Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: R. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom ulica A. N./ XX, XXX XX C., K., s prechodným pobytom na území SR: F. H. X, XXX XX T. T., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, so sídlom J. X, XXX XX T. T., korešpondenčná adresa: F. Q. XX, XXX XX T. T., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BB2-204-001/2019-SK zo dňa 23. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej aj „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB5-1690-030/2019-PP zo dňa 30.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodov podľa zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, podanú dňa 27. 03. 2019 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, pretože obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. V konaní, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo, orgán verejnej správy 1. stupňa zo spisového materiálu evidovaného v súvislosti s pobytom žalobcu zistil, že prechodný pobyt na účel podnikania mu bol udelený dňa 10.10.2016 do 30.04.2018 a naposledy mu bol na základe žiadosti obnovený s platnosťou do 30.06.2019. Žalobca pri udeľovaní pobytu preukazoval účel pobytu výpisom z obchodného registra okresného súdu k obchodnej spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o., so sídlom Viestova 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 181 271, v ktorom bol zapísaný ako konateľ a spoločník. Ako podporný doklad predložil podnikateľský zámer spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o., v zmysle ktorého predmetom podnikania spoločnosti mala byť prevádzka súkromnej materskej školy a výchovnovzdelávacia činnosť a ktorý predpokladal vytvorenie štyroch pracovných pozícií. Žalobca poskytol orgánu verejnej správy 1. stupňa vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. má finančné prostriedky na účte a vlastní dve nehnuteľnosti, a to na drese R. XX v T. T. (kde má spoločnosť sídlo) a na adrese F. H. X v T. T. (kde má žalobca zabezpečené ubytovanie). Spoločnosť poskytuje konzultačné a poradenské služby, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb a v oblasti predaja nehnuteľností. Orgán verejnej správy 1. stupňa vlastným šetrením zistil, že predmety podnikateľskej činnosti spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. svojím charakterom nesúvisia s prevádzkovaním školských či predškolských zariadení, pričom pôvodne predložený podnikateľský

zámer nebol ani čiastočne naplnený a nebolo vytvorené ani žiadne pracovné miesto. Preto pristúpil k posudzovaniu prínosu reálne vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo a verejný záujem Slovenskej republiky a za týmto účelom si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva SR“), Mestského úradu Banská Bystrica a Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „Úrad BBSK“). Orgán verejnej správy 1. stupňa po vyhodnotení žiadosti, obsahu vyjadrení predložených žalobcom, ako aj podkladov získaných vlastnou služobnou činnosťou dospel k záveru, že doterajšia podnikateľská činnosť žalobcu nepredstavuje prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a teda obnovenie prechodného pobytu žalobcu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, pričom toto rozhodnutie nezasahuje do súkromného a rodinného života žalobcu, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava iba sporadicky, jeho manželka a dieťa žijú v domovskej krajine a na území Slovenskej republiky nemajú ani nikdy nemali evidovaný žiadny druh pobytu.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-204-001/2019-SK zo dňa 23.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že orgán verejnej správy 1. stupňa vykonal dôkladné šetrenie pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pred vydaním rozhodnutia umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Žalovaný k námietke žalobcu vzťahujúcej sa na nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o jeho žiadosti uzavrel, že k prieťahom v konaní nedošlo a navyše sám žalobca vlastným pričinením umelo predlžoval lehoty na včasné rozhodnutie. Zdôraznil, že Ministerstvo hospodárstva SR je jediným kompetentným štátnym orgánom, ktorý je zákonmi a legislatívou Slovenskej republiky oprávnený posudzovať, ktoré podnikateľské činnosti sú prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, resp. ktoré sú zároveň vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Žalovaný súhlasil so záverom orgánu verejnej správy 1. stupňa v tom, že podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorej prioritou je okrem iných podružných činností údajné prenajímanie 2 nehnuteľností, ktorých vlastníkom je spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o., nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a z hľadiska verejného záujmu je tiež zanedbateľná. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o žiadostiach o pobyt nie je možné zakaždým očakávať totožný verdikt správneho orgánu, nakoľko pri rozhodovaní je nutné posudzovať podanú žiadosť vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcimi pobytmi toho ktorého žiadateľa na území Slovenskej republiky. Žalovaný mal za to, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby a nie je po stránke súkromného života ničím viazaný práve na Slovenskú republiku, teda v danom prípade nemožno povýšiť osobný záujem žalobcu nad verejný záujem celej spoločnosti. Obzvlášť ak bolo zistené, že žalobca sa podľa odtlačkov priechodových pečiatok nachádzajúcich sa v jeho cestovnom doklade, zdržiaval na území Slovenskej republiky menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

3. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady v administratívnom konaní spočívajúce v postupe žalovaného a v prieťahoch v konaní, a preto že žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení a ním predložených dôkazov a pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so (najmä s ustanovením , , ) ako aj o správnom konaní (ďalej len „“). Namietal aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady konania. Správne orgány nepostupovali v zmysle základnej zásady správneho konania obsiahnutej v ustanovení Správneho poriadku, a to rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezákonné a zistenie skutkového stavu nie je dostatočné pre posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení a priamočiaro razil cestu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobca nepovažoval za súladné s ustanovením Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že neboli z jeho

strany splnené podmienky pre udelenie, respektíve obnovenie prechodného pobytu. Podľa jeho názoru ustanovenie priamo nadväzuje na ustanovenie tohto zákona a uplatňuje sa len v prípade, ak nie je splnená zákonná podmienka preukázania zisku za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v zmysle ustanovenia zákona.

5. Žalobca uviedol, že k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania priložil všetky požadované prílohy a splnil všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu, aj podmienku zisku spoločnosti po zdanení. Orgán verejnej správy 1. stupňa bez náležitého odôvodnenia a pri splnení všetkých zákonných podmienok zo strany žalobcu pre obnovenie prechodného pobytu, zaslal podklady v rozpore s ustanovením na posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti na Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo vágne stanovisko, bez udania posudzovaných dôkazov a kritérií, k čomu sa nemohol žalobca objektívne vyjadriť a posúdilo podnikateľskú činnosť žalobcu bez prínosu pre hospodárstvo SR, hoci spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. investovala do majetku na území SR, zaplatila dane a poplatky, podniká na území SR. Žalobca sa na výzvu orgánu verejnej správy 1. stupňa vyjadril a uviedol všetky rozhodné skutočnosti, oprel svoje tvrdenia o judikatúru súdov SR, ktoré podľa názoru žalobcu orgán verejnej správy 1. stupňa nezobral do úvahy a vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania z dôvodu, že obnovenie nie je vo verejnom záujme. Z dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil uvedenými skutočnosťami.

6. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia , Správneho poriadku a . Odcitoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 11. 1996, podľa ktorého ak správny orgán posúdil vec po právnej stránke nesprávne, odôvodňuje to zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa a sp. zn. zo dňa 24. 02. 2012, podľa ktorého verejným záujmom je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28. 03. 2019.

7. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa presunul svoju zákonnú povinnosť posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v zmysle ustanovenia a na Ministerstvo hospodárstva SR a tým delegoval v rozpore so a judikatúrou svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na príslušné ministerstvo. Vyžiadanie účtovných dokladov spoločnosti zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa pre ich zaslanie na posúdenie Ministerstvu hospodárstva SR pri splnení zákonných podmienok dosiahnutia zisku je v rozpore so a ich zaslanie by malo byť náležite odôvodnené, čo podľa jeho názoru v tomto prípade nebolo. Správny orgán si môže vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva SR len v tom prípade, ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny, nedosiahla požadovaný zisk v predchádzajúcom zdaňovacom období, čo nebol jeho prípad. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018, v zmysle ktorého: „Pri výklade oprávnení štátnych orgánov, medzi ktoré orgány policajného zboru bezpochyby patria, je potrebné dôsledne zohľadniť SR, z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania týchto orgánov. Neprimerane extenzívny výklad práva, umožňujúci uplatnenie oprávnení štátneho orgánu nad rozsah a spôsob, ktorý ustanovil zákon, neprichádza v úvahu. Úlohou orgánov verejnej správy (štátnych orgánov) v rámci uskutočňovania rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy je uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nie vytváranie, resp. dotváranie práva, hranice ktorého boli neprimerane extenzívnym výkladom žalovaného presiahnuté."

8. Ďalej žalobca namietal nesplnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď postupom orgánu verejnej správy 1. stupňa mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, nakoľko výzva orgánu verejnej správy 1. stupňa neobsahovala všetky rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa mal žalobca vyjadriť a ktoré bral tento orgán do úvahy, konkrétne jeho pochybnosti o dodržiavaní podnikateľského zámeru a lehotu zdržiavania sa žalobcu na území SR. Žalobca uviedol, že často prichádzal na územie Slovenskej republiky cez poľské hranice, kde kontrola na hranici nezvykne dávať

pečiatky do pasu, pričom táto skutočnosť je správnym orgánom všeobecne známa. Nie je preto možné s istotou tvrdiť, aký dlhý čas žalobca strávil na území Slovenskej republiky.

9. Žalobca namietal, že podnikateľský zámer nemá právne záväzný charakter a jeho dodržiavanie nie je ani právne vynútiteľné. Ak by zákonodarca žiadal jeho striktné dodržiavanie, uviedol by to v ako jednu z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Slovenská republika je založená na princípoch trhovej ekonomiky a slobody podnikania. V prípade, ak má spoločnosť viacero činností zapísaných v predmete podnikania, je len vecou spoločnosti a spoločníkov akou činnosťou sa bude zaoberať a akú činnosť bude rozvíjať. Žalovaný nie je oprávnený posudzovať súkromnoprávne obchodné vzťahy a toto oprávnenie mu nevyplýva ani zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Správne orgány v zmysle judikatúry nemôžu uplatňovať výklad práva nad zákonom ustanovený rozsah. Žalobca uviedol, že vysvetlil zámery a záujem v mene spoločnosti investovať do pozemku oproti supermarketu A. na T., kde boli začaté aj rokovania so spoločnosťou IKM, ktorá je vlastníkom pozemkov. Tu bol záujem postaviť materskú škôlku. Cena však bola vysoká a bol problém s postavením štvorpodlažnej budovy, a tak sa nakoniec spoločníci, žalobca a sestra, rozhodli investovať finančné prostriedky do nehnuteľností. Spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. je mladá a pôsobí na trhu len niečo cez 3 roky, preto je neobjektívnou požiadavkou zo strany žalovaného vyžadovať, aby spoločnosť hneď pri svojom vzniku zamestnávala ľudí. Spoločnosť investovala do nehnuteľností, vlastných bytov, ktoré tiež prenajíma, z čoho má príjmy, a kde má zriadené aj svoje sídlo. Spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. má okrem zmluvy o účtovníctve uzavretých niekoľko zmlúv na spoluprácu so slovenskými spoločnosťami zaoberajúcimi sa výstavbou, predajom a prenájmom nehnuteľností. Okrem toho žalobca ako spoločník vstúpil do spoločnosti AV STAVING GROUP s.r.o., so sídlom Nad Plážou 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 123 154. Žalobca naďalej rozvíja podnikateľskú činnosť a vstupuje do ďalších projektov a investícií.

10. Žalobca tvrdil, že jeho právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia porušilo aj Ministerstvo hospodárstva SR svojím stanoviskom, kde len uviedlo, že rozhodlo na základe vnútorných kritérií (účastník konania kritériá nepozná a nemôže zaujať účinnú obranu). Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR by nemalo byť brané do úvahy vzhľadom na jeho vágnosť a postup samotného ministerstva, ktoré si žiadalo predloženie ďalších určených dokumentov pre svoje rozhodnutie, ktoré neboli doložené, a napriek tomu vydalo nesúhlasné stanovisko bez podkladov, o ktorých tvrdilo, že sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca vyjadril pochybnosti o hodnovernosti záveru obsiahnutého v stanovisku Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 28.08.2019 a považoval za zarážajúce, že napriek absencii kľúčových podkladov pre vydanie súhlasného resp. nesúhlasného stanoviska, Ministerstvo hospodárstva SR v závere zaujalo postoj, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom.

11. Žalobca považoval aj stanovisko BBSK za vágne a neobsahujúce informáciu, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre BBSK. Tento záver nebol obsiahnutý v stanovisku zo strany BBSK, z čoho vyplýva, že nie je možné na takýto záver prihliadať zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, keďže v ňom nie je vyjadrené jednoznačné konštatovanie prínosu, respektíve nie prínosu.

12. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa odchýlili od svojej rozhodovacej praxe v rovnakých a obdobných prípadoch, čím bola porušená zásada uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Uviedol, že na území Slovenskej republiky mal už obnovený pobyt na účel podnikania pri posudzovaní zdaňovacieho obdobia za rok 2017, kde spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. dosiahla zisk pred zdanením vo výške 13.107,00 Eur, čo je menej ako v roku 2018, kedy to bolo 15.902,00 Eur.

13. Žalobca namietal prieťahy v konaní, nakoľko si podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu dňa 27.03.2019 a správne orgány pri splnení všetkých zákonných podmienok na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania rozhodli až o 9 mesiacov. K prieťahom v konaní došlo aj v dôsledku toho, že orgán verejnej správy 1. stupňa si bez náležitého odôvodnenia vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu ako konateľa spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Konanie žalovaného je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právom rozhodnúť v primeranej lehote.

14. Žalobca tvrdil, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa povýšili verejný záujem nad jeho súkromný záujem, keď nezohľadnili, že si na území Slovenskej republiky vytvoril pevné sociálne a kultúrne väzby a Slovensko sa stalo centrom jeho podnikateľských, kultúrnych a spoločenských záujmov.

Orgán verejnej správy 1. stupňa vôbec nezobral do úvahy dĺžku jeho doterajšieho pobytu na území SR, jeho finančné zázemie, väzby na územie SR, súkromný a rodinný život, skutočnosť, že sa presťahoval na územie SR, rozvíja si tu ďalšie aktivity, učí sa postupne slovenský jazyk a cudzie zvyky a kultúru. Takýmto postupom podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

16. Žalovaný uviedol, že podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, postupuje podľa citovaného zákona, t.j. prihliada na hospodárske záujmy Slovenska, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenska. Z dikcie jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v ustanovení striktne ukladá policajnému útvaru, v tomto prípade orgánu verejnej správy 1. stupňa, zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu (v prípade žalobcu podľa ), ak boli naplnené dôvody uvedené v ustanovení citovaného zákona. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy 1. stupňa neodôvodnil dostatočným spôsobom zaslanie žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR na posúdenie prínosu jeho podnikateľskej činnosti, žalovaný uviedol, že ustanovenie ukladá policajnému útvaru vyžiadať, ako jeden z podporných dokumentov potrebných na rozhodovanie o žiadosti na pobyt, stanovisko z Ministerstva hospodárstva SR, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva je jediným kompetentným štátnym orgánom, ktorý je zákonmi a legislatívou Slovenskej republiky oprávnený v daných veciach rozhodovať a posudzovať, ktoré podnikateľské činnosti sú prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, resp. ktoré sú zároveň vo verejnom záujme Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.06.2017, v ktorom bolo uvedené, že stanovisko vydané Ministerstvom hospodárstva SR konštatujúce, že podnikateľská činnosť cudzinca nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky je nespochybniteľné, nakoľko bolo vydané kompetentným ústredným orgánom štátnej správy a že ukladá správnemu orgánu prihliadať okrem iného na hospodársky prínos podnikateľskej činnosti žiadateľov o pobyt.

17. Žalovaný mal za to, že orgán verejnej správy 1. stupňa v súlade s § 34 ods. 1 a § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonal dôkladné šetrenie za účelom získania dostatočných dôkazov, predovšetkým v oblasti predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu a prínosu jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nesúhlasné stanovisko (resp. akékoľvek vydané stanovisko) Ministerstva hospodárstva SR napriek námietkam žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní, žalovaný nemal vo svojej kompetencii spochybňovať. Navyše, žalobca na výzvu nepredložil požadované doklady, ktoré by objasnili jeho podnikateľskú činnosť, odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo. Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je relevantným podkladom, preto orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj naň, avšak zároveň zadovážil ďalší podporný dôkaz, na základe ktorého bolo možné posúdiť aj to, či podnikateľská činnosť žalobcu je vo verejnom záujme, a to stanovisko Úradu BBSK, z ktorého vyplynulo, že z hľadiska napĺňania priorít rozvoja kraja v nadväznosti na schválené rozvojové dokumenty Banskobystrického samosprávneho kraja po posúdení podnikateľských činností žalobcu, ktoré má zapísané v obchodnom registri, nemožno tieto zaradiť medzi ním podporované aktivity.

18. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný spolu s orgánom verejnej správy 1. stupňa rozhodol o jeho žiadosti až po deviatich mesiacoch, žalovaný zrekapituloval z časového hľadiska priebeh administratívneho konania. Skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30.09.2019, teda ešte pred uplynutím lehoty, ktorá bola nadriadeným orgánom (žalovaným) predĺžená do 06.10.2019. Odvolanie žalobcu bolo na orgán verejnej správy 1. stupňa doručené dňa 11.11.2019 a žalovanému bolo spolu s celým spisovým materiálom predložené dňa 04.12.2019. Žalovaný vo veci rozhodol dňa 23.12.2019, čiže v lehote 19 dní, pričom na rozhodovanie mal Správnym poriadkom stanovenú lehotu 30 dní, v závažných prípadoch dokonca 60 dní. Žalobca vlastným pričinením (nepredložením všetkých zákonom požadovaných dokladov k žiadosti, opakovaným nedostavením sa na predvolanie na orgán verejnej správy 1. stupňa za účelom vyjadrenia) umelo predlžoval lehoty na včasné rozhodnutie.

19. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania pravidiel konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že každý jeden prípad, o ktorom rozhoduje, je špecifický, vychádza z rôznych okolností, rôznych dôkazov a skutkových zistení, nehovoriac o aplikácii rôznych ustanovení zákonov toho ktorého prípadu, ktoré sa práve naň vzťahujú. Orgán verejnej správy 1. stupňa pri prvej obnove prechodného pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky, t.j. po dvoch rokoch podnikateľskej činnosti, vzal do úvahy, že začiatok podnikania predstavuje zvýšené investície, s čím bolo pravdepodobne spojené nesplnenie úmyslu žalobcu vytvoriť pracovné miesta. Žalobca preukázal zisk z podnikateľskej činnosti tak, ako to vyžaduje a po zohľadnení vyššie uvedených skutočností mu správny orgán obnovil prechodný pobyt na účel podnikania. Pri podaní opätovnej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu však bolo zistené, že predpoklad úspešného podnikania žalobcu, ktorý by vyústil do vytvorenia súkromnej materskej škôlky a pracovných miest na území Slovenskej republiky, nebol ani po uplynutí dlhšieho obdobia naplnený. Pri rozhodovaní o následných žiadostiach o pobyt nie je možné zakaždým očakávať totožný verdikt správneho orgánu, nakoľko pobyt žalobcu bolo potrebné posudzovať komplexne, v kontinuálnej nadväznosti jednotlivých doteraz povolených pobytov.

20. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu bolo preukázané, že jeho podnikateľská činnosť nie je vo verejnom záujme, pretože sám žalobca konal tak, že tento verejný záujem nenaplnil. Jeho zámerom nebol prínos pre spoločnosť a jeho podnikateľská činnosť v prospech občanov, tak ako sa snažil pri udeľovaní pobytu na území Slovenskej republiky účelovo preukázať. Pri udeľovaní prvého pobytu na území Slovenskej republiky predložil žalobca podnikateľský zámer, podľa ktorého bolo cieľom žalobcu ako podnikateľa vytvorenie súkromnej materskej škôlky INFANTA LIZA, s.r.o. s celkovou kapacitou 24 detí, čo by bolo prínosom pre mesto T. T., nakoľko škôlok v okrese bolo v tom čase nedostatok a zároveň vytvorenie štyroch pracovných miest pre zamestnancov bolo vo verejnom záujme aj hospodárskom záujme Slovenskej republiky. Žalobca ani čiastočne nenaplnil svoj podnikateľský zámer, svoje podnikateľské aktivity do budúcna nepodložil žiadnym dôkazom, ani nepreukázal vytvorenie nových pracovných miest tak, ako to mal v úmysle pri udelení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

21. K námietke žalobcu ohľadom výzvy orgánu verejnej správy 1. stupňa v súvislosti s časom pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky a jeho častým cestovaním cez H., kde mu príslušné orgány údajne neodtlačili do pasu pečiatky, žalovaný uviedol, že práve podľa odtlačkov priechodových pečiatok nachádzajúcich sa v jeho cestovnom pase bolo zistené a zároveň tým preukázané, že žalobca sa v čase od účinnosti novely , t.j. od 01.05.2018 do 31.12.2018 zdržiaval na území Slovenska menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu (išlo iba o 19 dní pobytu na území Slovenskej republiky v roku 2018). Takýmto konaním by došlo zo strany žalobcu k naplneniu dôvodov na zrušenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, podľa ustanovenia v spojení s . Pri prekračovaní vonkajších hraníc dbajú policajné a colné orgány na zvýšenú hraničnú a colnú kontrolu a je ich povinnosťou odtlačky pečiatok do cestovných dokladov cudzincov aj občanov Slovenskej republiky dávať v súlade s čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice. Nie je možné, aby sa práve v prípade žalobcu stalo, že túto povinnosť opomenuli zrazu viacerí kompetentní pracovníci pôsobiaci na hraničných priechodoch a to ešte v rôznom čase a období. Žalovaný zastával názor, že žalobca sa snaží odpútať pozornosť od toho, že preukázateľne necestoval na územie Slovenskej republiky, okrem dní, ktoré má v cestovnom doklade vyznačené a zároveň, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval, tak ako stanovuje .

22. Žalovaný skonštatoval, že práva žalobcu na jeho súkromný a rodinný život v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neboli popierané. Zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo preukázané, že žalobca sa spolu so svojou sestrou zdržiaval na území Slovenskej republiky sporadicky, väčšinu času trávil spolu s rodinou v domovskej krajine, odkiaľ sa podieľal na chode svojej spoločnosti. Rodina žalobcu (manželka a dieťa) spolu so žalobcom žijú na K., pričom nepožiadali o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny k žalobcovi. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby a nie je po stránke súkromného života ničím viazaný práve na Slovenskú republiku, keďže jeho manželka, dieťa i rodičia žijú na K.. Žalovaný poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Žalobca

mal teda reálne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť na našom území, a tým aj napĺňať účel pobytu. Ako však bolo zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa zistené a preukázané, žalobca ako podnikateľ podniká väčšiu časť povoleného pobytu mimo územia Slovenskej republiky, podieľa sa na chode svojej spoločnosti na Ukrajine, preto nie je nevyhnutné ani logické, aby mal povolený pobyt na území Slovenskej republiky, keďže sa preukázateľne zdržiava väčšinu času na území iných štátov, z územia ktorých realizuje svoje podnikateľské aktivity, a to predovšetkým v jeho domovskej krajine. Žalovaný mal za to, že zamietnutím žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nezaniklo žalobcovi právo podnikať, pričom negarantuje právo cudzincom, teda ani žalobcovi, na pobyt v spojitosti s jeho podnikaním na území Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade nemožno povýšiť osobný záujem žalobcu nad verejný záujem celej spoločnosti.

23. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami vo vyjadrení žalovaného a pridržiava sa svojich tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, pričom argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe.

24. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej trvá na svojom vyjadrení k správnej žalobe aj na svojom napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Ďalej argumentoval obdobne ako v predchádzajúcom vyjadrení.

25. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa a dňa 18.11.2020, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle . Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 04.11.2020.

26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

27. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa ; prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.

30. Podľa ; účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

31. Podľa ; policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.

32. Podľa ; žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň platnosti prechodného pobytu. Žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podľa podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr 30 dní pred skončením platnosti udeleného prechodného pobytu. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa , ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, môže podať žiadosť štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. K žiadosti o obnovenie

prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

33. Podľa ; štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa .

34. Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

35. Podľa , prvá časť vety pred bodkočiarkou; policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

36. Podľa ; policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených v .

37. Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

38. Podľa ; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

39. Podľa prvá veta ; policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní.

40. Podľa ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní . Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

41. Podľa ; konanie podľa tohto zákona je prerušené dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania. Lehota pre štátneho príslušníka tretej krajiny uvedená v rozhodnutí o prerušení konania začína plynúť dňom jeho doručenia.

42. Podľa ; lehoty podľa , , , , , , a môže vo zvlášť zložitých prípadoch predĺžiť odvolací orgán najviac o 30 dní. Lehota podľa neplynie počas posudzovania predloženého podnikateľského zámeru podľa . Lehota podľa neplynie počas posudzovania, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa .

43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 29 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku; (1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. (4) Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. (5) Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

45. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku; (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

47. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

48. Podľa ; každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

49. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; (1) Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. (2) Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

50. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, ako aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a procesného postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal.

51. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady v administratívnom konaní spočívajúce v postupe žalovaného a v prieťahoch v konaní, a preto že žalovaný nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení a ním predložených dôkazov a pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so (najmä s ustanovením , , ) a Správnym poriadkom. Namietal aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, vecnú nesprávnosť, vady konania.

52. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď namietal, že sa s rozhodnutím nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a nezákonné, že je presvedčený, že správny orgán nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení uvedených vo vyjadrení a v odvolaní, ďalej že je rozhodnutie nepreskúmateľné, vecne nesprávne a tiež, keď uvádzal, že napadá postup orgánu verejnej správy 1. stupňa pre vady konania, resp. že tento orgán nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania, v súlade s hmotným právom, nezaoberal sa dostatočne tvrdenými skutočnosťami, nezistil spoľahlivo a jednoznačne skutočný stav veci a rozhodnutia nie sú v súlade so , ďalej keď žalobca uvádzal, ako majú správne orgány postupovať bez toho, aby tieto svoje tvrdenia konkretizoval na preskúmavanú vec. Žalobca v uvedených žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli nijako bližšie ozrejmené (nie je zrejmé prečo žalovaný nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania, ktorými tvrdenými skutočnosťami žalobcu a z akých dôvodov sa nezaoberal dostatočne, prečo nezistil spoľahlivo skutočný stav veci a pod.). Žalobca v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

53. Všeobecná námietka nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti, resp. nedostatku dôvodov) napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobcu, uviedol ako zistil skutočný stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie. Na základe odvolania žalobcu

proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný poskytol rozsiahle odôvodnenie ku všetkým odvolacím námietkam. S obsahom tohto odôvodnenia je možné sa stotožniť. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

54. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným spočívajúce v nesprávnej aplikácii v spojení s , teda ak žalobca predložil správnemu orgánu k žiadosti všetky zákonom požadované dokumenty a splnil všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, vrátane podmienky požadovaného zisku spoločnosti po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, orgán verejnej správy 1. stupňa nebol oprávnený bez náležitého odôvodnenia si vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva SR, či podnikateľská činnosť žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu nemá oporu v . Skutočnosť, že žalobca predložil orgánu verejnej správy 1. stupňa žiadosť spolu so všetkými zákonom požadovanými prílohami neznamená, že orgán verejnej správy automaticky takejto žiadosti vyhovie bez akéhokoľvek ďalšieho jej posudzovania. Je potrebné uviesť, že podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a tohto zákona, pričom podľa prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Orgán verejnej správy 1. stupňa postupoval v súlade so , keď požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o stanovisko, či podnikateľská činnosť žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pretože bol povinný prihliadať na verejný záujem, osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Tento postup uskutočnil s oporou v ustanovení a , ktoré na povinnosť posudzovať verejný záujem podľa nadväzujú. To znamená, že práve prostredníctvom postupu regulovaného v a mohol a musel orgán verejnej správy 1. stupňa a následne aj žalovaný prihliadnuť na verejný záujem, tak ako to požaduje tohto zákona.

55. Žalobca v súvislosti s postupom orgánu verejnej správy, ktorým si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -86 zo dňa 26. 07. 2018 a dôvodil, že takýto výklad je neprimerane extenzívny a nerešpektuje SR, z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania štátnych orgánov. Správny súd po oboznámení sa s uvedeným súdnym rozhodnutím vyhodnotil, že závery v ňom uvedené nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z odlišných skutkových okolností a týkalo sa neakceptovania dokladu o zabezpečení pobytu cudzinca a výkladu .

56. Nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že orgán verejnej správy 1. stupňa presunul svoju zákonnú povinnosť posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v zmysle a na Ministerstvo hospodárstva SR a tým delegoval v rozpore so a judikatúrou svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na Ministerstvo hospodárstva SR. Do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR v zmysle v spojení s o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy patrí vydať stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Súladný so zákonom bol postup orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorý požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o zaujatie stanoviska vo veci prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu ako konateľa spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv

na hospodárstvo Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy 1. stupňa nedelegoval svoju právomoc rozhodovať a posudzovať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na Ministerstvo hospodárstva SR, ale v súlade so a Správnym poriadkom v rámci zisťovania skutočného stavu veci požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o vydanie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu je vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Toto stanovisko bolo len jedným z podkladov pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a následne žalovaného.

57. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok podkladov na vydanie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, namietal tak zákonnosť vydania samotného stanoviska, ktoré je samostatným správnym aktom (opatrením). O výsledku posúdenia veci, teda o vydaní stanoviska či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny (žalobca), je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, rozhoduje autonómne Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré nie je viazané rozsahom podkladov predložených konajúcim orgánom. Správny súd je v rámci preskúmania rozhodnutia vydaného v konaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu oprávnený posudzovať stanovisko Ministerstva hospodárstva SR podľa len čo do jeho spôsobilosti byť podkladom na vydanie rozhodnutia, t. j. oprávnenosti Ministerstva hospodárstva SR na jeho vydanie a jeho obsahovej zrozumiteľnosti, čo namietané nebolo. Tomuto rozsahu nezodpovedá skúmanie zákonnosti vecného obsahu stanoviska, ktoré je samostatným opatrením hodným osobitného preskúmania, pokiaľ to žalobca osobitne podanou správnou žalobou alebo v súlade s navrhne. V tomto prípade žalobca, iba v ktorého dispozícii bolo návrhové oprávnenie na preskúmanie skôr vydaného opatrenia, nenavrhol podľa vecné preskúmanie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR č. 18902/2019-3420-49883 zo dňa 28.08.2019, preto jeho zákonnosť správny súd v tomto konaní skúmať nemohol. Výsledok prípadného samostatného preskúmania zákonnosti stanoviska ako opatrenia z podanej správnej žaloby ani z administratívneho spisu nevyplýva. Ak teda žalobca odôvodnil svoju žalobu bez ďalšieho len poukázaním na nezákonné opatrenie, ktoré vydaniu meritórneho rozhodnutia predchádzalo a tvorilo jeho podklad, takáto žalobná námietka na zrušenie napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Navyše, žalobca aj v administratívnom konaní síce namietal, že spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. dosiahla požadovaný zisk, vlastní 2 nehnuteľnosti, z prenájmu ktorých má príjem a platí dane do štátneho rozpočtu SR, ale na preukázanie tvrdeného prínosu jeho činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky nepredložil žiadne dôkazy. Samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť, v menej ktorej žalobca koná, dosahuje zisk, ešte nemusí znamenať, že jeho činnosť je vo verejnom záujme a že je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

58. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe podporne poukazoval na skutočnosť, že ako spoločník vstúpil do spoločnosti AV STAVING GROUP s.r.o., so sídlom Nad Plážou 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 123 154, túto skutočnosť nebolo možné zohľadniť, nakoľko podľa k správnej žalobe pripojeného výpisu z obchodného registra spoločníkom uvedenej spoločnosti sa žalobca stal dňa 29.01.2020, teda až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného.

59. Žalobca namietal aj spôsobilosť stanoviska Úradu BBSK byť podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného. Podľa jeho názoru je stanovisko Úradu BBSK vágne a neobsahujúce informáciu, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre BBSK, preto nie je možné na takýto záver prihliadať zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, keďže v ňom nie je vyjadrené jednoznačné konštatovanie prínosu, respektíve nie prínosu. Stanovisko Úradu BBSK je samostatným opatrením hodným osobitného preskúmania rovnako ako stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, a jeho zákonnosť správny súd v tomto konaní skúmať nemohol z rovnakých vyššie uvedených dôvodov, ktoré bránili skúmaniu zákonnosti stanoviska Ministerstva hospodárstva SR. Navyše, pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiaduce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR ako aj orgánov samospráv obcí resp. vyšších územných celkov, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny.

60. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, aj z dôvodov uvedených v , t. j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,

čo odôvodňoval tým, že mu bolo odňaté právo na oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, nakoľko výzva orgánu verejnej správy 1. stupňa zo dňa 05.09.2019 neobsahovala všetky rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa mal žalobca vyjadriť a ktoré bral orgán verejnej správy 1. stupňa do úvahy, konkrétne vo vzťahu k pochybnosti orgánu verejnej správy 1. stupňa o dodržiavaní podnikateľského zámeru a času (lehoty) zdržiavania sa žalobcu na území SR. Správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy 1. stupňa ani žalovaný neporušil svoju povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo výzve zo dňa 05.09.2019 okrem iného uviedol, že previerkou na adrese R. XX v T. T. zistil, že spoločnosť INFANTA LIZA s.r.o. sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou, nikoho nezamestnáva a nemá žiadny nehmotný majetok na svoje podnikanie, v dôsledku čoho vzniklo podozrenie, či podnikateľská činnosť žalobcu je v hospodárskom a verejnom záujme Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že orgán verejnej správy 1. stupňa zistil, že podnikateľský zámer obchodnej spoločnosti nebol naplnený, teda ďalej zisťoval, či reálne vykonávaná činnosť žalobcu ako konateľa spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. je vo verejnom záujme, teda či je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a pre účely tohto zisťovania si vyžiadal stanoviská Ministerstva hospodárstva SR, Úradu BBSK a Mestského úradu Banská Bystrica. Hoci vo výzve nebolo doslovne uvedené, že bol zistený rozpor podnikateľského zámeru a reálne vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu v mene spoločnosti, z obsahu tejto výzvy boli zrejmé skutočnosti zistené v administratívnom konaní, ku ktorým sa mal žalobca vyjadriť a taktiež dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané.

61. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalovaný vychádzal z názoru, že zákon priznáva podnikateľskému zámeru žalobcu záväzný charakter. Orgán verejnej správy 1. stupňa naň prihliadol ako na jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia, o ktorom vedel z konania o udelenie prechodného pobytu žalobcovi, v rámci širšej správnej úvahy pri hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo SR. Na namietanom závere záväznosti podnikateľského záveru však orgán verejnej správy 1. stupňa ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili. V prijatých záveroch žalovaného nie sú prítomné tendencie obmedzujúce žalobcu vykonávať podnikateľskú činnosť v iných predmetoch podnikania ako boli uvedené v podnikateľskom zámere. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že diametrálne odklonenie podnikateľských činností žalobcu od predloženého podnikateľského zámeru vo vzťahu k rozhodovaniu o udelení (resp. obnovení) prechodného pobytu nemožno akceptovať bez ďalšieho, teda je potrebné posúdiť prínos reálne vykonávanej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Nakoľko výsledkom šetrenia orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo zistenie, že podnikateľský zámer spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. nebol ani sčasti naplnený, bolo potrebné zisťovať, či podnikateľskú činnosť reálne žalobcom vykonávanú, odlišnú od pôvodne predloženého podnikateľského zámeru, možno považovať za prínosnú pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takýto postup orgánu verejnej správy 1. stupňa bol súladný so . Žalobca navyše sám neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že jeho podnikateľské aktivity sú verejne prospešné.

XX. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že často cestoval na územie Slovenskej republiky cez H. hranice, kde nedostal do cestovného pasu priechodové pečiatky, túto správny súd vyhodnotil ako irelevantnú. Žalobca uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, pričom v administratívnom konaní ho ani nepoužil a uviedol ho až v správnej žalobe, hoci už rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa obsahovalo záver, že žalobca sa na území Slovenskej republiky mohol zdržiavať v roku 2018 maximálne 19 dní a v roku 2019 do podania žiadosti o obnovenie pobytu maximálne 5 dní. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa podnikanie má byť sústavná činnosť vykonávaná príslušníkom tretej krajiny na území Slovenskej republiky osobne, preto zisťoval, počas akého obdobia sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky. Hoci orgán verejnej správy 1. stupňa vo výzve na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neuviedol skutočnosti týkajúce sa času zdržiavania sa žalobcu na území Slovenskej republiky v roku 2018 a v roku 2019 do podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, táto skutočnosť nebola rozhodujúca pre posúdenie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a absenciu tejto námietky žalobcu v administratívnom konaní správny súd nevzhliadol v tejto skutočnosti vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia.

63. Žalobca namietal, že správne orgány nepostupovali v zmysle základnej zásady správneho konania obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, a to rozhodovať tak, aby v skutkovo

zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Uviedol, že správny orgán mu v roku 2018 obnovil prechodný pobyt na území SR na účel podnikania pri posudzovaní zdaňovacieho obdobia za rok 2017, kedy spoločnosť dosiahla menší zisk ako v roku 2018 (posudzovanom v predmetnom prípade), pričom vtedy správny orgán neposudzoval nedodržiavanie podnikateľského zámeru spoločnosti. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bol prvý raz udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania od 10.10.2016 do 30.04.2018 a následne mu bol prechodný pobyt obnovený od 18.06.2018 do 30.06.2019. Rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa o obnovení prechodného pobytu žalobcovi do 30.06.2019 predchádzalo posudzovanie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom podkladom pre rozhodnutie bolo aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Okrem toho orgán verejnej správy 1. stupňa pri prvom obnovení prechodného pobytu vzal do úvahy, že začiatok podnikania predstavuje zvýšené investície, s čím bolo pravdepodobne spojené nesplnenie úmyslu žalobcu vytvoriť pracovné miesta. Orgány verejnej správy však musia každú podanú žiadosť o obnovenie prechodného pobytu žalobcu posudzovať komplexne, v súvislosti s doteraz povolenými pobytmi žalobcu na území Slovenskej republiky a so zistenými skutočnosťami. Pri rozhodovaní o žiadostiach o pobyt na území Slovenskej republiky nemožno zakaždým očakávať totožný verdikt orgánu verejnej správy, pretože jeho rozhodnutie závisí od skutočného stavu veci zisteného v každom jednotlivom prípade zvlášť. Preto nebola dôvodná ani námietka nezákonnosti, ktorá mala spočívať v tom, že správne orgány sa odchýlili od svojej rozhodovacej praxe v rovnakých a obdobných prípadoch, keď rozhodli odlišne ako pri prvom obnovení prechodného pobytu žalobcovi.

64. Žalobca ďalej namietal, že v konaní došlo k prieťahom z dôvodu, že neboli splnené podmienky na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože nešlo o zvlášť zložitý prípad bez toho, aby uviedol, aký vplyv mala takáto ním tvrdená vada konania na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v zmysle môže prihliadnuť na porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré je porušením podstatným a zároveň ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca doručil žiadosť o obnovenie prechodného pobytu orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 27.03.2019, pričom orgán verejnej správy 1. stupňa mal lehotu na rozhodnutie o nej 90 dní ( prvá veta ). Orgán verejnej správy na deň 18.04.2019 a opakovane na deň 10.05.2019 predvolal žalobcu za účelom podania vyjadrenia, avšak žalobca sa na prvé ani na opakované predvolanie nedostavil a zaslal len písomné vyjadrenie. Potom orgán verejnej správy 1. stupňa vykonal kontrolu zameranú na plnenie podmienok pobytu žalobcom. Dňa 31.05.2019 orgán verejnej správy 1. stupňa vydal rozhodnutie o prerušení konania do predloženia dokladu podľa . Rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené dňa 06.06.2019 a v ten istý deň žalobca predložil požadovaný doklad. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa dňa 17.06.2019 vydal rozhodnutie o prerušení konania do posúdenia predbežnej otázky, ktorou je posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky a verejný záujem Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2019. Dňa 02.09.2019 obdržal orgán verejnej správy 1. stupňa stanovisko Ministerstva hospodárstva SR a dňa 04.09.2019 požiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 30 dní (podľa ). Odvolací orgán vyhovel žiadosti a lehotu na rozhodnutie predĺžil do 06.10.2019. Orgán verejnej správy 1. stupňa vydal rozhodnutie dňa 30.09.2019, doručené žalobcovi dňa 28.10.2019. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 11.11.2019. Žalovaný, ktorému bola vec podľa Správneho poriadku predložená na rozhodnutie dňa 04.12.2019, vydal napadnuté rozhodnutie dňa 23.12.2019. Z uvedeného nevyplýva, že by v postupe žalovaného ani orgánu verejnej správy 1. stupňa došlo k prieťahom v konaní. Orgán verejnej správy 1. stupňa v súlade so požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o poskytnutie stanoviska, či podnikateľská činnosti žalobcu ako konateľa spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o. je vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Je zrejmé, že procesný postup žalovaného i orgánu verejnej správy 1. stupňa bol v súlade so zákonom, a preto administratívne konanie vadou z dôvodu nedodržania procesných lehôt netrpí.

65. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd nepovažoval namietanie vád v administratívnom konaní za opodstatnené ani spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj prvostupňového rozhodnutia).

66. Žalobca namietal, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa povýšili verejný záujem nad jeho súkromný záujem, keď nezohľadnili, že si na území Slovenskej republiky vytvoril pevné sociálne a kultúrne väzby a Slovensko, kam sa presťahoval, sa stalo centrom jeho podnikateľských, kultúrnych a spoločenských záujmov, kde si rozvíja ďalšie aktivity a učí sa slovenský jazyk. Takýmto postupom podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.03.2019, ktorého závery však na danú vec aplikovať nemožno, pretože vychádzajú z odlišných skutkových okolností. Totiž, vo veci prejednávanej Krajským súdom v Bratislave mal orgán verejnej správy k dispozícii stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, podľa ktorého podnikateľská činnosť žiadateľa o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že v článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú stanovené možné obmedzenia práv na rešpektovanie súkromia a rodinného života. V predmetnom prípade bolo zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobcovi vykonané v súlade so , a teda zásah do rodinného života žalobcu, ako aj dôsledky neobnovenia jeho prechodného pobytu, spĺňajú podmienky podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa boli povinní skúmať a aj preskúmali, či rozhodnutie nezasiahne neprimeraným spôsobom do základných práv a slobôd žalobcu, najmä s ohľadom na osobné a rodinné pomery žalobcu, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa mali dostatočné podklady na posúdenie zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu, pričom vyhodnotili, že žalobca svoj súkromný a rodinný život vedie prevažne mimo územia Slovenskej republiky, a to najmä na K., kde žije jeho rodina (manželka, dieťa, rodičia), pričom investovanie jeho finančných prostriedkov (resp. finančných prostriedkov spoločnosti INFANTA LIZA s.r.o.) do nehnuteľností na území mesta T. T. nemožno považovať za vedenie súkromného a rodinného života na území Slovenskej republiky. Samotný žalobca vzniesol len všeobecné námietky týkajúce sa jeho osobných väzieb na územie Slovenskej republiky, ktoré nijako nekonkretizoval ani nepreukazoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa sa dostatočne vysporiadali s otázkou stretu súkromného záujmu žalobcu a verejného záujmu.

67. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli orgány verejnej správy k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu nie je vo verejnom záujme. V kontexte vyššie uvedeného mal správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu podľa , pretože nespĺňa podmienky na obnovenie prechodného pobytu, je vydané v súlade so zákonom. Orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný v súlade s ustanovením prihliadli pri rozhodovaní na verejný záujem, vrátane prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

68. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

69. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X : X. ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.