Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-147-2020.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/147/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky 66,38 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5099/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 13Er/664/2008-22 zo dňa 1. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 13Er/664/2008-22 zo dňa 1. októbra 2018 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2017 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinný súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V dôsledku uvedených skutočnosti konštatoval, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii považoval za rozporné so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože mal preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný a jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
4. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie je možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na vykonanie exekučného titulu v zmysle predmetného ustanovenia uplynula dňa 05.08.2010. Nakoľko márnym uplynutím lehoty došlo k zániku práva na vykonanie exekúcie, je podľa názoru oprávneného daný dôvod na postup súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie mal o zastavení exekúcie rozhodnúť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na trovy exekúcie mal zaviazať povinného, nakoľko oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenie konania, keďže nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda ani vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné v zmysle § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odmietnuť.
7. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.07.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 07.08.2008 súdu prvej inštancie doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2502107 zo dňa 20.07.2007, vykonateľný dňa 05.08.2007. Súd prvej inštancie dňa 17.09.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 13Er/664/2008-11 zo dňa 01.06.2012 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že z konania vystupuje oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, IČO: 00 735 833 a do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska ul. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Dňa 08.12.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namietal len dôvod zastavenia exekúcie uvedený v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia a nie samotnú skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z dôvodu, že oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd ho v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol.
13. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)