Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca), v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: K. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom X. V. XXX/X, XXX XX S. N. S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Liščák, Exekútorský úrad so sídlom ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1881/2010, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 655,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -22 zo dňa 4. marca 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného odmieta.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v spojení s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,54 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 12.12.2018 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, aj vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.10.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej. Preto súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v spojení s , .

3. Oprávnený podal proti výroku II. (o trovách exekúcie) uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie, nakoľko mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že exekučné konanie začalo pred účinnosťou , ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2012 upravilo rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného a do Exekučného poriadku bol doplnený nový odsek 3. Z prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa ustanovenie Exekučného poriadku vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, preto je v predmetnej exekučnej veci potrebné aplikovať právnu úpravu v znení účinnom do 31.12.2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka exekútora nadobúda v takom prípade charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si súdny exekútor môže prihlásiť do konkurzu. Súd prvej inštancie tak mal zaviazať na úhradu trov exekúcie povinnú podľa Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani nezavinil zastavenie exekúcie, tak ako to

predpokladá ustanovenie Exekučného poriadku. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa , respektíve aby odvolací súd rozhodol podľa a nasl. .

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.05.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 14.06.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov - výkazov nedoplatkov pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2010 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2010. Súd prvej inštancie dňa 29.06.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. -22 zo dňa 04.03.2019 súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu, nakoľko uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 207/2017 dňa 30.10.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej a zároveň vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Proti výroku II. uvedeného uznesenia, t. j. výroku o trovách exekúcie, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, skúmal splnenie procesných podmienok a to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - (ďalej len „“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), použije aj v neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

9. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku; o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013); ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

13. Podľa ; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

14. Podľa ; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Z dikcie Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . V ustanovení je obsiahnuté

všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.

16. Z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení , ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

17. Exekučný súd v odvolaním napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku II. o náhrade trov exekúcie prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému výroku uznesenia nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa . Ak by úmyslom zákonodarcu bolo pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie v ustanovení , ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.

19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 bolo proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa prípustné odvolanie. , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia , ktorý s účinnosťou od 1.11.2013 znel „proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa nemožno podať mimoriadne dovolanie“. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1.7.2016 k vypusteniu z Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že od 01.11.2013

stratil krajský súd funkčnú príslušnosť na rozhodovanie o odvolaniach podaných proti trovám exekúcie a k zmene v nedostatku funkčnej príslušnosti nedošlo ani po prijatí nových procesných kódexov. Aj podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.11.2013 - podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku krajské súdy rozhodovali po 01.11.2013 len o tých odvolaniach proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré boli podané pred 01.11.2013 a to podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (to neplatilo, ak išlo o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom rozhodoval ešte sudca).

20. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle . Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

21. Pretože odvolanie oprávneného smerovalo proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa a odvolanie oprávneného odmietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).