Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/161/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci ods. W. J. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 18. novembra 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 14.10.2020, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného W. J. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. zo dňa 14.10.2020 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa zamietol žiadosť odsúdeného W. J., nar. XX.XX.XXXX, o odklad výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.11.2020. Poukázal na to, že v zmysle proti rozhodnutiu, ktorým príslušný súd rozhoduje o odklade výkonu trestu z tzv. zdravotných dôvodov, ako aj o odklade výkonu trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo matke novonarodeného dieťaťa, je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Z uvedeného dôvodu treba mať za to, že proti predmetnému rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje krajský súd.

Ďalej namietal, že sa okresný súd nezaoberal jeho žiadosťou dôsledne. Ako odsúdený mohol požiadať o odklad výkonu trestu pre ochorenie na vážnu chorobu, ak nástupom na výkon trestu môže byť ohrozené jeho zdravie. Za ústavnú starostlivosť podľa ust. sa pritom považuje aj domáca ošetrovateľská starostlivosť. Ak mal súd pochybnosti o dôvodoch jeho žiadosti, mal ho vyzvať na jej doplnenie, a tiež zisťovať, či mu príslušné zariadenie v rámci ústavu na výkon trestu dokáže poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti je naďalej práceneschopný, pričom v dôsledku obmedzení ohľadom pandémie Covid-19 je pre neho ťažké realizovať úkony zdravotnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd prehodnotil jeho žiadosť a napadnuté rozhodnutie zrušil.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 22.08.2016 bol odsúdený W. J. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 02.07.2020 bolo rozhodnuté, že odsúdený sa vo vyššie uvedenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.09.2020 odsúdený požiadal o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov.

Podľa , ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu, že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní; v žiadosti je povinný uviesť aj adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného poučí.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia krajský súd po preskúmaní veci zistil, že v posudzovanom prípade nebola splnená ani len základná podmienka pre povolenie odkladu výkonu trestu odňatia slobody, keďže zo samotnej žiadosti odsúdeného o odklad výkonu trestu a z lekárskych správ k nej priložených vyplýva, že v čase jej podania (a ani neskôr) sa nenachádzal, resp. nebol liečený v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bez relevancie bola v uvedenom smere jeho námietka, že za ústavnú starostlivosť sa považuje aj domáca ošetrovateľská starostlivosť, pretože o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení presne vymedzuje, v akých zariadeniach sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť a podstupovanie liečby odsúdeným v mieste trvalého bydliska tam jednoznačne nepatrí.

Z uvedeného dôvodu, keď sám odsúdený deklaroval, že sa potrebnej liečbe podrobuje v domácom prostredí, nebolo povinnosťou okresného súdu žiadať ho o doplnenie žiadosti v zmysle veta druhá, ani postupom v zmysle zisťovať, či nemocnica pre obvinených a odsúdených dokáže odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Takýto postup by bol totiž namieste len v tom prípade, ak by uvedená základná podmienka v zmysle bola splnená. Preto okresný súd postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o povolenie odkladu výkonu trestu bez ďalšieho zamietol.

Do pozornosti okresného súdu ale krajský súd dáva skutočnosť, že aj v prípade rozhodnutia výlučne podľa je proti tomuto potrebné pripustiť podanie sťažnosti, aj keď z ustanovenia takáto možnosť explicitne nevyplýva. Ustanovenie , na ktoré nadväzuje ustanovenie , proti ktorému sťažnosť je prípustná, vyslovene neupravuje situáciu, keď odsúdený podá žiadosť o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov napriek tomu, že sa v ústavnej zdravotnej starostlivosti nenachádza, čo je nevyhnutnou podmienkou pre odklad výkonu trestu v zmysle v zmysle tohto ustanovenia. Za danej situácie preto treba postupovať v prospech odsúdeného a sťažnosť pripustiť, a teda bolo povinnosťou krajského súdu ju napriek nesprávnemu poučeniu okresného súdu prejednať.

Len pre úplnosť tiež krajský súd zdôrazňuje, že odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, preto jeho odloženie z iných, ako zdravotných dôvodov vymedzených ust. , neprichádza do úvahy. Aj podľa názoru krajského súdu je tak nevyhnutné, aby odsúdený nastúpil nariadený výkon trestu odňatia slobody, pretože neexistujú žiadne zákonom predpokladané okolnosti, ktoré by mu v nástupe na výkon trestu odňatia slobody bránili.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.