Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29P-231-2020.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/231/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. G., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcu z matky K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. A., F., Z. N. XXX/Xb, právne zast. Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A a z otca C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. X, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2020 žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk matky s mal. K. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s mal. K. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka maloletú prevezme a následne i odovzdá v určený čas v mieste bydliska otca; otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase maloletú matke odovzdať.
2. Svoj návrh matka odôvodnila skutočnosťou, že maloletá je od 01.07.2020 vo výlučnej starostlivosti otca a zdržiava sa v mieste bydliska otca. Od uvedeného času, kedy otec premiestnil maloletú na územie Slovenskej republiky, otec bez udania akéhokoľvek dôvodu neumožňuje matke styk s maloletou. Matka s maloletou nemá možnosť žiadnym spôsobom komunikovať; otec odmieta komunikovať priamo s matkou, na jej emaily reaguje odkazom, že má kontaktovať jeho právnu zástupkyňu. Matka nemá žiadne vedomosti o maloletej, jej zdravotnom stave, adaptácii na nové prostredie ani o prostredí, v ktorom sa maloletá nachádza. Styk matky s maloletou nie je v súčasnosti žiadnym spôsobom upravený, otec styk neumožňuje a v dôsledku uvedeného dochádza k ujme na právach matky i maloletej.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v správe zo dňa 13.10.2020 poukázal na súdne konania prebiehajúce v Českej republike na Okresnom súde Brno - venkov, kde maloletú zastupuje kolízny opatrovník - OSPOD v ČR, Mesto Šlapanice. Vzhľadom na napätú situáciu medzi rodičmi úrad vypracoval plán sociálnej práce s dieťaťom a rodinou, kde do procesu zapojil aj ZŠ D.C., ktorú mal. K. navštevuje a o.z. U. H. D., ktorý je súčinný rodičom pri realizácii styku. Plán práce bol zaslaný obom rodičom na odsúhlasenie.
4. Otec maloletej, rovnako ako v konaní vedenom pod sp. zn. 29P 175/2020, namietal príslušnosť resp. právomoc súdu v Slovenskej republike, nakoľko vo vzťahu k maloletej je vedených viacero konaní v Českej republike. Otec tiež poukázal na opakované návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia v Českej republike, ktoré boli zamietnuté.
Otec popiera tvrdenie matky, že jej bráni v realizácii styku. Uviedol, že samotná matka odmieta realizáciu asistovaného styku, ktorý jej bol a je ponúknutý a podľa českého súdu je aj ako jediný možný a žiaduci. Uvedené vyvoláva pochybnosť o tom, že záujem matky o styk s dcérou je úprimný a naozajstný.
5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si, ako výnimku z článku 8, zachovávajú právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 7. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
8. Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
14. V danom prípade súd zistil, že maloletá sa zdržiava na území Slovenskej republiky od 01.07.2020. Do uvedeného obdobia sa maloletá zdržiavala na území Českej republiky, kde v čase od právoplatnosti rozsudku Okresního soudu Brno - venkov zo dňa 10.04.2019, č.k. P 266/2014-1080 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne zo dňa 19.11.2019, č.k. 20Co/291/2019-1179 do 30.06.2020 bola zverená do starostlivosti L.Q. V. D. N. K. N., T. XXXX/X, R. Ř.. Z odôvodnenia uznesenia Okresního soudu Brno - venkov zo dňa 01.09.2020, č. P 266/2014-1702 je zrejmé, že na OS Brno - venkov sú vedené viaceré konania vo veci starostlivosti súdu o maloletú, a
to o nahradenie súhlasu matky s vycestovaním maloletej, o zmenu výchovy a výživy, o úpravu styku, o nahradenie súhlasu matky so školskou dochádzkou maloletej.
15. V konaní vedenom na OS Brno-venkov č. P 266/2014 sa matka návrhom zo dňa 26.08.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v takmer totožnom znení ako sa domáha v tomto konaní, pričom jej návrh bol zamietnutý, keďže Okresní soud Brno - venkov dospel k záveru, že nebola preukázaná potreba súdnym rozhodnutím upravovať styk matky s maloletou v rozsahu a za podmienok požadovaných matkou. V odôvodnení predmetného uznesenia Okresní soud Brno - venkov opätovne zdôraznil, že otec styku matky s maloletou nebráni, avšak žiada jeho realizáciu v priestoroch krízového centra v prítomnosti odborného pracovníka, čo súd aj naďalej považuje za dôvodné a žiaduce. Pokiaľ teda matka má skutočný záujem o styk s dcérou, uvedené využije. Poukázal tiež na to, že matka sa nespráva ako podporujúci rodič, keďže nie je stotožnená s tým, že maloletej je treba poskytnúť dostatočný časový priestor a pokoj pre celkovú adaptáciu na nové prostredie v bydlisku otca a teraz aj v novom školskom zariadení. Matka svojím postojom prehlbuje emočne vypätú situáciu a svojím postojom tak škodí predovšetkým maloletej.
16. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že o úprave styku maloletej s matkou rozhoduje súd v Českej republike, ktorý nevzhliadol dôvod na úpravu styku formou neodkladného opatrenia, keďže matkou podaný návrh, ktorý je takmer totožný s návrhom podaným na tunajšom súde, zamietol. Súd má v danom prípade za to, že maloletá doposiaľ (vzhľadom na krátkosť času) nenadobudla v zmysle vyššie uvedených kritérií obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto nie je daná právomoc slovenských súdov na predmetné konanie. V danom prípade nemožno ani aplikovať čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, nakoľko nie je kumulatívne splnená podmienka ustanovená pod písm. b), keďže otec namietal právomoc slovenského súdu.
17. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 20 Nariadenia Brusel II bis, ktorý predstavuje výnimku zo spôsobu založenia právomocí upravených v Kapitole II, oddiel 2, v článkoch 8 až 10 Nariadenia. Na základe uvedeného článku je súd členského štátu oprávnený prijať aj predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) napriek tomu, že podľa Nariadenia by vo veci samej mali právomoc súdy iného členského štátu.
18. Kritériá pre aplikáciu článku 20 Nariadenia Brusel II bis boli interpretované v rozsudku Súdneho dvora (ES) C-403/09 zo dňa 23.12.2009 vo veci Detiček v Sgueglia. Článok 20 ods. 1 nariadenia Brusel II bis stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za určitých podmienok prijať predbežné alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto štátu, napriek tomu, že uvedené nariadenie zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo veci samej. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomocí upraveného nariadením Brusel II bis, musí byť vykladané doslovne. Súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia, iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter.
19. Pojem „naliehavosti“ sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je naplnená podmienka naliehavosti na to, aby neodkladné opatrenie nariadil súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky).
20. Súd podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než s poukazom na čl. 17 citovaného nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a následne v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP konanie zastaviť.
21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.