Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-142-2017.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/142/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. novembra 2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G.. P. F., A.. XX.X.XXXX Q. Q. A. S., S. W. O. - A. U., T. Č.. XXXX/X,
je vinný, že
ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti P., X..H..E.., G.: XXX XXX XX, so sídlom W. Č.. XX, F. a ako osoba zodpovedajúca za správnosť deklarovaných údajov, podal dňa 26.10.2009 ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) na miestne príslušný Daňový úrad Prešov I daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 09/2009, do ktorého zahrnul faktúru č. C. zo dňa 10.9.2009 za dodanie rôznych náhradných dielov z predstieraného plnenia spoločnosti X., G., X..H..E.., S. Č.. XX, F., Č. H., na celkovú sumu 92.820,- Eur, z ktorej si neoprávnene odpočítal DPH v celkovej výške 14.820,- Eur, ktorú bol povinný odviesť v prospech štátneho rozpočtu, a teda v takto spracovanom podanom daňovom priznaní si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH vo výške 383,24 Eur a zároveň zaúčtovaním tohto obchodu znížil svoju daňovú povinnosť o sumu 14.436,76 Eur, čím si svojim konaním zabezpečil na úkor štátneho rozpočtu neoprávnený finančný prospech vo výške 14.820,- Eur,
teda
svojím konaním skrátil daň z pridanej hodnoty vo väčšom rozsahu,
čím spáchal
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.12.2017 obžalobu na obvineného G.. P. F. pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G.. P. F., X. G.. Š.A. F., F. U., U. F., prečítaním výpovede svedka U.. S. E. ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že zamestnancovi správcu dane predložil všetky doklady za zdaňovacie obdobie za rok 2009, kde všetky doklady boli akceptovateľné, až na september 2009, kde už pri prerokovaní protokolu namietal a takisto aj písomne zaslal svoje stanovisko daňovému úradu, kde sa jednalo o aktivitu k odberateľovi, t. j. obchodnému partnerovi X. G., X..H..E.. so sídlom v Prahe, ČR, zastúpenej pánom D., kde danej spoločnosti v roku 2009 predal náhradné súčiastky na nákladné motorové vozidlá. Pokračoval, že dňa 10.9.2009 došiel zástupca spoločnosti pán D. a osobne prevzal tovar, ktorý bol uskladnený v Prešove na Jesennej ulici v priestoroch spoločnosti pána U. I. v zadnej časti budovy, do ktorej sa štandardne vstupuje z prednej časti Hlavnej ulice. Obžalovaný pokračoval, že pri príchode zazvonil na zvonček, kde mu otvoril zamestnanec spoločnosti pána U. a následne s pánom U. vstúpil do skladových priestoroch zadnej časti budovy a vykonal vyskladnenie tovaru, kde od pána U. si zapožičal manipulačné zariadenia, paletový vozík a vysokozdvižný vozík. Spoločnosť odberateľa si zabezpečila prepravu a on osobne nakladal paletovaný tovar, kde bolo asi 25 paliet a niektoré diely boli voľne položené, preto sa to nedá povedať presný počet a pán D. si to podľa odovzdávacieho protokolu odkontroloval a po ukončení nakládky upovedomili pána U., ktorý si uzavrel zadný priestor a oni sa na základe dohody presunuli na Budovateľskú ulicu. Pokračoval, že pri nakládke bol prítomný pán D. a vodič, ktorého nepozná a k úhrade došlo na Budovateľskej ulici v jeho kancelárskych priestoroch a všetky náležitosti riadne zaevidoval do účtovníctva, vykázal v daňových priznaniach a obchod považoval za ukončený. S pánom D. potom už v osobnom kontakte nebol a keďže na neho nemal telefónny kontakt, ale zaslal fax na číslo, kde zasielal objednávku, resp. ponuku o možnosti o zaslanie potvrdenia, že tovar opustil územie SR a bolo mu doručené čestné prehlásenie na adresu spoločnosti, resp. na adresu jeho trvalého bydliska v tom čase a dané prehlásenie doručil daňovému úradu. Potvrdenie žiadal až následne, lebo do tej doby ho nikde nepotreboval a obdŕžal ho v septembri 2011 poštou a podpis bol porovnateľný s podpisom, ktorý urobil pán D. pri prevzatí tovaru. Vo vzťahu k daňovej kontrole uviedol, že od začiatku bol nápomocný, nerobil prieťahy, dokladal všetko na čo bol vyzvaný. Pokračoval, že on kúpil tovar v marci 2009 od spoločnosti pána U. I., v sume niečo okolo 108.000,- Eur a tam bol aj uskladnený, kde dohoda s pánom U. bola, že následne si tovar vyskladní, keď to on odpredá, pričom nebol viazaný časovým priestorom. Pokračoval, že prvý kontakt s pánom D. mohol to byť niekedy jún - júl 2009 a D. ho kontaktoval telefonicky s otázkou o aktuálnosti ponuky, ktorej informácia sa k nemu dostala, kde ponuku potvrdil a zaslal faxom ponuku, kde sa pán D. odmlčal na chvíľu až v lete daného roku dostal taktiež faxom potvrdenie o akceptovaní ponuky. Následne mu len potvrdil jeho písomnosť a navrhol možný dátum prevzatia a podmienky odovzdania a ceny boli predmetom spomínanej faxovej komunikácie, bola to súčasť ponuky. Faktúra bola vystavená k 10.9.2009 a prílohou bol aj dodací list, ktorú prevzal v kancelárii po uskutočnení nákladu. Splatnosť faktúry bola 14 dní a obžalovaným bol vystavený príjmový pokladničný doklad k 14.9.2009, ale výdavkové pokladničné doklady protistrany boli doručené poštou a aj keď 10.9. 2009 doklad vystavil, aj fyzicky došlo k dodaniu tovaru, aj k platbe, avšak, aby to sedelo účtovne, preto bola taká dohoda. Dodal, že cena, za ktorú predal tovar bola vyššia než tá, za ktorú odkúpil a kupoval to v marci za účelom odpredaja s kumulatívnym ziskom.
Svedkyňa G.. Š. F. vypovedala, že vykonávali kontrolu za celý rok 2009, kde pokiaľ ide o september 2009, to bola časť kontroly a týkala sa dodania a nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia dodávky do iného členského štátu, do ČR. Za to jedno zdaňovacie obdobie bola vyčíslená jedna dodatočná daň a išlo o spoločnosť X., G. a keďže subjekt nepreukázal splnenie podmienok, správca dane neuznal oslobodenie a zdanil predmetnú dodávku akoby išlo o dodanie tovaru v tuzemsku, ktorá podlieha DPH. Subjekt bol vyzvaný na preukázanie dôkazov a až po protokole bolo predložené čestné prehlásenie odberateľa, ktoré však bolo vystavené v období, keď už v tej spoločnosti predmetný konateľ nebol konateľom a nebolo jednoznačne uvedené, že ten tovar skončil v inom členskom štáte, len, že bol exportovaný. V danom čase v obchodnom registri nebol konateľom už nikto a spoločníkom bola nejaká americká spoločnosť. K úvahe, že tovar nebol vyvezený dospeli tak, že mali odpoveď z Českej daňovej správy, ktorí potvrdili, že spoločnosť X. G., X.. H.. E.. je nekontaktná, v daňových priznaniach k DPH za rok 2009 táto spoločnosť neuviedla žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Počas daňovej kontroly sa subjekt správal normálne, zo začiatku ho nevedeli nájsť na sídle, potom spolupracoval v rámci možností. Bol oboznámený s výsledkami medzinárodného dožiadania ako aj s výsledkami tuzemských dožiadaní, kde na začiatku sa nevedel vyjadriť kým bola preprava vykonaná, či prepravnou spoločnosťou, odberateľom, dodávateľom,. Pokiaľ ide o jeho dodávateľa, svedkyňa uviedla, že boli na miestnom zisťovaní spoločnosti I. a tam nespochybnili, že by ten tovar neexistoval.
Svedok F. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so spoločnosťou P., X..H..E.. mal pred niekoľkými rokmi obchodné vzťahy, ale konkrétne skutočnosti uviesť nevie, dodával tovar, ale pre odstup času nevie aký a kedy, nevie ani koľko obchodov s predmetnou spoločnosťou urobil a pokiaľ ide o obchod náhradných dielov, nespomína si kde sa tento uskutočnil a nejaký tovar, ktorého množstvo nevie, bol uložený u neho. Nespomína si tiež odkiaľ boli náhradné diely a čo sa týka prepravy, túto zabezpečovala spoločnosť P. X..H..E.. Pokračoval, že v roku 2009 bol vlastníkom nebytových priestorov na Jesennej 8, v Prešove, kde jedným zo zamestnancov bol aj U. F. a k priestorom sa dalo dostať cez veľkú bránu, bola to sekčná garážová brána a pokiaľ sa chcel tovar vyviesť zo skladu, dalo sa to otvoriť len z vnútra. V sklade boli 2 vysokozdvižné vozíky. Spoločnosť X. G. X.. H.. E.. nepozná.
Vzhľadom na skutočnosť, že si svedok na okolnosti nespomínal, čo sa považuje za rozpory, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že jeho známy z Ruska A. I., konateľ spoločnosti A. X..H..E.., mal záujem o nákup náhradných dielov, keďže vedel, že on v danej oblasti obchodoval a ktoré neskôr odpredal spoločnosti P. X..H..E.. a išlo o náhradné diely, ktoré sú uvedené vo faktúre 209/015 podľa zoznamu, ktorý mu dal. Tieto náhradné diely objednal od firmy W. X.. H..E.., za ktorú konal H. T. a ktorý mu dal cenovú ponuku, ktorú on následne zaslal tomu známemu a keďže ten povedal, že ich zoberie, tak tie náhradné diely u T. objednal a zakúpil v hotovosti, pričom si nepomína kedy a priviezol ich do skladu na U. X pán T. vozidlom, ktoré zabezpečil T., avšak za prepravu platil on, ale faktúru mu ten človek nedoniesol. Výdaj v pokladni mal zaznamenaný za túto prepravu, avšak neskôr, nakoľko nemal faktúru, túto položku nezaúčtoval. Názov prepravcu nevedel. Obchod, ktorý platil v hotovosti z pokladne, je zaúčtovaný v jeho účtovníctve a z tohto obchodu si uplatnil nadmerný odpočet. Následne, keďže ho ten známy z Ruska prestal kontaktovať a náhradné diely mal na sklade, oslovil koho sa dalo za účelom ich odpredaja, kde v prvom rade oslovil T., ale ten ich späť nechcel a nakoniec F. súhlasil, že tento tovar zakúpi vcelku. Už si nepomínal, či mu zasielal cenovú ponuku alebo mu dal nákupnú faktúru a nevie či sa na tovar bol pozrieť. Následne vystavil faktúru č. XXX/XXX a tovar bol tejto spoločnosti dodaný dňa 15.3.2009 a spoločnosť uhradila faktúru dňa 15.5.2009. K skutočnostiam, že tovar mu bol od dodávateľa dodaný 6.3.2009, uhradil ho 13.3.2009 a 15.3.2009 ho fakturoval spoločnosti obžalovaného sa nevedel vyjadriť, nespomínal si. Obžalovaný uhradil tovar u neho v kancelárii v hotovosti dňa 15.5.2009, príjem do pokladne riadne zaúčtoval, tovar obžalovaný prevzal 15.3.2009 a nevedel uviesť, či tovar bol vtedy aj vyskladnený a on odvoz nezabezpečoval, bol pri vyskladnení a myslí, že tovar, ktorý bol na paletách, ktorých množstvo nevie do auta nakladal obžalovaný na jeho vysokozdvižnom vozíku a prítomný bol aj vodič vozidla, pričom sa jednalo o kamión. Dodal, že nevie komu tovar bol potom predaný a následne pripustil, že je možné, že tovar odviezol až v septembri 2009, kde žiadny prenájom nežiadal, lebo bol rád, že sa tovaru zbavil.
Za súhlasu strán bola prečítaná aj výpoveď svedka U.. S. E., právnika na daňovom úrade, z ktorej vyplynulo, že daňový úrad eviduje podnikateľský subjekt P. X.. H..E.. v konkurze ako platiteľa daní a u tohto subjektu bola vykonaná kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2009, v rámci ktorej bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie september 2009 si daňový subjekt v daňovom priznaní priznal nižšiu daňovú povinnosť ako v skutočnosti mal, čím došlo ku skrátenie dane vo výške 14 820,- Eur a súčasne si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH vo výške 383,24 Eur a je evidovaný daňový nedoplatok za uvedené zdaňovacie obdobie na DPH vo výške 14 436,76 Eur. Škodu nežiadal.
Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o skutku kladenom za vinu obžalovanému. V roku 2009 pracoval pre p. U. na U. X Q. F., kde budova pozostáva z kancelárskych priestorov na 1. poschodí, showroomu a v zadnej časti boli sklady, kam sa dalo dostať cez elektrickú bránu zozadu, ktorú v podstate otváral on alebo p. U. Do prevádzky chodieval aj p. F. a vie, že p. U. vlastnil vysokozdvižný vozík a nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či na ňom pracoval obžalovaný a dodal, že v sklade boli palety s rôznym tovarom, kde je reálne, že tam boli aj náhradné dielce, keďže tam fungoval servis a nespomínal si, aby obžalovaného v sklade videl s inou osobou.
Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:
Z protokolu DÚ Prešov, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Polo zo dňa 12.10.2011, kedy predmetom daňovej kontroly u subjektu P., X.. H..E.. i bola DPH za obdobie január - december 2009 plynie, že nebolo zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení za jednotlivé zdaňovacie obdobie s výnimkou zdaňovacieho obdobia september 2009, kedy bolo zistené, že daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní k DPH intrakomunitárne dodanie tovaru vo výške 92 820,- Eur a na základe predložených dokladov sa jednalo o dodanie tovaru pre spoločnosť X. G., X..H..E.., X. X. S. XX, F. na základe faktúry č. C. zo dňa 10.7.2009, kde prevzatie tovaru potvrdila spoločnosť na faktúre. Z odpovede na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácii vyplýva, že spoločnosť X. G. je nekontaktná a v daňových priznaniach za rok 2009 spoločnosť neuviedla, žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, kde s uvedenými skutočnosťami bol oboznámený konateľ, ale tento nevedel uviesť kto vykonával prepravu do ČR a z uvedených dôvodov bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane tak ako je to uvedené na faktúre. Z protokolu ďalej plynie, že subjekt bol upozornený, že v prípade ich nepredloženia správca dane posúdi obchod ako dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, pričom miesto dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH je tuzemsko. Keďže ku dňu vydania protokolu neboli doklady predložené, správca dane vyrúbil daň v celkovej výške 14 820,- Eur.
Z Dodatku zo dňa 27.10.2011 k predmetnému protokolu plynie, že správca dane nemení svoje závery, nakoľko Čestné prehlásenie predložené obžalovaným nemôže akceptovať ako doklad preukazujúci dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH z dôvodov, že čestné prehlásenia nie je originálnym dokladom, ale len fotokópiou, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť X., G. X..H..E.. F. tovar riadne prevzala a na svoje náklady ho exportovala zo SR. Z uvedeného znenia jednoznačne nevyplýva, že tovar bol prevezený do iného členského štátu a rovnako predmetné vyhlásenie bolo vyhotovené dňa 15.11.2011 pod hlavičkou spoločnosti, avšak podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii registrácia k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa 10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol z obchodného registra vymazaný posledný štatutárny orgán spoločnosti C. D. a nový orgán nebol zvolený.
Čestné prehlásenie v uvedenom znení je súčasťou spisu.
Súčasťou spisu je aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, z ktorej plynie, že spoločnosť X. G. je nekontaktná, v priebehu roku 2009 podávala spoločnosť daňové priznania k DPH, vykazovala vlastné daňové povinnosti, ale nehradila ich a v priznaniach nie je vykázané žiadne prijatie tovaru z iného členského štátu.
Bola oboznámená faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.9.2009 na sumu 92 820,- Eur s DPH, dodávateľa P. X..H..E.., kde ako osoba, ktorá faktúru vyhotovila je uvedený obžalovaný, odberateľom
je spoločnosť X., G. X..H..E.. so sídlom F., s dátumom splatnosti 24.9.2009 s predmetom fakturácie - dodávka náhradných dielov s uvedením, že sa jedná o dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. a tiež dodací list s dátumom vyhotovenia a dodania 10.9.2009.
V tejto súvislosti bol oboznámený aj príjmový doklad vystavený firmou P. X.. H.. E.. zo dňa 14.9.2009 s účelom označeným ako úhrada faktúry č. XXXXXXX na sumu 92 820,- Eur, ako aj výdavkové doklady vystavené firmou X., G. s účelom označeným ako platba faktúry č. XXXXXX zo dňa 11.9.2009, zo dňa 15.9.2009, zo dňa 17.9.2009, zo dňa 18.9.2009, zo dňa 21.9.2009, 23.9.2009 všetky v sume 15000,- Eur a zo dňa 24.9.2009 v sume 2820,- Eur.
Súčasťou spisu je aj daňové priznanie k DPH za mesiac 09/2009, kde obžalovaný uviedol základ dane vo výške 92 820,- Eur za dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa §43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona.
Súčasťou spisu je aj žiadosť o právnu pomoc vo vzťahu k subjektu X. G. X..H..E.. Q. D., S.Á. XX, F. kde boli oboznámené jednotlivé daňové priznania a výzvy, pričom bolo vykonané aj šetrenie k osobe C. D. na poslednej známej adrese, avšak bezúspešne a tiež vo vzťahu k sídlu spoločnosti, kde zo správy plynie, že na adrese S. XXX/XX sa nachádza administratívna budova, bola tam aj v roku 2009, nejde o tzv. virtuálnu kanceláriu, ale nepodarilo sa zistiť z dôvodu chýbajúcej dokumentácie, či tam spoločnosť X., G. v roku 2009 sídlila.
Bola oboznámená faktúra XXXXXX-X zo dňa 6.3.2009 na sumu 102 810,05 Eur s DPH, dodávateľa W. X..H..E.., kde odberateľom je F. U. - I., s dátumom splatnosti 13.3.2009 s predmetom fakturácie - predaj náhradných dielov a v tejto súvislosti boli oboznámené príjmový doklad vystavený firmou W. X..H..E.. zo dňa 13.3.2009 s účelom uvedeným ako úhrada faktúry č. XXXXXX-X v sume 102 810,05 Eur, ktoré boli prijaté od F. U.M. - I. a v nadväznosti na to výdavkový doklad F. U. - I. zo dňa 13.3.2009 s rovnakým účelom a tiež sumou.
Bola tiež oboznámená faktúra XXX/XX na sumu 108290,- Eur s DPH, dodávateľa F. U. - I. o kde odberateľom je P. X..H..E.., s dátumom splatnosti 14.4.2009 dátum vyhotovenia a povinnosti 15.3.2009 a v tejto súvislosti boli oboznámené výdavkový doklad vystavený firmou P. X..H..E.. zo dňa 15.5.2009 s účelom uvedeným ako úhrada faktúry č. XXX/XX v sume 108 290,- Eur a v nadväznosti na to výdavkový doklad F. U. - I. zo dňa 15.5..2009 s rovnakým účelom a tiež sumou.
G.. P. F. je hodnotený všeobecne. V odpise z registra trestov má jeden záznam, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 2T 45/00 z 25.7.2000, kde sa naň hľadí, akoby nebol odsúdený,
Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne dospel k nasledujúcemu záveru: Obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. X.. H.. E.. nadobudol tovar - náhradné diely od dodávateľa F. U.M. - I., na základe čoho bola vystavená faktúra XXX/XX na sumu 108 290,-, ktorá bola obžalovaným uhradená podľa oboznámených listín dňa 15.5.2009. Tento tovar, uskladnený v priestoroch dodávateľa, podľa tvrdenia obžalovaného dňa 10.9.2009 predal X.A. X. G. X. H..E.. X. X. F., kde v nadväznosti na uvedené bola vystavená faktúra č. 200907 zo dňa 10.9.2009 na sumu 92 820,- Eur s DPH, s predmetom fakturácie - dodávka náhradných dielov s uvedením, že sa jedná o dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.
Obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. X.. H.. E.., ktorá bola mesačným platcom DPH podal dňa 26.10.2009 daňové priznanie za obdobie 9/2009, kde uviedol sumu vo výške 92 820,- Eur za dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 383,24 Eur, kde následne relevantnosť uvedeného oslobodenia od dane nepreukázal, avšak tým, že zaúčtoval tento obchod, priznal nižšiu daňovú povinnosť o sumu 14 436,76 Eur, čím na úkor štátneho rozpočtu získal neoprávnený prospech vo výške 14 820,- Eur.
Obžalovaný G.. F. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu brániac sa, že prepravu si zabezpečoval odberateľ a že dňa 10.9.2009 došiel zástupca spoločnosti pán D. a osobne prevzal tovar, ktorý bol uskladnený v F. na U. J. v priestoroch spoločnosti F. U. -I. a s daňovým
úradom spolupracoval. Vyhlásenie na preukázanie skutočnosti, že tovar bol vyvezený do ČR obdŕžal v septembri 2011 poštou a podpis bol porovnateľný s podpisom, ktorý urobil pán D. pri prevzatí tovaru.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo spochybnené nadobudnutie tovaru obžalovaným od F. U. - I., kde v nadväznosti na uvedené bola vystavení faktúra 209/15 na sumu 108 290,- Eur s DPH.
Obžalovaný je však z daného skutku usvedčovaný výsluchom svedkyne G.. F. a v nadväznosti na to najmä listinnými dôkazmi, kde z jej výsluchu vyplynulo že obžalovaný sa na začiatku nevedel vyjadriť, kým bola preprava vykonaná, či prepravnou spoločnosťou, odberateľom, dodávateľom, čo je v rozpore s obranou obžalovaného a až potom čo bol vyzvaný na preukázanie dôkazov bolo predložené čestné prehlásenie odberateľa, ktoré však bolo vystavené dňa 15.11.2011 pod hlavičkou spoločnosti, avšak podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii registrácia k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa 10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol z obchodného registra vymazaný posledný štatutárny orgán spoločnosti C. D. a nový orgán nebol zvolený a tiež z uvedeného jednoznačne nevyplýva, že tovar skončil v inom členskom štáte, čo korešponduje aj s výsledkami z právnej pomoci a ako aj z vyjadrení z Českej daňovej správy, ktorí potvrdili, že spoločnosť X. G., X.. H.. E.. je nekontaktná, v daňových priznaniach k DPH za rok 2009 táto spoločnosť neuviedla žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
Tieto závery sú premietnuté aj do protokolu DÚ Prešov, č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Polo zo dňa 12.10.2011 a dodatku k nemu.
Svedok F. U. síce potvrdil, že náhradné diely sa nachádzali v priestoroch jeho skladu, avšak najsamprv nevedel uviesť, či tovar bol vtedy keď bol predaný aj vyskladnený, on odvoz nezabezpečoval a až následne len pripustil, že bol pri vyskladnení a je možné, že tovar obžalovaný odviezol až v septembri 2009. Z jeho výpovede nevyplynulo, že by mal vedomosť, že tovar bo vyvezený do ČR a takisto ani z výpovede svedka Paľa.
V rozpore s listinnými dôkazmi je tiež obhajoba obžalovaného, keď uviedol, že cena, za ktorú predal tovar bola vyššia než tá, za ktorú odkúpil a kupoval to za účelom odpredaja s kumulatívnym ziskom.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto trestného činu v tomto prípade tá spočívala v tom, že obžalovaný svojim konaním docielil, že mu daň bola vymeraná nie v zákonnej miere a daň tak bol skrátená, nakoľko tento klamlivo predstieral, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, a to do ČR a tým mali byť splnené podmienky na oslobodenie tovaru od DPH podľa §43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona, teda, že dodal tovar odoslaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, kde si súd osvojil pri svojom rozhodovaní aj závery daňového orgánu, kde týmto záverom zodpovedá aj vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru aj keď uviedol v daňovom priznaní, že uskutočnil dodanie tovaru s oslobodením od dane vo výške 92 820,- Eur (pre spoločnosť X. G., X..H..E.., X., F. na základe faktúry č. C. zo dňa 10.7.2009), ale ako plynie z listinných dôkazov, spoločnosť X. G. v daňových priznaniach za rok 2009 neuviedla žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a bola nekontaktná. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v predložení prehlásenia spoločnosti X. G., uvedené vyvoláva pochybnosti práve vzhľadom na výsledky právnej pomoci keď registrácia k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa 10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol štatutárny orgán spoločnosti C. D..
Keďže obžalovaný teda nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona, čo deklaroval, správca dane vyrúbil v súlade s § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 zákona daň za dodanie tovaru v tuzemsku na základe faktúry č. 200907 vo výške 14820,- Eur, čo predstavuje neoprávnený prospech, ktorý obžalovaný svojim konaním v tomto prípade získal, nakoľko ide o sumu, ktorú mal daňový subjekt znášať podľa zákona (ak by nedeklaroval vývoz tovaru do iného členského štátu zakladajúci nárok na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č 222/2004Zz v platnom znení).
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom, a teda záujem štátu na riadnom vymáhaní daní a tým, že napriek nedodaniu tovaru do iného členského štátu podľa § 43
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení, uvedené predstieral, chcel spôsobiť schodok štátneho rozpočtu v tomto prípade vo väčšom rozsahu, nakoľko s poukazom na § 124 ods. 1 Trestného zákona a § 125 od. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom a väčšia škoda predstavuje suma dosahujúca najmenej10 - násobok sumy 266,- eur, k naplneniu čoho v tomto prípade došlo.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, ale takisto ani z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu, nakoľko keďže sa v prípade odsúdenia hľadí akoby nebol odsúdený, neprihliadal naň.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin kvalifikovaný ako vo výroku rozhodnutia, a to zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, zákona uložiť trest v rozmedzí 3 až 8 rokov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku a je preto toho názoru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby a to v trvaní 2 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený
Zároveň súd dodáva, že vzhľadom na odstup času neukladal trest zákazu činnosti, nakoľko je toho názoru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj bez takéhoto zásahu aj s poukazom na skutočnosť, že súd nezistil, že by sa dopustil iného protiprávneho konania (neberúc do úvahy priestupky na úseku dopravy) a pokiaľ ide obligatórnu povinnosť ukladania trestu zákazu činnosti v hornej polovici súd poukazuje na skutočnosť, že trestný zákon (v znení č. 246/2012 Z.z.) zavádzajúci túto obligatórnu povinnosť nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012, a teda súd postupoval tak, že posudzoval skutky podľa toho práva, ktorého použitie je najpriaznivejšie).
Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a že bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.