Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-59-2016.pdf
PDF · 113.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Csp/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobcu: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX U. G. U. H., zastúpeného: Mgr. Ivica Štiglitz, advokát so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, substitučne zastúpený: JUDr. Andrej Struhár, advokát so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 112,32 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112,32 Eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500094231 zo dňa 03.12.2014 mal žalovaný poskytnúť žalobcovi istinu vo výške 810,- Eur. Túto sa žalobca zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 44,28 Eur (táto suma predstavovala splátku 25,62 Eur vrátane úrokov spolu s platbou v súvislosti s Dohodou o poskytovaní služieb, ktorú spolu so zmluvou o úvere uzavreli účastníci pod rovnakým číslom v rovnaký deň). Zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému celkom sumu 1.859,76 Eur. Žalovaný dňa 04.12.2014 zaslal žalobcovi na účet namiesto istiny 810,- Eur len istinu vo výške 729,- Eur. Z dokladov o zaplatení - výpisov z účtu vyplýva, že žalobca v čase od januára 2015 do júla 2016 v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere zaplatil žalovanému celkom 19 splátok, spolu vo výške 19 x 44,28 Eur = 841,32 Eur. Žalobca má za to, že v predmetnej úverovej zmluve absentujú podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v úverovej zmluve je tiež nesprávne uvedená podstatne nižšia RPMN, nakoľko táto je v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa nie vo výške uvedenej v úverovej zmluve, t. j. 26,12 %, ale jej správna výška má byť 72,72 %. Z týchto dôvodov je potrebné považovať úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že žalobca je povinný z predmetnej úverovej zmluvy zaplatiť žalovanému len istinu (požičanú sumu) vo výške 729,- Eur. Žalobca však žalovanému zaplatil sumu 841,32 Eur a žalovaný tak získal neoprávnený majetkový prospech a bezdôvodne sa obohatil o sumu 112,32 Eur na úkor žalobcu. Žalobca navrhuje aj to, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi.
2. Tunajší súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 7Csp/59/2016 - 104 zo dňa 13.12.2016 na opravu žaloby, a to opatrením žaloby podpisom. Žalobca dňa 01.03.2017 doručil tunajšiemu súdu tri rovnopisy žaloby opatrené podpisom, a teda doplnil chýbajúcu náležitosť žaloby.
3. Tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 7Csp/59/2016 - 22 zo dňa 08.06.2017, ktorým vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 06.09.2017 kvalifikovaný odpor. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdí, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden záväzok, pričom okolnosti a tvrdenia, ktoré sa uvádzajú v žalobe sú nedôvodné a bez opory v dôkazoch. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, ktorý neuviedol žiadnu skutočnosť na jeho preukázanie, napr. žalobca napáda úverovú zmluvu v časti, že neobsahuje zákonnú náležitosť - RPMN, pritom v zmluve sa uvádza priemerná RPMN za úver 36,30 %. Žalovaný tvrdí, že pojem „termín konečnej splatnosti úveru“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil slovo „dátum“. Úverová zmluva obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti úveru viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, pričom dátum poslednej splátky je uvedený v oznámení o schválení úveru, a tento je termínom konečnej splatnosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej, čo vyplýva i z ustanovenia článku 7 zmluvných dojednaní. Úroková sadzba je uvedená v bode 6 úverovej zmluvy, a to hodnota 18,10 %. Je nemenná a pevne pre úver stanovená. V úverovej zmluve sú uvedené i náležitosti ako počet splátok: 42, výška splátky 25,62 Eur a dátum splatnosti splátky v mesiaci (v Oznámení veriteľa o schválení úveru). Žalovaný tvrdí, že v danom prípade nejde o zmluvu na dobu určitú, a preto je neaktuálna náležitosť reprezentujúca právo spotrebiteľa žiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú. Úroková sadzba úroku z omeškania je uvedené v bode 6 úverovej zmluvy, a to hodnota 5,05 %. Úprava práva na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti je uvedená v článku 15 zmluvných dojednaní úverovej zmluvy. Žalobca tvrdil, že v úverovej zmluve je uvedená nižšia RPMN, pričom žalovaný toto tvrdenie popiera a v prílohe prikladá rozpis vzorca pre výpočet RPMN. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že mu bola poskytnutá nižšia suma úveru, ako bola dohodnutá v úverovej zmluve, pričom žalobca nebral do úvahy, že poskytovaním úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov, ale i započítanie. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade predstavovalo započítanie uhradenie sumy 150,- Eur s tým, že žalobcovi bol vyplatený rozdiel medzi istinou úveru a započítaným poplatkom. Žalovaný navrhuje, aby súd zrušil vydaný platobný rozkaz, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v tomto spore žalovanému.
4. Tunajší súd vydal uznesenie č. k. 7Csp/59/2016 - 34 zo dňa 19.09.2017, ktorým zrušil vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 7Csp/59/2016 - 22 zo dňa 08.06.2017.
5. Dňa 22.12.2017 žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Žalobca sa nestotožňuje s argumentmi žalovaného, že úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Tieto musia byť v zmysle konštantnej judikatúry z dôvodu náležitej ochrany spotrebiteľa obsiahnuté priamo v texte samotnej úverovej zmluvy (viď rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015, sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10.2012). V obchodných podmienkach si môžu zmluvné strany dohodnúť len menej podstatné náležitosti, tzv. vedľajšie dojednania, ktoré nie je možné považovať za obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Okrem toho, že tieto nie sú v úverovej zmluve obsiahnuté, sú taktiež neúplné - absentuje podrobný zákonom vyžadovaný rozpis jednotlivých splátok s dátumami ich splatnosti a rozdelením, aká časť každej pripadá na istinu, úroky, poplatky, chýba spôsob úpravy úrokovej sadzby, podmienky, ktoré by upravovali uplatňovanie úrokovej sadzby, ako aj sadzby úrokov z omeškania. Žalobca predkladá súdu výsledok výpočtu RPMN (72,72 % verzus 26,12 % uvedených v úverovej zmluve) na základe verejne dostupnej kalkulačky na internete po zadaní údajov z úverovej zmluvy. Žalobca dodáva, že skutočná RPMN najviac pri zohľadnení poskytnutia zníženej istiny úveru je ešte vyššia, a to 88,17 %. Výška poskytnutej istiny je v úverovej zmluve upravená neurčito a v prospech žalovaného, nakoľko skutočne poskytnutá istina nekorešponduje s istinou uvedenou v úverovej zmluve. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 81,- Eur, ktorý si žalovaný započítal ešte pred poskytnutím úveru a kvôli ktorému bola žalobcovi poskytnutá nižšia istina, je podľa žalobcu tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedený poplatok je neurčitý, hradený len v prospech dodávateľa, bez protiplnenia na jeho strane a nebol so žalobcom individuálne dojednaný, pričom žalobca naň nebola ani upozornená. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu je nedôvodný, a preto konajúci súd žiada, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli, a to v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 08.02.2018 uviedol, že zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument, ale len súčasť zmluvy. Žiadosť / Zmluva a Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera, pričom Žiadosť / Zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a Zmluvné dojednania tvoria rub listiny. Z bodu 13 úverovej zmluvy vyplýva, že Zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy čo do právnej povahy aj technickej podoby. Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán, čiže zákon nevyžaduje, aby boli jednotlivé strany osobitne podpisované, ale aby bola zmluva podpísaná ako celok. Žalovaný napáda ako nedôvodné tvrdenia žalobcu o absencii rozpisu jednotlivých splátok s dátumami ich splatnosti a rozdelením, aká časť každej pripadá na istinu, úroky, poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia úverovej zmluvy túto náležitosť nevyžadoval. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Vyžadoval uvádzať prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaný trvá na tom, že žiaden zákon platný a účinný v Slovenskej republike a rovnako ani predpis únijného práva (t. j. smernica 2008/48/ES) neurčuje rozdelenie splátky tak, ako to uvádza žalobca v prípade uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. V tom prípade by amortizačná tabuľka, z ktorej sú zrejmé údaje ako výška splátok, termíny splatnosti jednotlivých splátok, rozdelenie splátky na istinu, úroky a poplatky, bola súčasťou úverovej zmluvy a zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už nebola uvedená v úverovej zmluve. Uvedené podporuje i novela zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 279/2017 Z. z.), v zmysle ktorej sa § 9 ods. 2 písm. i) v časti „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádza slovným spojením „frekvenciu splátok a“. Zákonodarca na základe novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch potvrdil to, že ustanovenia § 9 ods. 2 sa majú vykladať eurokonformne, ergo v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovanej smernice 2008/48/ES. Tento právny stav pritom platí odo dňa 11.06.2010, kedy nadobudol účinnosť článok II spomenutého zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého obsahom je práve § 9 ods. 2. Žalovaný má za to, že RPMN bola výpočtom určená správne, pričom poukazuje na to, že odkaz žalobcu na výpočet RPMN prostredníctvom kalkulačky zverejnenej na internete pod adresou https://ekonomika.sme.sk/ je nesprávny. Výpočet RPMN pomocou kalkulačky na internete nepovažuje žalovaný za hodnoverný dôkaz, pretože ho ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný vnáša pochybnosť o správnosti takéhoto výpočtu RPMN. Žalovaný tvrdí, že žiadna právna úprava nestotožňuje pojem „poskytnutie úveru“ s vyplatením úverových finančných prostriedkov. Poskytnutím úveru sa rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Poplatok za poskytnutie úveru bol posúdený ako oprávnený a dôvodný Národnou bankou Slovenska. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
7. Podaním zo dňa 21.03.2018 žalobca vyjadril svoje stanovisko k vyjadrenie žalovaného, v ktorom tvrdí, že so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného nesúhlasí. Zmluva je podľa právnej úpravy dvojstranný právny úkon k vzniku ktorého je potrebné zaistiť zhodný prejav vôle (konsenzus) dvoch, troch či viacerých zmluvných strán tohto právneho úkonu, a to s ohľadom na celý obsah zmluvy. Zmluva ako listina je ucelený text o vzájomných právach a povinnostiach, s ktorými každá zo strán súhlasí a svoj súhlas potvrdí vlastnoručným podpisom na konci textu zmluvy. Text Zmluvných dojednaní však nie je podpísaný a jeho strany ani ne sú číselne označené. Ak by Zmluvné dojednania boli súčasťou úverovej zmluvy, podpisy strán by boli na konci textu. Pokiaľ žalovaný plánoval zmluvné dojednania urobiť súčasťou úverovej zmluvy, mali byť tieto rovnako datované a podpísané zmluvnými stranami, mali s úverovou zmluvou tvoriť súvislý ucelený text. Argumentácia žalovaného, že náležitosti úverovej zmluvy podľa platného zákona o spotrebiteľských úveroch sú súčasťou zmluvných dojednaní neobstojí, a to z dôvodu, že obligatórne náležitosti sa v zmluvných dojednaniach ani nenachádzajú. Okrem absencie rozdelenia splátok na istinu, úroky a poplatky žalobca uvádza, že v úverovej zmluve absentujú aj iné podstatné náležitosti, napr. náležitosti v § 9 ods. 2 písm. f) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný uzatvoril so žalobcom i akcesorickú zmluvu Dohodu o poskytovaní služieb, a teda v úverovej zmluve nesprávne uviedla výšku celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť, ktorá bola v skutočnosti vo výške 1.859,72 Eur. Táto suma je celková čiastka, ktorú by žalobkyňa mala zaplatiť pri zadaní vstupných údajov mesačnej splátky vo výške 44,28 Eur mesačne a po dobu 42 mesiacov. Hodnota RPMN bude preto vo výške 72,72 % a nie 36,30 % ako sa uvádza v úverovej zmluve. Z tohto dôvodu dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je uvedený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 citovaného zákona.
Žalobca má za to, že Dohoda o poskytovaní služieb je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý veriteľ predložil spotrebiteľovi za účelom navýšenia si odmeny a to za služby, ktoré sa zaviazal spotrebiteľovi poskytnúť navyše. Tieto služby nie sú extra službami, na ktoré by dlžník nemal nárok aj bez uzatvorenia takejto Dohody o poskytovaní služieb, ktorá je teda neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporuje § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a iných úveroch, ktorý v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určoval, že sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi taký návrh zmluvy, ktorého zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Celá suma, ktorú mal žalobca zaplatiť vo výške 1.859,76 Eur je v porovnaní s požičanou istinou vo výške 810,- Eur viac ako dvakrát vyššia, t. j. odmena žalovaného za poskytnutie úveru je viac ako 50 % z istiny úveru, čo je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že úverová zmluva má byť posúdená ako bezúročná, bez poplatkov. Žalobca bol teda povinný zaplatiť žalovanému iba výšku požičanej istiny úveru. Plnenie na rámec istiny je teda bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor žalobcu, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca žiada súd, aby žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
8. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn. 7Csp/59/2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Dňa 03.12.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500094231, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 810,- Eur, pričom žalovaný mal na splátkach celkovo uhradiť 1.157,64 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,62 Eur. V zmluve boli uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 36,30 %. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 18,10 %. V zmluve nebola uvedená konečná splatnosť úveru. V rovnaký deň bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej za odplatu bol žalobcovi poskytované informácie ohľadom splácania úveru, pričom mesačná platba za úver spolu s poplatkom z Dohody o poskytovaní služieb bola spolu vo výške 44,28 Eur.
10. Na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094231 zo dňa 03.12.2014 mal byť bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 810,- Eur, pričom po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 81,- Eur bola žalobcovi reálne poskytnutá suma 729,- Eur. Žalovaný na splátkach celkovo uhradil 841,32 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach vo výške 44,28 Eur.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na splátkach istiny z úveru uhradil sumu 841,32 Eur, pričom táto suma prevyšovala už zaplatenú istinu z úveru.
12. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žaloba bola doručená žalovanému dňa 31.08.2017.
13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 456 cit. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa ods. 6 cit. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
18. Podľa § 39 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 37 ods. 1 cit. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok), kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp. vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu poskytnutia). Žalovaný síce uviedol termín konečnej splatnosti v oznámení o schválení úveru, ktoré má podľa naoktrojovaného ustanovenia tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak táto náležitosť nie je uvedená v zmluve, na ktorej pripájajú obe zmluvné strany svoj podpis. Splátkový kalendár, ktorý obsahuje aj termín poslednej splátky úveru nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, neobsahuje podpisy zmluvných strán. Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť uvedené jasne, zrozumiteľne priamo v zmluve, a nie v iných dokumentoch, ktoré vytvorí sám dodávateľ.
21. Súd tiež zistil, že v zmluve o úvere zo dňa 03.12.2014 bola uvedená priemerná RPMN 36,30 % v nesprávnej výške, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný ako dodávateľ do nej nezahrnul i náklady spojené s uzatvorením Dohody o poskytovaní služieb, čím sa výška mesačnej splátky žalobcu reálne zvýšila zo sumy 25,65 Eur mesačne na sumu 44,28 Eur mesačne. Táto náležitosť musí byť súčasťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd vychádzal z toho, že v zmluve o úvere ako aj v oznámení o schválení úveru bola uvedená ročná úroková sadzba úrokov z úveru 18,10 %, pričom úroky predstavujú odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky. Ročná percentuálna miera nákladov je podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je pre spotrebiteľa dôležitá. Vyjadruje totiž celkové ročné náklady na úver. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné poistenie. RPMN udáva percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Tento údaj má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru v porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými veriteľmi. Uvedenie RPMN v nesprávnej nižšej výške má ten následok ako keby nebola uvedená v zmluve vôbec. V zmluve o úvere absentuje výslovné uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré náležitosti musia byť v zmluve tiež uvedené v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 31.12.2014 (t.j. v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2014) vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z. z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z dôvodu, že v zmluve o úvere bola uvedená RPMN v nesprávnej nižšej výške, čo je na neprospech spotrebiteľa.
22. Žalovanému nevznikol na základe zmluvy o úvere nárok na úroky z úveru aj z dôvodu, že dojednaná úroková sadzba je neprimerane vysoká. Skutočnosť, že sa jedná o zmluvu o úvere neobmedzuje súd v posúdení zmluvného ustanovenia o riadnych úrokoch z úveru vo svetle dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že dojednanie o úroku z úveru v sadzbe 18,10 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v decembri 2014 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 12,48 % ročne. Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Toto zmluvné ustanovenie o výške úroku z úveru je z uvedených dôvodov neplatné.
23. Z uvedených dôvodov, vychádzajú aj z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/223/2018 - 96 zo dňa 13. februára 2019, súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 8500094231 zo dňa 03.12.2014 je v časti dojednaných úrokov neplatná, resp. je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v nej, okrem iného, absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na splátkach splatil istinu úveru a pred podaním žaloby žalovaný na splátkach uhradil 841,32 Eur, pričom táto suma prevyšovala už zaplatenú istinu z úveru, ktorá bola žalobcovi reálne poskytnutá vo výške 729,- Eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy.
24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).