Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/32/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205, 810 00, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, zastúpenému JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.740,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -160 zo dňa 27.04.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.: ,,I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 562,- Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 162,- Eur od 29.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 04.02.2022 do 23.02.2022, zo sumy 200,- Eur od 24.02.2022 do 23.03.2022, zo sumy 300,- Eur od 24.03.2022 do 25.04.2022 a zo sumy 400,- Eur od 26.04.2022 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 992,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 992,56 Eur od 21.08.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie dlžnej sumy zamieta. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o zaplatenie dlžnej sumy. V. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov. VI. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 09.01.2023 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 400,- eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným počas súdneho konania a tiež nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 162,- eur. Žalobca preto navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 2.178,- eur spolu s príslušenstvom. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s ust. a nasl. (ďalej v texte aj ako „CSP“) súd konanie v časti istiny a úroku z omeškania zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po jej doručení žalovanému. Vo vzťahu k zvyšnému uplatnenému žalobnému nároku súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola 11.08.2017 uzatvorená úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení . Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred

právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Prvoinštančný súd uviedol, že preskúmal predmetnú úverovú zmluvu, či táto vyhovuje náležitostiam tak ako ich určuje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení v o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte ako aj ,,ZoSÚ“). Nedospel k záveru, že by tejto úverovej zmluve chýbala obligatórna náležitosť podľa tohto ustanovenia. Zaoberal sa tým, či veriteľ si splnil svoje zákonné povinnosti podľa ZoSÚ, ktorého účelom je, aby veriteľ vynaložiac aktívne úsilie, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa, a jednak získaných vlastnou činnosťou, napr. z bankového či nebankového registra. Dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani svoje tvrdenie o lustrácii žalovaného v registri NRKI. Dodávateľ tiež nepreukázal, že by žalovaného preveroval v úverovom registri - SOLUS. Z daňového priznania žalovaného vyplýva, že v roku 2016 mal príjem vo výške 16.723,- eur a výdavky vo výške 7.761,17 eura, pričom mal uhradiť daň z príjmu vo výške 980,11 eura. Jeho disponibilný príjem tak bol vo výške 8.961,83 eura, ktorý po rozpočítaní na jednotlivé mesiace roku činil 746,82 eura. Z úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaný je ženatý a má jedno nezaopatrené dieťa, jeho mesačné finančné výdavky (napr. splátky úveru, hypoték, lízingov) činili 150,- eur a iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) činili 20,- eur. O tom, že by tieto údaje boli veriteľom preverené, neboli predložené žiadne doklady. Okrem toho podľa názoru súdu prvej inštancie je nereálne, aby náklady žalovaného na bývanie činili iba 20,- eur mesačne. Uviedol, že celkový súčet súm životného minima pre žalobcu, jeho manželku a ich dieťa v čase uzavretia zmluvy činil spolu 429,07 eura. Po odpočítaní životného minima (429,07 eura) a nákladov od príjmu dlžníka (746,82 eura) tak výsledná suma činí 147,75 eura, ktorá síce prevyšuje výšku mesačnej splátky úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu o 30,67 eura, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zo strany veriteľa nedošlo k overeniu reálnych výdavkov žalovaného na zabezpečenie základných životných potrieb, ako aj iných jeho úverových záväzkov, mal súd prvej inštancie za to, že veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho v zmysle ZoSÚ jednak nemôže vyžadovať od spotrebiteľa (žalovaného) jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto vyhovel žalobe žalovaného podľa ust. ZoSÚ. Vzhľadom na to, že konštatoval bezúročnosť a bezpolatkovosť úveru, nezaoberal sa už otázkou, či je výška úrokovej sadzby úveru v rozpore s dobrými mravmi. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovanému bol v súvislosti s úverovou zmluvou poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, z ktorého zaplatil sumu 4.007,44 eura, pričom úver mal splácať v mesačných splátkach vždy k 20. dňu každého mesiaca počnúc mesiacom september 2017 do 20.08.2022. Po započítaní uhradenej sumy vo výške 4.007,44 eura na istinu jednotlivých splátok podľa splátkového kalendára z 11.08.2017 tvoriaceho súčasť zmluvy je zrejmé, že žalovaný uhradil v plnej výške 50 splátok a časť 51. splátky splatnej dňa 20.11.2021. Zostatok dlžnej sumy tak v tomto prípade činí 992,56 eura. Súd prvej inštancie sa na záver svojho rozhodnutia zaoberal aj prípadným premlčaním nároku žalobcu. Konštatoval, že čo sa týka jednotlivých splátok, tieto sa premlčujú samostatne ( veta prvá). Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 27.03.2022, zostatok nesplatnej istiny úveru nie je premlčaný.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a a . Žalovaný zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia sumy vo výške 400,- eur, čo možno považovať za jeho neúspech. Žalobca mal v konaní o zaplatenie dlžnej sumy v pomere priznanej sumy (992,56) spolu so zavinením žalovaného pri čiastočnom zastavení konania (400,- eur) k pôvodne žalovanej sume (2.740,- eur) úspech v rozsahu 50,82 %. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva. Žalovaný bol úspešný v prípade žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovi úveru, a preto mu súd v tejto časti konania priznal plnú náhradu trov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , a . Žalovaný sa nestotožnil so skutkovým a právnym záverom prvoinštančného súdu, čo do posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a považuje ho za nesprávny. Namietal, že súd prvej inštancie sa dôkladne nezaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (Intrum Slovakia, s.r.o.) skrz posúdenie, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z úveru, t.j. či bol dodržaný postup v zmysle zákona

č. o bankách. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval porušenie povinnosti dodávateľa z dôvodu neskúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, tak táto samotná skutočnosť spôsobuje zákonný následok v podobe nemožnosti jednorazového zosplatnenia úveru v zmysle ZoSÚ. Taktiež žalovaný namietal, že z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nie je bezpochyby preukázané, či a kedy došlo k postúpeniu pohľadávky. Poukázal na to, že spolu s návrhom na zmenu žalobcu doručenému súdu v priebehu konania zo strany pôvodného žalobcu bola predložená listina označená ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.09.2022, v ktorej však je uvedené postúpenie pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXX. Predmetom konania je však pohľadávka zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň žalobca nepredložil samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej by bolo jasne špecifikované, aká konkrétna pohľadávka, z akej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k akému dňu sa postupuje. Zároveň zo strany žalobcu nebolo nijako preukázané doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému (predložený bol iba Dodatok č. 5 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok a Žiadosť o postúpenie a prevod). Taktiež žalovaný zastáva názor, že dôležité písomnosti (ktorou je nepochybne aj oznámenie o postúpení pohľadávky) je potrebné zasielať s doručenkou, aby ich doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať aj s poukazom na moment postúpenia pohľadávky. V takomto prípade predstavuje postúpenie pohľadávky iba v priebehu konania vyfabulovanú a ničím nepreukázanú skutočnosť, t.j. či k nemu reálne došlo a ak áno, či postúpenie bolo naozaj realizované po termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere tak podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálneho postúpenia pohľadávky, keďže nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2017. Podľa názoru žalovaného tak nedošlo ani k jednej skutočnosti pre platné postúpenie pohľadávky, a to ani k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru (platnému zosplatneniu bráni ZoSÚ), ako ani k platnému postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2017. Zo strany súdu prvej inštancie však žalovaný nedostal žiadnu odpoveď, akým spôsobom skúmal postúpenie pohľadávky na žalobcu a jeho aktívnu vecnú legitimáciu. V odseku 5. odôvodnenia iba stroho konštatuje postúpenie pohľadávky. V tomto smere je napadnutý rozsudok arbitrárny. Podľa názoru žalovaného keďže k platnému zosplatneniu úveru v zmysle ZoSÚ nedošlo a nie je preukázané reálne postúpenie pohľadávky, súčasným žalobcom v konaní o zaplatenie je subjekt, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky nerešpektujúc o bankách. Žalovaný dodal, že za situácie, že odvolací súd posúdi žalobcu ako aktívne vecne legitimovaný subjekt, žalovaný zotrváva na námietke premlčania. V zmysle uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (II. a IV. výrok) zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému v časti konania o zaplatenie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalobca stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a považoval ho za vecne správny. Podľa žalobcu bolo v spore preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom a princípmi spravodlivosti bol žalovaný zaviazaný súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie 992,56 eura s príslušenstvom vyhovel, ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách konania. Keďže ostatné výroky rozsudku

neboli odvolaním nenapadnuté, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. V zmysle § 92 ods. 8 ZoB môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, a predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

11. Jednou z odvolacích námietok (vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania žalovaného) je, že súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď, akým spôsobom skúmal postúpenie pohľadávky na žalobcu a jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

12. Nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným bola dňa 11.08.2017 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur. Oznámením zo dňa 23.08.2019 (č.l. 29 spisu) Všeobecná úverová banka a.s.; skrátený názov VÚB a.s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s Všeobecnou úverovou bankou a.s.; skrátený názov VÚB a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť úveru k tomuto dňu z dôvodu neuhradenia dlžných splátok žalovaným v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke zo dňa 27.06.2019 (č.l. 28 spisu).

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2017 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.

14. Ako správne namietal žalovaný v podanom odvolaní, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podrobnejšie zaoberal, keď len bez ďalšieho skonštatoval, že v priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX na žalobcu, a o tejto zmene rozhodol uznesením č.k. -139 zo dňa 10.10.2022. Súd prvej inštancie sa nezaoberal postupnosťou prechodu, resp. prevodu pohľadávky z pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a. s. na pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka a.s.; skrátený názov VÚB a.s. a následne platnosťou postúpenia pohľadávky na aktuálneho žalobcu Intrum Slovakia, a.s. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok k 16.09.2022. Podľa prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ( č.l. 119 spisu) je identifikátor Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2017 č. XXXXXXX a číslo tejto zmluvy XXXXXXXXXX. V rámci tejto prílohy je tak identifikovaná pohľadávka, na ktorú sa vzťahuje Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok v znení Dodatku č. 5 (č.l. 123 až 125 a potom č.l. 127 až 129 spisu).

15. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

17. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je pritom imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie bol povinný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s otázkou existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore náležite vysporiadať.

18. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu (ktorým bola banka) a žalovaným. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní ku dňu 20.03.2020 postúpená spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s.; skrátený názov VÚB a.s. (ako právnym nástupcom zaniknutej spol. Consumer Finance Holding, a.s.) na žalobcu, Intrum Slovakia s.r.o.

19. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru a zároveň k strate práva veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského záveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ z dôvodu, že žalobca, resp. jeho právny predchodca porušil svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na ust. § 92 ods. 8 ZoB, v zmysle ktorého spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak nie sú splnené, postúpenie je neplatné pre rozpor s ust. , a žalobcovi potom chyba aktívna vecná legitimácia v spore.

21. V tomto prípade absencia právneho posúdenia nadobudnutia práva žalobcu spôsobila, že odvolací súd vzhľadom na okolnosti tohto spotrebiteľského sporu posúdil odvolanie žalovaného ako opodstatnené. Preto odvolací súd nemohol inak, než konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Uvedené porušenie spočívalo v nedostatočnom preskúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

22. Na záver ešte odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ dospel k záveru o nepremlčaní zvyšných neuhradených splátok podľa prvej vety . Správne súd prvej inštancie konštatoval, že započítaním uhradenej sumy vo výške 4.007,44 eura na istinu jednotlivých splátok podľa splátkového kalendára z 11.08.2017 tvoriaceho súčasť zmluvy žalovaný uhradil v plnej výške 50 splátok a časť 51. splátky splatnej dňa 20.11.2021. Jednotlivé premlčacie doby zvyšnej časti 51. splátky a zvyšných 9 splátok (52 až 60) začali plynúť od dní ich zročnosti postupne od

20.11.2021, a keďže žaloba bola podaná 28.03.2022, ani jedna z týchto nezaplatených splátok nebola premlčaná v trojročnej premlčacej dobe.

23. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a vo výroku IV. o trovách konania podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný ( ).

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok a aktívnou legitimáciou žalobcu vo vyššie uvedených intenciách v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB vzhľadom na už prijatý právny názor o strate práve žalobcu ako veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského záveru podľa ZoSÚ. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

25. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).