Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Pc/38/2020

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti o maloletú H., trvale bytom H., prechodne bytom S. toho času E. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa matky M., trvale bytom D., prechodne bytom S. o návrhu navrhovateľa S. prechodne bytom E. občana Vietnamskej socialistickej republiky, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd neodkladným opatrením zveruje maloletú M. do osobnej starostlivosti S. toho času bytom F. Neodkladným opatrením zaväzuje súd matku M. prispievať na výživu maloletej M. v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám S., od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia od 05. 05. 2020 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

Neodkladné opatrenie platí do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd 16. 11. 2020 sa navrhovateľ S., domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú M. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, a následne určenia otcovstva k maloletému dieťaťu a o úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu.

2. Návrh odôvodnil tvrdeniami, že od roku 2013 pracuje v obchodnej spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a. s. na pracovnej pozícii ako zvárač. V roku 2017 sa zoznámil s M. s ktorou sa začal čoraz častejšie stretávať. Ich vzťah postupne prerástol v intímnu známosť, z ktorej jeho partnerka vo februári 2018 otehotnela. Od odporkyne sa dozvedel, že v čase počatia dieťaťa bola vydatá, pričom jej manžel dlhodobo žije v R.. K narodeniu dieťaťa došlo XX. XX. XXXX. Z toho je zrejmé, že manžel odporkyne nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, pretože s ňou nemal pohlavný styk v rozhodnej dobe počatia dieťaťa.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po narodení dieťaťa odporkyňa ako otca dieťaťa v rodnom liste uviedla svojho manžela, ktorý so 100 % istotou nie je jeho otcom. Po narodení dieťaťa spolu žili v spoločnej domácnosti, a to do 26. 07. 2020, kedy odporkyňa náhle opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa na neznáme miesto. O súčasnom pobyte odporkyne nemá žiadnu vedomosť. S dieťaťom ostal sám.

4. Nakoľko v rodnom liste dieťaťa nie je navrhovateľ uvedený ako otec, požiadal navrhovateľ o vypracovanie DNA testu, ktorý potvrdil jeho otcovstvo. GHC GENETICS SK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ilkovičova 8, mu 02. 10. 2020 na základe jeho žiadosti o určenie analýzy jeho DNA a DNA dieťaťa, či môže byť biologickým otcom testovaného dieťaťa alebo je jeho otcovstvo vylúčené, mu písomne oznámilo, že pravdepodobnosť jeho otcovstva je 99,9999 %.

5. Nakoľko odporkyňa opustila ich spoločné dieťa a v súčasnej dobe sa navrhovateľ stará o dieťa výlučne sám, má navrhovateľ za to, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti k mal. dieťaťu a preto požiadal o vydanie neodkladného opatrenia do času, kým súd nerozhodne vo veci samej.

6. K návrhu pripojil navrhovateľ výsledok genetického testu z 02. 10. 2020 z 02. 10. 2020, z ktorého vyplynulo, výlučnej starostlivosti sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa (ďalej ) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa (ďalej ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ods. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

10. V zmysle Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je náhradná osobná starostlivosť.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

11. Ustanovenia tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. ).

13. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.

14. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že matka toho času nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, nakoľko opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, zdržiava sa na neznámom mieste a toho času sa o maloleté dieťa stará druh matky, ktorý túto starostlivosť chce aj naďalej zabezpečovať. Zároveň druh matky maloletého dieťa i keď v rodnom liste nie je uvedený ako otec, na základe súkromných testov DNA, ktoré súdu spolu s návrhom doručil, vyplynulo, že je biologickým otcom maloletej. Zároveň mal súd za preukázané, že navrhovateľ žil s maloletým dieťaťom a jej matkou až do času, kým matka neopustila spoločnú domácnosť júli 2020, teda dieťa ho pozná, je na neho zvyknuté. A zároveň od času, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti sa o dieťa stará výlučne sám. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby starostlivosť o ňu v súčasnej situácii zabezpečoval aj naďalej navrhovateľ. Nakoľko záujem na priaznivom psychickom, fyzickom a sociálnom vývoji maloletého dieťaťa si vyžaduje urýchlene riešiť situáciu v ktorej sa ocitla a vzhľadom na vyššie uvedené, súd podľa nariadeným neodkladným opatrením dočasne zveril maloletú M. do starostlivosti navrhovateľa S. ktorý bol druhom jej matky a maloleté dieťa sa narodilo v tomto mimomanželskom zväzku.

Navrhovateľ sa síce domáhal vydanie neodkladného opatrenia podľa , súd má však za to, že jedná nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého, ale o neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa , keďže matka opustila spoločnú domácnosť pred 4 mesiacmi. Rozlišovacím elementom neodkladného opatrenia podľa oproti ust. je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku.

15. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletej súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto matku maloletých odo dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých, a to na každé maloleté dieťa sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere.

Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie bude vykonávané a bude zohľadnené až v konaní o veci samej.

Neodkladné opatrenia platí do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie otcovstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súd Kežmarok pod sp.zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v štyroch vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. ( a )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V zmysle výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný, len čo bolo uznesenie vyhotovené.

V zmysle v spojení s výrok II. tohto uznesenia je vykonateľný doručením uznesenia matke maloletého dieťaťa.