Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/125/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. X, XXX XX D., zastúpená Mgr. Zuzanou Jedličkovou, advokátkou so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 53 196 279, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.05.2023, č. k. -98, takto

rozhodol:

I. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že osoba povinná platiť výživné je p o v i n n á platiť navrhovateľke výživné vo výške 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky s účinnosťou od 01.06.2022.

II. Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2022 do 18.05.2023 vo výške 1.800 eur osobe povinnej platiť výživné povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé dlžné plnenie.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom osobe povinnej platiť výživné (ďalej len „povinný“) určil povinnosť platiť výživné navrhovateľke vo výške 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky s účinnosťou od 01.06.2022 (výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2022 do 18.05.2023 vo výške 2.400 eur povinnému povolil splácať v mesačných splátkach 50 eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé dlžné plnenie (výrok II.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ,,, , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc existenciu trvania vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke a zákonných kritérií rozhodujúcich pre stanovenie jej rozsahu, určil výživné na navrhovateľku v zmysle jej návrhu. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania vyvodil právny záver o dôvodnosti návrh navrhovateľky, ktorá je plnoletou dcérou povinného, pripravujúcou sa na svoje

budúce povolanie riadnym denným štúdiom na strednej škole. Preukázané a aj odôvodnené mesačné náklady navrhovateľky ustálil vo výške 699,50 eur, ako náklady spojené so štúdiom 72,50 eur (potvrdenie školy), ďalšie výdavky v súvislosti s úhradou jej základných bežných potrieb a to na bývanie 100 eur, elektrina a plyn 32,50 eur, poplatok za komunál 3,30 eur, mobil, televízia a internet 41 eur, bicykel 27,20 eur, strava 150 eur, oblečenie, obuv, kozmetika, drogéria 98,50 eur, kultúra 15 eur, okuliare 12,50 eur, vitamíny, lieky, lekárske vyšetrenia 30 eur, náklady spojené s bývaním 117 eur. Povinný prispieva dobrovoľne na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne, ktorú v zhode s dôvodmi navrhovateľky posúdil ako neadekvátnu. Uviedol, že ak povinný nenamietal čiastku 368,50 eur ako náklady na úhradu bežných potrieb navrhovateľky, sporné výdavky spojené s bývaním, zdravotným stavom, ošatením, hygienickými potrebami, považoval po ich preukázaní za bežné, zodpovedajúce veku navrhovateľky a za preukázané aj náklady spojené s bývaním navrhovateľky. Dôvodil, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov, preto sú obaja rodičia povinní podieľať sa na úhrade výdavkov navrhovateľky každý v polovici t.j. 349,75 eur, po zaokrúhlení 350 eur.

3. Vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa povinného a dokladu preukazujúceho vyplatenie nemocenskej dávky v apríli 2023, z priemerného príjmu povinného za obdobie od júna 2022 do apríla 2023 vo výške 1.388,15 eur. Poukázal na zaužívanú súdnu prax, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% - 30% jeho čistého príjmu. V prejednávanom prípade, keďže sa jedná o plnoletú študentku na strednej škole bol podľa názoru súdu adekvátny rozsah 27%, čo v prejednávanom prípade vzhľadom na priemerný čistý mesačný príjem povinného je suma 374,80 eur. Keďže navrhovateľka žiadala vo svojom návrhu sumu 350 eur, súd jej návrhu vyhovel. Podľa názoru súdu je táto čiastka adekvátna k preukázaným výdavkom navrhovateľky a zodpovedá tiež zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. Spolu s rodinnými prídavkami, daňovým bonusom a výživným zo strany rodičov budú plne zabezpečené všetky potreby navrhovateľky vrátane prípadných neočakávaných mimoriadnych výdavkov. V súvislosti s poberaním rodinných prídavkov navrhovateľkou je potrebné uviesť, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Vyplácaný prídavok na dieťa a daňový bonus však nenahrádza povinnosť rodičov prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa. Zohľadnil pravidelné mesačné výdavky povinného, s výnimkou výdavkov spojených s vlastníctvom motorového vozidla, poukazujúc na základnú zásadu, podľa ktorej každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Výživné určil odo dňa začatia súdneho konania ( ). Zročné výživné od 01.06.2022 ku dňu vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 4.200 eur (výživné 150 eur mesačne, čo je suma 1.800 eur, nedoplatok predstavuje sumu 2.400 eur (4.200 eur - 1.800 eur) podľa ,, (ďalej len „“), povolil povinnému zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“).

4. Včas podaným odvolaním prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu proti výrokom I., II. sa povinný domáhal zmeny rozsudku v napadnutej časti tak, že bude zaviazaný platiť výživné znížené o náklady navrhovateľky na bývanie, ktoré bude povinný ako časť výživného uhrádzať v naturálnej forme, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a pochybil pri ustálení dôvodnosti nákladov navrhovateľky. Mal za to, že opodstatneným nie je jej mesačný náklad na ďalší bicykel navrhovateľky 27,20 eur (jedna dvanástina ceny bicykla). Položky na bývanie, stravovanie, elektrinu a plyn, poplatok za komunál, televízia, internet, nerozporoval s výhradou, že nie sú zrejmé položky 100 eur ako náklady na bývanie a 117 eur ako náklady spojené s bývaním (či tieto položky nie sú uvedené duplicitne, resp. omylom). Uviedol, že vo vzťahu k nákladom na bývanie navrhovateľky je jeho hlavným obranným argumentom požiadavka, aby mu konajúci súd umožnil uhrádzať túto časť nákladov na výživné prioritne v naturálnej podobe tak, ako tomu bolo v priebehu režimu striedavej starostlivosti o navrhovateľku počas jej maloletosti. Ak by však navrhovateľka túto jeho ponuku na bezplatné bývanie nevyužila, alebo odmietla bez racionálneho vysvetlenia, mal za to, že by nemal byť zaviazaný na plnenie tejto časti výživného (t.j. na plnenie výživného na účely zabezpečenia bývania) v peňažnej forme. Za takejto situácie by nebolo pravdepodobne vôbec možné považovať finančné náklady vynakladané navrhovateľkou na bývanie u svojej matky za odôvodnené. Mal za to, že ním navrhovaná alternatíva uhrádzania časti nákladov bývania titulom plnenia výživného v „naturálnej podobe“ je možná, keď vyživovacia povinnosť môže byť plnená nielen v peňažnej, ale aj

v naturálnej forme. Navrhol preskúmanie možného peňažného príjmu navrhovateľky zo závislej práce, keď má nepotvrdené informácie, že v predošlých dvoch kalendárnych rokoch, ako aj teraz, by mohla byť zamestnaná (pravdepodobne v H. I. G. D., A.).

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nie je zrejmé, akým spôsobom mal podľa názoru povinného súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistiť skutočný stav v súvislosti s jeho požiadavkou uhrádzania časti jej nákladov v naturálnej podobe, keď ju v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol. Ak povinný uvádza ako hlavný obranný argument požiadavku, aby mu súd umožnil uhrádzať časť nákladov na výživné zabezpečením bývania pre ňu, uviedla, že bývanie v domácnosti povinného je pre ňu neprijateľné, dnes už najmä z dôvodu narušených vzťahov. Uviedla, že po rozvode rodičov bola v striedavej starostlivosti a keď vstúpila do dospievajúceho veku a nastúpila na strednú školu, striedanie domácností bolo pre ňu čoraz náročnejšie aj po psychickej stránke, a tiež komplikovanejšie vzhľadom na školské povinnosti. Preto sa po dosiahnutí plnoletosti rozhodla bývať len na jednom mieste a to s mamou. Bola presvedčená, že jej vzťah s otcom toto nenaruší. Zlom však nastal, keď si ho dovolila požiadať o výživné, pričom návrh bola nútená podať až po tom, čo nedospeli k dohode o výške výživného. Od toho času sú len v minimálnom kontakte. Uviedla, že vyjadrenia povinného o jeho ochote poskytovať jej bývanie sú v rozpore s jeho konaním. Keď sa rozhodla bývať u mamy, povinný si nainštaloval vo svojom byte kamery a kontroloval ju, o pár dní jej vzal kľúče od bytu. Dňa 19.05.2023 jej poslal správu, aby si do konca mesiaca zobrala všetky svoje veci, inak ich dá pred kontajner. Po tejto výzve od povinného, si z jeho bytu vyzdvihla všetky svoje osobné veci. Negatívny vplyv na ich vzťah malo aj správanie povinného, ktorý ju dňa 15.06.2023 požiadal o stretnutie za účelom rozprávania sa o závete, kedy jej spravil výter z úst na DNA testy otcovstva. Pod vplyvom takéhoto správania sa povinného voči nej a jeho vyjadrení v súdnom konaní, stratila ilúzie, že povinný ju má rád a skutočne mu na nej záleží. Aj z uvedených dôvodov nemá záujem bývať s povinným. S poukazom na sa nestotožnila s jeho názorom o možnosti určenia vyživovacej povinnosti naturálnou formou, keď výživné sa určuje ako peňažné plnenie. Uviedla, že študuje v dennom štúdiu na strednej škole, t.j. pripravuje sa na budúce povolanie, pričom v septembri 2023 nastupuje do 5. ročníka (maturitný ročník), a nemá trvalý pravidelný príjem.

6. Povinný v replike k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Jej vyjadrenia považoval za prekvapivé najmä preto, že plnohodnotné bývanie jej poskytoval do jej plnoletosti, kedy nevzniesla žiadne výhrady. Skutočnosti, ktoré uvádza a poukazuje na niektoré „nepohodlia“ spojené s bývaním v dvoch domácnostiach počas striedavej starostlivosti sú typické pri takejto starostlivosti, avšak nikdy nešlo o jeho nevhodné správanie, preto jej rozhodnutie bývať iba u matky, nemožno „pričítať“ na jeho ťarchu. Je pravdou, že v predošlom období si v byte aktivoval bezpečnostné zariadenie, avšak v čase, kedy sa už navrhovateľka v byte nezdržiavala, prespávala v byte svojej matky, kedy vyhodnotil ako potrebné monitorovať byt počas jeho neprítomnosti. Ak navrhovateľku požiadal o vrátenie kľúčov, urobil tak v čase, keď už byt dlhšiu dobu aktívne neužívala. Aj napriek zjavne nevhodnému správaniu sa navrhovateľky v nedávnom období, je pripravený sa na to povzniesť a prejavil ochotu poskytovať jej bezplatné bývanie. Mal za to, že príjmové a majetkové pomery matky navrhovateľky nie sú určite horšie než jeho, preto považuje za slušné, aby aj ona nepožadovala od dcéry úhradu finančných nákladov bývania a ponúkla jej rovnako ako on, možnosť bezplatného bývania. Inak by musel finančné náklady na bývanie navrhovateľky v skutočnosti platiť bývalej manželke. Ak navrhovateľka uvádza, že v súčasnosti nemá trvalý príjem, mala by súd informovať o svojom príjme v predchádzajúcom období.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolacej replike povinného zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v jej vyjadrení k odvolaniu.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , kedy nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru, že odvolanie povinného je čiastočne dôvodné.

9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

12. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie nároku ako aj výšky výživného na navrhovateľku. Výsledky vykonaného dokazovania a to z hľadiska ustálenia odôvodnených potrieb navrhovateľky však nezhodnotil v celosti správne, na ich základe sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného.

18. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia, tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku, alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

19. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá ). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. veta druhá , v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto, napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

20. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je opodstatnený. Výsledky vykonaného dokazovania, po preukázaní existencie nároku, súd prvej inštancie nepremietol do výšky výživného v celosti správne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zárobkové možnosti a schopností povinného, jeho príjem, majetkové pomery ako aj jeho osobné náklady a zohľadnil, že povinný inú vyživovaciu povinnosť nemá. Udržateľným však nie je záver súdu prvej inštancie v časti ustálenia nákladov na odôvodnené potreby navrhovateľky v celkovej výške 699,50 eur mesačne, od ktorých odvodil výšku výživného a ktoré potom nezodpovedalo v čase jeho rozhodnutia všetkým zákonným kritériám rozhodných pre určovanie výživného na nezaopatrené dieťa ( až 5 a ).

21. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci musel akceptovať výhrady povinného o nesprávnom ustálení a dôvodnosti všetkých priemerných mesačných nákladov navrhovateľky ňou uvádzaných a aj preukázaných a to v položkách zohľadnených súdom prvej inštancie ako náklady navrhovateľky na bývanie. Odvolací súd dospel k záveru, že priemerné mesačné náklady navrhovateľky je potrebné ustáliť približne vo výške po zaokrúhlení 600 eur mesačne (pred zaokrúhlením 596 eura). V čase podania návrhu (dňa 01.06.2022) bola navrhovateľka plnoletá a študovala v 3. ročníku Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, v školskom roku 2022/2023 bola študentkou 4. ročníka (ide o 5 ročné štúdium). Podľa potvrdenia školy základné náklady na štúdium predstavovali čiastku za tretí ročník 647 eur, v štvrtom ročníku 725 eur a predpokladanú v piatom ročníku 565 eur (pričom do úvahy je potrebné brať ďalšie výdavky, na školskú uniformu, stužkovú, maturitu a pod.). Teda priemerné mesačné náklady na štúdium správne súd prvej inštancie ustálil vo výške 72,50 eur. Mesačné náklady na stravu 150 eur (5 eur/deň), oblečenie, obuv, kozmetiku, drogériu 98,50 eur, kultúru 15 eur, zdravotný stav 35 eur (náklady na okuliare, vitamíny, lieky, lekárske vyšetrenia, dentálna starostlivosť), mobilný telefón 25 eur, je potrebné považovať za primerané a ako také ich ani odvolací súd nemal dôvod spochybňovať. Pokiaľ ide o navrhovateľkou vyčíslené náklady na bývanie v byte svojej matky, u ktorej sa po nadobudnutí plnoletosti (2/2022) rozhodla bývať, a to celkové mesačné náklady na poplatok správcovi 200 eur, elektrinu 45 eur, plyn 25 eur, internet 27 eur, TV 5 eur, poplatok za komunálny odpad), je dôvodné zahrnúť do celkových mesačných nákladov navrhovateľky v podiele spolubývajúcej osoby

vo výške 150 eur mesačne. Avšak na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že za nedôvodný náklad, ktorý nemožno zaradiť do nákladov navrhovateľky je ňou uvádzaný náklad na bývanie 100 eur mesačne, označený ako náklad na hypotéku (234,30 eura mesačne), poistenie (63,96 eura), oprava údržba bytu vo vlastníctve jej matky. Odvolací súd udáva, že náklady oboch rodičov vo vzťahu k ich finančným záväzkom viažucim sa k nehnuteľnostiam patriacich do ich vlastníctva, nemožno považovať za oprávnené náklady dieťaťa a je možné (ich dôvodnosť a výšku) posudzovať iba v súvislosti s oprávnenými osobnými nákladmi rodičov (povinnej osoby), pri hodnotení ich možností, schopností, majetkových pomerov a výšky ich životnej úrovne. Je potrebné uviesť, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. športové, rekreačné, kultúrne, a pod., a ich rozsah je však súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné. Za oprávnené náklady navrhovateľky teda možno považovať mimoriadne alebo nečakané náklady vo výške 50 eur mesačne, do ktorých možno zahrnúť ďalšie náklady spojené so štúdium alebo platenými aktivitami školy, mimoškolskými aktivitami, výletmi alebo nákupom športových potrieb, športového ošatenia, ktoré v danom prípade vzhľadom na príjem povinného, skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá a jeho životnú úroveň (majetkové pomery) možno akceptovať ako opodstatnené.

22. Odvolací súd preberajúc správne závery súdu prvej inštancie pri hodnotení príjmu povinného, jeho majetkových pomerov, skladbu jeho výdavkov, pri korekcii ustálenia rozsahu a výšky odôvodnených potrieb navrhovateľky, tak ako ich v konaní preukázala (teda vo výške 600 eur mesačne), dospel k záveru, že primeraná a zákonným kritériám zodpovedajúca výška výživného zo strany povinného zodpovedá sume 300 eur mesačne, pričom časť svojich nákladov má navrhovateľka možnosť kompenzovať z rodinných prídavkov (60 eur mesačne) a daňového bonusu (za rok 2022 vo výške 381,42 eur vyplatený jednorázovo dňa 25.04.2023) tak, aby odôvodnené potreby navrhovateľky boli v plnej miere zo strany oboch rodičov uspokojené. Z uvedených dôvodov odvolací súd čo do určenia výšky výživného návrhu čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti ho zamietol.

23. Odvolací súd ďalšie odvolacie námietky povinného posúdil ako nedôvodné. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. -84, zo dňa 24.06.2016, bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou bola navrhovateľka (ako maloleté dieťa) zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného. Rozhodnutie navrhovateľky po dovŕšení plnoletosti zostať bývať iba v domácnosti jedného z rodičov (v danom prípade u matky) s odôvodnením, že režim striedania domácností rodičov bol pre ňu už dlhšiu dobu nevyhovujúci a psychicky zaťažujúci, nemožno spochybňovať. Argumentácia a námietky povinného, že pokiaľ navrhovateľka odmieta jeho ponuku bezplatného bývania, je jej nárok na náklady spojené s výdavkami na bývanie v byte jej matky nedôvodný, je nesprávny a nemá opodstatnenie v zákone ako ani v bežnej súdnej praxi. Náklady na bývanie oprávneného dieťaťa patria do celkových odôvodnených nákladov, ktoré sa okrem iných, ďalších, v celosti posudzujú ako náklady, ktoré predstavujú vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa na bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, štúdium a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity.

24. Pokiaľ povinný navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a určenie mu povinnosti časť výživného plniť v naturálnej forme a to bezplatným poskytnutím bývania pre navrhovateľku v jeho byte, odvolací súd bez opory v zákone ( ) akceptovať nemohol. Argumentácia povinného v tomto smere uvedená v jeho odvolaní, nemá bez ďalšieho vplyv na ustálenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, keď výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách. Pokiaľ povinný dôvodí, že vyživovacia povinnosť môže byť plnená nielen v peňažnej ale aj v naturálnej forme odvolací súd udáva, že dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči svojmu nezaopatrenému dieťaťu (ak sa v konaní preukáže) vo forme vecných plnení smerujúcich k zabezpečeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, je možné zohľadniť pri určení výšky výživného (podľa ich dôvodnosti a rozsahu), ktorá skutková okolnosť v danom prípade preukázaná nebola. Za nesporné možno považovať iba to, že povinný dobrovoľne na výživu navrhovateľky prispieval peňažným plnením 150 eur mesačne a inou formou sa na jej potrebách nepodieľal. Prevažnú časť nákladov navrhovateľky tak uhrádzala jej matka.

25. Pokiaľ povinný namietal, že v konaní nebol zisťovaný príjem navrhovateľky, odvolací súd dopĺňa, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia strednej školy Hotelovej akadémie v Piešťanoch a pripravuje sa na svoje budúce povolanie. explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej

povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Preto nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. V danom prípade je dôvodné uzavrieť, že navrhovateľka ako študentka strednej školy nie je schopná samostatne sa živiť, má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a jej prípadný nepravidelný príjem z brigád nemá vplyv na určenie výšky výživného od povinnej osoby.

26. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2022 do 18.05.2023 (t.j. vrátane mesiaca máj 2023) v celkovej výške 1.800 eur (12 mesiacov x 300 eur = 3.600 eur – 1.800 eur ako zaplatené výživné v uvedenom období /12 mesiacov x 150 eur/), podľa , , odvolací súd rešpektujúc rozsah odvolania, ponechal povinnému zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur k rukám navrhovateľky.

27. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dôvody zmenil podľa .

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).