Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-1037-2020.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Subarea
49Ek/1037/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BEKWOODCOTE s.r.o., Vajnorská 135, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 364 951, zast.: Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793 proti povinnému: T. Y., W.. XX.X.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX F.-U. zast.: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava IČO: 36 861 898 o vymoženie 19487,20 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Parrák so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, IČO: 35 678 925, pod sp. zn. 129EX 243/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 254,75 EUR
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 10.08.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 19487,20 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/188/2019 zo dňa 13.05.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.07.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 18.08.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Parrák so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, IČO: 35 678 925, ktorý ju vedie pod sp. zn. 129EX 243/20.
3. Súdny exekútor dňa 22.10.2020 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 9.9.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.09.2020. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie č.k. 129EX243/20. Svoj návrh právne dôvodí zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konkrétne ustanoveniami § 61k ods. 2 v spojení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ustanoveniami §97, § 105 - § 107, § 111 § 116 a § 273 zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Pričom povinný vecne v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný titul mu nebol do dnešného dňa riadne/právne perfektne doručený a tak rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2020 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný poukazuje najmä na skutočnosť, že na adrese svojho trvalého pobytu sa už 12 rokov nezdržiava
a Okresný súd Bratislava II pri vydávaní exekučného titulu túto skutočnosť riadne neskúmal, tak ako mu ukladá § 116 Civilného sporového poriadku. Povinný opakovane v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom Bratislava II, neboli splnené podmienky na uplatnenie postupu podľa § 116 Civilného sporového poriadku, keď súd nevykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu povinného, čoho dôsledkom je, že rozsudok pre zmeškanie/exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Svoje tvrdenia opera o informácie z elektronického súdneho spisu a opisuje priebeh vydania exekučného titulu ako aj popisuje priebeh doručovania. Povinný ďalej uvádza, že v súvislosti s vyššie uvedeným mohlo dôjsť k porušeniu základného práva povinného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu základného práva povinného na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa vyjadrenia povinného exekučný titul je taktiež nezákonný aj z dôvodu, že v predmetnom konaní neboli splnené procesné podmienky podľa § 161 Civilného sporového poriadku na strane povinného (žalovaného). Povinný záverom svojho vyjadrenia navrhuje súdu, aby návrhu povinného vyhovel a exekúciu v celom rozsahu zastavil.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2020, číslo konania 22Cb/188/2019 - 91 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie je dôvod na to, aby ho oprávnený považoval za neprávoplatný a nevykonateľný. Oprávnený považuje návrh povinného, za účelový a zavádzajúci podaný s cieľom oddialiť uspokojenie veriteľa teda oprávneného. Oprávnený opisuje vyjadrenie povinného a poukazuje, že uznesením zo dňa 25.09.2020, číslo konania 22Cb/188/2019 - 167 Okresný súd Bratislava rozhodol tak, že: „Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/188/2019-91zo dňa 13.05.2020 zamieta. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení cituje uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2020. Oprávnený opierajúc sa o uznesenie uvádza, že Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2020 ako aj všetky ostatné listiny boli povinnému riadne doručované v zmysle príslušných ustanovení. Oprávnený tiež poukazuje na skutočnosť, že povinný mal dostatok času (12 rokov) na zmenu svojho trvalého pobytu, resp. zaevidovanie prechodného pobytu na príslušných inštitúciách, pričom mal podľa vyjadrenia oprávneného vedomosť o tom, že poštové zásielky sú mu zasielané na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov. Oprávnený tiež poukázal na že na adrese V. XXXX/XX, XXX XX F. býva brat povinného s rodinou, a teda je predpoklad, že povinného brat informoval o doručenej zásielke. Oprávnený tiež uvádza, že povinný si na uvedenej adrese prebral uznesenie o náhrade trov súdneho konania. K argumentu povinného ohľadom pasívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní oprávnený uvádza, že povinný ako žalovaný v II. rade v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásil oprávnenému, že ak spoločnosť fwc SK, s.r.o., IČO: 45 981 957 nesplní voči oprávnenému akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo s ňou súvisiaci, a to aj záväzok vzniknutý pred podpisom kúpnej zmluvy a/alebo Ubezpečenia a/alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré vzniknú spoločnosti fwc SK, s.r.o., IČO: 45 981 957 voči oprávnenému v budúcnosti zo zmluvných vzťahov a/alebo iných právnych skutočností, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok oprávneného. Nakoľko si spoločnosť fwc SK, s.r.o., IČO: 45 981 957 svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy riadne a včas nesplnila, oprávnený si preto svoju pohľadávku uplatnil z titulu ručenia aj voči oprávnenému ako žalovanému v II. rade. Oprávnený tak považuje argumentáciu povinného za irelevantnú pre posúdenie návrhu. Záverom oprávnený uvádza, že povinný mal možnosť sa aktívne brániť v súdnom konaní, ktorú však nevyužil. V súdnom konaní tak bol vydaný rozsudok, ktorý je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a exekučným titulom. Oprávnený je tak názoru, že aktuálne neexistuje jediný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie voči povinnému a tak navrhuje súdu aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
11. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/188/2019 zo dňa 13.05.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2020. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho tvrdeniami o nedoručení exekučného titulu súdu po preštudovaní spisového materiálu vyplýva, že exekučný titul bol riadne povinnému (žalovanému) doručovaný na adresu trvalého pobytu. Povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote a preto Okresný súd Bratislava II pristúpil k zverejneniu na úradnej tabuli, tak ako to umožňuje § 116 Civilného sporového poriadku. Súd tak prisvedčil argumentácii oprávneného, ktorý tvrdil, že ak sa povinný 12 rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu mal urobiť potrebné opatrenia na zápis adresy prechodného prípadne trvalého pobytu do registra obyvateľov. Súd má zo spisového materiálnu preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený 15 dňom od zverejnenia na úradnej tabuli. Exekučný titul obsahuje poučenie v rámci ktorého bol povinný poučený, že proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, pričom voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2020 a vykonateľnosť dňa 13.7.2020, pričom súd nevzhliadol skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho zrušeniu. Z uvedených dôvodov je rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/188/2019 zo dňa 13.5.2020 spôsobilým exekučným titulom. K ostatným tvrdeniam povinného týkajúcim sa vzniku exekučného titulu je súd názoru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza najmä skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu prípadne počas konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd poukazuje, že v exekučnom konaní návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, príp. štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
12. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
16. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
17. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty veci vo výške 24146,64 EUR.
18. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku spolu vo výške 254,75 EUR (odmena vo výške jedenej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny teda 201,67 EUR + režijný paušál (za rok 2020) vo výške 10,62 EUR + 20% DPH vo výške 42,46 EUR).
19. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.