Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12CoP-11-2023.pdf
PDF · 130.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX F. – C., t. č. bytom XXX XX G. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776 a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX F. – C., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ing. Ondrej Randiak, advokát, so sídlom Škultétyho 469/4, 036 01 Martin, IČO: 54 399 149, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9P/188/2022-118 zo dňa 20. marca 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch v poradí prvom (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca), v poradí druhom (o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku oboma rodičmi), v poradí piatom, šiestom a siedmom (o úprave styku matky s maloletým dieťaťom) p o t v r d z u j e. Vo výrokoch v poradí treťom (o výživnom na maloletú), štvrtom (o zameškanom výživnom) a deviatom (o trovách konania) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku v poradí ôsmom m e n í v rozsahu tejto súdnej úpravy rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/155/2020-70 zo dňa 09.10.2020 vo výroku o výchove a úprave styku vo vzťahu k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. 9P/188/2022-118 zo dňa 20.03.2023 rozhodol takto: Maloletá A. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca (výrok v poradí prvý). Obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok v poradí druhý). Matka je povinná platiť pre maloletú výživné vo výške 200 eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od 26.08.2022 (výrok v poradí tretí). Zameškané výživné pre maloletú za obdobie od 26.08.2022 do 30.04.2023 vo výške 1.638,70 eur je matka povinná splácať po 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok v poradí štvrtý). Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou: - každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. a v prípade školských prázdnin od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. (výrok v poradí piaty). Matka si maloletú prevezme od otca v mieste jeho bydliska, kde ju otcovi aj po ukončení styku vráti (výrok v poradí šiesty). Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť a odovzdať ju matke (výrok v poradí siedmy). Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 19P/155/2020-70 zo dňa 09.10.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 28.10.2020 (výrok v poradí ôsmy). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok v poradí deviaty). Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje
výhradne otec približne od roku 2020, napriek tomu, že bolo zverené do osobnej starostlivosti matky na základe súdneho rozhodnutia. Matkou nebola uvedená skutočnosť počas celého obdobia namietaná ani nepodnikla žiadne kroky na zabezpečenie rozhodnutia súdu. Okresný súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti poskytovanej zo strany otca, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Nebolo preukázané, že by dieťa malo problémy s dochádzkou do školského zariadenia. Všetky vymeškané hodiny malo dieťa riadne ospravedlnené, neskoré príchody školské zariadenie evidovalo sporadicky z dôvodu meškania vlakov. V škole dieťa vykazovalo dobrý prospech. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť, kedy maloleté dieťa opakovane počas celého konania vyjadrovalo záujem zotrvať v starostlivosti otca. Matkin návrh počas konania, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti okresný súd nepovažoval za dôvodný. Maloleté dieťa sa stretávalo s matkou len sporadicky, osobnú starostlivosť zabezpečoval otec a maloleté dieťa vyjadrilo názor, ktorým neprejavilo záujem o striedavú osobnú starostlivosť. V súvislosti so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca považoval okresný súd za potrebné rozhodnúť o úprave styku dieťaťa s matkou, nakoľko doteraz bolo stretávanie nepravidelné a sporadické. Upravil ho tak, že matka je oprávnená sa s ním stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16:00 hod. v prípade školských prázdnin od 10:00 hod. do 17:00 hod. majúc za to, že takto bude zabezpečený pravidelný kontakt, pričom práve pravidelnou formou stretávania sa rodič s maloletým dieťaťom môže podieľať na výchove maloletého dieťaťa a prehlbovať s ním citový vzťah. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti matky dieťaťa. Otcom uvedené mesačné náklady na maloleté dieťa predstavujú sumu 585,- eur mesačne pozostávajúcu zo stravy vo výške 200,- eur mesačne, hygienických potrieb a kozmetiky 30,- eur mesačne, oblečenia 45,- eur mesačne, dopravy 35,- eur mesačne, nákladov spojených so školou 35,- eur mesačne a nájom 190,- eur v pomere jedna polovica. Otec žiadal matku zaviazať povinnosťou prispievať na maloletú výživným v sume 300,- eur mesačne. Matka na koordinačnom stretnutí uviedla, že v prípade, ak by bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca bola by ochotná platiť výživné maximálne 200,- eur mesačne. Okresný súd ju zaviazal na plnenie výživného v takejto výške. Pri určovaní výšky výživného vychádzal aj zo skutočností, že otec bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti v stanovenej výške v zmysle rozhodnutia súdu, ktorým bolo maloleté dieťa zverené matke. Rovnako prihliadal na to, že matka zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Takto určená výška je v možnostiach a schopnostiach matky s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa. Zameškané výživné určil od 26.08.2022 t.j. od podania návrhu do 30.04.2023 vo výške 1.638,70 eur (za mesiac august 2022 – jeden deň 1,45 eur x 6 dní = 38,70 eur + 8 mesiacov x 200,- eur = 1.638,70 eur). Matke umožnil splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka dňa 18.04.2023, v ktorom žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti otca a matky v týždňových intervaloch s tým, že u matky bude každý párny týždeň od pondelka od nedele a u otca bude každý nepárny týždeň od pondelka do nedele. Zároveň aby uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej primeraným výživným vyplývajúcim z odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových pomerov otca. V úvode odvolania uviedla, otec vo svojich vyjadreniach a písomných podaniach idealizuje svoj prístup k starostlivosti o maloletú a svojím správaním vytvára bariéru medzi matkou a maloletou. Matkin ústupok v snahe o vyhovenie požiadavkám dieťaťa bol otcom využitý na to, že je pripravená o akúkoľvek možnosť podieľať sa na výchove maloletej a dozerať na jej zdravý vývoj a rozvoj, napriek tomu, že vedie deti k zdravému spôsobu života, čo najviac spojený s prírodou, udržateľným spôsobom života a športom. Matka nesúhlasila s tým, že otec sa maloletej dostatočne venuje a vytvára u nej zdravý obraz o morálnom spôsobe života. Otec má niekoľko trestných konaní a jeho bývanie je ohrozené z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní. Voči matke má dlhodobo zameškané výživné a matka musí poberať náhradné výživné. Pokiaľ otec uviedol na pojednávaní, že dosahuje čistý ročný príjem vo výške 50.000,- Eur, je nepochopiteľné jeho neplatenie výživného. Jeho prístup vytvára nezdravý vzor vo vzťahu k finančnej gramotnosti, plnenia si svojich záväzkov ako i zodpovednému prístupu. Pokiaľ bola maloletá v starostlivosti matky nezanedbávala školskú dochádzku, nebývala nepripravená na vyučovanie, nemávala nespravené domáce úlohy a nemávala vymeškané množstvo hodín školskej dochádzky. Otec maloletej poskytuje prílišnú voľnosť bez riadneho dozoru a výchovného vplyvu rodiča, čo sa prejavuje návštevou nočných klubov s podporou
otca. V tejto súvislosti vytýkala okresnému súdu a kolíznemu opatrovník obhajobu tohto konania s poukazom, že sa jedná o podnik vo vlastníctve rodinného príslušníka otca. Matka zotrvala na názore, že rozhodnutie o zmene zverenia a určenie styku nie je v záujme dieťaťa. Otec nepreukázal zabezpečenie podmienok pre zdravý a fyzický vývin. Vzhľadom na intelektovú kapacitu, osobnostnú výbavu, ako aj vzhľadom na aktuálne zázemie a existenčné pomery má matka rovnaké, ak nie väčšie predpoklady na zabezpečenie pokojného, vyrovnaného a vyváženého rodinného a výchovného prostredia ako otec maloletej. Vzhľadom ku kvalite a stabilite výchovného prostredia matka nesúhlasila s rozhodnutím súdu majúc za to, že dlhodobá zmena výchovného prostredia by bola z emočného hľadiska pre vývin maloletej nevhodná a mohla byť mať negatívny vplyv na jej osobnosť. Matka vytýkala okresnému súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé v čom konkrétne videl súd najlepší záujem dieťaťa. Hoci otec opakovane a podstatným spôsobom zlyhal v starostlivosti o maloletú, súd ju zveril do osobnej starostlivosti otca. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/3/2022 z 15.03.2022, podľa ktorého esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach tykajúcich sa detí musí byť vždy najlepší záujem dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa článku 8 Dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Podľa matky dieťaťa sa súd riadne nevysporiadal s uvedeným a jeho rozhodnutie nevychádza zo skutočne zisteného stavu a nesleduje najlepší záujem dieťaťa. Čo sa týka výroku o výživnom nedošlo podľa nej k zákonne ustálenej výške 200,- eur mesačne, kedy okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný platiť výživné v takto stanovenej výške. Podľa matky dieťaťa pri deklarovanom príjme otca 50.000,- eur na rok, čo predstavuje sumu cca 4.166,- eur mesačne, je povinnosť určená matke platiť výživné 200,- eur mesačne absolútne neodôvodnená. Náklady na maloleté dieťa neboli zo strany otca dôkazne preukázané a prvostupňový súd sa uspokojil len s jeho vyjadreniami. Príjem matky ani zďaleka nedosahuje príjem otca a platenie výšky výživného 200,- eur je pre matku likvidačné. Otec so svojim príjmom by mal nadštandardne vedieť uspokojiť a zabezpečiť výdavky a bežné náklady na maloletú, kedy matka v takomto nepomere k príjmu otca by mala byť zaviazaná platiť výživné na maloletú v spodnej hranici zákonom určeného výživného t.j. cca 50,- eur na mesiac.
3. Kolízny opatrovník dieťaťa sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 20.04.2023, kde uviedol, že s jej odvolaním nesúhlasí a odporučil odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu potvrdiť.
4. Otec dieťaťa sa vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka dieťa dňa 19.05.2023, v ktorom sa stotožnil s jeho názorom, že odvolanie matky by malo byť zamietnuté. Súčasťou podania bolo aj vyjadrenie k odvolaniu matky, kde otec uviedol, že nikdy nestaval maloletú dcéru voči matke a matka mala počas jeho starostlivosti o dcéru, ktorú fakticky zabezpečuje dva roky výlučne on, neustále možnosť sa s ňou stretnúť. Túto možnosť nikdy nevyužila, nikdy si po dcéru neprišla, ani ju nenavštívila v domácnosti kde býva. Naopak bol to práve otec, ktorý inicioval aspoň akýkoľvek kontakt maloletej dcéry s matkou, keď išiel navštíviť svoje ďalšie deti v starostlivosti matky. Keby on nebol iniciátorom, matka by sa s maloletou dcérou nestretávala vôbec. Aj otec má záujem, aby dcéra bola v kontakte s matkou a je mu ľúto, že matka o to viac ako dva roky neprejavila snahu. Preto bol iniciátorom stretnutí práve on. Pokiaľ matka namietala skutočnosť, že otec má veľa exekúcií, je to aj matka, ktorá sa správa úplne rovnakým spôsobom, keďže exekúcie sú vedené aj voči nej. Z firmy ktorej je spoločníkom otec vytiahla finančné prostriedky, ktoré nikdy nevrátila a odmietla vydať otcovi účtovné doklady. Ak teda otec podľa tvrdení matky vytvára zlý obraz o výchove analogicky ho vytvára aj matka. Otec si svoje finančné záležitosti vysporiadava a to vo vzťahu k bytu v podielovom spoluvlastníctve aj za matku. Pokiaľ išlo o dochádzku a známky maloletej má za to, že sa súd s tým riadne vysporiadal. Maloletá dcéra mala obdobnú dochádzku ako dcéra, ktorú má v starostlivosti matka aj vo vzťahu k vymeškaným hodinám. Pokiaľ išlo o prospech s tým sa vysporiadal okresný súd v konaní. Matka nereflektuje známky za celé obdobie, čo starostlivosť zabezpečuje otec t. j. za viac ako dva roky a vyberá si len jedno obdobie, kde by mohla tvrdiť, ako sa otec o túto zle stará. Pokiaľ matka prejavila v písomnom podaní túžbu, ochotu a schopnosti vychovávať maloletú, otec uviedol, že dúfa, že ju bude prejavovať aj v skutočnosti a o styk s dcérou sa naozaj bude snažiť a nezostane to len pri prázdnych slovách matky, ktorá styk nerealizovala viac ako dva roky. Rozhodnutie o úprave styku nie je nemenné, otec je ochotný vyjsť matke v ústrety nad rámec upraveného styku. K tvrdeniam matky, ktorá uvádza, že má právo na starostlivosť o výchovu dieťaťa otec uvádza, že matka nereflektuje záujem maloletej dcéry. V celom odvolaní len uvádza, aké má ona práva, ako ona chce a aký je otec zlý. Nereflektuje na to čo chce pritom maloletá dcéra. Pritom sa jedná o dieťa, ktoré má pomerne vysoký
vek a vie si vytvoriť vlastný názor. Otec rešpektuje názor druhej dcéry, ktorá chce zostať u matky a preto by mala aj matka rešpektovať názor svojej dcéry, ktorá chce zostať u neho. K výživnému otec uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že výživné stanovené v sume 50,- eur mesačne, tak on navrhuje matke uzatvoriť dohodu o znížení výživného na ďalšie deti na 50,- eur. Takáto suma však sotva pokryje náklady na stravu maloletej. Súd jej uložil výživné v rovnakej výške, aké platil výživné otec. Dokonca súd nezohľadnil ani skutočnosť, že maloletá dcéra išla na strednú školu, čo odôvodňujú zvýšené náklady. Rozhodnutie o výživnom otec považuje za správne napriek tomu, že sa domáhala vyššieho výživného. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že matka vykresľuje otca v negatívnom svetle, kde uvádza exekúcie, vymeškané hodiny, pričom rovnaké podmienky sú na jej strane (vymeškané hodiny dcéry, ktorú má v starostlivosti matka a dlhy na majetku matky). Podľa názoru otca matka zabezpečuje výchovu ďalších dvoch dcér dobre a nemá voči nej výhrady. Otec chápe, že môžu mať dcéry vymeškané hodiny, nemusí sa im dariť vo všetkých predmetoch v škole rovnako dobre. Tiež aj to ak tieto deti bývajú u matky, majú s ňou asi užší kontakt a bližší vzťah ako s ním a rovnako je to naopak. Rozdiel je v tom, že otec sa to snaží chápať a aspoň realizovať styk so svojimi deťmi, pričom matka chce len svoje práva a všetko čo nie je podľa jej názoru považuje za zlé a nespravodlivé. Dva roky matke nevadilo, že dcéra je u otca a keby otec nepodal návrh na zmenu starostlivosti stav by pretrvával ďalej a matka sa nesnažila zvrátiť tento stav. Len na základe podania návrhu sa matka snaží brániť, pričom jediné čo sa zmení rozhodnutím oproti predošlému stavu je to, že otec matke nebude platiť na jednu dcéru výživné, ale výživné bude platiť matka. Tu otec videl motiváciu matky vo vzťahu k obrane v konaní, keď ju motivujú finančné prostriedky, pričom starostlivosť o dcéru a skutočný záujem o maloletú asi ide bokom.
5. Matka dieťaťa na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a otca dieťaťa písomne nereagovala.
6. Kolízny opatrovník dieťaťa na vyjadrenie otca písomne nereagoval.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 a § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil vo výrokoch v poradí prvom, druhom, piatom, šiestom a siedmom podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výrokoch v poradí treťom, štvrtom a deviatom vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP), zmenil výrok vo výroku v poradí ôsmom podľa § 388 CSP.
8. V preskúmavanej veci sa otec dieťaťa podaným domáhal zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej A., ktorú žiadal zveriť do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rovnako žiadal, aby súd zaviazal matku dieťaťa povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo výške 300,- eur mesačne od podania návrhu. Styk matky s maloletým dieťaťom žiadal upraviť tak, že matka bude oprávnená sa s ním stretávať v neobmedzenom rozsahu.
9. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok v poradí prvý), pričom obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok v poradí druhý). Ďalším výrokom (v poradí tretí) matke uložil povinnosť platiť pre maloletú výživné vo výške 200,- eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od 26.08.2022 s tým, že zameškané výživné (výrok v poradí štvrtý) pre maloletú za obdobie od 26.08.2022 do 30.04.2023 vo výške 1.638,70 eur je matka povinná splácať po 50,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd zároveň rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou: - každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. a v prípade školských prázdnin od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. (výrok v poradí piaty), pričom matka si maloletú prevezme od otca v mieste jeho bydliska, kde ju otcovi aj po ukončení styku vráti (výrok v poradí šiesty) a otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť a odovzdať ju matke (výrok v poradí siedmy). Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/155/2020-70 zo dňa 09.10.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 28.10.2020 (výrok v poradí ôsmy). Napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok v poradí deviaty).
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu nakoľko matka dieťaťa odvolaním žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti otca a matky v týždňových intervaloch s tým, že u matky bude každý párny týždeň od pondelka od nedele a u otca bude každý nepárny týždeň od pondelka do nedele. Zároveň aby uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej primeraným výživným vyplývajúcim z odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových pomerov otca. Matka dieťaťa v odvolaní namietala zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, keďže vychádzala z toho, že má rovnako ako otec vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Matka taktiež namietala, že otcove osobnostné predpoklady nie sú tak vhodné pre výchovu, starostlivosť a rovnako ako podmienky, ktoré má k dispozícii. Taktiež poukázala na to, že má citové väzby k maloletému dieťaťu. Ďalej matka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne zaoberal posudzovaním výdavkov na maloleté dieťa ako aj osobným, majetkovým a príjmovým pomerom otca a matky maloletého dieťaťa pri určovaní výživného.
11. V zmysle ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne – vývojom objektívnych okolností.
12. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP). Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa, najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
13. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať sa slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
14. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu, ako i odvolaním matky a vyjadrením kolízneho opatrovníka dieťaťa a otca dieťaťa, preskúmajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a to pokiaľ sa týka výroku v poradí prvom (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca) a druhom (o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku oboma rodičmi) dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v tejto časti vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa v súlade s § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie argumenty matky v odvolaní odvolací súd udáva, že pokiaľ matka namietala nedostatočné osobnostné predpoklady otca v súvislosti s jeho exekúciami, mal zato, že v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že otec vykonáva snahu o ich plnenie. Navyše pokiaľ otec vo svojom vyjadrení uviedol, že dlhy firmy sú aj matkine, exekúcia je tak vedená aj voči nej a bola to matka, ktorá vytiahla peniaze z firmy, ktoré nevrátila, matka na to nijako nereagovala a teda tieto tvrdenia ani nepoprela. Preto tento matkin argument nebol relevantný vo vzťahu k rozhodovaniu o starostlivosti o dieťa. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené také nedostatky, ktoré by spôsobovali nevhodnosť prostredia u otca na výchovu maloletého dieťaťa, keď správy zo školy o výsledkoch dieťaťa preukazovali, že má dobrý prospech a ojedinelé neskoré príchody boli ospravedlnené a doložené neskorými príchodmi vlakov. Ohľadom zameškaných hodín z dokazovania vyplynulo, že všetky boli riadne ospravedlnené. Otec argumentoval tým, že takéto výsledky a vymeškania sú aj u dcéry, ktorá je zverená u matky, čo matka nerozporovala, keď nereagovala na toto vyjadrenie. K matkiným tvrdeniam o návšteve nočných podnikov bolo riadne vypočuté dieťa. Z obsahu jeho výpovede (podnik navštevovalo vždy v spoločnosti otca za účelom konzumácie potravy a len párkrát tam boli dlhšie do približne desiatej hodiny príp.
dlhšie a vždy v sobotu, spontánne tam pozbieralo poháre, ale v podniku nepracuje a nepoberá zato odmenu), ani zistení kolízneho opatrovníka neboli zistené také nevhodné spôsoby správania, ktoré by diskvalifikovali otca ako osobu, ktorej možno zveriť dieťa do starostlivosti s prihliadnutím nato, že ide už o dieťa vo veku relatívne blízkom dospelosti. Aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vek dieťaťa pri zohľadnení všetkých ostatných skutočností, ako je starostlivosť otca o dieťa a jeho bytové podmienky, skutočnosť, že dieťa sa dlhodobo nachádza v starostlivosti otca, je potrebné prihliadať dostatočne na jeho názor, ktorý je primárnym kritériom pre posudzovanie otázky zverenia do starostlivosti otcovi. Za týchto okolností považoval rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch za správny aj pokiaľ sa týka skutočnosti, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa a starať sa o jeho majetok. V nadväznosti na to odvolací súd považoval za správny aj výrok v poradí piatom, šiestom a siedmom, kde bol upravený styk maloletej s matkou, nakoľko je v záujme maloletej, aby tento styk prebiehal. Matka v konaní nepopierala tvrdenia otca, že bol to otec kto inicioval v rámci uskutočňovania styku s dvoma dcérami, ktoré boli zverené do starostlivosti matky aj styk matky s maloletou, keďže matka o tento styk záujem sama vyslovene v skutočnosti neprejavovala. Vzhľadom na potvrdenie rozsudku okresného súdu do výrokov o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a úprave styku matky s maloletou, odvolací súd zmenil výrok v poradí ôsmom tak, že v tejto časti zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/155/2020-70 zo dňa 09.10.2020 podľa § 388 CSP.
15. Zohľadniac tak najlepší záujem dieťaťa, kde v danom prípade už v značnej miere sa musí prihliadať na názor dieťaťa (vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť), ktoré si želalo byť zverené otcovi popri splnení ďalších kritériách (vychádzajúcich z čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákona o rodine“, najmä nezistení nedostatočnej úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia a stability prostredie dieťaťa) nebol dôvodný ani alternatívny návrh matky na striedavú starostlivosť. Dieťa vysvetlilo dôvody súvisiace s pobytom u otca praktickosťou, keď z oblasti bydliska otca má všetko bližšie a po ruke ako aj okolnosťou, že si rozumie s otcom. Zároveň je rozsudkom vo výroku v poradí piatom - úpravou styku matky s dieťaťom zachovaný priestor na rozvoj vzťahových väzieb s matkou, ktorá môže výchovne pôsobiť na dieťa. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou matky, že rozhodnutím okresného súdu bola pripravená o akúkoľvek možnosť podieľať sa na výchove maloletej a dozerať na jej zdravý vývoj.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť. Táto trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. V súlade s § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dôležité je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti v súlade s § 62 ods. 4 zákona o rodine súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). V súlade s § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenia ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie.
17. V civilnom mimosporovom konaní je povinnosťou konajúceho súdu zistiť skutočný stav veci, čo vyplýva z ustanovenia § 35 CMP. Súd je v tomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ako to ustanovuje § 36 CMP. Aj v mimosporovom procese sa uplatňuje právo na spravodlivý proces. Toto právo vyplýva z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky je zahrnuté v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky resp. v článku 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, t. j. jednou zo zložiek je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedna zo základných vlastností spravodlivého procesu má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov. V prípade, že rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie, predstavuje to pochybenie súdu porušujúce uvedené právo na spravodlivý proces, ktoré spôsobí, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé a je daná nepreskúmateľnosť, spravidla aj protiústavnosť rozhodnutia. Konkrétne sa nachádza táto povinnosť súdu v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia je povinný okrem iného vysvetliť jasne a výstižne ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich hodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako sa vec správne posúdi. Tu súd môže odkázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd zároveň dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. V kontexte výkladu tohto ustanovenia je pre súd rozhodujúci vo veci potrebné, aby sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami takým spôsobom, aby si mohli účastníci odôvodniť z akého dôvodu nemôže ich uplatnená argumentácia obstáť a dostatočným spôsobom vysvetliť právne úvahy vo vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Ak sú právne závery súdu v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich nemožno interpretovať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, porušujú článok 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj článok 6 Dohovoru. Inými slovami z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať pri vyvodení záverov, aké skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov.
18. Pokiaľ sa týka záveru okresného súdu o vyživovacej povinnosti matky, podľa odvolacieho súdu konajúci súd nekonal v súlade so zásadou (princípom) zakotveným v ustanovení § 35 a vyjadreným aj v § 36 CMP, t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán. Okresný súd ani v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so zisteniami týkajúcimi sa osobných pomerov matky, jej príjmovými možnosťami a majetkom ako aj osôb s ňou žijúcich v jednej domácnosti, zohľadniac ich aj v kontexte otcových osobných, majetkových a príjmových pomerov vo vzťahu k výdavkom maloletej A., kedy len vágne uviedol, že je v schopnostiach a možnostiach matky zabezpečovať výživné vo výške 200,- eur s prihliadnutím aj na to, že otec mal určenú vyživovaciu povinnosť v takejto výške. V súvislosti s takto zisteným skutkovým stavom a nevyporiadaním sa s osobnými, majetkovými a príjmovými pomermi matky dieťaťa, otca dieťa, prípadne ich partnermi a potrebami dieťaťa, podľa ktorých súd v súlade s § 62 zákona o rodine určuje výživné, sa nejedná o dostatočné zistenia a vysporiadania sa s podstatnými skutkovými okolnosťami a pri jeho absencii je porušením práva na spravodlivý proces, nakoľko zbavuje účastníka konania možnosti poznať na základe čoho súd rozhodol pri určovaní vyživovacej povinnosti.
19. Pokiaľ teda ide o osobné, príjmové a majetkové pomery matky a otca zistenia okresného súdu sú nedostatočné, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva aké má náklady matka a v akej miere zabezpečuje potreby rodiny jej partner a podľa vyjadrenia otca ohľadom zisťovania skutkových pomerov je potrebné urobiť ďalšie šetrenia, čo sa týka taktiež pomerov otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP za aplikácie podľa § 2 ods. 1 CMP zrušil rozsudok vo výroku v poradí treťom (o výživnom na maloletú) a na neho nadväzujúci výrok v poradí štvrtý (o zameškanom výživnom) a s nimi súvisiaci výrok o trovách konania v poradí deviaty, keďže súd nesprávnym procesným postupom neumožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvostupňový súd v dôsledku toho zároveň nesprávne právne posúdil vec, nevykonal dôkazy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, nezahrnul a neuviedol v odôvodnení rozhodnutia tieto skutkové zistenia a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko presahuje rámec odvolacieho konania. Uvedený rozsah absencie dôvodov rozhodnutia neumožňuje vykonať odvolací prieskum rozhodovania okresného súdu po stránke vecnej správnosti, ale tento nedostatok nemožno napraviť/odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v uvádzanom rozsahu vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dôsledné prešetrenie a zistí osobné, rodinné, zárobkové a majetkové pomery matky dieťaťa, otca dieťaťa. Čo sa týka ich príjmov a preukázateľných výdavkov zistí uvedené za dobu 12 mesiacov spätne, pričom keďže ide o samostatne zárobkovo činné osoby, vykoná dokazovanie prostredníctvom vyžiadaných daňových priznaní resp. faktúr, prípadne peňažného denníka. Pokiaľ matka nepredloží uvedené doklady, môže prvostupňový súd vychádzať z potenciality matkinho príjmu. Rovnako zistí aj osobné, príjmové a majetkové pomery osôb žijúcich s rodičmi v jednej domácnosti. Súd vykoná šetrenie ďalej vykonaním výsluchu matky a otca, prešetrením pomerov v ich domácnosti, aktuálnymi lustráciami v Sociálnej poisťovni, prípadne lustráciami v registri motorových vozidiel a v katastri nehnuteľností. Je potrebné zároveň prešetriť aj odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa v nadväznosti na odvolacie námietky matky, ktorá ich spochybňovala. Riadne vyvodí aké sú výdavky a potreby maloletého dieťaťa, aké sú príjmy a výdavky otca a matky maloletého dieťaťa a zohľadniac ich osobné pomery, vykoná riadne dokazovanie, z ktorého vyvodí príslušné závery. Bude
potrebné, aby okresný súd aj zistil od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aké príspevky od štátu sú vyplácané matke. V prípade rodinných prídavkov na maloletú A. bude potrebné zistiť od kedy sú tieto prídavky poberané, kto ich poberá a v akej výške. Tento prídavok na dieťa bude potrebné zohľadniť pri určovaní vyživovacej povinnosti matky. Pri určovaní zameškaného výživného bude úlohou okresného súdu zistiť, v akej výške matka uhradila ku dňu rozhodovania výživné a zohľadniť aj pri jeho výške zameškané výživné. Okresný súd bude zisťované skutočnosti posudzovať aj v kontexte s námietkami a argumentáciou produkovanou matkou v jej podaní v rámci odvolacieho konania. Pri svojom postupe vzhľadom na potenciálnu zmenu situácie maloletého dieťaťa a v súvislosti so zmenou pomerov týkajúcich sa styku s matkou aplikujúc dôsledne vyšetrovaciu zásadu stanovenú v § 35 CMP posúdi výšku vyživovacej povinnosti matky dieťaťa, pričom v odôvodnení uvedie, na základe akých osvedčených skutočností a na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom. Po objasnení osvedčených skutočností a v potrebnom rozsahu okresný súd opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie uvedeného a vo veci na novo rozhodne s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP). V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). 0 CSP).