Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-195-2020.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/195/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky 354,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2373/2012-89 zo dňa 13. novembra 2019 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2373/2012-89 zo dňa 13. novembra 2019 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prevej výrokovej vete zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú okresnému súdu dňa 31.10.2012. V druhej výrokovej vete vylúčil z vykonávania exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený požiadal vymoženie sumy 354,- Eur s príslušenstvom proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09267/11 zo dňa 26.09.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe vlastnej zmenky vystavenej povinným dňa 22.10.2010, ktorá zabezpečovala pohľadávku zo zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.10.2010.
3. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresný súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc okresný súd nevyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda ju považoval za platne dojednanú.
5. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktoré priznal v uplatnenej výške. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany
si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva. V zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť úver prevzatý v sume 200,- Eur zvýšený, o „príslušný poplatok“ v sume 196,- Eur. O inej zmluvnej odplate za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne, bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu nadmerne obohacovať na úkor iného. Okresný súd nemal pochybnosť o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi.
6. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, rozpor so zákonom a dobrými mravmi, okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
8. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia.
9. Oprávnený v odvolaní považoval za nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania (čl II, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy). Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený k ustanovovaniu rozhodcu na Stálom rozhodcovskom súde uviedol, že pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V takomto prípade sa oprávnený domnieva, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca, v tomto konaní povinný, pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. Mal možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom a jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať formu písomného konania. Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V tomto prípade takáto žiadosť, ani námietky voči forme konania podaná nebola. Napriek tomu, rozhodca je však povinný vykonať navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť Oprávnený odmietol akékoľvek argumenty povinného, ktoré majú
evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie.
10. Oprávnený považoval za logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa § 106 ods. 3 OSP ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.
11. Oprávnený ďalej uviedol, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
13. Oprávnený v odvolaní tiež konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1). Oprávnený zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch podľa oprávneného jednoznačne vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, ako aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry.
14. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Oprávnený považoval za logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská
zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná).
15. Na závere oprávnený v odvolaní konštatoval, že medzi ním a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Povinný pritom svojím podpisom zo dňa 23. 11. 2011 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. S poukazom na uvedené mal oprávnený za to, že Rozhodcovská zmluva netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a teda bola dojednaná.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej oprávnený žiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, Slovenská republika.
17. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 08.10.2012 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 31.10.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR 09267/11 dňa 26.09.2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 22.10.2010, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.10.2010. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný vcelku, na základe čoho si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.
21. Okresný súd následne v napadnutom uznesení v prvej výrokovej vete zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
25. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
26. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
27. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní je viazaný dôvodmi odvolania, a preto môže prihliadať len na také odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania, okrem prípadu, že ide o vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré odvolací súd preskúmava ex offo.
28. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmaval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov oprávneného, pričom zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený namietal v zásade len nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, pretože mal za to, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu bola dojednaná platne. Okresný súd pritom v napadnutom uznesení síce preskúmaval platnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, avšak dospel k záveru, že táto bola dojednaná platne.
29. Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne výhrady proti skutkovému a právnemu zhodnoteniu okresného súdu o tom, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému plnenie zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, pričom rozhodcovský súd neprihliadol na rozpor so zákonom a dobrými mravmi, pričom práve na tomto zistení okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na obsah odvolania tak oprávnený neumožnil odvolaciemu súdu prieskum záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).