrozumení alebo nevyrozumení osoby, ktorú určila osoba, ktorej bola obmedzená osobná slobody, o obmedzení jej osobnej slobody, l) Čas vykonania výsluchu alebo zistenia totožnosti osoby, m) Čas prepustenia alebo odovzdania príslušnému orgánu, n) Hodnosť, meno a priezvisko policajta, ktorý uvedený služobný úkon vykonal, o) Iné závažné skutočnosti podľa okolností prípadu.

(4) Do protokolu udalostí sa ďalej uvádza odovzdanie končiacej sa stálej služby a prevzatie začínajúcej sa stálej služby a materiálu súvisiaceho s prijatými udalosťami, evidenciu vydania, prevzatia a vrátenia technických prostriedkov určených pre výkon služby, čo policajti potvrdia svojimi podpismi. (5) Na konci kalendárneho roka sa protokol udalostí uzavrie tak, že sa posledný zápis celý podčiarkne. Pod čiaru sa uvedie tento záznam: „V roku .... použitých celkom .... čísle udalostí“. Záznam podpíše riaditeľ. Prvá udalosť v novom roku sa označí poradovým číslom 1.

Čl. 47 Kniha fonogramov a hlásení (1) Kniha fonogramov a hlásení slúži na obvodnom oddelení ako pracovná pomôcka pre potreby stálej služby alebo funkcionárov a na policajnej stanici pre určeného referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou na trvalé a v časovom slede nasledujúce zaznamenávanie telefonických oznámení, služobných informácií, fonogramov a hlásení. Vykonávajú sa v nej aj zápisy o dočasnom zastupovaní policajta určeného do výkonu stálej služby, napríklad z dôvodu zastupovania počas prestávky na jedlo a oddych, ako aj iných nepredvídateľných okolností počas výkonu stálej služby. Za úplnosť zápisov v knihe fonogramov a hlásení zodpovedá ten, kto zápis vykonal. (2) Kniha fonogramov a hlásení slúži aj na zaznamenávania oznámení podaných osobne alebo telefonicky. V knihe fonogramov a hlásení nemusia byt zaznamenané tie oznámenia podané osobne, z obsahu ktorých je zrejmé, že sa jedná o priestupok, trestný čin alebo inú udalosť, ktorá bude zapísaná do protokolu udalostí.

Súd po doplnení dokazovania a aj v zmysle právneho stanoviska krajského súdu opätovne vyhodnotil produkované dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné urobiť jednoznačný a bezpochybný záver, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., predovšetkým sa jedná o objektívnu stránku ako i subjektívnu stránku.

Tak ako už je vyššie uvedené podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Objektom tohto trestného činu je spoločenský záujem na riadnom výkone právomoci verejného činiteľa, ako aj záujem na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Objektívna stránka žalovaného trestného činu je založená na konaní páchateľa (verejného činiteľa), ktorý vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu predstavuje spôsob výkonu právomoci, kedy sa verejný činiteľ snaží obchádzať zákon alebo iný právny predpis vydaný na základe zákona. Ide o jeho

aktívny prejav, kedy si je vedomý toho, že spôsob výkonu jeho právomoci nie je v súlade so zákonom či iným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

Subjektom tohto trestného činu je verejný činiteľ, čiže ide o subjekt špeciálny.

Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom v zmysle ustanovenia je nevyhnutné, aby páchateľ konal aj v špecifickom úmysle - v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za neoprávnený prospech možno považovať akékoľvek neoprávnené majetkové alebo materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali nárok (napr. uprednostnenie pred bežným poradím, informácie o pripravovanej policajnej akcii, nestíhanie a pod.). Pre trestnú zodpovednosť sa nevyžaduje, aby bola spôsobená škoda alebo získaný neoprávnený prospech. Výška škody alebo neoprávneného prospechu nie je v danom prípade stanovená.

Obžalovaný od počiatku trestného konania popiera spáchanie skutku. Vylučuje to, že by konal v rozpore so zákonom, resp. s nariadením MV SR. Po zadokumentovaní prípadu na mieste činu jeho následnú administráciu (riadne zaevidovanie veci) po návrate na OO PZ Jelka ponechal na C. L. E. C. E.U., pretože to bolo v ich kompetencii, a keďže obaja podriadení v tom smere pochybili, tak ich ako nadriadený potrestal udelením výčitky.

Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že dňa 30.07.2014 na OO PZ Jelka vykonávali stálu službu v čase od 7,00 hod. do 19,00 hod. v zložení ako veliteľ hliadky a stálej služby, U.. G.. C. E. a člen hliadky E.. C. L. ako pomocník stálej služby. Na preverenie udalosti na fare v obci Jelka sa dostavil E.. C. L. spoločne s obžalovaným G..K.. K. E. - v tom čase riaditeľ OO PZ Jelka, keďže U.. G.. C. E. vybavoval neodkladné procesné úkony. Udalosť na fare vyhodnotili ako priestupok proti majetku, a po zadokumentovaní prípadu vec riešil E.. C. L. ako pomocník stálej služby, ktorý vyhotovenú dokumentáciu podľa vlastného vyjadrenia nikomu fyzicky neodovzdal, túto nechal na stole stálej služby a ďalej sa s tým nezaoberal. Naproti tomu svedok U.. G.. C. E. uviedol, že nemal vedomosť o tom, že L. nechal nejaké písomnosti v miestnosti stálej služby. L. mu iba oznámil, že prípad je vyriešený. Súd mal jednoznačne preukázané, že službukonajúci policajti stálej služby nepostupovali v súlade s ustanovením , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, keďže túto udalosť riadne nezaevidovali do denníka udalosti a do záznamu o výkone služby do časti B. „Realizované činnosti“ v zmysle postupu uvedeného v prílohe č. 1 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ v znení účinnom v čase skutku ako aj do knihy fonogramov a hlásení. Ak by bol skutok oznámený k. R. členmi stálej služby riadne zadokumentovaný do evidenčných pomôcok, bol by následne tento prípad riaditeľom, prípadne zástupcom riaditeľa T. T. sledovaný a kontrolovaný. Podľa právneho názoru súdu nebolo už povinnosťou obžalovaného ako riaditeľa OO PZ Jelka riešiť zadokumentovanie prípadu do evidenčných pomôcok, toto bolo povinnosťou členov stálej služby.

Podľa ustanovenia , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je policajt povinný okrem iného plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a taktiež plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Táto udalosť nebola zo strany stálej služby U.. G.. C. E. K. E.. C. L. predpísaným spôsobom zaznamenaná do knihy fonogramov a hlásení ani do denníka priestupkových spisov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že za túto podstatnú chybu službukonajúcich policajtov stálej služby potrestal na pracovnej porade realizovanej dňa 07.08.2014 udelením výčitky. To, že obžalovaný ako riaditeľ OO PZ Jelka udelil výčitky nepriamo potvrdil aj svedok G.. T. T., ktorý vo svojej poslednej výpovedi okrem iného uviedol, že až neskôr sa dozvedel, že C. L. K. C. E. bola udelená výčitka, čo sa asi dozvedel od nich. Svedok taktiež uviedol, že si nepamätá, že by došlo k manipulácii zápisnice z tejto pracovnej porady. Potvrdenie, resp. vyvrátenie okolnosti udelenia výčitiek sa súdu nepodarilo dodatočne ozrejmiť ani vyžiadaním zápisnice z inkriminovanej porady (už nie je archivovaná). Okrem uvedeného súd taktiež zistil, že do osobných

spisoch policajtov sa nezaznamenáva potrestanie udelením výčitky. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil tvrdenie obžalovaného ako pravdivé. Tvrdenie svedkov U.. G.. C. E. K. E.. C. L., že o tomto potrestaní nemali vedomosť súd vyhodnotil ako účelové v úmysle sa vyhnúť zodpovednosti za nesplnenie svojich služobných povinnosti.

V prípade obžalobou kladenia motívu obžalovanému, že trestné oznámenie L. R. týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním do priestorov farského úradu v Jelke neznámym páchateľom nezaevidoval predpísaným spôsobom v zmysle nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku za účelom vylepšenia štatistiky objasnenosti trestnej činnosti Obvodného oddelenia policajného zboru Jelka, súd ako už konštatoval v pôvodnom konaní na rozdiel od obžaloby uvedený motív nemal za preukázaný. V rámci uvedeného súd poukazuje na vyjadrenie svedka D.. G.. D. L. č.l. 83 (v čase spáchania skutku nadriadený obžalovaného), z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade nezaevidovania trestného oznámenia, ktorého skutku sa mal dopustiť riaditeľ OO PZ Jelka, vo vzťahu k štatistike objasnenosti trestnej činnosti nevznikol riaditeľovi žiaden prospech a ani žiaden prospech by mu z takého konania nevyplýval.

Súd sa taktiež zaoberal okolnosťou vyhodnotenia prípadu policajnou hliadkou na mieste činu, ktorého záverom bolo, že sa nejedná o trestný čin ale o priestupok. V danom prípade ako už krajský súd v tejto časti uviedol, že okresný súd správne ustálil, že zo všetkých okolností prípadu (výsluch oznamovateľa, fotodokumentácia z miesta činu) bolo evidentné, že udalosť na fare v Jelke oznámená svedkom L. R. a preverovaná obžalovaným a svedkom C. L. 30.7.2014 bola trestným činom, konkrétne krádežou, kde výška škody na odcudzených veciach (neznáma v čase preverovania udalosti) nebola určujúca vzhľadom na charakter vniknutia do objektu (vlámaním), pričom krádež bola spáchaná v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody, keďže priestory farského úradu (fara) boli súčasne obydlím určeným na trvalé bývanie pre farára, svedka L. R.. Právne posúdenie veci policajnou hliadkou súd vyhodnotil ako nesprávne, avšak túto okolnosť ešte nie je možné podriadiť pod naplnenie subjektívnej a objektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V skutkovej vete je síce vyjadrený následok (dôsledok) v podobe nevyšetrovania činu a neoprávneného prospechu v podobe nestíhania jeho páchateľa, no tento logický následok (dôsledok) každého nezačatia trestného stíhania aspoň vo veci (resp. podľa prokurátora nezaevidovania trestného oznámenia) nemožno zamieňať so špecifickým úmyslom obžalovaného, ktorý ho mal k takému konaniu viesť, motivovať. Nepochybne ide o chybný postup verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, no nie každý chybný postup je aj trestným činom. Trestným ho robí až preukázaný a v skutkovej vete dostatočne popisne vyjadrený špecifický úmysel takýmto výkonom právomoci spôsobom odporujúcim zákonu alebo nesplnením povinnosti vyplývajúcej z právomoci privodiť inému škodu alebo sebe alebo inému neoprávnený prospech. Pre naplnenie špecifického úmyslu sa vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselne, aktívne v rozpore so zákonom, úmyselne prekročil svoju právomoc alebo úmyselne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu a to s cieleným úmyslom. Úmysel inému spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech ako možný motív a zložka subjektívnej stránky konania obžalovaného nebola v danom prípade preukázaná a tým pádom nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Súd pri posudzovaní takéhoto konania obžalovaného pri nepreukázaní špecifického úmyslu dospel k záveru, že závažnosť takéhoto konania obžalovaného je nepatrná v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák a konanie obžalovaného možno posudzovať iba ako služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie.

Súd sa taktiež zaoberal aj otázkou, či zistené konanie obžalovaného spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení prípadu na mieste činu, ktoré spočívalo v tom, že sa nejedná o trestný čin ale o priestupok naplnilo znaky prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Tr. zák., ktorého skutková podstata je postavená na nedbanlivostnej forme zavinenia. Tu je potrebné uviesť, že objektívna stránka trestného činu v zmysle § 327 Tr. zák. je založená na konaní páchateľa (verejného činiteľa), ktorý pri výkone svojej právomoci zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, čo v danom prípade podľa názoru súdu nešlo. Samotnú úlohu je nevyhnutné posudzovať podľa jej charakteru a musí ísť v zmysle skutkovej podstaty len o plnenie dôležitej úlohy. Dôležitosť úlohy je potrebné následne posudzovať z hľadiska jej významu a dopadu na výkon, ako aj plnenie ďalších úloh spoločnosti a štátu v prípade jej prípadného nesplnenia. Podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy znamená nevyhnutnosť v dôsledku nedbanlivostného zavinenia páchateľa vyvinúť zvýšené úsilie či vynaložiť viac hmotných či nehmotných prostriedkov. Pri naplnení tohto znaku sa prihliadne aj na to, aké úsilie, čas či náklady sú vynaložené

na to, aby úloha bola po tomto podstatnom sťažení splnená. Taktiež v porovnaní so zmarením úlohy ide o situáciu, kedy sa dôležitá úloha v konečnom dôsledku splní. Podľa názoru súdu obžalovaný pri nesprávnom posúdení prípadu ešte nezmaril alebo podstatne nesťažil splnenie dôležitej úlohy.

Za takto zisteného skutkového stavu veci a produkovaných dôkazov súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo v pochybnostiach prospech obžalovaného podľa oslobodil obžalovaného G..K.. K. E. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák., pretože nemal za dokázané, že žalovaný skutok je trestným činom a zároveň súd dospel k záveru, že postúpenie veci inému orgánu na prejednanie služobného previnenia alebo disciplinárneho previnenia nie je možné, pretože v čase rozhodnutia súdu sa už na obžalovaného nevzťahuje služobná alebo disciplinárna právomoc.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je až jeho doručenie.