Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/134/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. U., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. U., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky F. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, Ď. XX, právne zast. JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov a otca J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, F. XX, právne zast. Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov v konaní o určenie výživného takto

rozhodol:

I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. zo dňa 08.10.2019 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou vo výške 100,- Eur mesačne a mal. J., sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.05.2020 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é výživné za obdobie od 01.05.2020 do 30.11.2020 na mal. F. vo výške 700,- Eur a na mal. J. vo výške 700,- Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 22.05.2020 domáhala určenia výživného na mal. deti F. a J. s tým, že žiadala určiť výživné po 200,- Eur mesačne od podania návrhu opakovane do budúcna na každé mal. dieťa. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že je oprávnená uplatňovať si daňový bonus a poberať rodinné prídavky.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

4. Mal. deti F. a J. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, sp.zn. zo dňa 08.10.2019. Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu tak, že zveril mal. deti F. a J. do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. Výživné súd neurčil.

5. Matka v máji podala návrh na určenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodňovala tým, že medzi príjmami rodičov je hrubý nepomer a zmena pomerov nastala, pretože v

čase rozvodu, žili v jednej domácnosti, kde otec hradil náklady spojené s bývaním, avšak od apríla 2020 sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala.

6. Matka pri výpovedi uviedla, že situácia od rozvodu sa zmenila. V čase rozvodu bývali v spoločnej domácnosti s otcom, pričom otec platil inkaso a všetky výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Ona prispievala na inkaso až od vyporiadania BSM, teda dva mesiace predtým, čo sa odsťahovala. Situácia sa zmenila v apríli, keď sa odsťahovala a kupovala si dvojizbový byt. 20.000,- Eur použila z peňazí, ktoré jej vyplatil bývalý manžel a 56.000,- Eur brala hypotéku. Hypotéku platí 187,- Eur mesačne + poistenie hypotéky 32,- a 20,- Eur, inkaso 160,- Eur. V byte býva sama s deťmi. Potvrdila, že má priateľa, ale priateľ u nej nebýva a nepodieľa sa na nákladoch. Priateľ dokonca je momentálne druhý mesiac v zahraničí. Pracuje ako manažérka v Panta Rhei, jej príjem je 700,- Eur, o čom predložila doklad. Na otázku súdu, ohľadne daňového bonusu a rodinných prídavkov, uviedla, že netrvá na tomto návrhu, pretože daňový bonus aj rodinné prídavky poberá, takto sa dohodli a s tým problém nie je. Maloleté deti, jeden je štvrták a jeden je druhák na základnej škole. Ak sú nepredvídateľné výdavky, snažia sa, aby ich hradili na polovicu, nehradí ich len otec, hradia ich spoločne. Striedavú starostlivosť uviedla, že meniť určite nechce, deti si zvykli a oni tiež. Matka potvrdila, že otec platil výdavky spojené s nehnuteľnosťou, kde bývali spoločne, až do vyporiadania BSM, teda do februára tohto roka. Matka tvrdí, že sa s otcom dohodli a bola predložená aj otcovi rodičovská dohoda o výživnom pri vyporiadaní BSM. Otec však napokon podpísal len dohodu o vyporiadaní BSM a dohodu o výživnom nepodpísal. Dohoda bola pripravená na 150,- Eur mesačne na každé dieťa, s čím on od začiatku súhlasil, ale potom, keď začal komunikovať s právnikom už s tým nesúhlasil.

7. Otec potvrdil to, že sa pri rozvode dohodli, nekládla si manželka žiadne podmienky, ale potom, keď došlo k vyporiadaniu BSM, tak nastala zlá komunikácia medzi nimi. Z jeho pohľadu, to vyporiadanie malo byť nižšie ako 20.000,- Eur, on to potom navýšil na 20.000,- Eur. Myslel si, že to zahŕňa aj tie veci ohľadne výživného, preto ho prekvapilo, že potom prišiel návrh od právničky. Potvrdil však to, že prvotná dohoda medzi nimi bola po 150,- Eur mesačne na každé dieťa, ale ešte pred tým vyporiadaním a to vyporiadanie BSM to zmenilo. Jeho príjem je stále rovnaký 1.500,- Eur výsluhový dôchodok, 100, - Eur z leteckej amatérskej asociácie, 220,- Eur platí byt + 50,- Eur inkaso a 300,- Eur spláca bratovi pravidelne ako výdavok, pretože si požičal na vyporiadanie BSM práve od neho peniaze.

8. Otec potvrdil, že komunikácia medzi nimi je dobrá, aj čo sa týka hradenia výdavkov a potvrdil aj to, že tieto väčšie výdavky hradia na polovicu. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, myslí si, že to funguje a deti to prijali. Otec tvrdil, že videl parkovať auto priateľa matky pred bytom, pretože majú blízko bývanie. Vie však, že keď tam sú deti, tak tam priateľ nie je. Otec potvrdil aj to, že predtým mal vyživovaciu povinnosť, k dcére Karolíne, platil jej 150,- Eur ako vysokoškoláčke, teraz jej platí po 100,- Eur aj keď skončila vysokú školu, ale chápe, že je to len jeho dobrá vôľa.

9. Napriek tomu, že sa zdalo, že rodičia uzavrú rodičovskú dohodu, po prerušení pojednávania k dohode medzi rodičmi nedošlo. Matka trvala na 250,- eurách na obe deti, otec mal hornú hranicu 200,- Eur na obe deti.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Nestačí úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie, reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

20. Súd pri rozhodovaní musel brať do úvahy tú skutočnosť, že posledné rozhodnutie súdu bolo pred rokom, kedy rodičia pri rozvode sa dohodli o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá doposiaľ medzi rodičmi funguje a dohodli sa aj na tom, že výživné sa neurčuje. Situácia podľa matky sa zmenila a to tým, že už nežijú v spoločnej domácnosti a ona si musela zariadiť osobne život a tým, že sa jej zvýšili výdavky tým, že zobrala hypotéku a spláca vlastné bývanie.

21. Súd nerozumie právnej argumentácii právneho zástupcu otca, ktorý uviedol, že si matka nemusela kupovať byt a mohla za 20.000,- Eur, 4 roky platiť podnájom. Práve takéto konanie by súd považoval za finančnú negramotnosť a prehajdákanie peňazí a nie ich investovanie. Matka po rozvode mala právo začať nový život a súd teda tú ťarchu hypotéky a bytu, v ktorom býva a v ktorom sa realizuje striedavá osobná starostlivosť, berie ako nutný výdavok matky. Taktiež aj tvrdenie právneho zástupcu otca, že priateľ matky býva s ňou a teda sa podieľa na nákladoch spojených s jej bytom, súd považoval za nepreukázané, keďže žiadne dôkazy ohľadnej tejto skutočnosti preukázané neboli. Právny zástupca otca zrejme nerozumie, že vzťahy, ktoré sú začínajúce, nezačínajú hneď spoločným bývaním v jednej domácnosti a že to je posun pri zrelších vzťahoch a teda ak nepredložil o tom právny zástupca dôkaz, súd toto tvrdenie tiež nepovažuje za relevantné. V tejto súvislosti, súd chce poukázať na oboch rodičov, ktorí ako sami potvrdili, po horšej komunikácii v čase vyporiadania BSM, majú medzi sebou v súčasnosti dobrú komunikáciu, že súdu sa javí práve vnášanie konfliktu zo strany tretích osôb ako kontraproduktívne, pretože rodičia boli nastavení na to, aby uzavreli férovú rodičovskú dohodu aj ohľadnej platenia výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Podľa názoru súdu, to bolo znemožnené práve tretími osobami, ktoré sa konania zúčastnili.

22. Zmena pomerov podľa názoru súdu, teda nastala a to zmenou na strane matky, ktorá sa odsťahovala, má odôvodnené výdavky, týkajúce sa jej nehnuteľnosti a ktoré súd považuje za relevantné. V tomto kontexte súd berie aj príjem rodičov ako nerovný, otec má viac ako dvojnásobný príjem, preto súd považoval v kontexte zmeny pomerov na strane matky tieto skutočnosti za relevantné a určil výživné pri striedavej osobnej starostlivosti. Avšak, súd má za to, že nie je dôvod určovať vyššie výživné ako výživné po 100,- Eur mesačne, pretože je tu nariadená striedavá osobná starostlivosť a otec sa podieľa

na denno-denných výdavkoch mal. detí. Výška takejto vyživovacej povinnosti, pri striedavej osobnej starostlivosti, teda neodzrkadľuje výšku, ktorá by bola, ak by boli deti zverené matke, keďže starostlivosť o ne zabezpečujú obaja. Tieto okolnosti súd musí mať na zreteľ a vychádzajúc z vyššieho príjmu otca sa javilo súdu v súčasnej dobe ako relevantné výživné, vo výške 100,- Eur na každé mal. dieťa. Takto určené výživné v kontexte polovici času, ktorý matka trávi s mal. deťmi je férové a v záujme mal. detí.

23. Súd apeluje na oboch rodičov, vidiac ich snahu o vzájomnú komunikáciu, že pri striedavej osobnej starostlivosti je komunikácia práve ich ako rodičov primárne dôležitá, aby si verili a dôverovali natoľko, aby nezaťahovali v budúcnosti do komunikácie ľudí, tretie osoby, ktoré nemajú na zreteli záujem ich mal. detí. Súd videl z komunikácie oboch rodičov, ich vzájomnú prístupnosť a vyzýva ich do budúcnosti, aby pri zmene pomerov hľadali medzi sebou riešenia, ktoré budú v záujme ich mal. detí, pretože ako zrelí a kompetentní rodičia, tak ako sa javili v tomto konaní, vedia sami najlepšie, čo pre ich deti je najlepší záujem.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach.

Podľa (ďalej len „“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).