Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14CoP-106-2023.pdf
PDF · 118.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/106/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B. C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, H., a otca: I. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L. M., N. I., N., O. XX, Írsko, v konaní zastúpený: Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 21P/111/2022 – 600 zo dňa 29.05.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 29.05.2023 čiastočne vyhovel návrhu matky maloletých detí tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí na maloletú B. C. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného mesačne na sumu 140,- Eur mesačne a na maloletú D. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného mesačne na sumu 115,- Eur mesačne, počnúc od 04.07.2022, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí (výrok I.). Súčasne povolil dlžné výživné za obdobie od 04.07.2022 do 31.05.2023 na maloletú B. C. vo výške 1.176,34 Eur otcovi maloletých detí zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 35,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletých detí, pod stratou výhody splátok (výrok II.) a rovnako povolil dlžné výživné za obdobie od 04.07.2022 do 31.05.2023 na maloletú D. vo výške 903,66 Eur otcovi maloletých detí zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 26,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletých detí, pod stratou výhody splátok (výrok III.). Súd prvej inštancie tak zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 18P/10/2017 - 143 zo dňa 03.10.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 18P/10/2017 - 146 zo dňa 08.10.2018, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletých detí na maloleté deti (výrok IV.) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Vec právne posúdil ako nárok maloletých detí na zmenu rozsudku o výžive - zvýšenie výživného na maloletých podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ZoR), § 217 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej iba CSP) a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči obom maloletým je čiastočne dôvodný a preto mu aj sčasti vyhovel.
3. Podľa odôvodnenia rozsudku súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, právnej zástupkyne otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s podstatným obsahom pripojeného spisu sp. zn. 18P/10/2017, listinnými dôkazmi, a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov maloletých detí, lustráciou v Sociálnej poisťovni, pracovnou zmluvou od bývalého a súčasného zamestnávateľa matky maloletých detí, výplatnými lístkami matky maloletých detí od bývalého zamestnávateľa za obdobie od septembra 2022 do decembra 2022 a potvrdením o príjme, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, dokladmi o výdavkoch rodičoch maloletých detí a maloletých detí, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav vo veci: Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom č. k. 18P/10/2017-143 zo dňa 03.10.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 18P/10/2017-146 zo dňa 08.10.2018, boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi maloletých detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného, a to počnúc od 23.01.2017, ktoré výživné bolo splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, dlžné výživné na maloletú B. C. za obdobie od 23.01.2017 do 03.10.2018 vo výške 554,73 Eur a na maloletú D. za obdobie od 23.01.2017 do 03.10.2018 vo výške 554,73 Eur bol otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí a styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. Rozsudok č. k. 18P/10/2017-143 zo dňa 03.10.2018 nadobudol právoplatnosť na 08.11.2018 a opravné uznesenie č. k. 18P/10/2017-146 zo dňa 08.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2019. V čase vydania tohto rozsudku mala matka maloletých detí tri vyživovacie povinnosti (maloletá E. F., nar. XX.XX.XXXX). Matka maloletých detí bola zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce s miestom výkonu práce F. a mesačným príjmom v sume cca 70,- Eur. Poberala invalidný dôchodok v sume 100,30 Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti v sume 3x 23,52 Eur. Finančne jej vypomáhala rodina v sume cca 100,- Eur mesačne a oblečením. Žila sama s deťmi v 1- izbovom byte v H., ktorý bol vo vlastníctve jej matky. Výdavky súvisiace s domácnosťou boli v sume cca 190,- Eur mesačne. Náklady na stravovanie boli v sume cca 200,- Eur mesačne a na hygienické potreby v sume cca 40-50,- Eur mesačne. Pobyt otca maloletých detí, ani jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery neboli súdu známe. Maloletá B. C. mala 6 rokov a 2 mesiace a navštevovala MŠ. Bola zdravá, mala alergiu, avšak nie závažného charakteru. K jej výdavkom okrem stravovania a výdavkov na hygienické potreby, patrili tiež poplatky súvisiace s navštevovaním predškolského zariadenia, a to za obedy 28,77 Eur mesačne, za školné v škôlke v sume 15,- Eur a príspevok predškolskému zariadeniu na úhradu potrieb v sume 22,- Eur. Maloletá D. mala takmer 5 rokov a navštevovala MŠ. Bola zdravá. K jej výdavkom okrem stravovania a výdavkov na hygienické potreby, patrili tiež poplatky súvisiace s navštevovaním predškolského zariadenia, a to za obedy 28,77 Eur mesačne, školné v škôlke v sume 15,- Eur a príspevok predškolskému zariadeniu na úhradu potrieb v sume 22,- Eur. Do škôlky tiež matka maloletých detí musela nakupovať hygienické potreby. Matka maloletých detí bola v období od 08.07.2022 do 31.07.2022 zamestnaná u zamestnávateľa P. F., so sídlom v Galante s čistým príjmom v sume 7,08 Eur. V období od 06.09.2022 do 05.05.2023 bola zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni u zamestnávateľa Domov sociálnych služieb C. O. K. O. H. - H.. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplývalo, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu zastupovania zamestnankyne počas materskej dovolenky stravovacie úseku. Z výplatných lístkov za obdobie od septembra 2022 do decembra 2022 a z potvrdenia o príjme vyplývalo, že čistý mesačný príjem (vrátane odmien) matky maloletých detí bol v sume 881,24 Eur. Od apríla 2023 bola matka maloletých detí práceneschopná. Dňa 05.05.2023 bol s matkou maloletých detí ukončený pracovný pomer z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny. Od 16.05.2023 je zamestnaná ako bezpečnostný pracovník u zamestnávateľa P., F., so sídlom v Nitre. Z 1. strany predloženej pracovnej zmluvy vyplývalo, že mzda je v sume 4,29 Eur/hod.. Poberá invalidný dôchodok v sume 128,30 Eur. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplývalo, že matka maloletých detí je výlučnom vlastníčkou bytu č. XX, X. C., D. XX, k. ú. H., obec H., okres Šaľa. Z potvrdenia predloženého otcom maloletých detí vyplývalo, že mu bol priznaný príspevok v nezamestnanosti v sume 228,- Eur týždenne, ktorá suma je splatná od 12.09.2022. Otec maloletých detí je nezamestnaný, hoci nemá žiadne zdravotné a ani iné obmedzenia, ktoré by mu bránili uplatniť sa na trhu práce a zvýšiť si tak svoj príjem, ktorý v súčasnosti tvorí prídavok pre ľudí hľadajúcich si prácu v sume 960,- Eur mesačne (240,- Eur/týždeň - vychádzajúc z tvrdení jeho právnej
zástupkyne na pojednávaní) a príspevok domáceho opatrovateľa v sume 330,- Eur mesačne. Na strane otca maloletých detí od posledného súdneho rozhodnutia došlo k zvýšeniu jeho príjmu o + 1.290,- Eur, keďže jeho zárobkové pomery neboli súdu v minulosti známe. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú B. C. na sumu 462,39 Eur + mimoriadne výdavky - kúpa okuliarov v sume 200,- Eur, ortopedické vložky a obuv v sume 21,- Eur, zápisné v klube bojového umenia v sume 25,- Eur a nákup športového oblečenia v sume 210,- Eur a mesačné výdavky na maloletú D. matka vyčíslila v celkovej sume 454,09 Eur + mimoriadne výdavky - zápisné v klube bojového umenia v sume 25,- Eur a nákup športového oblečenia v sume 210,- Eur. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril tak, že naposledy bolo výživné určené pred takmer piatimi rokmi, keď obe maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie a aktuálne navštevujú obe prvý stupeň ZŠ. Navrhol preto zvýšenie výživného na maloletú D. na sumu 120,- Eur a na maloletú B. na sumu 150,- Eur, od podania návrhu na súd. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol na čistý mesačný príjem otca maloletých detí tvorený prídavkom pre ľudí hľadajúcich prácu a príspevkom domáceho opatrovateľa, v celkovej sume 1.290,- Eur, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem výživou povinného rodiča v rozsahu 20 % až 30% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu na všetky jeho vyživovacie povinnosti, teda v tomto prípade v sume od 258,- Eur do 387,- Eur na tri deti. Preto určil, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej B. C. zvýšeným výživným v sume 140,-Eur mesačne a na výživu maloletej D. zvýšeným výživným v sume 115,-Eur mesačne, s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému O. C..
4. Vzhľadom na skutočnosť, že otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 04.07.2022 do 31.05.2023 na maloletú B. C. vo výške 1.176,34,-Eur a na maloletú D. vo výške 903,66,-Eur prvoinštančný súd mu ho povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 35,- Eur vo vzťahu k maloletej B. C. a v splátkach po 26,- Eur vo vzťahu k maloletej D. až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej iba CMP).
6. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že zo sumy 387,- Eur, mu ostáva na jeho tretie dieťa 137,- Eur a táto suma je veľmi nízka na pomery štátu v ktorom žijú, nakoľko v Írsku cudzí štátni príslušníci pochádzajúci z EÚ majú zdarma iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, za všetko ostatné musia platiť. Pre odstránenie prípadných pochybností, či je maloletý O. C. naozaj tak vážne chorý, zaslal súdu v prílohe potvrdenie jeho lekára s krátkym chorobopisom. Uvádzal ďalej, že skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaný, neznamená, že si nehľadá prácu, naopak neustále posiela žiadosti, inak by ani nedostal dávku v nezamestnanosti. Nájdenie zamestnania sťažuje skutočnosť, že nemá auto ani vodičský preukaz, preto pri cestovaní v Dubline je odkázaný na mestskú hromadnú dopravu, ktorá patrí k najdrahším nielen v Európe, ale aj celosvetovo. Otec v ďalšom namietal, že matka aj súčasné konanie začala bez toho, aby ho požiadala o vyššie výživné, a napriek tomu, že dcéram občas posielal pohľadnice s jeho adresou, ich matka vo svojom návrhu na začatie konania opäť neuviedla. Opakovane upozorňoval na to, že o rozsudku z roku 2018 sa dozvedel až v septembri 2020, kedy mu írsky súd už v rámci exekúcie najprv nesprávne oznámil, že má platiť mesačne sumu 28,79 Eur, a až listom zo dňa 29.11.2021 mu bola oznámená správna suma 57,58 Eur. V dôsledku týchto okolností mu vznikol značný dlh na výživnom, ktorý postupne spláca, preto zvyšovanie výživného nie je v jeho možnostiach a schopnostiach bez ohrozenia vlastnej výživy a výživy tretieho dieťaťa, najmä spätne od podania návrhu na začatie konania, čo považuje za absolútne nespravodlivé a nemorálne. Takéto rozhodnutie má voči otcovi represívnu povahu, pričom s ohľadom na uvedené skutočnosti má za to, že nemôže ísť na jeho úkor, ak prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až po roku od podania návrhu. Odkedy má vedomosť o predchádzajúcom rozsudku, výživné platí pravidelne, preto nevidí dôvod na to, aby som doplatil na prístup matky dieťaťa a čiastočne aj na postup súdov. Záverom navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku maloletých na zabezpečenie kontaktu otca a maloletých tak, že matka je povinná zabezpečiť kontakt otca s mal. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, cez Messenger každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod.
7. Matka maloletých sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že nijakým spôsobom nechce popierať zdravotný stav jeho maloletého syna, avšak zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť neboli zo strany otca nijakým spôsobom kvantifikované. Potvrdenie lekára O. Q. Q. zo dňa 02.06.2023 preukazuje síce potrebu zvýšenej zdravotnej starostlivosti pre toto dieťa, avšak otec nepreukázal, aká zdravotná starostlivosť a v akej sume boli na maloletého vynaložené v období od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Uvádzala ďalej, že otec síce poberá dávky v nezamestnanosti, no z výpisov z účtu vyplynulo, že otec má aj ďalšie príjmy, ku ktorým sa doteraz nevyjadril a neozrejmil, z akej činnosti pochádzajú a k týmto položkám sa na pojednávaní dňa 29.05.2023 nevedela vyjadriť ani právna zástupkyňa otca, pričom vysvetlenie, že ide o prevody medzi partnermi, sa javí ako nedôveryhodné. Finančná situácia otca však nemôže byť nepriaznivá, keď otec maloletých detí vynakladá niektoré finančné prostriedky na veci, ktoré nezodpovedajú ním deklarovaným zlým finančným pomerom. Otec maloletých detí netrpí závažnejšími zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili nájsť si lepšie ohodnotenú prácu a zvýšiť tak svoju životnú úroveň, ako aj životnú úroveň svojich maloletých detí. Podľa názoru matky otec mal vedieť, že aj bez rozhodnutia súdu je na svoje deti povinný platiť výživné, ktorého minimálnu výšku stanovuje zákon, napriek tomu toto výživné neplatil. K návrhu otca týkajúceho sa umožnenia kontaktu s dcérami B. C. a s D. obsiahnutému v odvolaní matka uvádzala, že tomuto nie je možné vyhovieť, nakoľko k tomuto návrhu nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Otec má možnosť si podať na súd návrh na úpravu styku, ktorý bude mať zákonné náležitosti a bude obsahovať aj petit. Vzhľadom na uvedené matka navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
8. Procesný opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich stanoviskách vo veci a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú B. C. na sumu 220,-Eur mesačne a na maloletú D. na sumu 180,-Eur mesačne od podania návrhu o zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej B. C. na 140,-Eur mesačne a na maloletú D. 115,-Eur od podania návrhu matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a tiež, či prvoinštančný súd vec správne právne posúdil z hľadiska toho, či došlo na strane rodičov maloletých detí ako aj u maloletých detí k zmene pomerov od doby, kedy bolo naposledy o výživnom rozhodované (október 2018).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb - u školopovinných detí sa zväčša považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky - predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola
- vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
13. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
14. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu.
15. Pokiaľ ide o samotný rozsah zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletým odvolací súd uvádza, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,
plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (strava bývanie nákup ošatenia zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov, odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu, zároveň rozhodne aj o tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví aj v doposiaľ určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na výživu maloletého.
16. Odvolateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o zvýšení výživného v súlade s ustanoveniami § 62 a § 75 ZoR zohľadnil ako zmenu potrieb oboch maloletých, ku ktorej došlo za obdobie 5 rokov od poslednej úpravy výživného, tak aj schopnosti a možnosti matky, ktorá obom maloletým poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť, a schopnosti a možnosti otca, ktorý je vzhľadom na svoj vek, možnosti a priaznivý zdravotný stav nezamestnaný a poberá iba sociálne dávky.
17. Otec v prílohe k odvolaniu doložil súdu potvrdenie od ošetrujúcej lekárky maloletého O. C., z ktorého iba vyplynulo, že maloletý potrebuje viac zdravotnej starostlivosti ako zdravé dieťa. Z takéhoto potvrdenia však nevyplynuli žiadne konkrétne výdavky v súvislosti so zvýšenou zdravotnou starostlivosťou o maloletého, preto im nebolo možné priznať dôvodnosť. Skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný neznamená, že nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Odvolací súd nezistil žiadne významné a akceptovateľné dôvody, pre ktoré nie je otec schopný mať príjem (je zdravý, nestará sa o maloleté dieťa alebo osobu s postihnutím odkázanú na jeho celodennú starostlivosť). Rovnako nemožno opomenúť, že otec sa nijako nepodieľa na výchove maloletých nad rámec určeného výživného. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, pričom treba zdôrazniť, že obe maloleté sú vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec sa s nimi nekontaktuje a styk otca s dcérami sa nerealizuje, nakoľko otec žije v zahraničí. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že pomery u oboch maloletých sa za posledných 5 rokov zmenili, nepochybne vzrástli výdavky na ich odôvodnené potreby spojené so stravou, odievaním, školskými potrebami, voľnočasovými aktivitami a zdravotnou starostlivosťou na strane maloletej B. C.. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu obe maloleté deti navštevovali MŠ, boli zdravé, maloletá B. C. mala alergiu, avšak nie závažného charakteru. Na požiadavku (návrh) otca, aby súd zaviazal matku maloletých na zabezpečenie kontaktu otca a maloletých prostredníctvom aplikácie Messenger, odvolací súd iba dodáva, že otcovi nič nebráni, aby si podal nový návrh na úpravu práv a povinností voči maloletým deťom.
18. Za takéhoto dôkazného stavu súd prvej inštancie správne v prospech výživného maloletých a v neprospech otca neposudzoval jeho príjmovú situáciu ako nepriaznivú z objektívnych dôvodov, a odvolací súd, ktorý sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, preto odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).