Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48C-17-2024.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Subarea
48C/17/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č.d. XXX, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Marek Letkovský, advokát so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: H. J., nar, XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 7, XXX XX L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prevodu, scudzenia a iného zaťaženia právami tretích osôb nehnuteľností bližšie špecifikovaných v petite podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného na trovy konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne. Uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 14.06.2014 v Bratislave, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - J. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Pri uzavretí manželstva žalobkyňa prijala priezvisko manžela. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 02.08.2023, sp. zn. 23P/62/2023 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a to ku dňu právoplatnosti rozsudku, ktorá nastala dňa 02.08.2023, keďže manželia sa vzdali odvolania. V rovnaký deň došlo zároveň k zániku bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným vzniknutého uzavretím manželstva. Pred uzavretím manželstva žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva o.i. aj nehnuteľnosti a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra KN-C č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „dom 222“), pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 262 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143 m2, pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 198 m2, všetky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L., obec L., okres V.. C. výlučný majetok žalovaného sú na LV č. XXX pre k. ú. L. zapísané aj tieto nehnuteľnosti a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „dom 231“), pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 268 m2 (ďalej len „pozemok“). Tvrdila, že o obsahu kúpnej zmluvy, ktorá sa týka kúpy domu XXX a pozemku, na ktorom je dom XXX postavený, nemá vedomosť, pretože nebola jej účastníčkou (pretože zmluva bola podpísaná žalovaným krátko pred uzavretím manželstva), avšak zo zápisu na liste vlastníctva je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k obom nehnuteľnostiam bol povolený až dňa 02.07.2014 pod číslom V XXXX/XX, t.j. počas trvania manželstva. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že dom XXX a pozemok parc. č. XXXX, na ktorom je dom XXX postavený, je súčasťou BSM. Čo je pre rozhodovanie o tomto návrhu podstatné, dom XXX aj dom XXX, ktoré sú z právneho hľadiska samostatnými vecami (čo je nesporné zo zápisu v katastri nehnuteľností), tvoria funkčne a účelom jediný celok, ktorý bol počas trvania manželstva sporovými stranami zásadne
zrekonštruovaný, v podstate do stavu nového domu. Táto rekonštrukcia bola vykonaná zo spoločných prostriedkov oboch sporových strán - z príjmov patriacich do BSM. Dôvod, pre ktorý dom XXX a pozemok parc. č. XXXX nie sú zapísané ako majetok patriaci do BSM, ale sú evidované ako výlučný majetok žalovaného, si žalobkyňa vysvetľuje tak, že žalovaný ako účastník katastrálneho konania V 2754/14 neinformoval príslušný správny orgán o tom, že v čase medzi uzavretím kúpnej zmluvy a nadobudnutím vecno-právnych účinkov kúpnej zmluvy, teda nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, uzavrel manželstvo. To však nič nemení na skutočnosti, že dom XXX a pozemok KN-C parc. č. XXXX patrí do BSM, a teda na liste vlastníctva by mala byť zapísaná aj žalobkyňa, keďže je tiež jeho vlastníčkou (v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným, ktoré vzniklo uzavretím manželstva), hoci na liste vlastníctva zatiaľ nefiguruje. Na základe uvedeného žalobkyňa podala podnet na katastrálny odbor príslušného okresného úradu, aby bola aj žalobkyňa evidovaná ako vlastníčka domu XXX a pozemku KN-C parc. č. XXXX, keďže tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Z dôvodu, že kataster môže vykonať záznam až do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, je potrebné, aby bola dovtedy zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobkyne, pretože v prípade, ak by došlo k prevodu predmetných nehnuteľností skôr, žalobkyni tým môže vzniknúť ťažko odstrániteľná škoda. Aktuálne je na LV č. XXX pre k. ú. L. zapísaná plomba Z-XXX/XXXX, a to vo vzťahu k domu XXX a vo vzťahu k pozemku KN-C parc. č. XXXX. Zistila, že žalovaný ponúka celok, ktorého súčasťou sú dom XXX a dom XXX (a nepochybne aj všetky pozemky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L.) na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Vo vzťahu k dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa zhrnula nasledovné:
a) dom XXX a pozemok KN-C parc. č. XXXX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L., sú s poukázaním na citované zákonné ustanovenia nepochybne majetkom patriacim do BSM vzniknutého medzi ňou a žalovaným dňa 14.06.2014 a zaniknutého dňa 02.08.2023, b) žalobkyňa v rozpore s platným právom aktuálne nie je evidovaná ako vlastník nehnuteľností (dom XXX a pozemok KN-C parc. č. XXXX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L.), c) príslušný okresný úrad, katastrálny odbor môže vykonať záznam v lehote až do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname; podnet na vykonanie záznamu bol príslušnému okresnému úradu doručený dňa 23.02.2024, d) BSM medzi sporovými stranami nebolo k dnešnému dňu vyporiadané dohodou; žalobkyni nie je známe, že by súdne konanie o vyporiadanie BSM k dnešnému dňu inicioval žalovaný, e) žalovaný sa preukázateľne sám, bez súčinnosti so žalobkyňou, snaží predať významnú časť spoločného majetku, f) žalovanému aktuálne nič nebráni v tom, aby dom XXX a pozemok KN-C parc. č. XXXX, na ktorom je dom XXX postavený, predal, keďže zápis v katastri nehnuteľností (v rozpore so skutočným stavom a v rozpore s platným právom) označuje ako výlučného vlastníka jeho, g) ak sa prevod majetku patriaceho do BSM žalovanému podarí, postavenie žalobkyne sa výrazne zhorší, keďže do predaja spoločného majetku nebude môcť zasiahnuť, ani k nemu prispieť a voči žalovanému už bude mať iba finančný nárok, ktorý vzíde z (budúceho) vyporiadania BSM.
Dodala, že nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení jednoznačne nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože žalovaný bude naďalej oprávnený dotknuté nehnuteľnosti užívať, len ich dočasne nebude oprávnený scudziť. Okrem toho, návrh smeruje iba voči tej časti majetku, ktorá preukázateľne tvorí masu BSM. Žalovaný tak nebude navrhovaným neodkladným opatrením dotknutý v neprimeranom rozsahu, ale iba v najužšom nevyhnutnom rozsahu. Mala za to, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému v súdnom konaní primárne nebude uplatňovať zaplatenie peňažnej čiastky, ale pôjde o žalobu o vyporiadanie BSM, a taktiež aj z dôvodu, že cieľom žalobkyne je, aby bola riadne evidovaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, čo po prípadnom scudzení nehnuteľností môže byť znemožnené. Zároveň je nepochybné, že sa jedná o dočasnú úpravu pomerov sporových strán, a to do vyporiadania ich BSM, ktorú však je s ohľadom na vyššie uvádzané okolnosti potrebné vykonať bezodkladne. V súdnom konaní vo veci samej sa bude žalobkyňa domáhať toho, aby bolo zaniknuté BSM medzi ňou a žalovaným vyporiadané súdnou cestou, s ktorým zámerom má v úmysle v primeranom čase podať taký návrh na vyporiadanie BSM na príslušnom súde, ktorému bude ešte predchádzať návrh na vyporiadanie BSM dohodou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podáva preto, aby nedošlo k výraznému zhoršeniu jej právneho postavenia, ktoré by nastalo, pokiaľ by žalovaný majetok patriaci do BSM scudzil tretej osobe, po ktorom scudzení by už bol zápis žalobkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností do katastra výrazne komplikovanejší.
3. K návrhu priložila žalobkyňa: výpis z LV č. XXX (k.ú. L.), rozhodnutie Centra právnej pomoci z 19.10.2023 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podnet na vykonanie záznamu zo dňa 22.02.2024, rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. 23P/62/2023-58 zo dňa 02.08.2023, prehľad inzercie na stránke www.nehnutelnosti.sk <http://www.nehnutelnosti.sk>.
4. Dňa 21.03.2024 žalobkyňa doručila súdu doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedla, že dňa 21.04.2023 jej bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené oznámenie katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava, v ktorom jej správny orgán oznámil, že nevykoná zápis vlastníckeho práva záznamom v zmysle jej podnetu zo dňa 22.02.2024. Uvedenou okolnosťou sa podľa jej názoru výrazne zvyšuje právna neistota, keďže aktuálny zápis v katastri nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. L., ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, naďalej svedčí výlučne žalovanému, už neobsahuje plombu o prebiehajúcom konaní, ako to bolo v čase podania návrhu tunajšiemu súdu, z ktorých skutočností vyplýva, že žalobkyni sa nápravu evidovaného stavu nepodarilo dosiahnuť bez potreby súdneho rozhodnutia. Podotkla, že v návrhu bolo riadne osvedčené, že žalovaný robí aktívne kroky smerujúce k scudzeniu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. L., čím je spolu s ďalšími skutkovými okolnosťami a dôkazmi uvedenými v obsahu návrhu daný dôvod na obmedzenie nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami tak, ako to žalobkyňa navrhuje. Dodala, že snaha žalovaného o speňaženie dotknutých nehnuteľností ku dňu spísania tohto podania naďalej prebieha, keďže inzerát žalovaného zverejnený na inzertnom portáli www.nehnutelnosti.sk je naďalej aktívny a aktuálny. Má za to, že správny orgán urobil v priebehu záznamového konania Z 819/20224 závery, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa nemá okrem súdneho konania inú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov. Z vyššie uvedených dôvodov preto dopĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o vyššie popísané nové skutkové okolnosti (a označené dôkazy) a žiada, aby ich súd pri rozhodovaní podanom návrhu zohľadnil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení požadovanom v petite návrhu vyhovel.
5. K doplneniu žalobkyňa priložila: aktuálny výpis z LV č. XXX (k.ú. L.), prehľad inzercie na stránke www.nehnutelnosti.sk <http://www.nehnutelnosti.sk>., oznámenie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor zo dňa 18.03.2024.
6. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť.
15. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
17. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
20. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčuje.
21. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
22. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
23. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi doloženými k tomuto návrhu konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázala také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu.
24. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha jeho nariadenia najmä z dôvodu obavy, že v prípade prevodu, či predaja nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v petite podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zo strany žalovaného, ako výlučného vlastníka tohto majetku, by došlo k výraznému zhoršeniu jej právneho postavenia tým spôsobom, že zápis žalobkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností do katastra by sa výrazne skomplikoval. Bola toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti majú patriť do masy BSM i napriek skutočnosti, že ich žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva, avšak k zápisu vlastníckeho práva došlo v čase, keď už boli strany sporu manželia. Tvrdila, že uvedené nehnuteľnosti, najmä rodinný dom, bol počas trvania manželstva oboma stranami sporu zásadne zrekonštruovaný takmer do stavu nového domu, pričom táto rekonštrukcia bola vykonaná zo spoločných prostriedkov oboch sporových strán a to z príjmov patriacich do masy BSM.
25. Súd má z predložených listinných dôkazov (výpis z LV č. XXX, k.ú. L.) za preukázané, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, je žalovaný. Z oznámenie Okresného úradu V., katastrálny odbor zo dňa 18.03.2024 je zrejmé, že uvedené nehnuteľnosti žalovaný nadobudol z finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, pričom o tejto skutočnosti, že žalovaný je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, mala vedomosť aj samotná žalobkyňa. V danej súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť, že pre účely nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či tieto nehnuteľnosti, patria alebo nepatria do masy BSM, nakoľko táto skutočnosť by bola predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci konania o vyporiadanie BSM bývalých manželov na návrh, ktorý však doposiaľ podaný nebol. V prípade, ak by došlo k podaniu takéhoto návrhu a súd by v rámci konania vo veci samej ustálil masu BSM a z vykonaného dokazovania dospel k záveru či už predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do masy BSM, žalovaný by bol povinný vyplatiť žalobkyni v rámci finančného vyporiadania vyrovnávací podiel za polovicu zo všetkých spoločných peňažných prostriedkov použitých na rekonštrukciu domu po dobu trvania manželstva bez ohľadu na to, či by došlo k scudzeniu uvedených nehnuteľností alebo nie. Navyše z navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zrejmé ani to ako dlho má trvať ňou navrhovaný zásah do práv žalovaného (zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami), keďže doposiaľ žiaden návrh na vyporiadanie BSM nebol podaný, ako sama uvádza žalovaná, pričom prioritne sa bude snažiť vec vyriešiť dohodou. Uvedená skutočnosť je tak v rozpore s dočasným charakterom neodkladného opatrenia.
26. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech možno priznať z dôvodu zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalovanému, avšak nakoľko mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).