Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-10-2020.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu A. C.Í., H.. XX. XX. XXXX, C. E.. E. XX, XXX XX C. C., zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41183959 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00585441, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o zaplatenie 4 565,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 565,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 18. 10. 2017 spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 694,-- Eur, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
Znalec Ing. Karol Köteleš m á nárok na náhradu trov od žalovaného v rozsahu 100 %.
Znalec dipl. Ing. Igor Harach m á nárok na náhradu trov znalečného voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcom trovy znalečného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 02. 2020 domáhal od žalovaného plnenia zo zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO uzatvorenej dňa 26. 10. 2015 vo výške 4 565,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 18. 10. 2017 a zaplatenia sumy 694,-- Eur predstavujúcej náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výsluchom zástupcov strán, znalcov Ing. Haracha, Ing. Köteleša, znaleckými posudkami Ing. Köteleša č. 47/2017, jeho písomným vysvetlením č. 19/2020, znaleckým posudkom Ing. Igora Haracha č. 1/2019, poistnou zmluvou pre havarijné poistenie vozidla uzatvorenou dňa 26. 10. 2015, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie, korešpondenciou strán, výsluchom svedka Ľ. C. - syna žalobcu, konfrontáciou znalcov a zistil tento skutkový stav:
4. Medzi žalobcom, ako poisteným a žalovaným, ako poisťovateľom, došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel dňa 26. 10. 2015, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla žalobcu zn. Volkswagen Passat Variant.
5. Podľa tvrdenia žalobcu dňa 23. 01. 2017 došlo ku vzniku škodovej udalosti na tomto vozidle tak, že vodič motorového vozidla jeho syn jazdiaci v smere od D. Z. do C. C. reagoval na lesnú zver - srny pribrzdením, pričom na zľadovatenej vozovke dostal šmyk a následne narazil do kamenného oporného múru nachádzajúceho sa v pravej časti vozovky. Po ohliadke poškodeného vozidla žalovaným si u neho uplatnil dňa 30.01.2017 škodu v žalovanej výške.
6. Žalovaný mu listom zo dňa 02. 10. 2017 oznámil, že jeho nárok považuje za neoprávnený, keďže zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody považoval z technického hľadiska za neprijateľný. Konkrétne dôvody napriek jeho výzve neuviedol.
7. Z uvedeného dôvodu požiadal žalovaného o zaslanie všetkých potrebných podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku a následne Ing. Harach na základe jeho požiadavky vypracoval znalecký posudok. V tomto vyčíslil výšku škody v žalovanej výške /ako rozdiel medzi reprodukčnou a obstarávacou hodnotou vozidla a hodnotou predajných zvyškov/. Škodovú udalosť posúdil ako technicky prijateľnú.
8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že po vykonaní šetrenia poistnej udalosti listom oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok považuje za neoprávnený, keďže zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným považoval z technického hľadiska za neprijateľný.
9. V rámci šetrenia si dňa 04. 07. 2017 dal vyhotoviť znalecký posudok č. 47/2017 Ing. Karolom Kötelešom. Tento konštatoval, že priebeh nehodového deja popisovaný vodičom je z technického hľadiska neprijateľný, mechanizmus vzniku poškodení bol iný, ako to uviedol vodič a poškodenie vozidla nevzniklo na vodičom udanom mieste. Navrhol výsluch znalca na bližšie vysvetlenie záverov svojho znaleckého posudku.
10. Žalovaný poukázal na stranu 14 posudku, kde znalec vyhodnotil plauzibilitu deja tak, že vylúčil možnosť prechodu srniek cez vozovku na udávanom mieste, keďže sa tam nachádzajú zvodidlá, čo prakticky neumožňuje ich prekonanie vysokou zverou skokom. Rovnako poukázal na adhéziu medzi kopytami vysokej zvery a asfaltom, ktorá je veľmi nízka.
11. Žalobca k znaleckému posudku Ing. Köteleša uviedol, že ho považuje za neobjektívny, vypracovaný bez ohliadky miesta kolíznej situácie.
12. Vodičovi osobného motorového vozidla nikto nepoložil otázku, v ktorom mieste mala zver vbehnúť na vozovku. V dotazníku uviedol len, že začal brzdiť 2 až 3 metre pred zverou. Miesto, kde mohli vzniknúť podmienky na prípadnú reakciu vodiča na zver, je miestom, kde sa už zvodidlá nenachádzajú. Tieto končia niekoľko metrov za miestom zrážky. Hypotetické tvrdenie, že zver cez vozovku nemohla prejsť, preto nemožno akceptovať.
13. Vodič vozidla nikde neuviedol, že narazil do oporného múru rýchlosťou 40 km/h. V okamihu nárazu na pevnú prekážku mohla byť jeho rýchlosť nižšia keďže nedošlo k aktivácii čelných airbagov, ani k výrazným stopám na opornom múre. Navrhol vypočuť znalca Ing. Haracha..
14. Ing. Köteleš vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Haracha uviedol, že Ing. Harach nemal potrebný podklad - oznámenie o vzniku škodovej udalosti a dotazník pre účastníka poistnej udalosti, kde vodič vozidla podrobne popisuje okolnosti vzniku udalosti a jej priebeh. On sám vo svojom posudku vychádzal z brzdnej dráhy 2, 3 metre v zmysle vyjadrenia vodiča a Ing. Harach z brzdnej dráhy 53,5 metra. Vychádzal zo znaleckej úlohy od zadávateľa posudku: “Na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla, rozsahu jeho poškodenia, fotodokumentácie posúdiť, či k poškodeniu došlo podľa udania vodiča v písomnom nahlásení.“
15. Ďalej uviedol, že Ing. Harach vykonal simuláciu v podmienkach silnej poľadovice, keď fotografie vyhotovené na mieste udalosti tomu nenasvedčujú. Predpoveď počasia na noc 23. 01. 2017 v zmysle archívu RTVS o poľadovici nehovorí. Samotný znalec Ing. Harach v závere uvádza, že nie je možné považovať nehodový dej za náhodný.
16. Ing. Harach vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 29. 06. 2020 uviedol, že na strane 20 svojho posudku pri posudzovaní plauzibility nehodového deja v texte urobil formálnu chybu, keď uviedol, že nehodový dej nepovažoval za náhodný. V skutočnosti mienil uviesť, že dej je možné považovať za náhodný. Táto formálna chyba je zrejmá aj z kontextu ním vyargumentovaných skutočností v posudku.
17. Pri svojej simulácii vychádzal z toho, že vodič uviedol, že brzdil cca 2 až 3 metre pred srnami, následne dostal šmyk a skončil v opornom múre. Aj keď nebolo možno ustáliť miesto, kde mohol vodič reagovať na prekážku - srny, resp. kde začal brzdiť, vychádzal z polohy vozidla po nehode a rozsahu a charakteru poškodenia motorového vozidla. Je technicky prijateľné, že motorové vozidlo malo tendenciu pohybovať sa smerom k pravej krajnici ako dôsledok znížených adhéznych vlastností vozovky a výrazného dostredivého sklonu vozovky v mieste kolízie s pevnou prekážkou, keď vodič na vzniknutú situáciu reagoval brzdením pri reakčnej dobe 1 sekunda.
18. Čo sa týka celoštátnych predpovedí počasia, tieto nemožno aplikovať v danej lokalite v lesnom prostredí, ktorá nevylučuje lokálny výskyt poľadovice práve v takomto úseku. Dopravnú nehodu fotodokumentovali aj príslušníci polície.
19. Z dotazníka pre účastníka poistnej udalosti vyplýva, že sa dopravná nehoda mala stať v noci za poveternostných podmienok poľadovica, keď vodičovi skočili do cesty 3 srny pred auto, následne pribrzdil a narazil do oporného múru. V bode 13 dotazníka vodič uviedol že v čase nehody išiel rýchlosťou cca 40 km. Ďalej uviedol, že brzdil 2, 3 metre pred zverou. Airbagy sa neaktivovali. V bode 11 urobil nákres dopravnej situácie (str. 160 spisu).
20. Svedok Ľ. C. vypovedal, že v daný deň šoféroval týmto úsekom v čase, keď bola tma. Išiel pomaly, mal rýchlosť cca 40 km/h. Presný čas si už nepamätá. Najskôr videl jednu srnku, následne ďalšie dve. Potom stupil na brzdu, ale auto išlo ďalej, stiahlo ho doprava. Bol ľad, sneh, mokro. Po náraze auto bolo nepojazdné, airbagy však nevybuchli, nakoľko bola slabá nárazová rýchlosť. Následne zavolal policajtov, prišla sanitka s požiarnikmi a odťahovka. Aj policajtom sa šmyklo. Vyplnil dotazník pre účastníka škodovej udalosti a následne aj oznámenie o poistnej udalosti. Bol so zástupcom poisťovne na mieste samom a potom išli na Uhlisko, kde urobili nákres. Povedali mu, že sa ponáhľajú, spýtali sa ho len na srnky, či toto sú srnky a on povedal, že áno. Srnky boli vzdialené od múra, do ktorého narazil, cca 70 metrov. Nevie sa vyjadriť, či to bola vzdialenosť 70 metrov alebo 50 metrov, každopádne začal brzdiť, až keď vybehli ďalšie dve srnky za tou prvou. Mal stále nohu na brzde, až ho zastavil múr. Dostal sa do jarku a už sa nedalo, aby sa vrátil späť na cestu. Vodičský preukaz má od 18 rokov, pričom do tej doby nemal žiadnu haváriu.
21. Na základe výsluchu znalcov na pojednávaní a ich konfrontácie Ing. Köteleš zmenil svoj názor, že nedošlo k nehode na danom mieste. V čase spracovania svojho posudku totiž nemal k dispozícii fotografiu, na ktorej sú vyznačené na snehu trakčné stopy motorového vozidla žalobcu. Naďalej však trval na tom, že žiadne srny v danej dopravnej situácii neboli, keďže srny na zľadovatenom povrchu nemôžu zbehnúť na cestu, odraziť sa a už vôbec preskočiť takúto prekážku, akými sú zvodidlá.
22. Čo sa týka simulácie vykonanej v znaleckom posudku Ing. Harachom, táto vychádza z reakcií vodiča 70 metrov pred nárazom. Jeho hlavná výhrada spočívala v tom, že tvrdenia vodiča o prekážke predstavujúcej srnky sú nereálne. On sám nevychádzal zo simulačných techník ako Ing. Harach. Porovnal len dopravnú situáciu s tým, čo bolo zakreslené vodičom v oznámení o dopravnej nehode a v dotazníku pre poistné plnenie. Mal za to, že nakreslené srnky boli pár metrov pred múrikom, pričom svedok povedal, že začal brzdiť 2 až 3 metre pred zverou.
23. Ing. Harach podrobne vysvetlil na pojednávaní, z akého dôvodu mal za to, že k danej dopravnej situácii nemohlo dôjsť ku deformácii prednej časti motorového vozidla kolmo, ako je hrana múrika, do ktorého narazilo, keďže terén bol zložitý, členitý, nachádzal sa tam sneh a pri brzdení sa vozidlo
naklonilo dopredu. Skúmal tiež úlomkové pole z fotodokumentácie a bol aj na mieste samom. Vzhľadom ku skutočnosti, že airbaby neboli aktivované, nemohlo ísť vozidlo pri náraze väčšou rýchlosťou ako je 20 až 30 km/h.
24. Doložil fotodokumentáciu z miesta nehody, z ktorej vyplýva, že zvodidlá začínajú pred zákrutou, v ktorej došlo ku stretu vozidla s múrikom a končia za miestom nehody.
25. Obaja znalci sa zhodli na tom, že reakčná doba vodiča na vzniknutú situáciu pri dopravnej nehode je minimálne 1 sekunda (podľa Ing. Köteleša 1,2 sekundy), ktorá predstavuje pri rýchlosti 40 km/h 11 metrov.
26. Predmetom sporu bolo plnenie z uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení, pričom účastníci a charakter tejto zmluvy svedčí o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 O. z.
27. Podľa § 788 ods. 1 O. z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
28. Podľa § 797 ods. 1 O. z. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
29. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy o havarijnom poistení, ani že došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo poistené. Žalovaný nespochybňoval výšku požadovanej škody, ani výšku nákladov spojených s vypracovaným znaleckým posudkom.
31. Spornou po vykonanom dokazovaní výsluchom znalcov a ich konfrontáciou na pojednávaní zostala otázka, či sa jednalo o náhodnú udalosť, nie z dôvodu, že by sa nestala na danom mieste, ale z dôvodu udaných príčin jej vzniku vodičom motorového vozidla - prebehnutím srniek cez cestu.
32. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo/427/2006, podľa ktorého náhodnou udalosťou je skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, v čase vzniku poistenia však nevedia, či nastane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe vzniku poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na ktorého majetok, život, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje.
33. Zo zmluvy a pripojených zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO extra č. 910, jeho článku III. bod B, (na ktorý typ poistenia bola uzatvorená poistná zmluva) vyplýva, že poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk uvedených v príslušných VPP a OPP alebo v zmluvných dojednaniach č. 910.
34. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla, pričom žalovaný neargumentoval žiadnymi výlukami z plnenia.
35. Špeciálne ustanovenie, čo sa myslí pod náhodnou poistnou udalosťou, sa v pripojených listinných dôkazoch / zmluve, VOP / nenachádza. Súd sa stotožnil s výkladom uvedeným v citovanom rozhodnutí NS ČR, že sa nemôže jednať o udalosť, ktorú niekto úmyselne privodil.
36. Z popísaného nehodového deja svedkom - vodičom motorového vozidla, ani z výsledkov dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania oboch znalcov, nevyplýva, že by vznik škodovej udalosti úmyselne spôsobil vodič motorového vozidla, prípadne iná osoba.
37. Súd má za to, že existencia alebo neexistencia srniek v danom čase, na danom mieste nie je relevantná pre posúdenie dôvodnosti nárokov žalobcu na poistné plnenie z titulu poistnej udalosti. Príčina vzniku dopravnej nehody má relevanciu len v prípade, ak by smerovala k úmyselnému vzniku škody, prípadne by spadala pod výluky z poistného plnenia. Súd tiež poukazuje na to, že novela Občianskeho zákonníka, ktorá s účinnosťou od 01. 10. 2018 doplnila ustanovenie § 797 o odstavec 4, uložila výslovnú povinnosť uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia, ktorý nie je možné dodatočne meniť, s cieľom, aby nemal poistiteľ možnosť dodatočne špekulatívne hľadať nové dôvody, pre ktoré plnenie odmietol. Dôvod popierania existencie srniek, prípadne iná konkrétna špecifikácia dôvodu neplnenia, sa v písomnom podaní žalovaného zo dňa 02. 10. 2017, v ktorom po skončení šetrenia poistnej udalosti odmietol žalovaný žalobcovi plniť, nenachádzala.
38. Súd na okraj poznamenáva, že pokiaľ by sa srnky mali objaviť na vozovke v čase pred dopravnou nehodou, je zrejmé, že sa nemohli objaviť 2, 3 metre pred múrikom, ale minimálne 57 metrov, t.j. v časti vozovky, kde sa zvodidlá nenachádzali. Znalci sa zhodli na tom, že reakčná doba vodiča na vzniknutú situáciu pri dopravnej nehode je minimálne 1 sekunda (podľa Ing. Köteleša 1,2 sekundy), ktorá predstavuje pri rýchlosti 40 km/h 11 metrov. Už z týchto dôvodov nemohla byť vzdialenosť od miesta, kde sa objavili srnky, do miesta nárazu do múrika len 2 až 3 metre keď zároveň malo dôjsť ku zníženiu rýchlosti zo 40 km/h na 20 až 30km/h keďže sa neaktivovali vozidlu airbagy.
39. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel. Výšku požadovaného plnenia žalovaný nespochybnil.
40. Súd priznal žalobcovi aj uplatnenú náhradu nákladov trov vzniknutých v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku pred podaním žaloby na súd v žalovanej výške 694,-- Eur, v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 O. z. ako príslušenstvo pohľadávky predstavujúce náklady spojené s jej uplatnením. Existenciu ani výšku nákladov žalovaný rovnako nespochybnil.
41. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, ich výška bola uplatnená v súlade s ustanovením § 517 O. z. a vykonávacím vládnym nariadením 87/1995 Z. z. Žalobca ich požadoval odo dňa 18. 10. 2017.
42. V ustanovení § 797 ods. 3 O. z. je uvedená splatnosť poistného plnenia, ktorá je viazaná na dobu, kedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu plniť. Splatnosť plnenia nastáva po uplynutí 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu, t. j. výšky plnenia, keď už právny základ práva na plnenie v zmysle § 797 ods. 2 O. z. je ustálený. Žalobca požadoval úroky z omeškania od tejto doby.
43. Žalovaný namietal uplatnený nárok na úrok z omeškania z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, keďže škodovú udalosť nepovažoval za poistnú udalosť. (Popieral potom právny základ práva na plnenie zo strany žalobcu).
44. Aj keď sa v danom prípade nejednalo o nárok na plnenie z titulu zákonného poistenia motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., možno aj v prípade zmluvného havarijného poistenia vo vzťahu ku vzniku nároku na úroky z omeškania poukázať na uloženú povinnosť poistiteľovi v § 11 ods. 6 pís. b) a ods. 8 zákona 381/2001 Z. z. po vykonaní šetrenia poistnej udalosti riadne vysvetliť dôvody, pre ktoré poisťovateľ odmietne poskytnúť poistné plnenie, pod sankciou domôcť sa úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.
45. V danom prípade žalovaný až 02. 10. 2017, t. j. viac než po 9 mesiacoch od vzniku škodovej udalosti, napísal žalobcovi, že odmieta plniť z dôvodu, že považuje priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska za neprijateľný. Žiadne konkrétne dôvody napriek výzve žalobcu nešpecifikoval, žiaden dôkaz
ohľadom svojho tvrdenia nepredložil. Až v priebehu súdneho konania predložil znalecký posudok vypracovaný už v júli 2017. Tento bol vypracovaný len na podklade fotodokumentácie a dokladov o hlásení dopravnej nehody na rozdiel od znaleckého posudku žalobcu, ktorý vychádzal z technicko - matematicko simulačných analýz a posúdenia nehodového deja z technického hľadiska ako aj plauzibility.
46. Pri konfrontácii znalcov na pojednávaní znalec Ing. Köteleš zmenil svoj názor na plauzibilitu nehodového deja tvrdiac, že nemal k dispozícii kompletnú fotodokumentáciu. Túto však zaslal znalcovi žalobcu samotný žalovaný.
47. Súd takéto konanie žalovaného považoval za účelové. Obdobný postup žalovaný používa opakovane a dlhodobo, o čom má súd vedomosť z iných sporov.
48. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že nároky zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla sú nárokmi zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom nekalá obchodná praktika na strane žalovaného nemôže v tomto smer požívať ochranu. Zjavne sa jedná zo strany žalovaného o také konanie, ktorého účelom je zabrániť, aby sa poistenci domáhali súdnou cestou výplaty poistného plnenia a ak sa aj domáhajú, aby došlo k oddialeniu plnenia úrokov z omeškania z dôvodu popierania základu nároku.
49. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti požadovaného úroku z omeškania v plnom rozsahu vyhovel.
50. O trovách znalečného súd rozhodol tak, že neúspešnému žalovanému uložil povinnom obom znalcom uhradiť znalečné trovy predstavujúce náklady súvisiace s ich výpoveďou na pojednávaní.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Výška týchto trov bude určená samostatným uznesením vydaným v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).