Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47C/18/2024

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX/XX H., XXX XX E. I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 04.03.2024 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uskutočnenia stavby „Oplotenie“ na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/ X, druh pozemku Ostatná plocha o výmere 226 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom (ďalej aj ako „Pozemok“) pri rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, J. K. A. G., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresnom úradom Pezinok, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. I., v okrese Pezinok, v obci E. I., podľa stanoviska Obce E. I. k ohlásenej drobnej stavbe č. j. XXXX-XXX-XXX/XXXX –E. zo dňa 15.08.2023. Žalobca zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. I., v okrese Pezinok, v obci E. I.:

- bytu č. 1 s príslušenstvom zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom nachádzajúceho sa na prízemí a prvom poschodí vo vchode č. XX rodinného domu so súpisným č. XXXX, na ulici A. G., na pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/ X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2 a na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 11515/23030 k celku (ďalej aj ako „Byt 1“),

- pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Ostatná plocha, o výmere 233 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom.

3. Žalovaný je vlastníkom nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. I., v okrese A., v obci E. I.:

- bytu č. 2 s príslušenstvom zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom nachádzajúceho sa na prízemí a prvom poschodí vo vchode č. XXX rodinného domu so súpisným č. XXXX, na ulici A. G., na pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/ X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2 a na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2, k bytu prislúchajúci

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 11515/23030 k celku (ďalej aj ako „Byt 2“),

- pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Ostatná plocha, o výmere 226 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom.

4. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11515/23030 k celku nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. I., v okrese Pezinok, v obci E. I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedených Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom:

- pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 a na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2,

- spoločných častí a spoločných zariadení a príslušenstva stavby - rodinného domu so súpisným č. XXXX, na ulici A. G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, v ktorom sa nachádza Byt 1 a Byt 2.

5. Dňa 20.02.2024 žalovaný ako podielový spoluvlastník rodinného domu so súpisným č. XXXX s dvoma bytovými jednotkami, ktorého je žalobca tiež podielovým spoluvlastníkom, žalobcu informoval, že ide svojpomocne postaviť k hlavnej (spoločnej) stavbe doplnkovú stavbu – oplotenie a že má k tomu aj súhlasné stanovisko stavebného úradu Obce E. I. vydané dňa 15.08.2023. Žalovaný o tom, že podal ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu, žalobcu neinformoval, a to napriek tomu, že je spoluvlastníkom hlavnej stavby, pri ktorej chce žalovaný plot vybudovať. Žalovaný chce stavbu realizovať svojpomocne tak, že bude kopať 80 cm hlboké jamy na hranici pozemkov parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/X (bočné oplotenie) a na hranici s hlavnou cestou – chodníkom (čelné oplotenie), kde zabetónuje železné kolíky a osadí pletivo. Žalobca nebol nikdy predtým o zámere žalovaného informovaný, a to ani zo strany žalovaného ani zo strany L. E. I., ktorý nepožiadal žalobcu o stanovisko k ohláseniu drobnej stavby, ktorá má mať doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Žalobca s výstavbou plota nesúhlasí a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným odôvodnil tým, že línia plota, ktorú predložil stavebnému úradu pretína vedenie plynu, elektriny a kanalizácie, pričom žalovaný o tejto závažnej skutočnosti stavebný úrad neinformoval, pričom neodbornými výkopmi až do hĺbky 80 cm hrozí porušenie elektrických káblov, kanalizácie a plynového vedenia, čo môže mať za následok okrem vzniku materiálnych škôd aj verejné ohrozenie života, zdravia alebo majetku iných osôb. Žalobca s výstavbou plota nesúhlasí aj z toho dôvodu, že výstavbou plota podľa náčrtu línie plotu, ktorú žalovaný predložil stavebnému úradu dôjde k zamedzeniu prístupu žalobcu k meracím zariadeniam a prípojkám plynu a vody (vodovodnej šachte s dvoma meračmi), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako aj k zamedzeniu prístupu pracovníkov dodávateľov týchto médií, ktorí odčítavajú namerané hodnoty spotreby, o čom žalovaný stavebný úrad neinformoval. Žalobca mal za to, že žalovaný vystupoval pri podaní ohlásenia stavebnému úradu ako jediný stavebník, napriek tomu, že nie je jediným vlastníkom hlavnej stavby. Stavebný úrad (spolu)vlastníctvo hlavnej stavby nepreskúmal, nakoľko inak by súhlasné stanovisko nevydal. Rodinný dom postavila spoločnosť žalobcu a zámerom architektonického a projekčného riešenia bolo vytvoriť rodinný dom s parkovacími miestami voľne dostupnými z chodníka a verejnej komunikácie s jestvujúcim oplotením zo všetkých ostatných strán. Podľa projektovej dokumentácie rodinný dom nemá mať predelené parkovisko plotom, ide o jednu hlavnú stavbu a jeden funkčný celok, oplotenie bolo naprojektované, vybudované a skolaudované práve s ohľadom na funkčnosť hlavnej stavby a prípojok sietí, a to na mieste medzi susedným domom naľavo, susedným domom napravo a zo zadnej strany pozemkov a takto to aj stavebný úrad schválil. Žalovaný nemôže byť podľa žalobcu jediným stavebníkom drobnej stavby k hlavnej stavbe, nakoľko nie je jediným vlastníkom hlavnej stavby. Pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom chce žalovaný postaviť plot je síce v jeho výlučnom vlastníctve, ale na tomto pozemku sa hlavná stavba nenachádza. Vlastníctvo tohto pozemku z pohľadu jeho oplotenia nie je dôležité, nakoľko podľa stavebného zákona je pojem drobná stavba definovaný ako doplnková funkcia pre hlavnú stavbu. Hlavná stavba stojí na pozemku, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve aj žalobca rovnako ako aj spoločné časti, spoločné zariadenia a príslušenstvo hlavnej stavby – rodinného domu. Žalobca listom zo dňa 21.02.2024 upozornil stavebný úrad na vyššie uvedené skutočnosti a požiadal stavebný úrad, aby k predmetnej stavbe začal riadne stavebné konanie, v ktorom by posúdil podmienky a bezpečnosť výstavby doplnkovej stavby k hlavnej stavbe, a to aj za účasti žalobcu. Žalovanému však na základe súhlasného Stanoviska obce E. I., ako príslušného stavebného úradu, k ohlásenej drobnej stavbe č. XXXX-XXX-XXX/XXXX – E. zo dňa 15.08.2023 nič nebráni v svojpomocnej realizácii plota a podľa jeho vyjadrenia chce túto

realizáciu začať v krátkej dobe, čím žalobca odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez potreby podania žaloby. Neodkladné opatrenie podľa neho rieši tento spor a odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu.

6. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany

sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. a nasl. sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. .

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.

19. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobcom sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca sa nedomáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému.

20. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval skutočnosťami, za ktorých prebiehalo ohlásenie drobnej stavby pred príslušným stavebným úradom – obcou E. I., na základe ktorých mal žalobca za to, že nebolo možné zo strany stavebného úradu vydať Stanovisko k ohlásenej drobnej stavbe č. j. XXXX-XXX-XXX/XXXX – E. zo dňa 15.08.2023. Žalobca namietal okrem iného uvedené skutočnosti: (1) že žalovaný neinformoval stavebný úrad o skutočnosti, že línia plota pretína vedenie plynu, elektriny a kanalizácie; (2) že žalovaný vystupoval ako jediný stavebník pri podaní ohlásenia stavebnému úradu, napriek tomu, že nie je vlastníkom hlavnej stavby; (3) že zámerom architektonického a projekčného riešenia rodinného domu, v ktorom sa Byt 1 a Byt 2 nachádzajú bolo vytvoriť rodinný dom s parkovacími miestami voľne prístupnými z chodníka a verejnej komunikácie a (4) podľa projektovej dokumentácie rodinný dom nemá mať predelené parkovacie plotom, oplotenie bolo naprojektované, vybudované a skolaudované s ohľadom na funkčnosť hlavnej stavby a prípojok sietí, a to na mieste medzi susedným domom naľavo, susedným domom napravo a zo zadnej strany pozemkov. V súlade s príslušnými ustanoveniami o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) sa ohlásenie drobnej stavby podáva na príslušný stavebný úrad, ktorý po vyhodnotení splnenia podmienok písomne oznámi stavebníkovi, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky alebo určí, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. To, aké okolnosti je stavebný úrad povinný vziať pri vydávaní písomného stanoviska stavebníkovi do úvahy, resp. s kým pri ohlásení drobnej stavby stavebný úrad koná určujú príslušné právne predpisy upravujúce stavebné konanie, pričom neprináleží do právomoci civilného súdu, aby preskúmaval správnosť stanoviska príslušného stavebného úradu k ohlásenej drobnej stavbe. Stavebný úrad je oprávnený a zároveň aj povinný preskúmať, či boli dodržané ustanovenia stavebného zákona, t. j. či sa konalo so všetkými osobami, s ktorými sa podľa stavebného zákona malo konať, či boli dodržané podmienky určené územným plánom obce resp. obytnej zóny, či stavba zodpovedá urbanistickému

a architektonickému charakteru prostredia a pod. Vzhľadom na to, že žalovanému bolo zo strany stavebného úradu – obce E. I. vydané Stanovisko k ohlásenej drobnej stavbe, č. j. XXXX-XXX-XXX/ XXXX – E. zo dňa 15.08.2023, ktorým mu bolo oznámené, že stavebný úrad s realizáciou drobnej stavby súhlasí, nie je možné v civilnom konaní uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa uskutočnenia ohlásenej drobnej stavby z dôvodu, že žalobca tvrdí, že príslušný stavebný úrad nemal s uskutočnením drobnej stavby súhlasiť. Civilnému súdu v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináleží posudzovať správnosť vydaného súhlasného stanoviska stavebného úradu a pokiaľ má žalobca za to, že oznámenie stavebného úradu je vzhľadom na nesprávne posúdenie veci vadné, má možnosť postupovať podľa príslušných ustanovení o obecnom zriadení resp. podľa o prokuratúre.

21. K dôvodu uvádzanému žalobcom, že neodbornými výkopmi realizovanými žalovaným pri stavbe oplotenia hrozí porušenie elektrických káblov, kanalizácie a plynového vedenia, čím môže dôjsť k materiálnym škodám ako aj k verejnému ohrozeniu života, zdravia alebo majetku iných osôb, súd uvádza, že mal osvedčené zo Stanoviska k ohlásenej drobnej stavbe č. j. XXXX-XXX-XXX/ XXXX – E. zo dňa 15.08.2023 obce E. I., že žalovaný ako stavebník bol upozornený, že je povinný dodržiavať pri výstavbe príslušné technické normy a predpisy týkajúce sa všeobecných technických podmienok pre výstavbu stanovených vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorá v ust. upravuje podmienky vykonávania zemných prác a aj spôsobu zabezpečenia podzemných energetických, telekomunikačných, vodovodných a kanalizačných vedení pred poškodením. Sama skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že neodbornými výkopmi môže dôjsť k škodám na zdraví, živote a majetku neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko samotná subjektívna obava žalobcu nie je ako podklad na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočná a potrebu bezodkladne upraviť pomery strán je potrebné osvedčiť konkrétnymi okolnosťami a krokmi žalovaného, k čomu v prípade žalobcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo.

22. Rovnako súd nemal preukázanú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán ani pokiaľ ide o ďalší žalobcom namietaný dôvod, ktorým odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý videl v tom, že výstavbou plotu mu bude zamedzený prístup k meracím zariadeniam a prípojkám plynu a vody (vodovodnej šachte s dvoma meračmi), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako aj k zamedzeniu prístupu pracovníkov dodávateľov týchto médií, ktorí odčítavajú namerané hodnoty spotreby. Dotknuté merače energií sa podľa tvrdenia žalobcu nachádzajú na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho vyplýva, že už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom sa mohol žalobca k týmto meračom energií vedieť dostať len so súhlasom žalovaného, čiže na základe toho, že mu žalovaný prístup k týmto meračom energií umožnil. Žalobca v ním podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil, žeby mal niekedy v priebehu času do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia problém dostať sa k týmto meračom energií kvôli správaniu žalovaného, t. j. žeby mu žalovaný v prístupe k meracím zariadeniam bránil. Skutočnosť, že žalovaný pristúpi k oploteniu svojej časti pozemku, nemení podľa názoru súdu nič na stave, ktorý už medzi stranami existoval pred vybudovaním oplotenia, t. j. že žalobca resp. tretie osoby môžu na pozemok žalovaného vstupovať len s jeho súhlasom a že žalovaný je povinný meracie zariadenia žalobcovi a tretím osobám v prípade potreby sprístupniť. Až v prípade, že žalovaný bude zamedzovať žalobcovi v prístupe k meracím zariadeniam, vznikne podľa názoru súdu potreba upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, ktorá ak bude naliehavá, môže odôvodňovať potrebu nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Súčasný skutkový stav vo veci však nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje.

23. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s princípom proporcionality vziať do úvahy jednak ochranu záujmov na strane žalobcu, t. j. osoby, ktorá sa domáha ochrany svojich práv, avšak na strane druhej je povinný prihliadnuť aj na ochranu záujmov žalovaného, ako osoby, do práv ktorej by mohlo byť nariadením neodkladného opatrenia zasiahnuté nad primeranú mieru. Súd mal preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom Pozemku, na ktorom hodlá výstavbu drobnej stavby (oplotenia) realizovať a ako jediný vlastník je po splnení zákonom predpokladaných požiadaviek oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať spôsobom, ktorý sám uzná za vhodný. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd za daného skutkového stavu

nariadil žalovanému zdržať sa uskutočnenia stavby oplotenia by podľa názoru súdu bolo v rozpore s princípom proporcionality.

24. V súlade s vyššie uvedenými okolnosťami, nakoľko súd vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

25. Súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.