Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Csp-92-2020.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/92/2020
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: R. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., E. L. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a zamestnávateľovi žalobcu: Didaktik, družstvo, IČO: 00 677 710, so sídlom Skalica, Nádražná 2535/33, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 u zamestnávateľa žalobcu: Didaktik, družstvo, IČO: 00 677 710, so sídlom Skalica, Nádražná 2535/33, na úkor žalobcu.
II. Súd ukladá povinnosť zamestnávateľovi žalobcu: Didaktik, družstvo, IČO: 00 677 710, so sídlom Skalica, Nádražná 2535/33, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného uhrádzaných ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011.
III. Súd ukladá žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 21.10.2020 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň navrhol uložiť povinnosť svojmu zamestnávateľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.5.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500,- €. Súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere bola Dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je poskytnutie služby za odplatu 367,49 €. Uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorých sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona (t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnú splatnosť úveru). Z uvedeného dôvodu má žalovaný právo len na vrátenie sumy, ktorú reálne poskytol žalobcovi, t.j. sumu 1.132,51 €, keďže žalovaný pri poskytnutí úveru započítal na sumu úveru poplatok za jeho poskytnutie vo výške 367,49 €. Na základe žiadostí žalovaného na zamestnávateľa žalobcu zo dňa 25.9.2020 sa od mesiaca september 2020 vykonávajú zrážky zo mzdy (iných príjmov) žalobcu v sume 216,95 € mesačne, pričom do mesiaca október 2020 boli uskutočnené v prospech žalovaného zrážky zo mzdy celkovo v sume 433,90 €, pričom žalobca uhradil v prospech žalovaného celkovo sumu 3.839,05 €. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) bola vopred naformulovaná, pričom nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a teda nebola
individuálne dojednaná, na základe ktorej skutočnosti je potrebné predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, keďže v zmysle vyššie uvedeného považuje zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a teda žalovaný nemá právo vykonávať ďalšie zrážky, nakoľko žalobca uhradil celkovo sumu 3.839,05 €, hoci reálne mu žalovaný vyplatil len sumu 1.132,51 €. Z uvedených dôvodov sa žalobca mieni žalobou vo veci samej domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
3. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a písm. d/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
7. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
9. Podľa § 336 ods. 1, ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
10. Podľa § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
11. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona rýchla, i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia, t.j. či uložením povinnosti žalovanému nedôjde k zásahu do jeho vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru, resp. k obmedzeniu alebo znemožneniu jeho podnikania a či uloženie tohto obmedzenia sleduje legitímny cieľ.
12. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
predloženými listinnými dôkazmi (potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o vykonávaní zrážok v prospech žalovaného, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy) preukázal, že zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky z jeho mzdy na základe uplatňovania si tohto práva zo strany žalovaného vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorou je zabezpečená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru je predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a teda neplatnou), resp. že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti, z ktorého dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ako vyplýva z rozsudku C-106/77 Simmenthal a z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
13. Súd konštatuje, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko výkonom práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) môže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (t.j. k vzniku ujmy na právach žalobcu ako spotrebiteľa), aj keď vo veci samej ešte nebolo rozhodnuté. Z návrhu žalobcu totiž vyplýva, že vo veci samej sa mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, v ktorom konaní ako predbežnú otázku bude musieť súd posúdiť platnosť zmluvných podmienok v predmetnej Zmluve o revolvingovom úvere, na základe ktorých si žalovaný titulom dohody o zrážkach zo mzdy od žalobcu uplatnil plnenie. Súd uvádza, že bezodkladnou úpravou pomerov sa neprejudikujú práva a povinností strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, pričom jej obsahom nie je súd v neskoršom konaní viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak.
14. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že u žalobcu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na jeho právach, keďže sú pochybnosti o tom, či Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) predstavuje platné zmluvné dojednanie, resp. či Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a je teda naplnená podmienka v zmysle § 325 ods. 1 CSP odôvodňujúca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca preukázal existenciu dôvodov oprávňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu. Súd zároveň uvádza, že uložením povinnosti zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného, ako ani strane zamestnávateľa žalobcu ako právnických osôb nevznikne neprimeraná ujma.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 prvá veta CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd dodáva, že ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
16. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).