Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-302-2019.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/302/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej W.. Y. W., bytom v Y. Č.. XX, o 1.684,75 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.4.2019 č.k. 7Csp/113/2018-451 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.684,75 eura s prísl. titulom plnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacom povolení prečerpaní na účte.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 710 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1 až 19, § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, 4 zák. č. 129/2010 Z.z., § 40 ods. 4 Obč. zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v danom prípade uplatňoval nárok vo vzťahu k žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte uzavretej dňa 13.3.2014 v súvislosti so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
3. Zo zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní sa vyžaduje písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme medzi stranami sporu, pričom žalobca nepreukázal, že písomná forma bola zachovaná elektronickými prostriedkami s poukazom na § 40 ods. 4 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal tiež na tú skutočnosť, že v zmysle bodu 6/ zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva, že klient vyhlasuje, že pred uzavretím zmluvy prevzal formulár „európske informácie o spotrebiteľskom úvere, týkajúce sa povolených prečerpaní“. Z toho vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní na účte malo dôjsť nie elektronickými prostriedkami tak, ako tvrdí žalobca, ale na pobočke banky, kde bolo nevyhnutné, aby žalovaná podpísala takéto uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní na účte. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by zmluva bola uzavretá písomnou formou, nebolo ani preukázané, že by táto zmluva obsahovala náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
4. Na základe týchto úvah dospel k záveru, že vychádzajúc z ust. § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. absencia zákonných náležitosti spomínanej zmluvy má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalobcovi by tak vznikol nárok na vrátenie debetných prostriedkov bez úrokov a poplatkov vo výške 101.051,35 eur. Žalovaná vykonala úhrady vo výške
101.215,77 eur, čo prevyšuje sumu poskytnutých prostriedkov, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žiadnej ďalšej sumy prevažujúcej poskytnuté finančné prostriedky.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie ničím nepodloženú úvahu z ktorej nevyhnutnej vyplýva, že predmetná zmluva musela byť uzatvorená na pobočke banky, keďže formulár - „európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ bol odovzdaný spotrebiteľovi. Tento formulár je pritom zasielaný klientovi v prípade uzavretia zmluvy elektronickou formou spolu so znením zmluvy, čím je naplnená aj hypotéza predmetného zmluvného dojednania. Skutočnosť, že formulár bol zaslaný spotrebiteľovi neznamená, že zmluva bola uzatvorená na pobočke banky. Uzatvorenie predmetnej zmluvy elektronickou formou nespochybňuje predmetné zmluvné dojednanie, pričom z výpisov z účtov, ktoré žalovaná nespochybnila vyplýva, že povolené prečerpanie jej bolo k účtu poskytnuté presne v rozsahu a v zmysle dojednaní doloženej zmluvy odo dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy. V danom prípade boli dodržané ust. § 40 ods. 4 Obč. zákonníka, daný právny úkon bol uskutočnený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu tohto právneho úkonu. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že súd nerozlišoval dve samostatné zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu, ktorými žalobca odôvodnil svoj nárok. Súd nezohľadnil ani zákonný inštitút prekročenia a jeho osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zák. č. 129/2010 Z.z. Režim nepovoleného debetu na bežnom účte žalovanej sa subsumuje pod právny režim zák. č. 129/2010 Z.z. a to najmä vo vzťahu k žalobcom uplatneným nárokom. Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky zákonné náležitosti. Odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, podporujúcich jeho právnu argumentáciu. Pokiaľ ide o inštitút prekročenia, nárok uplatnený žalobou sa opiera o ust. § 2 písm. f/, § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže nezodpovedal žalobcom nastolené otázky.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázala na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré bolo podľa jej názoru porušené. Poukázala na to, že žalobca sám spôsobil, že povolené prečerpanie pozostávalo z úrokov a poplatkov tým, že žiadal okamžité splatenie čerpaných prostriedkov žalovanou.
8. Žalobca v replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
10. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nezameral dokazovanie na zistenie skutočnosti, relevantných pre rozhodnutie vo veci, preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za predčasné a teda aj nesprávne.
11. Žalobca sa v tomto konaní vo vzťahu k žalovanej domáha zaplatenia 1.684,75 eur s prísl., titulom nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, ale aj titulom nepovoleného debetu.
12. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu len z hľadiska ust. § 10 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý upravuje zmluvný vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Žiadnym spôsobom však nezodpovedal otázku, či nárok žalobcu titulom vzniku nepovoleného debetu tzv. prekročenia, ktorý je upravený v § 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. (je) nie je opodstatnený.
13. Nakoľko súd prvej inštancie neposudzoval nárok uplatnený žalobcom titulom nepovoleného debetu v zmysle príslušných zákonných ustanovení a v tej súvislosti ani nevykonal potrebné dokazovanie, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodol predčasne bez zabezpečenia dostatočného skutkového
základu. Z tohto dôvodu neostávalo odvolaciemu súdu iné, len podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom možnosti uzavretia právneho úkonu písomnou formou aj cestou elektronických prostriedkov je potrebné uviesť, že ust. § 40 ods. 4 Obč. zákonníka pripúšťa možnosť uskutočniť písomný právny úkon aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožnia zachytenie obsahu tohto právneho úkonu a určenie osoby, ktorý právny úkon urobila. V tom prípade ale dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, aby preukázal, že žalovaná s obsahom spomínaného právneho úkonu vyjadrila písomný súhlas.
15. O trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p..
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).