Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-67-2020.pdf
PDF · 113.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci návrhu manželky: P.. Y. W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XX, F., štátny občan SR, na rozvod manželstva s manželom: P. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom: Y. M. XX, W., A., štátny občan DE, a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. W., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Y. W., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX a P. W., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Pezinku, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Pezinok, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslo XXX r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloletú D. W. narodenú XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok je oprávnená matka.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej D., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 300 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Súd styk otca s maloletou neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 11.05.2020 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželia sa spoznali 13.07.2015 a zhruba po ročnej známosti otehotnela. Dňa 29.10.2016, v 5.mesiaci tehotenstva, uzavreli manželstvo. Manželia bývali u manželkiných rodičov, na terajšej adrese, kde doteraz býva manželka s maloletou dcérou. Manželka v návrhu uviedla, že prvé problémy v manželstve nastali, keď chcela riešiť samostatné spoločné bývanie. Manžel vtedy uviedol, že predá byt v Nemecku a že si kúpia niečo na Slovensku. Manželka oslovila priateľa, ktorý sa zaoberá hypotékami, ktorý uviedol, že úver poskytnú iba manželke, a to max. v sume 90.000,- eur, avšak nič do tejto sumy sa manželovi nepáčilo, tak rodičia manželky navrhli, aby si nadstavili jedno poschodie na ich nehnuteľnosti (rodinný dom), s čím manžel súhlasil. Našiel najdrahšieho architekta v Bratislave, lebo potreboval s ním komunikovať v nemčine. Pravidelne chodieval s ním na stretnutia, komunikoval s nim výhradne manžel.
Manželka bola na dvoch stretnutiach, aby odsúhlasila, či s takým projektom súhlasí a či sa jej to páči. Za tieto projekty mal manžel zaplatiť okolo 14.000,- eur, v čom mala byt' zahrnutá aj geodézia, statika, a všetky potrebné veci na prístavbu. Mesto manželom ale nedalo stavebné povolenie. Manžel to riešil následne s architektom, že on ako profesionál mal ovládať, že takýto projekt a nadstavba nie je možná, preto mu odmietol uhradiť celú sumu za projekt. Medzi tým manžel dohodol s manželkinými rodičmi, že objednal okná, aby boli na celom dome rovnaké, preto otec manželky vybúral pôvodné a čakalo sa na dodanie nových, ďalej manžel tvrdil, že objednal nový kotol, záhradnícku firmu, firmu, ktorá robí bezpečnostné systémy a pod. Nikdy nič neprišlo, nikdy nič skutočne neobjednal, ani nezaplatil. V tomto období prišla manželovi zásielka z Nemecka, o ktorej tvrdil, že je to z firmy v Nemecku, vraj nejaké daňové doklady. Tvrdil, že treba to riešiť a doplniť nejaké čísla daňového podania v Nemecku. Krátko na to mu prestala chodiť výplata. Manžel uviedol, že firma zmenila personálnu agentúru, tak že kým sa ten systém nadstaví, bude to trvať. Celý čas, ktorý manželia bývali u manželkiných rodičov, prispievali na bývanie a stravu v sume 250,- eur. Nakoľko manželovi výplata neprišla ani po dvoch mesiacoch (podľa jeho vyjadrení), poprosil manželkiných rodičov, aby počkali s nájomným, s čím súhlasili. Ale manželke bolo toto tvrdenie manžela podozrivé, pretože jej tvrdil, že má na účte 190,000,- eur. Ďalej manžel kúpil auto, ktoré dal napísať na manželku, tvrdil, že to auto zaplatí jeho otec. S pánom, ktorý ho predával sa dohodol, že keď pošle výpis z účtu, že ho uhradil, môže si prísť pre kľúče a pre auto. Aj sa tak udialo, auto manželka užívala a po týždni pôvodný majiteľ volal, že peniaze neprišli na jeho účet. Manžel sa opätovne vyhováral na svojho otca, ktorý vraj tvrdil, že peniaze poslal zo zlého účtu. Prešiel ďalší týždeň a peniaze stále neprešli na účet predávajúceho. Manželka bola z tejto situácie nervózna, bolo to nepríjemné, celá táto situácia, nakoľko ona auto využívala v domnení, že je to v poriadku. Manžel znovu svojimi presvedčovacími taktikami manželku ubezpečil, že teda auto zaplatí zo svojich prostriedkov, ktoré má na účte. Takto prešli ďalšie dva týždne, kedy si predávajúci prišiel zobrať auto, nakoľko nebolo uhradené. Manželka musela zaplatiť 300,- eur za čistenie, nakoľko manžel ho používal na rybárčenie a bolo značne znečistené. Takáto rovnaká situácia nastala aj s kúpou rodinného domu, o ktorom manžel tvrdil, že ho kúpil a získal od neho kľúče a trval na tom, aby sa tam nasťahovali, bývali tam mesiac. Takisto predávajúcemu neprešli žiadne peniaze na účet (ako tvrdil manžel) a museli sa odsťahovať. Opätovne sa nasťahovali k manželkiným rodičom. Medzitým manželke zomrela babka a dva dni po jej pohrebe volal údajne manželovi jeho otec, že o všetko v Nemecku prišiel, preto manžel musí okamžite odcestovať do Nemecka. Vraj manželov otec urobil nejaké daňové podvody a musia predať hotely, ktoré vlastnili a že bude preč asi mesiac. To bolo 28.10.2019. Manželka bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok, nakoľko v čase otehotnenia bola vysokoškolská študentka. Manžel odišiel do Nemecka a nechal manželku bez akýchkoľvek prostriedkov, bez prístupu na účet. Manželka platila na Slovensku manželovi paušál na mobil, internet, škôlku maloletej. Manžel v tom čase tvrdil, že hneď ako bude môcť, pošle manželke peniaze. Po mesiaci poslal 200,- eur. Na Slovensko sa vrátil 10.12.2019 s tým, že je v Nemecku všetko vyriešené, taktiež uviedol, že už nepotrebuje pracovať, nakoľko z predaja hotelov v Nemecku je dostatočne zabezpečený, a preto v zamestnaní dal výpoveď. Manžel tvrdil, že vraj zaplatí aj za ten dom, ktorý chceli pôvodne kúpiť, že vyrovná aj podlžnosť u architekta, ktorý robil projekt na nadstavbu, údajne vyrovná aj dlh manželkiným rodičom. Z tohto dôvodu šiel vybrať nejaké peniaze do bankomatu a opätovne sa spustila spŕška manželových výhovoriek. Údajne bankomat neakceptuje jeho kartu, tak volal do Nemecka do banky (údajne) a tam mu uviedli, že nemal nastavené výbery v rámci EÚ a že to bude trvať 24 hodín. Manžel ešte skôr, ako uplynulo tých 24 hodín uviedol, že musí ísť znovu do Nemecka, lebo tam ešte nie je niečo doriešené, to mu vraj oznámil právnik. V ten deň, ešte manžel kúpil maloletej dcére plienky a základné veci a odišiel 13.12.2019 do Nemecka, kde je doteraz. Od tohto dátumu v komunikácii manžel uviedol manželke, že má od rána do večera súdy, ale že na Vianoce 2019 príde, avšak neprišiel, uviedol, že mu zadržali občiansky preukaz, aby nemohol vycestovať. Manželka bola celé týždne v strachu, nevedela, čo sa deje, čo je s manželom, čo mu hrozí. Manžel uviedol, že poslal maloletej dcére balík, balík neprišiel. Manžel teda poslal 270,- eur, aby manželka urobila maloletej dcére Vianoce. Manžel uviedol, že pred Silvestrom 2019 sa všetko doriešilo, vraj je už milionár a vracia sa domov na Slovensko. Ale manželka neverila manželovi už ani slovo, ani neprišiel. Najskôr uviedol, že ho boleli zuby, ktoré si musel dať opraviť, keď mu doliečili zuby, dostal lupus a tri týždne mu nastavovali liečbu a keď sa blížili narodeniny maloletej (27.2.) manžel uviedol, že to dovtedy príde určite, ale že si založil v Nemecku firmu a musí sa tomu venovať. Na narodeniny maloletej neprišiel. Manžel niekedy v marci 2020 poslal maloletej dcére balík so sladkosťami a so sponkami do vlasov a s detskou kozmetikou a napísal manželke, že jej v tomto balíku poslal 150,- eur, ktoré mali byt' v nejakej krabičke. Žiadne peniaze v balíku sa nenachádzali. A to od 6.1.2020 neposlal žiadny príspevok na výživu maloletej. Keď manželka volala manželovi, že v tom balíku žiadne eurá neboli, manžel uviedol, že jej poslal ešte jeden balík, ako prekvapenie. Ale ani tento balík neprišiel, neposlal nič. Dňa 27.02.2020
sa manželke ukončil rodičovský príspevok, preto sa zamestnala. Dňa 16.03.2020 poslal manžel 200,- eur a 30.03.2020 doposlal 52.- eur, vraj aby manželka zaplatila internet. Manžel sa s maloletou dcérou nekontaktoval, ak prebiehal hovor, tak ho iniciovala manželka, takže maloletá dcéra bola s manželom v kontakte iba telefonicky. Manželka zistila od starej mamy manžela, že manžel narozprával svojej rodine, že manželka ho vyhodila, a preto sa musel vrátiť do Nemecka. Manželka ďalej zistila, že manžel má na Slovensku exekúcie približne vo výške 3,000,- eur. Začiatkom apríla 2020 sa manželia telefonicky a formou sms správ dohodli, že manžel bude prispievať na výživu maloletej a manželky sumou 2.000,- eur, ktorú sumu navrhol manžel, dokonca navrhoval 2.600,- eur. Dňa 04.04.2020 oznámil manžel manželke, že jej poslal 2.500,- eur, ktorá suma doposiaľ neprišla, ani žiaden iný príspevok na výživu. Manželka uviedla, že v návrhu uviedla iba niekoľko situácií, ktoré zažila počas krátkeho manželstva s manželom a z ktorých usúdila, že tento ich vzťah je z jej strany natoľko rozvrátený, že si už nevie predstaviť žiť s manželom v spoločnej domácnosti a zotrvať v tomto manželstve. Manželovi absolútne nedôveruje, má za to, že je klamár a podvodník a obáva sa, že manžel urobil finančné podvody, z ktorých momentálne môže prebiehať exekučné konanie. Manžel nikdy nedovolil manželke, aby bola spoludisponentka účtu, aj napriek tomu, že jej na ten účet chodil rodičovský príspevok, nikdy jej nepredložil ani len k nahliadnutiu žiadne dôležité dokumenty. Všetko bolo z manželovej strany prednesené iba ústne, čo bolo vždy ale iba samé klamstvo. Manželka zistila, že vlastne nevie, kto je jej manžel, s jeho rodinou sa nestretávali, ani na svadbu neprišli. Pokiaľ sa manželka na niečo spýtala, manžel manželku uzemnil tým, že čo potrebuje vedieť, to jej povedal. Manželka vlastne doposiaľ nevie, prečo odišiel do Nemecka a vlastne prečo sa doposiaľ nevrátil, je to už pol roka. Manžel iba sľuboval, že manželke pošle potrebné dokumenty, aby si to overila, avšak nič jej neposlal. Neprispieva na výživu maloletej, alebo keď, tak veľmi nepravidelne. Manželstvo už neplní svoju funkciu, manželia sa vzájomne odcudzili tak, že nie je možné, aby si k sebe našli cestu. Manželka nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva s manželom, nakoľko manželovi absolútne nedôveruje, považuje manželstvo za hlboko a trvale rozvrátené a nie je možné ani očakávať obnovenie manželstva. Manželka v návrhu zároveň žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode tak, aby súd zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky (manželky), ktorá ju bude aj zastupovať a zároveň spravovať jej majetok. Zároveň manželka uviedla, že nebude brániť v styku s otcom (manželom), avšak vzhľadom na vek maloletej dcéry a fakt, že matka je jej primárna opatrujúca osoba a pre zachovanie stability, pocitu bezpečia a istoty, ktorú si práve dieťa buduje, navrhuje, aby sa otec stretával s dcérou výlučne za prítomnosti matky, po predošlej dohode, kedy záujem o návštevu otec (manžel) oznámi matke (manželke) najmenej 24 hodín pred návštevou, za predpokladu, že matka a dcéra sa budú nachádzať na mieste trvalého bydliska. Matka - manželka v návrhu uviedla, že v budúcnosti nebude brániť styku dcéry s otcom aj samostatne, avšak až potom, ako to vývinové obdobie dcéry umožní. Stretávanie sa bez prítomnosti matky je v takom nízkom veku dieťaťa momentálne podľa matky nevhodné aj z psychologického hľadiska, nakoľko dcéra nerozumie, prečo sa otec odsťahoval, resp. odišiel, prečo sa s ňou doposiaľ nestretával. Maloletá dcéra dokonca už odmieta aj telefonicky sa rozprávať s otcom. Pri rozhodovaní o výživnom zo strany manžela na maloletú dcéru požaduje v návrhu manželka výživné v sume 600,- eur, mesačne a to iba na základe vyjadrení manžela. Manželka nemá žiadnym spôsobom zdokladovaný manželov čistý mesačný príjem. V opačnom prípade manželka uviedla, že by ponechala výšku príspevku na výživu maloletej dcéry na úvahe a rozhodnutí súdu. Inú vyživovaciu povinnosť manželka nemá a nie je si vedomá o inej vyživovacej povinnosti manžela.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
3. Manžel sa súdneho pojednávania konanom dňa 18.11.2020 nezúčastnil. Nakoľko jeho pobyt nie je známy, predvolanie na súdne pojednávanie mu opakovane nebolo možné doručiť, predvolanie mu bolo doručené oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti.
4. Manželka uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa 29.10.2016 v Pezinku z lásky po ročnej známosti, u nej ide o prvé manželstvo, u manžela o druhé manželstvo. Ona je občianka SR, manžel občan Nemecka. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa, dcéra D., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, chceli si nadstaviť rodinný dom u jej rodičov, zobrali projekty s tým, že všetko riešil manžel, nakoľko mal všetko financovať. Keď však prišlo k plateniu projektov, manžel sa začal vykrúcať a doteraz nezaplatil tieto projekty. Nakoniec sa rozhodli že kúpia dom, ktorý aj kúpili, povedal,
že to bude financovať on, keďže predal byt v Nemecku. Museli sa odsťahovať, pretože to nezaplatil. V 10/2019 odišiel do Nemecka, potom sa vrátil v 12/2019 na 2 dni, potom zas odišiel. Príčinu rozvratu manželstva vidí v manželovom nezodpovednom prístupe. Uviedla, že intímny styk mali naposledy pred rokom a pol. Výživné na maloletú jej začal platiť až po návrhu na rozvod a to vo výške 300 eur. Uviedla, že spolu s maloletou bývajú u jej rodičov, tam bývali aj spolu s manželom, rodičom platí 150 eur. Nevlastní žiaden majetok. Maloletá D. navštevuje MŠ v Pezinku, náklady na maloletú vyčíslila nasledovne: strava + nájom 150 eur, materská škola 30 eur, strava v materskej škole 26 eur, režijné náklady v materskej škole 5 eur, ZRPŠ 7 eur, hygiena 26 eur, oblečenie 75 eur, lieky, kultúra, dovolenka 112 eur. Vyjadrila sa, že žiada súd, aby manželstvo rozviedol, maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok je oprávnená matka a navrhla súdu, aby určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 300 eur mesačne, styk otca s maloletou navrhla neupraviť.
5. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu odporúča maloleté dieťa zveriť matke, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená matka a navrhol uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo výške 300 eur. Styk maloletej s otcom odporučil neupravovať.
6. Podľa čl. I, čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí..
7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia..
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Podľa čl. I, čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností..
13. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
14. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine pre rozvod manželstva, preto ho súd rozviedol. Ako rozhodujúce dôvody súd ustálil nezodpovedný prístup k manželstvu a rodine zo strany manžela. Súd má za preukázané, že manžel dlhodobo nejaví dostatočne záujem o manželku ani o maloletú dcéru, manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo spoločenských funkcii tak, ako to vyžaduje zákon o rodine, manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, a nemožno od manželov spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2019 a neprejavili nádej na obnovenie spolužitia. Manželia sú v kontakte iba telefonicky a to veľmi sporadicky, s maloletou dcérou je manžel v telefonickom kontakte vždy z iniciatívy manželky. Nakoľko maloletá nerozumie, prečo sa otec od nich odsťahoval, prečo sa s ňou nestretáva, tieto telefonické rozhovory so svojim otcom odmieta. Manžel na maloletú platil od svojho odchodu od rodiny výživné veľmi nepravidelne a až po podaní návrhu na rozvod začal platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Súd má za to, že takto čisto formálny manželský zväzok nie je ani v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nebola možná akákoľvek sanácia manželského zväzku, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Manželka dlhodobo nevie, kde presne sa manžel zdržiava, nepreberá si zásielky a neprejavuje záujem o maloletú, pričom z tohto dôvodu nemal súd ani kolízny opatrovník možnosť preskúmať schopnosť otca postarať sa o maloletú, a ani prostredie, v ktorom by sa maloletá pri styku s otcom nachádzala. Preto súd rozhodol tak, že maloletú zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na to, že manžel neprejavuje dlhodobo o maloletú záujem, súd styk maloletej s otcom neupravoval. O osobnú starostlivosť sa stará výlučne matka, a to od opustenia spoločnej domácnosti otcom, pričom celá osobná a aj finančná starostlivosť nemôže byť presunutá iba na matku, keďže otec sa na výchove maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa a výživné neplatí pravidelne. Súd rozhodol o plnení vyživovacej povinnosti tak, že manžela zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti v sume 300 EUR mesačne, nakoľko vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom.
31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku alebo v časti výživného podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 Zákona o rodine).