Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobkyne: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom ulica J. X/X, XXX XX V., F., s prechodným pobytom na území SR: G. O. X, XXX XX K. K., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, korešpondenčná adresa: G. E. XX, XXX XX K. K., IČO: 50 601 881, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-205-003/2019-SK zo dňa 27. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej aj „orgán verejnej správy 1. stupňa") rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB5-1688-015/2019-PP zo dňa 30.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") z dôvodov podľa zamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, podanú dňa 27. 03. 2019 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, pretože obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. V konaní, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo, orgán verejnej správy 1. stupňa zo spisového materiálu evidovaného v súvislosti s pobytom žalobkyne zistil, že prechodný pobyt na účel podnikania jej bol udelený dňa 03. 05. 2017 s platnosťou do 17. 04. 2019. Žalobkyňa pri udeľovaní pobytu preukazovala účel pobytu výpisom z obchodného registra okresného súdu k obchodnej spoločnosti T. L. s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX K. K., IČO: XX XXX XXX, v ktorom bola zapísaná ako konateľ a spoločník. Ako podporný doklad predložila podnikateľský zámer spoločnosti T. L. s.r.o., v zmysle ktorého predmetom podnikania spoločnosti mala byť prevádzka súkromnej materskej školy a výchovnovzdelávacia činnosť a ktorý predpokladal vytvorenie štyroch pracovných pozícií. Orgán verejnej správy 1. stupňa vlastným šetrením zistil, že predmety podnikateľskej činnosti spoločnosti T. L. s.r.o. svojím charakterom nesúvisia s prevádzkovaním školských či predškolských zariadení, pričom pôvodne predložený podnikateľský zámer nebol ani čiastočne naplnený a nebolo vytvorené ani žiadne pracovné miesto. Preto pristúpil k posudzovaniu prínosu reálne vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo a verejný záujem Slovenskej republiky. Za týmto účelom si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva SR"), Mestského úradu Banská Bystrica a Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „Úrad BBSK"), či podnikateľská činnosť žalobkyne je vo verejnom záujme a je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Orgán

verejnej správy 1. stupňa po vyhodnotení žiadosti, obsahu vyjadrení predložených žalobkyňou, ako aj podkladov získaných vlastnou služobnou činnosťou dospel k záveru, že doterajšia podnikateľská činnosť spoločnosti T. L. s.r.o. nepredstavuje prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a teda obnovenie prechodného pobytu žalobkyne na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, pričom toto rozhodnutie nezasahuje do súkromného a rodinného života žalobkyne, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava iba sporadicky, je slobodná a bezdetná.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-205-003/2019-SK zo dňa 27.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že orgán verejnej správy 1. stupňa vykonal dôkladné šetrenie pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pred vydaním rozhodnutia umožnil žalobkyni vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Žalovaný k námietke žalobkyne vzťahujúcej sa na nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o jej žiadosti zrekapituloval z časového hľadiska priebeh administratívneho konania a uzavrel, že k prieťahom v konaní nedošlo. Zdôraznil, že nie je možné, aby orgán verejnej správy 1. stupňa posudzoval hospodársky prínos podnikateľskej činnosti žalobkyne, nakoľko mu táto právomoc neprináleží. Ministerstvo hospodárstva SR je jediným kompetentným štátnym orgánom, ktorý je zákonmi a legislatívou Slovenska oprávnený v daných veciach rozhodovať a posudzovať, ktoré podnikateľské činnosti budú v budúcnosti prínosom pre hospodárstvo Slovenska, resp. ktoré sú zároveň vo verejnom záujme Slovenska. Žalovaný súhlasil so záverom orgánu verejnej správy 1. stupňa v tom, že podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorej prioritou je okrem iných podružných činností údajné prenajímanie 2 nehnuteľností, ktorých vlastníkom je spoločnosť T. L. s.r.o., nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenska a z hľadiska verejného záujmu je taktiež zanedbateľná. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o žiadostiach o pobyt nie je možné za každým očakávať totožný verdikt správneho orgánu, nakoľko pri rozhodovaní je nutné posudzovať podanú žiadosť vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcimi pobytmi toho ktorého žiadateľa na území Slovenska. Žalovaný mal za to, že necelé dva roky, počas ktorých sa žalobkyňa sporadicky zdržiavala na území Slovenska, nemožno považovať za zásadný čas pre vytvorenie si silných väzieb či už súkromných alebo kultúrnych, ktoré by boli dôvodom na ich uprednostnenie pred verejných záujmom Slovenska. Obzvlášť ak bolo zistené, že žalobkyňa sa podľa odtlačkov priechodových pečiatok nachádzajúcich sa v jej cestovnom doklade, zdržiavala na území Slovenska menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Slobodné rozhodnutie žalobkyne investovať svoje finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky spoločnosti T. L. s.r.o., ktorej je konateľkou, do dvoch nehnuteľností na území mesta K. K., nemožno považovať za vedenie súkromného a rodinného života na území Slovenska v takej miere, ktorá by prevyšovala verejný záujem štátu. V danom prípade preto nemožno povýšiť osobný záujem žalobkyne nad verejný záujem celej spoločnosti.

3. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa, zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady v administratívnom konaní spočívajúce v postupe žalovaného a v prieťahoch v konaní, a preto že žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jej tvrdení a ňou predložených dôkazov a pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so (najmä s ustanovením , , ) ako aj o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Namietala aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady konania. Správne orgány nepostupovali v zmysle základnej zásady správneho konania obsiahnutej v ustanovení Správneho poriadku, a to rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezákonné a zistenie skutkového stavu nie je dostatočné pre posúdenie veci. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jej tvrdení a priamočiaro razil cestu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobkyňa nepovažovala za súladné s ustanovením Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobkyňa sa nestotožnila s vyjadrením žalovaného, že neboli z jej strany splnené podmienky pre udelenie, respektíve obnovenie

prechodného pobytu. Podľa jej názoru ustanovenie priamo nadväzuje na ustanovenie tohto zákona a uplatňuje sa len v prípade, ak nie je splnená zákonná podmienka preukázania zisku za predchádzajúce zdaňovanie obdobie v zmysle ustanovenia zákona.

5. Žalobkyňa uviedla, že k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania priložila všetky požadované prílohy a splnila všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu, aj podmienku zisku spoločnosti po zdanení. Orgán verejnej správy 1. stupňa bez náležitého odôvodnenia a pri splnení všetkých zákonných podmienok zo strany žalobkyne pre obnovenie prechodného pobytu, zaslal podklady v rozpore s ustanovením na posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti na Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo vágne stanovisko, bez udania posudzovaných dôkazov a kritérií, k čomu sa nemohla žalobkyňa objektívne vyjadriť a posúdilo podnikateľskú činnosť žalobkyne bez prínosu pre hospodárstvo SR, hoci spoločnosť T. L. s.r.o. investovala do majetku na území SR, zaplatila dane a poplatky, podniká na území SR. Žalobkyňa sa na výzvu orgánu verejnej správy 1. stupňa vyjadrila a uviedla všetky rozhodné skutočnosti, oprela svoje tvrdenia o judikatúru súdov SR, ktoré podľa názoru žalobkyne orgán verejnej správy 1. stupňa nezobral do úvahy a vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania z dôvodu, že obnovenie nie je vo verejnom záujme. Z dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podala žalobkyňa odvolanie, ktoré odôvodnila uvedenými skutočnosťami.

6. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia , Správneho poriadku a . Odcitovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 11. 1996, podľa ktorého ak správny orgán posúdil vec po právnej stránke nesprávne, odôvodňuje to zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa a sp. zn. zo dňa 24. 02. 2012, podľa ktorého verejným záujmom je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28. 03. 2019.

7. Žalobkyňa namietala, že orgán verejnej správy 1. stupňa presunul svoju zákonnú povinnosť posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v zmysle ustanovenia a na Ministerstvo hospodárstva SR a tým delegoval v rozpore so a judikatúrou svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na príslušné ministerstvo. Vyžiadanie účtovných dokladov spoločnosti zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa pre ich zaslanie na posúdenie Ministerstvu hospodárstva SR pri splnení zákonných podmienok dosiahnutia zisku je v rozpore so a ich zaslanie by malo byť náležite odôvodnené, čo podľa jej názoru v tomto prípade nebolo. Správny orgán si môže vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva SR len v tom prípade, ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny, nedosiahla požadovaný zisk v predchádzajúcom zdaňovacom období, čo nebol jej prípad. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018, v zmysle ktorého: „Pri výklade oprávnení štátnych orgánov, medzi ktoré orgány policajného zboru bezpochyby patria, je potrebné dôsledne zohľadniť SR, z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania týchto orgánov. Neprimerane extenzívny výklad práva, umožňujúci uplatnenie oprávnení štátneho orgánu nad rozsah a spôsob, ktorý ustanovil zákon, neprichádza v úvahu. Úlohou orgánov verejnej správy (štátnych orgánov) v rámci uskutočňovania rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy je uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nie vytváranie, resp. dotváranie práva, hranice ktorého boli neprimerane extenzívnym výkladom žalovaného presiahnuté."

8. Ďalej žalobkyňa namietala nesplnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď postupom orgánu verejnej správy 1. stupňa jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, nakoľko výzva orgánu verejnej správy 1. stupňa neobsahovala všetky rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa mala žalobkyňa vyjadriť a ktoré bral tento orgán do úvahy, konkrétne jeho pochybnosti o dodržiavaní podnikateľského zámeru a lehotu zdržiavania sa žalobkyne na území SR. Žalobkyňa uviedla, že prichádzala na územie Slovenskej republiky cez poľské hranice, kde kontrola na hranici nezvykne dávať

pečiatky do pasu, pričom táto skutočnosť je správnym orgánom všeobecne známa. Mala zdravotné problémy, ktoré jej neumožňovali cestovať. Lekár jej odporučil v stanovenom období pozorovanie, neodporučil leteckú prepravu a dlhodobé cestovanie a odporučil vylúčiť fyzické aktivity. Zdravotný stav sa zhoršoval v období od 05.05.2018 do 17.09.2018, od 08.02.2019 do 10.03.2019, od 29.08.2019 do 15.10.2019 a od 28.11.2019 do 24.12.2019, čo preukazuje priložené lekárske potvrdenie s prekladom do slovenského jazyka.

9. Žalobkyňa namietala, že podnikateľský zámer nemá právne záväzný charakter a jeho dodržiavanie nie je ani právne vynútiteľné. Ak by zákonodarca žiadal jeho striktné dodržiavanie, uviedol by to v ako jednu z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Slovenská republika je založená na princípoch trhovej ekonomiky a slobody podnikania. V prípade, ak má spoločnosť viacero činností zapísaných v predmete podnikania, je len vecou spoločnosti a spoločníkov akou činnosťou sa bude zaoberať a akú činnosť bude rozvíjať. Žalovaný nie je oprávnený posudzovať súkromnoprávne obchodné vzťahy a toto oprávnenie mu nevyplýva ani zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Správne orgány v zmysle judikatúry nemôžu uplatňovať výklad práva nad zákonom ustanovený rozsah. Žalobkyňa uviedla, že spolu s bratom vysvetlila zámery a záujem v mene spoločnosti investovať do pozemku oproti supermarketu L. na K., kde boli začaté aj rokovania so spoločnosťou IKM, ktorá je vlastníkom pozemkov. Tu bol záujem postaviť materskú škôlku. Cena však bola vysoká a bol problém s postavením štvorpodlažnej budovy, a tak sa nakoniec spoločníci, žalobkyňa a brat, rozhodli investovať finančné prostriedky do nehnuteľností. Spoločnosť T. L. s.r.o. je mladá a pôsobí na trhu len niečo cez 3 roky, preto je neobjektívnou požiadavkou zo strany žalovaného vyžadovať, aby spoločnosť hneď pri svojom vzniku zamestnávala ľudí. Spoločnosť investovala do nehnuteľností, vlastných bytov, ktoré tiež prenajíma, z čoho má príjmy, a kde má zriadené aj svoje sídlo. Spoločnosť T. L. s.r.o. má okrem zmluvy o účtovníctve uzavretých niekoľko zmlúv na spoluprácu so slovenskými spoločnosťami zaoberajúcimi sa výstavbou, predajom a prenájmom nehnuteľností. Žalobkyňa naďalej rozvíja podnikateľskú činnosť a vstupuje do ďalších projektov a investícií.

10. Žalobkyňa namietala, že jej právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia porušilo aj Ministerstvo hospodárstva SR svojím stanoviskom, kde len uviedlo, že rozhodlo na základe vnútorných kritérií (účastník konania kritériá nepozná a nemôže zaujať účinnú obranu). Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR by nemalo byť brané do úvahy vzhľadom na jeho vágnosť a postup samotného ministerstva, ktoré si žiadalo predloženie ďalších určených dokumentov pre svoje rozhodnutie, ktoré neboli doložené, a napriek tomu vydalo nesúhlasné stanovisko bez podkladov, o ktorých tvrdilo, že sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa vyjadrila pochybnosti o hodnovernosti záveru obsiahnutého v stanovisku Ministerstvo hospodárstva SR zo dňa 28.08.2019 a považovala za zarážajúce, že napriek absencii kľúčových podkladov pre vydanie súhlasného resp. nesúhlasného stanoviska, Ministerstvo hospodárstva SR v závere zaujalo postoj, že podnikateľská činnosť žalobkyne nie je prínosom.

11. Žalobkyňa považovala aj stanovisko Úradu BBSK za vágne a neobsahujúce informáciu, či podnikateľská činnosť žalobkyne je prínosom pre BBSK. Tento záver nebol obsiahnutý v stanovisku zo strany BBSK, z čoho vyplýva, že nie je možné na takýto záver prihliadať zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, keďže v ňom nie je vyjadrené jednoznačné konštatovanie prínosu, respektíve nie prínosu.

12. Žalobkyňa namietala, že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa sa odchýlili od svojej rozhodovacej praxe v rovnakých a obdobných prípadoch, čím bola porušená zásada uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Uviedla, že na území Slovenskej republiky podniká so svojim bratom v spoločnosti T. L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX vzniknutej dňa 16.02.2016. Obaja sú spoločníkmi a konateľmi v spoločnosti a žalobkyňa bola vymenovaná za konateľa s účinnosťou od 03.05.2017. Na území SR mal už obnovený prechodný pobyt na účel podnikania jej brat pri posudzovaní zdaňovacieho obdobia za rok 2017, kde spoločnosť T. L. s.r.o. dosiahla zisk pred zdanením vo výške 13.107,00 Eur, čo je menej ako v roku 2018, kedy to bolo 15.902,00 Eur, t.j. v danom prípade sa jedná o obdobný prípad.

13. Žalobkyňa namietala prieťahy v konaní, nakoľko si podala žiadosť o obnovenie prechodného pobytu dňa 27.03.2019 a správne orgány pri splnení všetkých zákonných podmienok na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania rozhodli až o 9 mesiacov. K prieťahom v konaní došlo aj v dôsledku toho, že orgán verejnej správy 1. stupňa si bez náležitého odôvodnenia vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti T. L. s.r.o. pre hospodárske

záujmy Slovenskej republiky. Konanie žalovaného je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právom rozhodnúť v primeranej lehote.

14. Žalobkyňa namietala, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa povýšili verejný záujem nad jej súkromný záujem, keď nezohľadnili, že si na území Slovenskej republiky vytvorila pevné sociálne a kultúrne väzby a Slovensko, kam sa presťahovala, sa stalo centrom jej podnikateľských, kultúrnych a spoločenských záujmov, kde si rozvíja ďalšie aktivity a učí sa slovenský jazyk. Orgán verejnej správy 1. stupňa vôbec nezobral do úvahy dĺžku jej doterajšieho pobytu na území SR, jej finančné zázemie, jej väzby na územie SR, jej súkromný a rodinný život, skutočnosť, že sa presťahovala na územie SR, rozvíja si tu ďalšie aktivity, učí sa postupne slovenský jazyk a cudzie zvyky a kultúru. Takýmto postupom podľa žalobkyne došlo k porušeniu jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Podľa názoru žalovaného splnenie podmienok podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nemožno automaticky považovať za splnenie podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Je nutné rozlišovať medzi predložením všetkých náležitostí podania ustanovených v (resp. splnením podmienok podania) a splnením podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Zásadnou podmienkou na obnovenie prechodného pobytu je skutočnosť, že nie je naplnený žiadny z dôvodov na zamietnutie žiadosti v zmysle ustanovenia . V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.10.2018, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zamietnutá z dôvodu, že podnikateľská činnosť nie je vo verejnom záujme a zdôraznil, že pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme nestačí spĺňať len kritériá dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebný prínos pre hospodárstvo v kontexte napr. vytvorenia pracovných miest, obchodovanie v rámci územia Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, vytvorenie hodnôt ktoré sú prínosom pre štát - verejný záujem a pod. a to je úlohou správneho orgánu vyhodnotiť.

16. Žalovaný uviedol, že podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, postupuje podľa citovaného zákona, t.j. prihliada na hospodárske záujmy Slovenska, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenska. Z dikcie jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v ustanovení striktne ukladá policajnému útvaru, v tomto prípade orgánu verejnej správy 1. stupňa, zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu (v prípade žalobkyne podľa ), ak boli naplnené dôvody uvedené v ustanovení citovaného zákona. K námietke žalobkyne, že orgán verejnej správy 1. stupňa neodôvodnil dostatočným spôsobom zaslanie žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR na posúdenie prínosu jej podnikateľskej činnosti, žalovaný uviedol, že ustanovenie ukladá policajnému útvaru vyžiadať, ako jeden z podporných dokumentov potrebných na rozhodovanie o žiadosti na pobyt, stanovisko z Ministerstva hospodárstva SR, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva je jediným kompetentným štátnym orgánom, ktorý je zákonmi a legislatívou Slovenskej republiky oprávnený v daných veciach rozhodovať a posudzovať, ktoré podnikateľské činnosti sú prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, resp. ktoré sú zároveň vo verejnom záujme Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.06.2017, v ktorom bolo uvedené, že stanovisko vydané Ministerstvom hospodárstva SR konštatujúce, že podnikateľská činnosť cudzinca nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky je nespochybniteľné, nakoľko bolo vydané kompetentným ústredným orgánom štátnej správy a že ukladá správnemu orgánu prihliadať okrem iného na hospodársky prínos podnikateľskej činnosti žiadateľov o pobyt.

17. Žalovaný mal za to, že orgán verejnej správy 1. stupňa v súlade s § 34 ods. 1 a § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonal dôkladné šetrenie za účelom získania dostatočných dôkazov, predovšetkým v oblasti predmetu podnikateľskej činnosti žalobkyne a prínosu jej podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nesúhlasné stanovisko (resp. akékoľvek vydané stanovisko) Ministerstva hospodárstva SR napriek námietkam

žalobkyne, ktoré uvádzala v odvolaní, žalovaný nemal vo svojej kompetencii spochybňovať. Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je relevantným podkladom, preto orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj naň, avšak zároveň zadovážil ďalší podporný dôkaz, na základe ktorého bolo možné posúdiť aj to, či podnikateľská činnosť žalobkyne je vo verejnom záujme, a to stanovisko Úradu BBSK, z ktorého vyplynulo, že z hľadiska napĺňania priorít rozvoja kraja v nadväznosti na schválené rozvojové dokumenty Banskobystrického samosprávneho kraja po posúdení podnikateľských činností žalobkyne, ktoré má zapísané v obchodnom registri, nemožno tieto zaradiť medzi ním podporované aktivity.

18. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný spolu s orgánom verejnej správy 1. stupňa rozhodol o jej žiadosti až po deviatich mesiacoch, žalovaný zrekapituloval z časového hľadiska priebeh administratívneho konania a zdôraznil, že v zmysle ustanovenia počas prerušenia konania lehota pre správny orgán v tomto čase neplynie. Skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30.09.2019, teda ešte pred uplynutím lehoty, ktorá bola v súlade s nadriadeným orgánom (žalovaným) predĺžená do 06.10.2019. Odvolanie žalobkyne bolo na orgán verejnej správy 1. stupňa doručené dňa 06.11.2019 a žalovanému bolo spolu s celým spisovým materiálom doručené dňa 04.12.2019. Žalovaný vo veci rozhodol dňa 27.12.2019, čiže v lehote 23 dní, pričom na rozhodovanie mal Správnym poriadkom stanovenú lehotu 30 dní, v závažných prípadoch dokonca 60 dní.

19. K námietke žalobkyne ohľadom nedodržania pravidiel konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že každý jeden prípad, o ktorom rozhoduje, je špecifický, vychádza z rôznych okolností, rôznych dôkazov a skutkových zistení, nehovoriac o aplikácii rôznych ustanovení zákonov toho ktorého prípadu, ktoré sa práve naň vzťahujú. Pri rozhodovaní o žiadostiach o pobyt nie je možné zakaždým očakávať totožný verdikt správneho orgánu, nakoľko pri rozhodovaní je nutné posudzovať podanú žiadosť vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcimi pobytmi toho ktorého žiadateľa na území Slovenskej republiky.

20. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne bolo preukázané, že jej podnikateľská činnosť nie je vo verejnom záujme, pretože sama žalobkyňa konala tak, že tento verejný záujem nenaplnila. Jej zámerom nebol prínos pre spoločnosť a jej podnikateľská činnosť v prospech občanov, tak ako sa snažila pri udeľovaní pobytu na území Slovenskej republiky účelovo preukázať. Pri udeľovaní prvého pobytu na území Slovenskej republiky predložila žalobkyňa podnikateľský zámer, podľa ktorého bolo cieľom žalobkyne ako podnikateľa vytvorenie súkromnej materskej škôlky T. L., s.r.o. s celkovou kapacitou 24 detí, čo by bolo prínosom pre mesto K. K., nakoľko škôlok v okrese bolo v tom čase nedostatok a zároveň vytvorenie štyroch pracovných miest pre zamestnancov bolo vo verejnom aj hospodárskom záujme Slovenskej republiky. Žalobkyňa ani čiastočne nenaplnila svoj podnikateľský zámer, svoje podnikateľské aktivity do budúcna nepodložila žiadnym dôkazom, ani nepreukázala vytvorenie nových pracovných miest tak, ako to mala v úmysle pri udelení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

21. K námietke žalobkyne ohľadom výzvy orgánu verejnej správy 1. stupňa v súvislosti s časom pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky a jej častým cestovaním cez O., kde jej príslušné orgány údajne neodtlačili do pasu pečiatky, žalovaný uviedol, že práve podľa odtlačkov priechodových pečiatok nachádzajúcich sa v jej cestovnom pase bolo zistené a zároveň tým preukázané, že žalobkyňa sa v čase od účinnosti novely , t.j. od 01.05.2018 do 31.12.2018 zdržiavala na území Slovenska menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu (išlo iba o 37 dní pobytu na území Slovenskej republiky v roku 2018). Takýmto konaním by došlo zo strany žalobkyne k naplneniu dôvodov na zrušenie jej prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, podľa ustanovenia v spojení s . Pri prekračovaní vonkajších hraníc dbajú policajné a colné orgány na zvýšenú hraničnú a colnú kontrolu a je ich povinnosťou odtlačky pečiatok do cestovných dokladov cudzincov aj občanov Slovenskej republiky dávať v súlade s čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice. Nie je možné, aby sa práve v prípade žalobkyne stalo, že túto povinnosť opomenuli zrazu viacerí kompetentní pracovníci pôsobiaci na hraničných priechodoch a to ešte v rôznom čase a období. Žalovaný zastával názor, že žalobkyňa sa snaží odpútať pozornosť od toho, že preukázateľne necestovala na územie Slovenskej republiky, okrem dní, ktoré má v cestovnom doklade vyznačené a zároveň, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiavala, tak ako stanovuje . Podľa žalovaného žalobkyňa

bezproblémovo podniká aj z F., čo dostatočne preukazuje aj lekárske potvrdenie, ktoré doložila samotná žalobkyňa k správnej žalobe, ktorým sa snažila vyvrátiť porušenie ustanovenia .

22. Žalovaný skonštatoval, že práva žalobkyne na jej súkromný a rodinný život v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neboli popierané. Zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo preukázané, že žalobkyňa sa spolu so svojím bratom zdržiavala na území Slovenskej republiky sporadicky, väčšinu času trávila v domovskej krajine, odkiaľ sa podieľala na chode svojej spoločnosti. Žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby a nie je po stránke súkromného života ničím viazaná práve na Slovenskú republiku, keďže je slobodná, bezdetná, a celá jej rodina vrátane rodičov žije v domovskom štáte - na F.. Žalovaný poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa mala teda reálne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť na našom území, a tým aj napĺňať účel pobytu. Ako však bolo zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa zistené a preukázané, žalobkyňa ako podnikateľ podniká väčšiu časť povoleného pobytu mimo územia Slovenskej republiky, podieľa sa na chode svojej spoločnosti na F., preto nie je nevyhnutné ani logické, aby mala povolený pobyt na území Slovenskej republiky, keďže sa preukázateľne zdržiava väčšinu času na území iných štátov, z územia ktorých realizuje svoje podnikateľské aktivity, a to predovšetkým v jej domovskej krajine. Žalovaný mal za to, že zamietnutím žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nezaniklo žalobkyni právo podnikať, pričom negarantuje právo cudzincom, teda ani žalobkyni, na pobyt v spojitosti s jej podnikaním na území Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade nemožno povýšiť osobný záujem žalobkyne nad verejný záujem celej spoločnosti.

23. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami vo vyjadrení žalovaného a pridržiava sa svojich tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, pričom argumentovala obdobne ako v podanej správnej žalobe.

24. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej trvá na svojom napadnutom rozhodnutí aj svojom vyjadrení k správnej žalobe. Ďalej argumentoval obdobne ako v predchádzajúcom vyjadrení.

25. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „") verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa dňa 18.11.2020, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle . Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2020.

26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

27. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa ; prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.

30. Podľa ; účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

31. Podľa ; policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.

32. Podľa ; žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň platnosti prechodného pobytu. Žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podľa podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr 30 dní pred skončením platnosti udeleného prechodného pobytu. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa , ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, môže podať žiadosť štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

33. Podľa ; štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa .

34. Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

35. Podľa , prvá časť vety pred bodkočiarkou; policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

36. Podľa ; policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených v .

37. Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

38. Podľa ; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

39. Podľa prvá veta ; policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní.

40. Podľa ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní . Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

41. Podľa ; konanie podľa tohto zákona je prerušené dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania. Lehota pre štátneho príslušníka tretej krajiny uvedená v rozhodnutí o prerušení konania začína plynúť dňom jeho doručenia.

42. Podľa ; lehoty podľa , , , , , , a môže vo zvlášť zložitých prípadoch predĺžiť odvolací orgán najviac o 30 dní. Lehota podľa neplynie počas posudzovania predloženého podnikateľského zámeru podľa . Lehota podľa neplynie počas posudzovania, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa .

43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 29 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku; (1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. (4) Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. (5) Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

45. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku; (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

47. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

48. Podľa ; každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

49. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; (1) Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. (2) Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

50. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, ako aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a procesného postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal.

51. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady v administratívnom konaní spočívajúce v postupe žalovaného a v prieťahoch v konaní, a preto že žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jej tvrdení a ňou predložených dôkazov a pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so (najmä s ustanovením , , ) a Správnym poriadkom. Namietala aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady konania.

52. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). Žalobkyňa v žalobe uplatnila viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď namietala, že sa s rozhodnutím nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a nezákonné, že je presvedčená, že správny orgán nezobral do úvahy žiadne z jej tvrdení uvedených vo vyjadrení a v odvolaní, ďalej že je rozhodnutie nepreskúmateľné, vecne nesprávne a tiež, keď uvádzala, že napadá postup orgánu verejnej správy 1. stupňa pre vady konania, resp. že tento orgán nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania, v súlade s hmotným právom, nezaoberal sa dostatočne tvrdenými skutočnosťami, nezistil spoľahlivo a jednoznačne skutočný stav veci a rozhodnutia nie sú v súlade so , ďalej keď žalobkyňa uvádzala, ako majú správne orgány postupovať bez toho, aby tieto svoje tvrdenia konkretizovala na preskúmavanú vec. Žalobkyňa v uvedených žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložila všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jej názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobkyne na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobkyne neboli nijako bližšie ozrejmené (nie je zrejmé, prečo žalovaný nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania, ktorými tvrdenými skutočnosťami žalobkyne a z akých dôvodov sa nezaoberal dostatočne, prečo nezistil spoľahlivo skutočný stav veci a pod.).

Žalobkyňa v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedla závery svojho vlastného hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

53. Všeobecná námietka nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti, resp. nedostatku dôvodov) napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobkyne, uviedol, na základe akých dôkazov zistil skutočný stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný poskytol rozsiahle odôvodnenie ku všetkým odvolacím námietkam. S obsahom tohto odôvodnenia je možné sa stotožniť. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou netrpí. Nestotožnenie sa žalobkyne s právnou argumentáciou žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

54. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovaným spočívajúce v nesprávnej aplikácii v spojení s , teda ak žalobkyňa predložila správnemu orgánu k žiadosti všetky zákonom požadované dokumenty a splnila všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, vrátane podmienky požadovaného zisku spoločnosti po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, orgán verejnej správy 1. stupňa nebol oprávnený bez náležitého odôvodnenia si vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva SR, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti T. L. s.r.o. je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny súd dospel k záveru, že námietka žalobkyne nemá oporu v . Skutočnosť, že žalobkyňa predložila orgánu verejnej správy 1. stupňa žiadosť spolu so všetkými zákonom požadovanými prílohami neznamená, že orgán verejnej správy automaticky takejto žiadosti vyhovie bez akéhokoľvek ďalšieho jej posudzovania. Je potrebné uviesť, že podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a tohto zákona, pričom podľa prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Orgán verejnej správy 1. stupňa postupoval v súlade so , keď požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti T. L. s.r.o. je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pretože bol povinný prihliadať na verejný záujem, osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Tento postup uskutočnil s oporou v ustanovení a , ktoré na povinnosť posudzovať verejný záujem podľa nadväzujú. To znamená, že práve prostredníctvom postupu regulovaného v a mohol a musel orgán verejnej správy 1. stupňa a následne aj žalovaný prihliadnuť na verejný záujem tak, ako to požaduje tohto zákona.

55. Žalobkyňa v súvislosti s postupom orgánu verejnej správy, ktorým si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018 a dôvodila, že takýto výklad je neprimerane extenzívny a nerešpektuje SR, z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania štátnych orgánov. Správny súd po oboznámení sa s uvedeným súdnym rozhodnutím vyhodnotil, že závery v ňom uvedené nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z odlišných skutkových okolností a týkalo sa neakceptovania dokladu o zabezpečení pobytu cudzinca a výkladu .

56. Nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, že orgán verejnej správy 1. stupňa presunul svoju zákonnú povinnosť posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v zmysle a na Ministerstvo hospodárstva SR, a tým delegoval v rozpore so a judikatúrou svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na Ministerstvo hospodárstva SR. Do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR v zmysle v spojení s o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy patrí vydať stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Súladný so zákonom bol postup orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorý požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o zaujatie stanoviska vo veci prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti T. L. s.r.o., a teda aj žalobkyne pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy 1. stupňa nedelegoval svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na Ministerstvo hospodárstva SR, ale v súlade so a Správnym poriadkom v rámci zisťovania skutočného stavu veci požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o vydanie stanoviska k prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti, v menej ktorej žalobkyňa koná, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Toto stanovisko bolo len jedným z podkladov pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a následne žalovaného.

57. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatok podkladov na vydanie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, namietala tak zákonnosť vydania samotného stanoviska, ktoré je samostatným správnym aktom (opatrením). O výsledku posúdenia veci, teda o vydaní stanoviska či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny (žalobkyňa), je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, rozhoduje autonómne Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré nie je viazané rozsahom podkladov predložených konajúcim orgánom. Správny súd je v rámci preskúmania rozhodnutia vydaného v konaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu oprávnený posudzovať stanovisko Ministerstva hospodárstva SR podľa len čo do jeho spôsobilosti byť podkladom na vydanie rozhodnutia, t. j. oprávnenosti Ministerstva hospodárstva SR na jeho vydanie a jeho obsahovej zrozumiteľnosti, čo namietané nebolo. Tomuto rozsahu nezodpovedá skúmanie zákonnosti vecného obsahu stanoviska, ktoré je samostatným opatrením hodným osobitného preskúmania, pokiaľ to žalobca osobitne podanou správnou žalobou alebo v súlade s navrhne. V tomto prípade žalobkyňa, v ktorej dispozícii bolo návrhové oprávnenie na preskúmanie skôr vydaného opatrenia, nenavrhla podľa vecné preskúmanie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR č. 18902/2019-3420-49883 zo dňa 28.08.2019, preto jeho zákonnosť správny súd v tomto konaní skúmať nemohol. Výsledok prípadného samostatného preskúmania zákonnosti stanoviska ako opatrenia z podanej správnej žaloby ani z administratívneho spisu nevyplýva. Ak teda žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu bez ďalšieho len poukázaním na nezákonné opatrenie, ktoré vydaniu meritórneho rozhodnutia predchádzalo a tvorilo jeho podklad, takáto žalobná námietka na zrušenie napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Navyše, žalobkyňa aj v administratívnom konaní síce namietala, že spoločnosť T. L. s.r.o. dosiahla požadovaný zisk, vlastní 2 nehnuteľnosti, z prenájmu ktorých má príjem a platí dane do štátneho rozpočtu SR, ale na preukázanie tvrdeného prínosu jej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky nepredložila žiadne dôkazy. Samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť, v menej ktorej žalobkyňa koná, dosahuje zisk, ešte nemusí znamenať, že jej činnosť je vo verejnom záujme, a že je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

58. Žalobkyňa namietala aj spôsobilosť stanoviska Úradu BBSK byť podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného. Podľa jej názoru je stanovisko Úradu BBSK vágne a neobsahujúce informáciu, či podnikateľská činnosť žalobkyne je prínosom pre BBSK, preto nie je možné na takýto záver prihliadať zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, keďže v ňom nie je vyjadrené jednoznačné konštatovanie prínosu, respektíve nie prínosu. Stanovisko Úradu BBSK je samostatným opatrením hodným osobitného preskúmania rovnako ako stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, a jeho zákonnosť správny súd v tomto konaní skúmať nemohol z rovnakých vyššie uvedených dôvodov, ktoré bránili skúmaniu zákonnosti stanoviska Ministerstva hospodárstva SR. Navyše, pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho

možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiaduce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR ako aj orgánov samospráv obcí resp. vyšších územných celkov, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny.

59. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, aj z dôvodov uvedených v , t. j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo odôvodňovala tým, že jej bolo odňaté právo na oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, nakoľko výzva orgánu verejnej správy 1. stupňa zo dňa 05.09.2019 neobsahovala všetky rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa mala žalobkyňa vyjadriť a ktoré bral orgán verejnej správy 1. stupňa do úvahy, konkrétne vo vzťahu k pochybnosti orgánu verejnej správy 1. stupňa o dodržiavaní podnikateľského zámeru a času (lehoty) zdržiavania sa žalobkyne na území SR. Správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy 1. stupňa ani žalovaný neporušil svoju povinnosť podľa Správneho poriadku. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo výzve zo dňa 05.09.2019 okrem iného uviedol, že previerkou na adrese Z. XX v K. K. zistil, že spoločnosť T. L. s.r.o. sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou, nikoho nezamestnáva a nemá žiadny nehmotný majetok na svoje podnikanie, v dôsledku čoho vzniklo podozrenie, či podnikateľská činnosť žalobkyne je v hospodárskom a verejnom záujme Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že orgán verejnej správy 1. stupňa zistil, že podnikateľský zámer obchodnej spoločnosti nebol naplnený, teda ďalej zisťoval, či reálne vykonávaná činnosť žalobkyne ako konateľky spoločnosti T. L. s.r.o. je vo verejnom záujme, teda či je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a pre účely tohto zisťovania si vyžiadal stanoviská Ministerstva hospodárstva SR, Úradu BBSK a Mestského úradu Banská Bystrica. Hoci vo výzve nebolo doslovne uvedené, že bol zistený rozpor podnikateľského zámeru a reálne vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobkyne v mene spoločnosti, z obsahu tejto výzvy boli zrejmé skutočnosti zistené v administratívnom konaní, ku ktorým sa mala žalobkyňa vyjadriť a taktiež dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané.

60. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalovaný vychádzal z názoru, že zákon priznáva podnikateľskému zámeru žalobkyne záväzný charakter. Orgán verejnej správy 1. stupňa naň prihliadol ako na jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia, o ktorom vedel z konania o udelenie prechodného pobytu žalobkyni, v rámci hodnotenia prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo SR. Na namietanom závere záväznosti podnikateľského záveru však orgán verejnej správy 1. stupňa ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili. V prijatých záveroch žalovaného nie sú prítomné tendencie obmedzujúce žalobkyňu vykonávať podnikateľskú činnosť v iných predmetoch podnikania ako boli uvedené v podnikateľskom zámere. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že diametrálne odklonenie podnikateľských činností žalobkyne od predloženého podnikateľského zámeru vo vzťahu k rozhodovaniu o udelení (resp. obnovení) prechodného pobytu nemožno akceptovať bez ďalšieho, teda je potrebné posúdiť prínos reálne vykonávanej činnosti žalobkyne pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Nakoľko výsledkom šetrenia orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo zistenie, že podnikateľský zámer spoločnosti T. L. s.r.o. nebol ani sčasti naplnený, bolo potrebné zisťovať, či podnikateľskú činnosť reálne žalobkyňou vykonávanú, odlišnú od pôvodne predloženého podnikateľského zámeru, možno považovať za prínosnú pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takýto postup orgánu verejnej správy 1. stupňa bol súladný so . Žalobkyňa navyše sama neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že jej podnikateľské aktivity sú verejne prospešné.

XX. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zdravotného stavu žalobkyne, v dôsledku ktorého údajne nemohla cestovať na územie Slovenskej republiky a teda nemohla osobne podnikať na území Slovenskej republiky, túto správny súd nevyhodnotil ako spôsobilú na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tento argument žalobkyňa v administratívnom konaní nepoužila a uviedla ho až v správnej žalobe, hoci už rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa obsahovalo záver, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky mohla zdržiavať v roku 2018 maximálne 19 dní a v roku 2019 do podania žiadosti o obnovenie pobytu maximálne 5 dní. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa podnikanie má byť sústavná činnosť vykonávaná príslušníkom tretej krajiny na území Slovenskej republiky osobne, preto zisťoval, počas akého obdobia sa žalobkyňa zdržiavala na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila potvrdenie lekára

spolu s prekladom do slovenského jazyka, z ktorého vyplýva, že počas v ňom uvedených období (05.05.2018 - 17.09.2018, 08.02.2019 - 10.03.2019, 29.08.2019 - 15.10.2019, 28.11.2019 - 24.12.2019) sa jej zhoršoval zdravotný stav a neodporúčala sa jej letecká preprava ani dlhotrvajúce cestovanie. Porovnaním so záznamami o prechode štátnych hraníc v cestovnom pase žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa cestovala aj v období, kedy podľa lekárskeho potvrdenia a svojho vyjadrenia cestovať nemohla (13.05.2018 - 16.05.2018 - Ferihegy, Maďarsko; 17.07.2018 - 27.07.2018 - Palma de Mallorca, Španielsko; 06.09.2018 - 10.09.2018 - Thessaloniki, Grécko), a teda údajne nemohla byť prítomná na území Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v období, kedy podľa svojho tvrdenia nemohla vycestovať na územie Slovenskej republiky, viackrát cestovala na územie iných štátov. Hoci orgán verejnej správy 1. stupňa vo výzve na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neuviedol skutočnosti týkajúce sa času zdržiavania sa žalobkyne na území Slovenskej republiky v roku 2018 a v roku 2019 do podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, táto skutočnosť nebola rozhodujúca pre posúdenie žiadosti žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a absenciu tejto námietky žalobkyne v administratívnom konaní správny súd nevzhliadol v tejto skutočnosti vadu takej intenzity, aby bolo nutné konštatovať jej vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia.

62. Žalobkyňa namietala, že správne orgány nepostupovali v zmysle základnej zásady správneho konania obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, a to rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Uviedla, že jej brat je tiež konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti T. L. s.r.o. a správny orgán mu v roku 2018 obnovil prechodný pobyt na území SR na účel podnikania pri posudzovaní zdaňovacieho obdobia za rok 2017, kedy spoločnosť dosiahla menší zisk ako v roku 2018 (posudzovanom v prípade žalobkyne), pričom v prípade obnovenia prechodného pobytu brata žalobkyne v roku 2018 správny orgán neposudzoval nedodržiavanie podnikateľského zámeru spoločnosti. Zo žalobkyňou uvedených skutočností nie je zrejmé, aké všetky okolnosti vzal do úvahy orgán verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu jej brata v roku 2018. Z takto izolovaných informácií, nepodporených dôkazom o obdobnom prípade jej brata, nemožno jednoznačne skonštatovať, že išlo o rovnakú alebo obdobnú situáciu ako v predmetnom prípade žalobkyne. Navyše, orgány verejnej správy musia podanú žiadosť o obnovenie prechodného pobytu žalobkyne posudzovať komplexne, v súvislosti s doteraz povolenými pobytmi žalobkyne na území Slovenskej republiky a so zistenými skutočnosťami. Pri rozhodovaní o žiadostiach o pobyt na území Slovenskej republiky nemožno zakaždým očakávať totožný verdikt orgánu verejnej správy, pretože jeho rozhodnutie závisí od skutočného stavu veci zisteného v každom jednotlivom prípade zvlášť. Preto nebola dôvodná ani námietka nezákonnosti, ktorá mala spočívať v tom, že správne orgány sa odchýlili od svojej rozhodovacej praxe v rovnakých a obdobných prípadoch, keď rozhodli odlišne ako pri obnovení prechodného pobytu bratovi žalobkyne.

63. Žalobkyňa ďalej namietala, že v konaní došlo k prieťahom z dôvodu, že neboli splnené podmienky na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože nešlo o zvlášť zložitý prípad bez toho, aby uviedla, aký vplyv mala takáto ňou tvrdená vada konania na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v zmysle môže prihliadnuť na porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré je porušením podstatným a zároveň ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa doručila žiadosť o obnovenie prechodného pobytu orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 27.03.2019, pričom orgán verejnej správy 1. stupňa mal lehotu na rozhodnutie o nej 90 dní ( prvá veta ). Dňa 31.05.2019 orgán verejnej správy 1. stupňa vydal rozhodnutie o prerušení konania do predloženia dokladu podľa . Rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobkyni doručené dňa 06.06.2019 a v ten istý deň žalobkyňa predložila požadovaný doklad. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa dňa 17.06.2019 vydal rozhodnutie o prerušení konania do posúdenia predbežnej otázky, ktorou je posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo Slovenskej republiky a verejný záujem Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobkyni doručené dňa 20.06.2019. Dňa 03.09.2019 obdržal orgán verejnej správy 1. stupňa stanovisko Ministerstva hospodárstva SR a dňa 04.09.2019 požiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 30 dní (podľa ). Odvolací orgán vyhovel žiadosti a lehotu na rozhodnutie predĺžil do 06.10.2019. Orgán verejnej správy 1. stupňa vydal rozhodnutie dňa 30.09.2019, doručené žalobkyni dňa 25.10.2019. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 06.11.2019. Žalovaný, ktorému bola vec podľa Správneho poriadku predložená na rozhodnutie dňa 03.12.2019, vydal

napadnuté rozhodnutie dňa 27.12.2019. Z uvedeného nevyplýva, že by v postupe žalovaného ani orgánu verejnej správy 1. stupňa došlo k prieťahom v konaní. Orgán verejnej správy 1. stupňa v súlade so požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o poskytnutie stanoviska, či podnikateľská činnosti spoločnosti T. L. s.r.o. je prínosom pre hospodársky záujem Slovenskej republiky. Je zrejmé, že procesný postup žalovaného i orgánu verejnej správy 1. stupňa bol v súlade so zákonom, a preto administratívne konanie vadou z dôvodu nedodržania procesných lehôt netrpí.

64. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd nepovažoval namietanie vád v administratívnom konaní za opodstatnené, za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa). Navyše, súdy judikovali, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces, ak ani po odstránení vád v procese nemožno dosiahnuť iné, priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania.

65. Žalobkyňa namietala, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa povýšili verejný záujem nad jej súkromný záujem, keď nezohľadnili, že si na území Slovenskej republiky vytvorila pevné sociálne a kultúrne väzby a Slovensko, kam sa presťahovala, sa stalo centrom jej podnikateľských, kultúrnych a spoločenských záujmov, kde si rozvíja ďalšie aktivity a učí sa slovenský jazyk. Takýmto postupom podľa žalobkyne došlo k porušeniu jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.03.2019, ktorého závery však na danú vec aplikovať nemožno, pretože vychádzajú z odlišných skutkových okolností. Totiž, vo veci prejednávanej Krajským súdom v Bratislave mal orgán verejnej správy k dispozícii stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, podľa ktorého podnikateľská činnosť žiadateľa o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že v článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú stanovené možné obmedzenia práv na rešpektovanie súkromia a rodinného života. V predmetnom prípade bolo zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobkyni vykonané v súlade so , a teda zásah do rodinného života žalobkyne, ako aj dôsledky neobnovenia jej prechodného pobytu, spĺňajú podmienky podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa boli povinní skúmať a aj preskúmali, či rozhodnutie nezasiahne neprimeraným spôsobom do základných práv a slobôd žalobkyne, najmä s ohľadom na osobné a rodinné pomery žalobkyne, jej finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa mali dostatočné podklady na posúdenie zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne, pričom vyhodnotili, že žalobkyňa svoj súkromný a rodinný život vedie prevažne mimo územia Slovenskej republiky (ani v jednej z nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti T. L. s.r.o. nebola zastihnutá z dôvodu jej odcestovania), je slobodná a bezdetná, pričom investovanie jej finančných prostriedkov (resp. finančných prostriedkov spoločnosti T. L. s.r.o.) do nehnuteľností na území mesta K. K. nemožno považovať za vedenie súkromného a rodinného života na území Slovenskej republiky. Samotná žalobkyňa vzniesla len všeobecné námietky týkajúce sa jej osobných väzieb na územie Slovenskej republiky, ktoré nijako nekonkretizovala ani nepreukazovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa sa dostatočne vysporiadali s otázkou stretu súkromného záujmu žalobkyne a verejného záujmu.

66. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli orgány verejnej správy k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že obnovenie prechodného pobytu žalobkyne nie je vo verejnom záujme. V kontexte vyššie uvedeného mal správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu podľa , pretože nespĺňa podmienky na obnovenie prechodného pobytu, je vydané v súlade so zákonom. Orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný v súlade s ustanovením prihliadli pri rozhodovaní na verejný záujem, vrátane prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

67. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

68. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X : X ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.