Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/4/2020

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Global Exchange Payments, SE, Stará Vajnorská č. 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 526 661, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová 4 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 46 606 122, proti žalovaným: 1/ K. 2/ Y., zastúpený Y., v konaní o neplatnosť zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 25.09.2018, ktorá bola v časti postúpená Okresnému súdu Malacky na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanými, sa žalobca voči žalovaným domáha:

- vyslovenia neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako poskytovateľom, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;

- vyslovenie neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako poskytovateľom, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;

- vyslovenia neplatnosti listiny „Uznanie dlhu“ datovanej a podpísanej 12.02.2016 žalobcom ako dlžníkom, v ktorom uznal svoj dlh čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX. č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX. vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 1/ ako veriteľovi 1/ a čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 2/ ako veriteľovi 2/. Dôvodom neplatnosti právnych úkonov, tvrdeným žalobcom je, že žalovaný 1/ bol predsedom predstavenstva a žalovaný 2/ členom dozornej rady spoločnosti, súčasne ako boli poskytovateľmi z rámcovej zmluvy a na uzatvorenie zmluvy potrebovali podľa Stanov súhlas dozornej rady spoločnosti.

2. Podaním doručeným súdu 09.11.2020 žalobca zmenil žalobcu tak, že doplnil žalobu o „alternatívny petit“ a žiada, aby súd alternatívne uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 108.330 €.

3. V podaní zároveň doručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi Rámcovej

zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ a zároveň uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/, vrátane prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX. vystavených žalobcom až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

4. Súd posúdil obsah podania doručeného dňa 09.11.2020 ako ďalší samostatný nárok na plnenie uplatnený voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorý nepredstavuje alternatívu vo vzťahu k pôvodne uplatneným nárokom na určenie (ako sú uvedené v bod 1 odôvodnenia). Petitom označeným ako alternatíva žalobca žiada, aby pre prípad neúspechu žalobcu v častiach žaloby na určenie, vyhovel žalobe na plnenie. Právna teória pozná inštitút alternatívneho petitu, avšak s takýmto označením spája petit, kedy žalobca žiada zaviazať žalovaného na viac alternatívnych plnení, pričom ponecháva na vôli žalovaného, ktorým z týchto plnení žalobcu uspokojí. Zvláštnym druhom je alternativa facultas (alternatívne zmocnenie), keď je žalovaný odsúdený len na jedno plnenie, ale zároveň je oprávnený, aby namiesto toho plnil niečo iné. Ak však žalovaný neplní nič, možno sa exekučne domáhať len prvého, prisúdeného nároku. Súd posúdil nárok ako rozšírenie žaloby o nárok na plnenie titulom škody vo výške 108.330 € a uznesením č.k. -272 zo dňa 13.11.2020 zmenu žaloby pripustil.

5. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,č. XXXXXX. s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením , 43 ods. 1 postúpil Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne príslušnému na rozhodnutie.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil poukázaním na alternatívny petit, pričom uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami z Rámcovej zmluvy, vrátane návrhu uvedených listín, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odôvodňuje tým, že pokiaľ sa žalovaní dozvedia o alternatívnom petite, bude ich cieľom dostať predmetné pohľadávky do dispozície tretej osoby s predpokladom, že pôjde o osoby so žalovanými spriaznenými či inak prepojenými vzájomnými dohodami, čím sa zmarí možnosť plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu. Postúpením sporných pohľadávok žalovaných voči žalobcovi na tretie osoby by mohlo dôjsť k stavu, že žalovaní by mohli byť vo vymáhaní prostredníctvom tretích osôb (resp. tieto tretie osoby) voči žalobcovi úspešní, avšak žalobca by voči žalovaným nemusel byť úspešný v prípade priznanej náhrady škody. Žalobca má obavu pred takýmto konaním žalovaných a je podľa neho relevantné požadovať udržanie právneho stavu do konečného rozhodnutia v takom rozsahu, aby cieľ žaloby bol zachovaný.

7. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

15. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia ( ).

17. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

18. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). V každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda .

19. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (či už v konaní podľa , ale aj podľa ) má obsahovať náležitosti upravené v (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.

20. Ako vyplýva zo žaloby a jej zmeny, žalobca sa voči žalovaným vo veci samej domáha určenia neplatnosti právnych úkonov (Rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorených 29.01.2016 so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a Uznania dlhu zo dňa 12.02.2016) a zaplatenia peňažnej pohľadávky a žiada obmedziť žalovaných v nakladaní s pohľadávkami z týchto Rámcových zmlúv. Dôvodom požadovaného obmedzenia má byť presvedčenie žalobcu, že cieľom

žalovaných bude po tom, ako sa dozvedia o „alternatívnom petite“ na plnenie, dostať pohľadávky do dispozície tretej osoby, čím sa zmarí možnosť plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu. Žalobca má za to, že je potrebné udržanie právneho stavu do konečného rozhodnutia v takom rozsahu, aby cieľ žaloby bol zachovaný.

21. V zásade je možné napriek zložitému právnemu jazyku žalobcu ustáliť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podáva z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán až do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby žalovaní nenakladali s pohľadávkami z právnych úkonov, o ktorých platnosť sa strany sporia. Sledovaný účel teda v zásade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak i napriek tomu súd posúdení návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1) naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, 2) osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3) odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4) osvedčenie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5) určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.

23. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ani listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Súd nemal za osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založil pochybnosť o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ani nemal za osvedčenú existenciu takého protiprávneho konania žalovaných, v dôsledku ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach.

24. Púhe presvedčenie žalobcu o protiprávnosti postupu žalovaných v okamihu vedomosti o zmene žaloby neprezumuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Dôvody uvádzané žalobcom napokon v návrhu napokon spochybňujú nárok žalobcu, ktorý je predmetom konania vo veci samej - ak žalobca tvrdí, že postúpením pohľadávok žalovanými sa zmarí možnosť ich plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu voči nároku na plnenie (ktorý uplatnil ako „alternatívny“ petit), potom sú jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku vo veci samej významne nekonzistentné: ak nároky žalovaných z rámcových zmlúv (a z jednostranného právneho úkonu Uznanie dlhu) neuznáva, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu pohľadávky žalovaných z nich má v úmysle započítať jednostranným úkonom voči pohľadávke na náhradu škody uplatnenú v konaní „alternatívnym“ petitom, tieto skutkové okolnosti budú predmetom skúmania žaloby vo veci samej.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež potrebné aspoň osvedčiť, že konaním žalovaných bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach v takej intenzite, že je potrebné upraviť neodkladne pomery strán súdom do skončenia konania vo veci samej. Žalobca svoje tvrdenia relevantným spôsobom neosvedčil, domnienky a špekulatívne úvahy o prípadnom konaní žalovaných po doručení zmeny žaloby nie je možné považovať za osvedčenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené platí aj pre absenciu osvedčenia konkrétneho konania žalovaných, z ktorého je podľa názoru súdu možné konštatovať, že budúca exekúcia bude ohrozená.

26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia podľa a nasl. a návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).