Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoP-60-2020.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. H., nar. X.X.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: U. D., nar. XX.X.XXXX, adresa D. A. Q. XX, zastúpenej splnomocnencom: F. D., nar. XX.X.XXXX, adresa A. XXX a otca: P. H., nar. X.XX.XXXX, adresa O. XXX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 19, o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/45/2016-178 zo dňa 13.2.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol, že matke sa dáva za otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. F. H., nar. X.X.XXXX z jeho terajšieho priezviska „H.“ na priezvisko „D..“ Druhou výrokovou vetou potom rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 písm. c), f), g) a h), § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 6 ods. 1, § 8, § 11 ods. 3 písm. a) zák. č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a vecne tým, že matka sa domáhala, aby súd udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. F. z H. na D., nakoľko biologický otec maloletého si k nemu neplní vyživovaciu povinnosť a nejaví o neho žiadny záujem, fyzicky napadol vlastnú matku ako aj matku maloletého, pred synom užíval drogy, ukazoval mu, ako sa fajčí marihuana, pričom s aktuálnym manželom matky žijú spolu s mal. synom v jednej domácnosti, manžel matky sa o syna príkladne stará ako o vlastného, majú spolu pozitívny vzťah. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v čase narodenia mal. F. žili rodičia v spoločnej domácnosti. Meno a priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, keď otec uznal otcovstvo pred matričným úradom. Pripojeným spisom Okresného súdu Senica, sp. zn. 11P/84/2013 a Okresného súdu Piešťany, mal súd za preukázané, že rodičia ukončili spolužitie v novembri 2013, následne bol mal. F. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom naposledy bol otec zaviazaný na platenie výživného mal. F. vo výške 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 30.4.2015. Ďalej mal súd za preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Dňa 25.10.2015 uzatvorila v Dolnom Lopašove manželstvo s F. D., ktorý sa tiež o maloletého riadne stará, maloletý ho oslovuje tatino. Na druhej strane sa otec o maloletého od r. 2016 vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ním, ani inak ho nekontaktuje. Keď si maloletý dohodol s otcom stretnutie, otec bez ďalšieho na stretnutie neprišiel. Zhodnými výpoveďami rodičov mal súd za preukázané, že otec si vôbec
neplní vyživovaciu povinnosť k mal. F., pre neplatenie výživného bol právoplatne odsúdený, pričom matka pre opätovné neplatenie výživného podala na otca trestné oznámenie. Otec bol tiež právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky pre trestný čin nebezpečného vyhrážania sa matke. Vzhľadom na vek maloletého, súd podľa § 116 CMP zisťoval jeho názor, pričom psychologickou správou z 12.4.2018 mal súd za preukázané, že maloletý voči zmene priezviska zaujal ambivalentný postoj, priezvisko po otcovi mu v sociálnom prostredí nerobí problémy, nemá žiadne negatívne reakcie detí a ani nie je konfrontovaný s hanlivými nadávkami, sám by bol však spokojnejší, keby mal rovnaké priezvisko ako matka. Otec spočiatku s návrhom matky podmienečne súhlasil, keď uviedol, že by so zmenou priezviska súhlasil za predpokladu, že by nemusel platiť matke výživné. Následne s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil, pričom dôvod výslovne uviesť nechcel.
3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zákonné podmienky na zmenu priezviska mal. F. napriek nesúhlasu otca boli splnené. Priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, keď otec súhlasne uznal otcovstvo pred matričným úradom. Otec si od r. 2018 vôbec neplní vyživovaciu povinnosť k mal. F., od r. 2016 sa s ním nestretol, vôbec sa s ním napriek samotnej snahe maloletého nestretáva, vo vzťahu k matke sa otec dopustil spáchania úmyselného trestného činu, pre spáchanie ktorého bol aj odsúdený na trest odňatia slobody. Aj teraz je otec trestne stíhaný pre úmyselnú - drogovú trestnú činnosť, pričom sa nachádza vo výkone väzby. Tým, že súd dal súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. F., došlo síce k zásahu do rodičovského práva otca, avšak v súlade so záujmom maloletého. Pre rozhodnutie súdu je prvoradý záujem maloletého a stojí pred záujmami rodičov. Závermi znaleckého posudku č. 02/2020 z 15.1.2020 mal súd preukázané, že otec má veľmi malé predpoklady na to, aby bol pre mal. F. pozitívnym identifikačným vzorom a vedel saturovať jeho potreby, resp. zaujať ako rodič v jeho živote významné postavenie; priezvisko H. je u maloletého spojené s menšími pocitmi pohody ako meno D., na maloletého môžu v rámci celkového vnímania rodiny negatívne vplývať občasné poznámky okolia, ktoré upozorňujú na odlišnosť jeho mena voči jeho najbližšiemu okoliu, maloletý je vnútorne viac naklonený k priezvisku D. ako k priezvisku H.. Návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, jeho sestier k tvrdeniam matky, že jeho matka mala uviesť, že maloletý k nim nemá chodiť, pretože mal byť ako otec pod vplyvom alkoholu, resp. iných návykových látok, súd zamietol z dôvodu, že aj v prípade, ak by sa uvedená skutočnosť preukázala ako nepravdivá, tak vzhľadom na ďalšie preukázané skutočnosti, ako trestná činnosť otca, dlhodobé neplnenie si rodičovských povinností k mal. F. najmä neplnením si vyživovacej povinnosti, tiež dôvod nesúhlasu uvedený otcom, ako aj vzhľadom na záujem mal. F., nebola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu.
4. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že otec si vo vzťahu k mal. F. dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, dlhodobo o neho nejaví záujem, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k nemu, čím zjavne k mal. F. nemá vytvorený citový vzťah. Nie je preto v záujme ďalšej výchovy maloletého, aj napriek jeho prvotnému ambivalentnému postoju, aby bol u neho pocit spolupatričnosti rovnakým priezviskom H. s otcom ďalej pestovaný a prehlbovaný. Preto súd návrhu matky vyhovel.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57, § 58 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v spojení s § 218 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a contrario tak, že o náhrade a výške trov rozhodne samostatným uznesením.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z terajšieho priezviska H. na D. zamietne. Uviedol, že sa domáha, aby sa maloletému priezvisko nezmenilo, nakoľko od roku 2014 otec platí výživné, ktoré mu určil súd, nakoľko je otcom maloletého.
7. Matka maloletého odvolací návrh nepodala. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny, s odvolaním otca v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko obsahuje klamlivé tvrdenia. Otec maloletého si vyživovaciu povinnosť určenú mu rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 11P/84/2013-33 zo dňa 12.2.2014 a upravenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/185/2015-90 zo dňa 5.2.2020 dlhodobo a sústavne neplní. Trestným rozkazom sp. zn. 8T/3/2019 zo dňa 21.5.2019 bol otec maloletého uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy od r. 2017. Napriek tomu, že mu bola určená skúšobná doba, v ktorej má zaplatiť zameškané výživné, do dnešného dňa tak neurobil. Zároveň pokračuje tomto konaní, o čom svedčí ďalšia podaná obžaloba za
prečin zanedbania povinnej výživy Okresnou prokuratúrou Piešťany. Matka považuje podané odvolanie za účelové, s cieľom strpčiť život jej ako aj jej rodiny. Otec absolútne neberie ohľad na svojho syna a jeho najlepšie záujmy. Nezáujem o syna zo strany otca bol dostatočne preukázaný. Matka tiež poukázala na pokus otca zbaviť sa povinnosti platiť výživné výmenou za súhlas na zmenu priezviska syna. Otec tiež podal žiadosť na Okresný súd Piešťany pod sp. zn. 4Pc/10/2020 o zapretie otcovstva, v ktorej uvádza, že nie je otcom maloletého F.. Preto matka žiadala, aby súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. K odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9. Ďalšie vyjadrenia účastníci konania v odvolacom konaní nepodali.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že podanému odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ udelil matke súhlas za otca pre podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého F. z jeho terajšieho priezviska H., čo je priezvisko jeho otca na priezvisko D., čo je terajšie priezvisko matky a jej manžela.
12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o udelení súhlasu matke za otca na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
13. V danom prípade chce matka zmeniť priezvisko svojho maloletého syna, ktorý bol zverený do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, že jeho otec sa o neho dlhodobo nezaujíma, nestretáva sa s ním, neplní si k nemu riadnu vyživovaciu povinnosť, pričom matka sa vydala, má priezvisko D., s manželom aj maloletým synom žijú v spoločnej domácnosti, maloletý a jej manžel majú vytvorený pozitívny vzťah, maloletý berie jej manžela ako vlastného otca. Je zrejmé, že matka chce zmenou priezviska maloletého dosiahnuť posilnenie spolupatričnosti v aktuálnej rodine maloletého, ktorú predstavuje matka a jej terajší manžel. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym zisteniam, že nie je v záujme maloletého si naďalej zachovaním priezviska H. udržiavať pocit spolupatričnosti s otcom, ktorý si voči nemu neplní rodičovské povinnosti, nejaví o neho dlhodobo záujem, zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť a nie je pre neho ani pozitívnym vzorom, vzhľadom na svoju trestnú činnosť. Na druhej strane je v záujme maloletého vytvorenie pocitu pohody v aktuálnej rodine, aby maloletý nemusel vnímať odlišnosť svojho priezviska vo vzťahu k svojmu najbližšiemu okoliu. Bolo preukázané, že otec nemá skutočný záujem o svojho syna, preto nie je dôvod, aby bolo maloletému zachované priezvisko, ktoré mu bolo určené formálne vyhlásením rodičov pri súhlasnom určení otcovstva na matrike. Dôvodnosť zmeny priezviska maloletého bola preukázaná tiež závermi vykonaného znaleckého dokazovania.
14. Pokiaľ ide o obranu otca v podanom odvolaní, táto spočívala iba v tom, že otec si od roku 2014 riadne plní k maloletému vyživovaciu povinnosť. Otec neuviedol žiadne iné dôvody, pre ktoré by bolo vhodné zachovať maloletému priezvisko H., čiže otec neuviedol, že by mal k maloletému hlboký citový vzťah, že by mal skutočný záujem o jeho osud, výchovu a potreby, že by sa chcel s maloletým opäť stretávať a obnoviť svoj vzťah s maloletým. Dôvody otca sa odvolaciemu súdu javia skôr ako účelové, s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu za neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému F.. Navyše matka predložila v odvolacom konaní dôkazy, najmä právoplatný a vykonateľný trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/30/2019, ktorým bol otec uznaný vinným za zanedbanie povinnej výživy k maloletému, ktorého skutku sa mal otec dopustiť v období od novembra 2017 do mája 2019, teda týmto bolo preukázateľne vyvrátené tvrdenie otca, že si od roku 2014 vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne plní. Nakoľko otec iné dôvody pre zachovanie jeho priezviska maloletému neuviedol a súd prvej inštancie vykonané dokazovanie sledujúc najlepší záujem maloletého podľa odvolacieho súdu vyhodnotil správne, je zmena priezviska maloletého na priezvisko D. dôvodná.
15. Prvoinštančný súd teda dospel vo svojom rozhodnutí k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 57 CMP nepodal.
17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.