Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-71-2024.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/71/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2024 v Rožňave,
rozhodol:
1./ obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. C.,
2./ obžalovaný ml. F. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX, E. C.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h,
1) že v presne nezistený deň v polovici mesiaca február 2024 v čase okolo 18:00 hod., v obci Bôrka, okres C., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, vošli v prednej časti rodinného domu súp. č. XX, vlastníka H. B., na dvor, aby zistili, či je niekto doma, následne vyšli z dvora von, obišli pozemok a v zadnej časti záhrady preliezli súvislé oplotenie pozemku rodinného domu súp. č. XX vysoké cca 160 cm, sekerou s drevenou násadou, ktorú na pozemku našli, odsekli z voľne stojacej cirkulárky 4 žilový medený kábel 380V dlhý 5m v hodnote 10,- eur a tento odcudzili, zároveň z otvorenej garáže odcudzili 1 ks motorovú kotúčovú brúsku s rámom v hodnote 35,- eur a z dvora pozbierali rôzny železný materiál o hmotnosti cca 120 kg v hodnote 24,- eur, odcudzené veci cez oplotenie odniesli z pozemku preč, čím poškodenému H. B. spôsobili krádežou škodu vo výške najmenej 69,- eur,
2) že následne sa obidvaja obžalovaní toho istého dňa na pozemok rodinného domu súp. č. XX v B. vrátili, opätovne preliezli oplotenie v zadnej časti záhrady a cez spoločný plot preliezli na susedný pozemok rodinného domu súp. č. XX v B., vlastníka I. B., kde vypáčili dvere na dielni a odcudzili 2 ks uhlové brúsky v hodnote 15,- eur a 25,- eur, 1 ks príklepovú vŕtačku v hodnote 20,- eur, 2 ks predlžovacie káble 220V o dĺžke 5 metrov a 1 ks rezný kotúč na železný materiál o priemere 230 mm, s odcudzenými vecami prešli naspäť na pozemok rodinného domu súp. č. XX, kde vyšiel z domu poškodený H. B. a začal na nich kričať, čoho sa obvinení zľakli a z miesta činu ušli cez oplotenie v zadnej časti záhrady tohto rodinného domu, pričom počas úteku pri plote z odcudzených vecí stratili 1 ks rezný kotúč a 2 ks predlžovacie káble, čím poškodenému I. B. spôsobili krádežou škodu vo výške najmenej 60,- eur,
t e d a
skutkami v bodoch 1) a 2) výrokovej časti rozsudku spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l i
skutkami v bodoch 1) a 2) výrokovej časti rozsudku
- pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 402/2023 Z.z. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 citovaného Trestného zákona a súd ich
o d s u d z u j e :
1./ Obžalovaného ml. A. B.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
2./ Obžalovaného ml. F. G.
Podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 98 písm. a) Trestného zákona súd podmienečne upúšťa od potrestania obžalovaného mladistvého F. G..
Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému mladistvému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, E. C., s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2024 po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na tunajší súd dňa 16.08.2024 obžalobu č.: Pv 148/24/8808-5, na obžalovaného ml. A. B. a obžalovaného ml. F. G., pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorých sa mali obžalovaní dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný ml. A. B. a obžalovaný ml. F. G. na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2024 pred súdom zhodne vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaných skutkov (resp. skutku) uvedeného v obžalobe. Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h, Trestného poriadku a obžalovaným postupne všetky ustanovenia, na ktoré musia odpovedať, prečítal: § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či boli ako obvinení poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin im kladené za vinu. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaní uviedli – áno.
Obžalovaní mladiství A. B. a F. G. na všetky vyššie uvedené otázky odpovedali kladne teda slovom áno.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Súd následne zisťoval stanovisko prokurátora a oboch poškodených (prítomných na hlavnom pojednávaní), ktorí zhodne vyhlásili, že navrhujú prijať vyhlásenie mladistvých obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku a súd následne uznesením jednotlivo prijal vyhlásenie obžalovaného ml. A. B. a obžalovaného ml. F. G. o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, keďže toto ich vyhlásenie bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (vlastnými výpoveďami, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a pod.), ako aj kladnými odpoveďami oboch obžalovaných na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku. Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu (a otázky viny obžalovaných), nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaných, resp. ich vyhláseniami. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaných právne kvalifikoval v bode 1) a 2) výroku rozsudku ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Dokazovanie ohľadom výroku o treste (jeho druhu a výmery) a prípadne ďalších nadväzujúcich výrokov bolo následne na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, na č.l. 128-131 vyplynulo, že:
- obžalovaný mladistvý A. B. ukončil povinnú školskú otázku v 9. ročníku na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci, kde dosahoval slabé výchovno-vzdelávacie výsledky, mal nepravidelnú školskú dochádzku a že nepokračoval ďalej v príprave na povolanie (ďalšom štúdiu na strednej škole), že je nezamestnaný a žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi.
- obžalovaný mladistvý F. G. ukončil povinnú školskú otázku na základnej škole v Drnave kde sa správal slušne a nevyvolával konflikty, pričom bol vedený v registri sociálnej kurately z dôvodu záškoláctva od roku 2016. Podľa vyjadrení rodičov s ml. obžalovaným nemali žiadne výchovné problémy, že nepožíva alkohol a je pracovitý a nápomocný v rodine.
Zo správ o povesti, na č.l. 132-133 vyplynulo, že:
- obžalovaný mladistvý A. B. býva v obci D. v rodinnom dome s rodičmi a súrodencami, je tichej povahy a s jeho správaním na verejnosti nemali žiadne problémy.
- obžalovaný mladistvý F. G. býva v obci B. s oboma rodičmi a ďalšími súrodencami, pričom žiadne problémy s jeho správaním neboli.
Z výpisov z ústrednej evidencii priestupkov, na č.l. 187-188, 190 vyplynulo, že:
- obžalovaný mladistvý A. B. sa dňa 09.01.2023 dopustil 1. priestupku – krádeže tovaru v hodnote 24,- eur, za čo bol v blokovom konaní potrestaný blokovou pokutou 15,- eur nezaplatenou na mieste.
- obžalovaný mladistvý F. G. nebol doposiaľ nikdy priestupkovo postihnutý – potrestaný.
Z odpisov z registra trestov, na č.l. 189, 191 vyplynulo, že ani jeden z obžalovaných mladistvých nebol doposiaľ súdne trestaný.
Závažnosť konania oboch obžalovaných mladistvých je nutné vidieť v tom, že úmyselným a spoločným konaním narušili záujmy spoločnosti na ochrane práv k domu – obydliu fyzických osôb. Obžalovaní
mladiství sa dopustili dvoch samostatných, dielčich skutkov, ktoré súd vyhodnotil ako jeden pokračovací trestný čin – prečin (právne kvalifikovaný vyššie).
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 97 ods. 1, § 194 ods. 2, § 117 ods. 1 , § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol u obžalovaného mladistvého A. B. na poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), a poľahčujúcu okolnosť, ktorou je dobrovoľné nahradenie škody spôsobenej trestným činom (§ 36 písm. k) Trestného zákona), keďže v zmysle vyjadrení oboch poškodených (na hlavnom pojednávaní) došlo zo strany obžalovaných k nahradeniu škody, ktorá im bola spôsobená trestným činom. Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a teda, že obžalovaný mladistvý A. B. viedol pred spáchaním skutku riadny život z dôvodu, že ako bolo uvedené vyššie už v minulosti (rok pred spáchaním prejednávaného skutku) sa dopustil priestupku proti majetku – drobná krádež. Súd u obžalovaného mladistvého F. G. prihliadol na poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), a poľahčujúcu okolnosť, ktorou je dobrovoľné nahradenie škody spôsobenej trestným činom (§ 36 písm. k) Trestného zákona), a navyše prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním skutku riadny život, keďže sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku ani trestného činu.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osoby obžalovaných mladistvých, ich doterajší život, správy o povesti, charakteristiky žiakov súd pristúpil k uloženiu diferencovaných trestov tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
U obžalovaného mladistvého A. B. súd dospel k záveru, že je potrebné prijať také opatrenia, aby bolo možné účinne sledovať správanie sa obžalovaného v nasledujúcom období pod hrozbou výkonu sankcie. Súd v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že mladistvý obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný avšak prihliadol aj na to, že v minulosti neviedol riadny život, keďže len rok pred spáchaním posudzovaného trestného činu sa dopustil protiprávneho konania – priestupku proti majetku. Keďže sa v danom prípade tohto skutku dopustil ešte ako mladistvý bolo potrebné v zmysle § 117 ods. Tr. zákona znížiť trestnú sadzbu na polovicu. Súd teda mohol ukladať trest v rozmedzí 6 mesiacov až 2 a pol roka. Súd má za to, že v danom prípade je na osobu obžalovaného potrebné pôsobiť uvedeným trestom odňatia slobody uloženého mu na spodnej hranici, zníženej trestnej sadzby, pričom vzhľadom na to, že sa jedná ešte o netrestaného mladistvého je možné výkon tohto trestu za daných podmienok podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu (12 mesiacov).
U obžalovaného mladistvého F. G. súd dospel k záveru, že postačujúcim opatrením v jeho prípade je podmienečne upustiť od potrestania s určením skúšobnej doby v maximálnej možnej zákonnej dĺžke, to znamená v trvaní jedného roka. Súd poukazuje najmä na priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti, zaplatenie škody poškodeným ale najmä na to, že obžalovaný mladistvý nebol nikdy súdne trestaný a že viedol aj riadny život (a nemá evidovaný žiadny priestupok narozdiel od spoluobžalovaného). Súd mal ďalej za potrebné uložiť uvedenú skúšobnú dobu v rámci podmienečného upustenia od potrestania, nakoľko podľa súdu je potrebné v uvedenom období sledovať správanie sa obžalovaného a to vzhľadom na charakter spáchaného skutku a skutočnosť, že v minulosti bol vedený v registri sociálnej kurately za záškoláctvo. Cieľom takéhoto druhu „potrestania“ je dať mladistvému šancu do budúcnosti, aby viedol riadny život a neopakoval chyby zo svojej minulosti. Takéto rozhodnutie je primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a má viesť k začleneniu mladistvého do sociálneho prostredia tak, aby predchádzalo protiprávnym činom z jeho strany.
Poškodený I. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v trestnom konaní neuplatňuje žiadnu škodu voči obžalovaným mladistvým, nakoľko mu škoda bola zo strany obžalovaných mladistvých v celom rozsahu uhradená. Čo sa týka poškodeného H. B. ten si v prípravnom konaní uplatňoval škodu vo výške 50,- eur, ktorú na hlavnom pojednávaní modifikoval na nárok vo výške 60,- eur a teda žiadal o rozdiel tejto sumy, teda o čiastku 10,- eur, pričom uviedol, že škoda vo výške 50,- eur mu bola zo strany obžalovaných mladistvých uhradená. Súd teda o nároku poškodeného I. B. nerozhodoval, keďže mu škoda bola v celom rozsahu uhradená a čo sa týka poškodeného H. B., toho súd odkázal s jeho nárokom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku na civilný proces. Súd mal v jeho prípade za preukázanú škodu vo výške 50,- eur, ktorá bola v zmysle vykonaného dokazovania uhradená zo strany obžalovaných, pričom
uplatnenú čiastku vo výške 10,- eur nemal za preukázanú a preto uvedeného poškodeného odkázal s týmto jeho nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.