Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-23-2020.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. XX/X, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - T., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Povinná osoba - otec: Q. V., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľky: R. V., nar. XX.X.XXXX sumou 50 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom 1.9.2020. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Levice, č.k. 8P/318/2009-55 zo dňa 4.12.2009 v časti platenia výživného na navrhovateľku.
II.Zročné výživné za čas od 1.9.2020 do 30.11.2020 činí suma 150 eur, ktoré je povinná osoba - otec: Q. V., nar. XX.X.XXXX povinný zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.8.2020 domáhala zvýšenia výživného na sumu 50 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že po ukončení štúdia na strednej škole, pokračuje v štúdiu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, poberá sirotský dôchodok, pripravuje sa na budúce povolanie, nie je schopná sama sa živiť.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 31 CMP v neprítomnosti účastníkov konania, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka je plnoletá, žije v spoločnej domácnosti s pestúnskymi rodičmi, ktorým bola zverená do pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 8P/318/2009-55 zo dňa 4.12.2009. Povinnej osobe - otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na navrhovateľku 30% zo sumy životného minima.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/185/2019-44 zo dňa 22.8.2019 bola pestúnska starostlivosť predĺžená na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky.
Matka navrhovateľky zomrela dňa XX.X.XXXX.
Navrhovateľka poberá sirotský dôchodok vo výške 150,80 eura. Do 26.8.2020 poberala opakovaný príspevok dieťaťu vo výške 94,40 eura.
Navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Otec navrhovateľky poberá invalidný a vdovecký dôchodok vo výške 622,20 eura Sú mu vykonávané zrážky z dôchodku vo výške 299,95 eura. Od podania návrhu neprispel na výživu navrhovateľky žiadnou sumou.
Výška životného minima od 1.7.2020 plnoletej fyzickej osoby predstavuje sumu 214,83 eura.
3.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
4.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Navrhovateľka ako plnoleté dieťa študuje na vysokej škole, v čase štúdia nie je schopná sama sa živiť a teda stále naďalej trvá vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke. Od poslednej úpravy výživného v roku 2009 došlo k zmene pomerov navrhovateľky, uplynula doba 11 rokov, navrhovateľka rastie, s vekom sa zvyšujú jej potreby a došlo k zmene pomerov na stane navrhovateľky aj v tom, že už neštuduje na strednej škole, ale na vysokej škole. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi pestúnmi a poberá sirotský dôchodok, má výdavky na školu, oblečenie, stravu, cestovné výdavky, čo sa týka nárastu cien za stravu, bývanie, energie, plynutím času sa zvyšujú rovnako u všetkých ako na strane navrhovateľky tak aj na strane osoby, ktorá je povinná platiť výživné. Navrhovateľke matka zomrela, takže vyživovaciu povinnosť voči nej má len otec. Súd o návrhu na zvýšenie výživného rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť povinnej osoby - otca na navrhovateľku - plnoleté dieťa zo sumy 30 % životného minima na sumu 50 eur mesačne počnúc od 1.9.2020, teda od momentu, kedy bol návrh na zvýšenie výživného doručený súdu, čo bolo 21.8.2020. Takúto sumu navrhla sama navrhovateľka a čo sa týka zisťovania okolností ohľadne zárobkových a majetkových pomerov otca, tu súd zistil že otec navrhovateľky poberá invalidný a vdovecký dôchodok vo výške 622,20 eura, sú mu vykonávané zrážky z dôchodku vo výške 299,95 eura, zostane mu tak suma 322,25 eura a ak zaplatí výživné vo výške 50 eur, zostane mu suma 272,25 eura, pričom výška životného minima od 1.7.2020 plnoletej fyzickej osoby predstavuje sumu 214,83 eura. Čo sa týka zvýšenia výživného, súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a ona sama zo svojho príjmu - sirotského dôchodku nemôže uspokojovať všetky potreby a výdavky, na tomto sa musí podieľať aj otec navrhovateľky a to sumou 50 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca je jeho prvoradou povinnosťou a musí si ju plniť, je neakceptovateľná situácia, aby otec
navrhovateľky prispieval na jej výživu len minimálnym výživným, keď jeho príjem - dôchodok umožnil, aj keď malé, ale predsa zvýšenie výživného.
5.Čo sa týka zročného výživného za čas od 1.9.2020 /doručenie návrhu na súd/ do 30.11.2020 /vo veci bolo rozhodované dňa 18.11.2020/ toto činí suma 150 eur, za tri mesiace x 50 eur = 150 eur, keďže od podania návrhu na súd otec nezaplatil na výživu navrhovateľku žiadnu sumu, a súd mu uložil povinnosť zaplatiť zročné - nedoplatok na výživnom v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.