Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/179/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, D., štátna občianka SR, proti manželovi F. G. H. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. C., štátny občan Egyptskej arabskej republiky, za účasti maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, L., prechodne bytom D. E. XX/XX, D. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, D., obaja štátni občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov, A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. H. F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.09.2019 v Káhire, v Egyptskej arabskej republike, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/130, ročník 2019, na str.30, pod por.č.60, r o z v á d z a.

II. Maloleté deti I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach.

III. Otec F. G. H. F. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 180,- EUR, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Otec F. G. H. F. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletej, vždy do 15- teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Otec F. G. H. F. B., nar. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým I. B., nar. XX.XX.XXXX v stredu a v nedeľu v každom kalendárnom týždni v čase o 18.00 hod. stredoeurópskeho času v trvaní 20 minút prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku, s tým, že matka je povinná maloletého v určenom čase riadne pripraviť na styk s otcom realizovaný prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku.

VI. Styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.

VII. V prevyšujúcej sa návrh z a m i e t a.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

IX. Trovy prekladu a tlmočenia z n á š a štát.

X. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 05.12.2022 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, v ktorom žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, a aby maloletého syna pochádzajúceho z manželstva I. zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Taktiež navrhla, aby súd zaviazal otca maloletého počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého I. sumou 400,- EUR mesačne na tam uvedený bankový účet. Následne uviedla nový bankový účet, na ktorý žiadala, aby bol otec maloletého povinný plniť si vyživovaciu povinnosť, a to konkrétne účet vedený v C. J. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Okrem toho navrhla, aby bol otec maloletého oprávnený sa s ním stýkať len v jej prítomnosti. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoj návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po krátkej 6 mesačnej známosti, vstupovali do neho s láskou, ale neskôr sa to ukázalo ako nesprávny krok. Prvé problémy v manželstve začali vznikať po narodení ich syna v roku 2020, keď nebol schopný dieťaťu prispieť na výbavičku – kočík, oblečenie, kozmetiku a všetky veci pre syna musela zabezpečovať sama, len zo svojho rodičovského príspevku. Rok jej neplatil na syna vôbec, s tým, že uvádzal len výhovorky. Podľa jej názoru je ako otec a manžel nezodpovedný, nemôže sa na neho spoľahnúť. Často sa hádali, veľakrát bol agresívny aj na maloletého a je pravdepodobné, že v jej neprítomnosti mu aj ubližoval, keďže mu našla na chrbte modriny, ktoré nevyzerali ako od bežného spadnutia na zem. Maloletý má problém, keď sa zo spánku častokrát vytrhne, má záchvaty plaču, ktoré sa nedajú utíšiť, trasie sa od strachu a hľadá ju. Má preto pocit, že mu bolo zo strany manžela ubližované. Maloletý nechce s ním ani komunikovať cez videohovor, plače a odstrkuje telefón. Keďže s manželom nehospodária spolu, ani intímne nežijú, neplní si manželstvo svoju spoločenskú funkciu a stratila voči nemu dôveru i citový vzťah. Uviedla, že ona má rodičovský príspevok a polovičný invalidný dôchodok, z čoho platí svoje výdavky, ako i výdavky na dieťa. Otec maloletého výživné posiela v rôznych sumách, ako sa to jemu hodí, nie toľko koľko požiada ona, ani sa nespýta, či maloletý má všetko čo potrebuje. Uviedla, že manžel žije v Taliansku a podľa jej informácií zarobí minimálne 2.000,- EUR v čistom mesačne. Náklady na výživu a starostlivosť o maloletého uviedla: oblečenie 35,- EUR, drogéria 20,- EUR, lieky, vitamíny 20,- EUR, hračky 20,- EUR, plienky 15,- EUR, topánky zimné 40,- EUR, jar, leto 30,- EUR, aktivity – plávanie 15,- EUR leto, detská herňa Safari 20,- EUR zima, všetko mesačne, plus strava pre maloletého.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2023 navrhovateľka oznámila, že by sa mal otec maloletého zdržiavať na tam uvedenej adrese v Taliansku, pričom tiež uviedla emailový a telefonický kontakt na manžela. Zároveň uviedla zamestnávateľa manžela vrátane jeho adresy v Taliansku, s tým, že podľa jej vedomostí je manžel registrovaný v migračnom centre v Miláne a zrejme nemá doposiaľ v Taliansku povolenie na pobyt. Na záver uviedla, že jej manžel prestal finančne prispievať na maloletého syna.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2023 navrhovateľka oznámila, že podala trestné oznámenie na manžela za nebezpečné vyhrážanie na jej osobu, ako i jej rodinu, a tiež zanedbanie povinnej výživy na maloletého I., pričom priložila potvrdenie o podaní predmetného trestného oznámenia zo dňa 24.07.2023, vystavené OO PZ Zvolen.

4. Podľa (ďalej len „“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Podľa , strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Súd sa opakovane pokúšal doručiť manželovi navrhovateľky všetky písomnosti na údajnú adresu jeho aktuálneho pobytu v Taliansku, z ktorej sa však súdna zásielka vrátila neprevzatá, z dôvodu, že manžel navrhovateľky bol na tejto adrese „neznámy“ (naposledy viď č.l.284 spisu). Manžel navrhovateľky komunikoval so súdom len prostredníctvom emailu, ktorý oznámila navrhovateľka, pričom opakovane namietal, že žiada odložiť súdne konanie na neskôr za účelom toho, že nemá víza na Slovensko. Tiež navrhoval, aby toto súdne konanie prebehlo v Egypte na tamojšom súde, s poukazom na to, že manželstvo uzatvárali v Egypte. Okrem toho poukazoval na to, že navrhovateľka mu neumožňuje kontakt so synom, ktorého sa opakovane dožadoval. K iným skutočnostiam týkajúcich sa predmetu v súdenej veci sa nevyjadril. Rovnako tak súd od neho touto formou komunikácie žiadal oznámiť adresu, na ktorej sa zdržuje, resp. preberá poštové zásielky, a tiež, aby zdokladoval, či došlo k rozvodu manželstva už na egyptskom súde, pričom súd o uvedenie týchto skutočností požiadal manžela navrhovateľky v arabskom jazyku (viď č.l.380 spisu v spojení s č.l.377-379 spisu), na čo manžel navrhovateľky reagoval opäť prostredníctvom emailu len tým, že jeho adresa je Egypt a chce, aby sa rozvod dokončil v Egypte, s tým, že manželka mu bráni rok a pol vidieť syna, na čo nemá nárok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd aplikoval vo vzťahu k doručovaniu všetkých súdnych zásielok manželovi navrhovateľky vyššie citované ustanovenie .

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 05.03.2024 č.k.10P/179/2022-347 zamietol návrh manžela navrhovateľky na prerušenie konania. V odôvodnení tohto súdneho rozhodnutia sa súd vysporiadal s námietkami manžela navrhovateľky ohľadne právomoci slovenského súdu konať v súdenej veci vrátane otázky rozhodného práva, ako i k jeho návrhom na prerušenie konania, z dôvodu, že sa nemôže zúčastniť osobne pojednávania, vo vzťahu k čomu súd poukázal na kroky, ktoré uskutočnil ohľadne možnosti, aby sa on mohol k návrhu vyjadriť, jednak v písomnej forme, a to vo svojom materskom jazyku bez potreby vycestovať na Slovensko, resp. formou vykonaného dožiadania prostredníctvom príslušného orgánu v Taliansku, ktorý tunajší súd požiadal o realizáciu výsluchu manžela navrhovateľky na území Talianska, kde sa mal dotyčný zdržiavať.

7. Súd nariadil v tejto veci niekoľko pojednávaní, pričom vec meritórne prejednal na pojednávaní dňa 13.09.2023 a následne dňa 27.03.2024, s tým, že ostatné pojednávania súd odročil bez meritórneho prejednávania veci, z dôvodu, že súd mienil vyčkať na vybavenie predmetného dožiadania príslušným orgánom v Taliansku, ohľadom výsluchu manžela navrhovateľky, avšak nakoľko manžel navrhovateľky formou emailovej správy na dotaz súdu vo vzťahu k adrese, na ktorej sa zdržuje, oznámil, že jeho adresou je Egypt, súd upustil následne od doplnenia dokazovania výsluchom manžela navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného orgánu. Súd napokon postupoval v súlade s ustanovením , vec na pojednávaní dňa 27.03.2024 meritórne rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

8. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili účastníci, resp. ktoré si v priebehu konania vyžiadal súd z úradnej moci a to: sobášny list účastníkov z č.l.5, rodný list maloletého I. z č.l.6, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen z č.l.53, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.56-57, správu Sociálnej poisťovne, ústredie z č.l.67, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.70-72, správu Mesta Zvolen z č.l.75, správu ÚPSVaR Zvolen zo sociálneho zisťovania z č.l.177, rodný list maloletej A. z č.l.232, správu ÚPSVaR Banská Bystrica zo sociálneho zisťovania z č.l.285, doklad o zostatku na účte manžela navrhovateľky z č.l.360, výňatok z webovej stránky www.profesia.sk ohľadne voľných pracovných pozícií, tiež vykonal výsluch navrhovateľky a oboznámil sa s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletých detí, pričom zistil tento skutkový stav. Zo sobášneho listu účastníkov konania zo dňa 11.02.2020 súd zistil, že v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/130, ročník 2019, na strane 30, pod por.č.60 je zapísané uzavretie manželstva dňa 25.09.2019 v Káhire, v Egyptskej arabskej republike, kde ako ženích je uvedený F. G. H. F. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX a ako nevesta A. D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, dohoda snúbencov o ich priezvisku a priezvisku ich detí Elsayed, Elsayed - Elsayed, Elsayedová.

Z rodného listu maloletého I. B. zo dňa 03.07.2020 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 90, ročník 2020, na strane 57, pod por.č.576 je zapísané narodenie tohto dieťaťa, dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto narodenia Zvolen, s tým, že ako otec a matka sú uvedení účastníci tohto súdneho konania. Z rodného listu A. B. zo dňa 28.08.2023 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 97, ročník 2023, na strane 12, pod por.č.701 je zapísané narodenie tohto dieťaťa, dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto narodenia Zvolen, s tým, že ako matka a otec sú uvedení účastníci tohto konania. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 05.05.2023, správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.05.2023 a správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 10.05.2023, súd okrem iného zistil, že sa týkajú navrhovateľky, ktorá je od 01.05.2019 poberateľkou invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % a menej, pričom v roku 2023 poberala invalidný dôchodok v sume 115,80 EUR mesačne. Okrem toho bola k máju 2023 poberateľkou prídavku na dieťa od júna 2020 v aktuálnej výške 60,- EUR a tiež poberateľkou rodičovského príspevku od júna 2020 v tom čase v aktuálnej výške 301,- EUR. Naposledy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.11.2019 do 27.06.2020, pričom bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Zo správy zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 07.07.2023 a zo dňa 11.10.2023 súd okrem iného zistil, že vykonali šetrenie na adrese aktuálneho trvalého pobytu matky – navrhovateľky, ktorá spolu s maloletými deťmi a jej priateľom bývajú v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve matkinho priateľa, s tým, že dom je zariadený štandardne nábytkom, v spálni sa okrem manželskej postele nachádza aj dvojposchodová posteľ a detská postieľka, knižky, detská vanička, hračky. Na záhrade je pre maloletého k dispozícii bazén, pieskovisko, kolobežka, traktor a iné hračky. V čase sociálneho zisťovania bol poriadok aj hygiena v domácnosti na dobrej úrovni. Úrad konštatoval, že maloleté deti majú v domácnosti vytvorené vhodné podmienky na zdravý, psychický a fyzický vývin. Pri svojom výsluchu na úrade okrem iného uviedla, že pôvodne navrhovala upraviť styk dieťaťa s otcom za jej prítomnosti, ale v súčasnosti by chcela styk s otcom zakázať, nakoľko sa jej otec dieťaťa vyhráža smrťou, s tým, že jej maloletého zoberie a unesie, vyhrážal sa jej aj tým, že zabije aj jej rodinu. Matka maloletého tiež uviedla, že žije v dome svojho priateľa, ktorý je zamestnaný, spoločne hospodária. Maloletý s nimi spáva v spálni, vzhľadom na útly vek, pričom je tam umiestnená poschodová posteľ, lebo priateľ matky má dcéru z predchádzajúceho vzťahu, ktorá k nim chodí na víkendy. Matka poukázala na to, že otec telefonuje s dieťaťom, synovi ale hovorí len zatiaľ haló, haló I., lebo nevie po slovensky. Otec maloletého tiež uvádzal, že ho bude učiť po arabsky, ale logopedička, ktorú maloletý navštevuje, matke tvrdila, že to nie je v jeho záujme, lebo nevie ešte dobre po slovensky. Pokiaľ prispieval dieťaťu na výživné posielal rôzne sumy cez kamarátov, napríklad v roku 2023 poslal sumu 45,- EUR, potom 100,- EUR a v apríli 150,- EUR, odvtedy neprispel na výživu maloletého žiadnou sumou, ani sa na výžive maloletého nepodieľal inou formou. Naposledy sa otec s maloletým stretol v Taliansku v lete 2022. Maloletý od septembra nastúpil do Materskej školy Hrochoť, jeho ošetrujúcou lekárkou bola MUDr. Cvejkušová vo Zvolene, s tým, že matka s maloletým chodí aj na logopédiu, tento má atopický ekzém, na čo mu matka zakupuje kozmetiku značky Bioderma. Matka s maloletým navštevuje aj detské centrum, kde sa platí za vstup 4,- EUR. Rovnako uhrádza všetky výdavky týkajúce sa maloletého na stravu, drogériu, oblečenie a obuv, hračky a pod.. Pokiaľ ide o maloletú A., jej otcom je priateľ matky M. J., s ktorým žije aktuálne v spoločnej domácnosti, avšak formálne je v rodnom liste ako otec zapísaný manžel matky. Matka plánuje podať návrh na zapretie otcovstva, keďže partner matky chce uznať otcovstvo k maloletej A.. O maloletú sa spoločne s priateľom starajú, aj spolu hospodária. Maloletá je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Oravcovej. Podľa vedomostí matky otec pracuje v Taliansku, ale nie legálne, lebo tam nemá povolenie. Jeho príjem nevedela uviesť. O maloletého sa zaujíma len tak, že ho chce vidieť, nespýta sa ale či má čo jesť alebo ako sa mu darí v škôlke. Maloletý I. navštevuje materskú školu na Hrochoti, kde sa platí strava a školné mesačne asi 55,- EUR, polročne ZRPŠ a režijné náklady 18,- EUR. S maloletým matka chodí aj na logopédiu. Matka sa vyjadrila, že chcela zakázať styk otca s dieťaťom, ale na súde sa dohodla, že umožní kontakt otca s maloletým dvakrát do týždňa prostredníctvom videohovoru. Osobné stretnutia otca s dieťaťom nie sú možné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatovali, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Z dokladu o zostatku na účte manžela navrhovateľky v talianskej banke BANCO BPM súd okrem iného zistil, že sa má jednať o jeho účet, s poukazom na tam uvedené meno manžela navrhovateľky, ako i debetnú kartu VISA, vystavenú s jeho menom, s tým, že je tam uvedená suma 5.535,12 EUR. Z internetovej stránky www.profesia.sk súd zistil aktuálne voľné ponuky na pracovné miesta ohľadne pracovnej pozície operátor vo výrobe, s tým, že tejto pozícii vo vzťahu k predmetným pracovným

ponukám vyhovujú uchádzači aj so základným vzdelaním, pričom súd poukazuje napríklad na pracovnú ponuku firmy EWL SLOVAKIA, s.r.o., miesto výkonu práce Banská Bystrica, druh pracovného pomeru plný úväzok, mzdové podmienky brutto 7-12,- EUR/hod., plus náborový príspevok 1.200,- EUR, výkonnostné odmeny po zaučení, dochádzkový bonus, príspevok do DDS 2 % z hrubej mzdy, vernostná prémia, príspevok na dochádzku, na nasťahovanie, multisport karta, firemné akcie. Ďalšia pracovná ponuka firmy ALFA BIO, s.r.o., miesto výkonu práce Banská Bystrica, druh pracovného pomeru plný úväzok, mzdové podmienky brutto 700-1.100,- EUR mesačne a tiež ponuka práce firmy ProAct People Slovensko, s.r.o., miesto výkonu práce Zvolen, druh pracovného pomeru plný úväzok, mzdové podmienky brutto od 962,- EUR mesačne, príplatky nad rámec 13.-14.plat, variabilná zložka mzdy, individuálna zložka mzdy, nástupový bonus vo výške 300,- EUR brutto, po absolvovaní skúšobnej doby mzda brutto 1.000-1.200,- EUR. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že je kontinuálne na ďalšej rodičovskej dovolenke, lebo sa jej narodila dcéra A., pričom toto dieťa má s aktuálnym priateľom, ale nakoľko ešte nie je rozvedená, ako otec bol zapísaný jej manžel. S manželom sa zoznámili cez sociálnu sieť, on ju prvý kontaktoval, písali si, potom vycestovala do Egypta, kde sa po krátkej známosti asi 6.mesačnej zobrali v roku 2019. Žili spolu v podnájme v byte, ktorý zohnal, asi 4 mesiace, následne otehotnela, odišla na Slovensko, kde aj porodila. Už v tom čase medzi nimi prebiehali hádky, pretože jej neprispieval na syna, tvrdil, že nemá peniaze. Potom platil len malé čiastky. Hádali sa teda kvôli financiám, malý mal asi 2 mesiace, keď ho išli pozrieť do Talianska, kde sa medzičasom presťahoval, strávili tam približne týždeň. Následne sa vrátila, písali si prostredníctvom Facebooku a tiež videohovorov, boli takto v kontakte. V roku 2022 ho znovu odišla pozrieť so synom do Talianska, kde strávili asi 2 týždne, on totižto sľuboval, že budú žiť už ako rodina, že im zabezpečí bývanie, ale prenajatý byt bol v katastrofálnom stave so švábmi, bola tam špina. Okrem toho ešte zistila, že si píše aj s inými ženami, klame ju, a teda sa hádali aj kvôli tomu. Stalo sa, že niekedy malého nechala s ním samého, mal modrinu pod okom, tvrdil jej, že spadol, ale jej sa to nezdalo. Rovnako mu našla modrinu na chrbte, ale nebola s ním u lekára. Na základe toho sa už potom vrátila ona aj so synom na Slovensko. Na otázku súdu uviedla, že určite nemieni spolužitie s manželom obnoviť ani za prispenia nejakej odbornej pomoci, návštevou v manželskej poradni a pod., keďže už má priateľa, s ktorým má ďalšie dieťa. Okrem toho sa jej manžel začať vyhrážať, že zabije ju aj celú jej rodinu, a že jej zoberie syna, o čom informovala aj políciu, kde podala trestné oznámenie. Obe maloleté deti navrhla zveriť do jej starostlivosti, s tým, že by bola oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výdavky na syna, uviedla: strava doma 100,- EUR, poplatok v materskej škôlke 14,- EUR, stravné 50,- EUR, oblečenie, obuv 50,- EUR, drogéria, kozmetika 30,- EUR, pretože mu zakupuje drahšiu kozmetiku značky Bioderma, lebo má atopický ekzém, výdavky na zdravotnú starostlivosť bežné, keď býva chorý, plus dochádzanie na logopédiu spolu cca 20,- EUR, tiež výdavky na hračky, v lete kúpalisko, v zime herňa a pod.. Čo sa týka styku, chcela by ho skôr zakázať, pretože sa bojí o svoj život, ako i život malého, a že jej ho zoberie. Na otázku súdu, pokiaľ manžel poukazoval na to, že údajne nemá víza na Slovensko a nemôže sa teda dostaviť, či by súhlasila s úpravou styku prostredníctvom videohovorov, napríklad v rozsahu dvakrát týždenne po 20 minút, uviedla, že áno, ale chcela by, aby aj on začal platiť to výživné. Vo vzťahu k synovi ešte na ďalšom pojednávaní uviedla, že došlo k zmene ohľadne výdavkov na neho v tom, že býva častejšie chorý odkedy nastúpil do materskej škôlky a tiež mu zistili ploché nohy, takže bude musieť mu zakupovať ortopedické topánky, ktoré stoja minimálne 50,- EUR. Pokiaľ ide o výdavky na dcéru, poukázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 26.09.2023, v ktorom tiež navrhla výživné na maloletú vo výške 400,- EUR a styk s dcérou zakázať, keď výdavky špecifikovala v sume plienky 60,- EUR, mlieko 80,- EUR, kozmetika 20,- EUR, oblečenie 150,- EUR, doprava k doktorovi 5,- EUR, pričom na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že pokiaľ ide o to oblečenie, je to asi okolo 80,- EUR mesačne. Na otázku súdu uviedla, že voči dcére si vyživovaciu povinnosť plní aj jej biologický otec, teda jej aktuálny partner, ktorý má aj záujem uznať voči nej otcovstvo, a preto ona má záujem podať návrh na zapretie otcovstva. Pokiaľ ide o jej príjmy, zmena nenastala, a teda tieto pozostávajú z polovičného invalidného dôchodku cca 127,- EUR mesačne, rodičovského príspevku vrátane prídavkov na 2 deti cca 460,- EUR mesačne. Manžel si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní, už vyše roka jej neposlal ani euro. Čo sa týka styku otca s maloletým, bola by ochotná tento realizovať formou tých videohovorov, i keď nevie, ako bude na to syn reagovať, pretože ho vlastne už ani nepozná, keďže jej súčasného priateľa volá oco. Čo sa týka dcéry, tam určite nie je potrebné styk upravovať súdnym rozhodnutím. Na záver ešte uviedla, že žiada, aby jej manžel zaplatil aj zameškané výživné. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že k veci uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiavajú správy zo šetrenia rodinných pomerov matky, s tým, že doporučila, aby súd ohľadne zverenia detí do starostlivosti matky návrhu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide

o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, súhlasili s navrhovaným riešením zo strany súdu, teda prostredníctvom videohovorov. Pokiaľ ide o výživné, nakoľko nemali vedomosť o tom, či je otec dieťaťa zamestnaný, resp. aký príjem dosahuje, nevedela sa vyjadriť k dôvodnosti návrhu matky.

9. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Podľa , výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa veta prvá , vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Podľa , v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Podľa , slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa. Podľa , slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. Podľa Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa o životnom minime v znení účinnom od 01.07.2023, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 122,77 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 25.09.2019 a sú rodičmi maloletého I. a formálne v zmysle zápisu rodného listu aj maloletej A.. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že účastníci v podstate už od narodenia maloletého I. nežijú v spoločnej domácnosti, s tým, že už pred jeho narodením dochádzalo opakovane medzi manželmi k častým hádkam, najmä ohľadom financií, keďže manžel navrhovateľky nebol schopný rodinu po tejto stránke zabezpečovať a následne si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne ani voči maloletému I. po jeho narodení. V neskoršom období už manželia žili spolu len krátky čas, v podstate sa jednalo o návštevy navrhovateľky s maloletým synom u manžela, ktorý v tom čase sa zdržiaval v Taliansku. Spolužitie manželov je už po dlhšiu dobu iba formálne, pričom navrhovateľka úplne vylúčila možnosť toto spolužitie obnoviť, a to ani za prispenia odbornej pomoci, napríklad návštevou v manželskej poradni, či u psychológa, keďže navrhovateľka medzičasom nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým plánuje aj budúcnosť a s ním má už aj ďalšie dieťa maloletú A., ktorej je jej aktuálny priateľ biologickým otcom, hoci formálne je ako otec dieťaťa v rodnom liste zapísaný manžel matky. Príčinu rozvratu manželstva videl súd v rozdielnosti pováh účastníkov, odlišným očakávaniam od manželstva, s tým, že manželia zrejme uzavreli manželstvo bez toho, aby sa bližšie spoznali, pričom rolu mohlo zohrať aj to, že manželia pochádzajú z odlišných kultúr. Súd prihliadol pri otázke rozvodu aj k záujmu maloletých detí účastníkov, keď súd vychádza z predpokladu, že nezhody medzi manželmi by sa pravdepodobne v budúcnosti len stupňovali, čo by vyúsťovalo do vzájomných hádok, keď nie je možné vylúčiť, že by ich boli účastné aj maloleté deti, čo súd považuje za stresujúci faktor majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletých detí. Podľa názoru súdu bude tak rozvod manželstva pôsobiť na maloleté deti menej negatívne ako zotrvanie v nefunkčnej rodine. Navyše súd prihliadol k veku maloletých detí, ktoré otázku rozvodu ani v súčasnosti v zásade nevnímajú, maloletá A. vôbec a pokiaľ ide o maloletého I., tento tiež v podstate nezažil nikdy model rodiny, kde by bol trvalo prítomný aj otec, navyše aktuálny stav už trvá dlhú dobu, kedy sa aj maloletý zrejme s touto situáciou zžil a nemalo by to mať vplyv na jeho ďalší zdravý psychický vývoj. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj minimálne navrhovateľky bol jednoznačný v tom, že nemieni do budúcnosti manželské spolužitie obnoviť a podľa názoru súdu teda nie je reálna šanca, aby tieto problémy vyriešili sami, len tým, že by zotrvali v manželstve. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, matka navrhla zveriť maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom túto skutočnosť nenamietal ani otec, ktorý len poukazoval na to, že mu matka neumožňuje vídať syna. Taktiež z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, s poukazom na výsledky šetrenia v domácnosti matky, kedy neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloleté deti, vyplynulo, že doporučili, aby súd v tejto časti návrhu matky vyhovel. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, otec sa domáhal len kontaktu s maloletým synom, vo vzťahu k maloletej A. sa otec nevyjadroval, keďže si je sám vedomý, že sa nejedná o jeho biologické dieťa, čiže vo vzťahu k nej nežiadal styk upraviť a pokiaľ ide o maloletého I., matka súhlasila na tento čas s formou stretávania otca s maloletým prostredníctvom videohovorov.

S poukazom na tieto skutočnosti súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keďže v konaní neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti a zároveň súd určil, že matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach. Súd tiež rozhodol, že styk otca s maloletou A. sa nebude upravovať týmto súdnym rozhodnutím a tento ponechal na vzájomnú dohodu rodičov, keďže ani otec maloletej neprejavil záujem o to, aby jeho styk s maloletou bol upravený súdnym rozhodnutím a pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým I., tento súd, vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí žije mimo územia Slovenskej republiky, upravil prostredníctvom elektronickej komunikácie určenej na prenos obrazu i zvuku, a to v rozsahu 20 minút dvakrát týždenne, konkrétne v stredu a v nedeľu, tak, aby bol zachovaný aspoň minimálny kontakt otca s maloletým synom. V časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených, s tým, že výdavky týkajúce sa maloletých tak, ako boli uvádzané matkou maloletých detí v priebehu konania, považoval súd v zásade za opodstatnené a nevyhnutné s výnimkou výdavkov na oblečenie týkajúce sa maloletej A., na základe čoho potom súd ustálil výšku výdavkov na maloletého I. v priemere mesačne na sumu 310,- EUR, a to konkrétne strava doma 100,- EUR, strava v materskej škôlke 50,- EUR, poplatok v materskej škôlke 15,- EUR, oblečenie a obuv 50,- EUR, drogéria, kozmetika 30,- EUR, výdavky na zdravotnú starostlivosť (doplatky za lieky pri bežných chorobách, vitamíny, návšteva logopéda, zubára a pod.) 25,- EUR, výdavky na hračky, knihy, športové potreby (napríklad bicykel, korčule, sánky atď.) 20,- EUR, návšteva kultúrnych podujatí (napríklad kino, detská herňa, kúpalisko, plaváreň atď.) 20,- EUR. Výdavky týkajúce sa maloletých detí je potrebné vyhodnocovať v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávaním všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada aj na zdravotný stav dieťaťa. Pokiaľ teda súd ustálil výšku priemerných mesačných výdavkov týkajúcich sa maloletého I. na sumu 310,- EUR, súd od tejto sumy odpočítal sumu prídavkov na dieťa, v dôsledku čoho zostala čiastka 250,- EUR, ktorú by z titulu výdavkov na maloleté dieťa mali uhrádzať jeho rodičia. Na základe toho súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 180,- EUR mesačne, keď súd jednoznačne zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu takto súdom určenou sumou, keďže pokiaľ ide o otca maloletého, súd pri svojom rozhodovaní vychádza z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, v tomto prípade otca maloletého, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný mohol mať, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, praxi, jazykových znalostí, dopytu na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného resp. jeho nezvýšenie súd prihliadal aj v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Takýmito dôvodmi by bezpochyby bol napríklad zlý zdravotný stav otca maloletého, ktorý by mu znemožňoval plnohodnotne vykonávať prácu, v ktorej by dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, prípadne dôvod ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa za súčasného preukázania skutočnosti, že nie je osoba povinná plniť si vyživovaciu povinnosť schopná na trhu práce uplatniť sa za rovnakých platových podmienok ako predtým a pod.. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vychádzal z ponúkaných pracovných pozícií, ktoré sú aktuálne dostupné na trhu práce v okolí bydliska matky maloletých detí, z ktorých vyplýva, že by otec za predpokladu, že by žil na území Slovenskej republiky, mohol dosahovať príjem cca vo výške 900,- EUR netto (po odpočítaní daňových a odvodových povinností z brutto miezd, ktoré boli ponúkané), čo súd ustálil ako potencionálny príjem otca maloletých detí. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti voči maloletej A., súd nemá pochybnosti o tom, že by výživné s odkazom na výšku výdavkov týkajúcich sa maloletej, malo byť určené vo vyššej výške, avšak súd prihliadol k špecifickej situácii, že manžel navrhovateľky je zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa len z dôvodu, že mu svedčí domnienka otcovstva z titulu manželstva, pričom je predpoklad, že dôjde následne k zapretiu otcovstva a za otca dieťaťa bude určený iný muž, t.j. jeho biologický otec. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému I., predstavuje podiel cca 3/4 na výdavkoch maloletého (po odpočítaní sumy rodinných prídavkov), s tým, že vo zvyšnej časti je tiež povinná plniť si vyživovaciu povinnosť matka maloletého, keďže súd bol pri určení výšky vyživovacej povinnosti povinný v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, prihliadnuť k rozsahu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá svedčí v prospech matky a zároveň súd prihliadol aj k pomeru výšky príjmov oboch rodičov resp. na strane otca potencionálneho príjmu a zároveň súd nemohol opomenúť fakt, že matka

maloletých detí v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, keďže sa osobne celodenne stará o maloletú A., v dôsledku čoho si nemôže zvýšiť svoj príjem iným spôsobom. Na záver súd uvádza, že pokiaľ by otec maloletých detí dosahoval vyššie špecifikovaný potencionálny príjem vo výške cca 900,- EUR netto, výška výživného voči obom maloletým deťom dokopy by nepresiahla 25 % z tohto jeho príjmu, keďže výška minimálneho výživného v zmysle citovaných zákonných ustanovení, ktoré súd stanovil vo vzťahu k maloletej A., v súčasnosti predstavuje čiastku 36,83 EUR mesačne. Pokiaľ matka maloletých detí požadovala určiť výživné vo vyššej výške, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko v tejto časti súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný, a to jednak s poukazom na odôvodnené potreby oprávnených, t.j. maloletých detí, ako i vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletých detí, t.j. povinného rodiča. Taktiež súd zamietol návrh v časti, v ktorej sa matka maloletých detí domáhala tzv. zameškaného výživného, keďže súd v konaní o rozvod manželstva rieši úpravu výkonu rodičovských práv a povinností manželov k ich maloletým deťom, ale len na čas po rozvode, t.j. do budúcnosti a nie spätne.

11. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže pre iné rozhodnutie súd nezistil dôvody.

12. Podľa , každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa , trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Tunajší súd uznesením zo dňa 14.02.2023 sp.zn.10P/179/2022-29, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.03.2023, odvolal ustanoveného tlmočníka a prekladateľa z jazyka slovenského do jazyka arabského MUDr. Ihsan Al Khouri, PhD. z výkonu funkcie tlmočníka a prekladateľa v tomto konaní a na jeho miesto pribral tlmočníka a prekladateľa Ing. Mohd Hammada, PhD., so sídlom v Nitre na tlmočenie a prekladanie podľa potreby súdu v tomto konaní. Súd uznesením zo dňa 02.06.2023 sp.zn.10P/179/2022-142, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2023, uznesením zo dňa 12.07.2023 sp.zn.10P/179/2022-180, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2023, uznesením zo dňa 09.10.2023 sp.zn.10P/179/2022-274, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2023 a uznesením zo dňa 20.03.2024 sp.zn.10P/179/2022-385, priznal vyššie uvedenému prekladateľovi odmeny za prekladateľskú činnosť, s tým, že v nich bola tiež presne uvedená výška odmeny za ten ktorý prekladateľský úkon resp. náhrady hotových výdavkov a súčasne bolo účtovné oddelenie tunajšieho súdu upravené, aby po právoplatnosti týchto uznesení poukázalo predmetnému prekladateľovi dané sumy, a to z rozpočtových prostriedkov štátu. Súd zároveň konštatuje, že v tomto konaní bude tiež ešte rozhodované o priznaní odmeny a prípadne náhrady hotových výdavkov za prekladateľský úkon ohľadne prekladu tohto rozsudku, kedy bude priznaná odmena a náhrady za prekladateľský úkon poukázané z rozpočtových prostriedkov štátu samostatným súdnym rozhodnutím, potom čo bude zrejmá výška tejto odmeny resp. náhrady hotových výdavkov. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol, že trovy prekladu a tlmočenia znáša štát, a teda štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, keďže manžel navrhovateľky nerozumie slovensky, s tým, že rozumie arabsky, a preto mal právo konať pred súdom v tomto jazyku, v dôsledku čoho bol povinný súd pribrať do konania prekladateľa resp. tlmočníka z tohto jazyka, a tiež zabezpečiť preklad jednotlivých písomností doručovaných manželovi navrhovateľky do arabského jazyka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V súlade s odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. C.m.p..

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.