Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-172-2019.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/172/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu JaPeG, s.r.o. so sídlom Mládežnícka 4471, Považská Bystrica, IČO 48 217 727, zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO 34 056 777 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101957970/2019 zo dňa 15.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100982747/2019 zo dňa 26.04.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017.
2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil žalobca nárok na odpočet DPH je súčasťou podvodného konania, ku ktorému malo dôjsť na nižšom stupni obchodného reťazca. Žalobca trvá na tom, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH si jednoznačne splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 zákona o DPH. Žalobca ďalej poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že reklamné služby mu boli reálne dodané zo strany spoločnosti EDOP, s.r.o., pričom i samotný dodávateľ EDOP, s.r.o. si taktiež splnil voči štátu daňové povinnosti, keď podal daňové priznanie DPH, súčasťou ktorého bol i kontrolný výkaz, v ktorom uviedol predmetnú faktúru na strane svojich príjmov. S poukazom na uvedené je žalobca toho názoru, že v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 Daňového poriadku. Žalobca zároveň namieta záver žalovaného, že by mohol mať vedomosť o tom, že na inom stupni obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu. Žalobca naopak zdôrazňuje, že žalovaný neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k podvodnému konaniu vôbec došlo a už vôbec neuviedol skutočnosti, že by mal o ňom žalobca vedieť. Naopak žalobca tvrdí, že urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázateľne zistené, že v posudzovanom prípade došlo k podvodnému konaniu, ktoré spočívalo v nárokovaní odpočítania dane, ktorá nebola v účelovo vykonštruovanom reťazci dodávateľov
a subdodávateľov reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Skutočným dodávateľom komplexných reklamných služieb bol vlastník reklamnej plochy ADV consulting s.r.o.. Deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o., subdodávatelia Greentech Mobility SK s.r.o., TCC Media Slovakia s.r.o. a TM service Slovakia spol. s r.o. boli do obchodného reťazca vložení účelovo, ich úlohou bolo transakcie vykázať, niekoľkonásobne navýšiť cenu reklamných služieb a taktiež podvodným spôsobom vykryť DPH súvisiacu s fakturovanými reklamnými službami na výstupe, avšak s chýbajúcou daňou, ktorá nebola na začiatku podvodného obchodného reťazca u subdodávateľa TM service Slovakia spol. s r.o. odvedená do štátneho rozpočtu. Deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. nerealizoval žiadne reklamné služby, ale tieto v skutočnosti vykonala spoločnosť ADV consulting s.r.o.. Úlohou deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. bolo plniť funkciu dôveryhodného dodávateľa, ktorý formálne splnil všetky podmienky v zmysle zákona o DPH, čím zabezpečil konečným odberateľom reklamy splnenie podmienok na odpočítanie dane, ktoré v spojitosti s preukázaním reálnej existencie plnenia pôsobia ako nespochybniteľné unesenie dôkazného bremena. Žalovaný považuje za nepochybné a preukázané, že plnenie, ktoré žalobca prijal bolo spojené s daňovým únikom, ktorý bol dôsledkom podvodného konania. Zdôraznil, že spolu so správcom dane postupovali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v súlade s princípom boja proti podvodom zamietli žalobcovi priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že na základe objektívnych skutočností bolo preukázané, že žalobca už v čase uskutočnenia preverovaných transakcií mal a mohol vedieť, že plnenie, ktoré prijal je súčasťou daňového podvodu na predchádzajúcom stupni obchodu. Deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, zameriaval sa na predaj a montáž lamelových termo-závesov a termoizolácie, nebol reklamnou agentúrou a nemal žiadnu web stránku ponúkajúcu reklamné služby a prenájom reklamných plôch, jeho ekonomická činnosť nie je reálna a spočíva len vo vystavovaní faktúr. Konanie žalobcu, ktorý sa rozhodol opakovane investovať nemalé finančné prostriedky do svojej reklamy, prostredníctvom neznámeho a neovereného dodávateľa EDOP, s.r.o., ktorého konateľ ho oslovil na spoluprácu v oblasti reklamy na lokálnom podujatí, kde pôsobil ako DJ je neobvyklé, neštandardné a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Konateľ deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. nemal relevantné vedomosti o okolnostiach súvisiacich s reklamnými službami, ktoré mal v zmysle uzatvorenej zmluvy realizovať, tzn. že tieto informácie nemohol poskytnúť ani žalobcovi. V posudzovanom prípade cena reklamných služieb nie je výsledkom rovnovážneho stavu ponuky reklamy a dopytu po reklame, tzn. že nie je reálna a objektívna, nakoľko je výsledkom účelovej manipulácie a navyšovania prostredníctvom podvodného konania, výsledkom ktorého je daňový únik. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že cena reklamných služieb bola mnohonásobne nereálne a účelovo navýšená zo sumy 8 500 eur základ dane, DPH 1 700 eur, ktorú do štátneho rozpočtu odviedol skutočný poskytovateľ reklamných služieb ADV consulting s.r.o. na sumu 496 214,04 eur základ dane, DPH 99 491,53 eur, ktorá bola u konečných odberateľov odpočítaná. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu. Naopak sám žalobca svojím konaním riskoval, že stratí právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nakoľko jeho konanie je nezlučiteľné so zásadami poctivého, obozretného a opatrného obchodného styku a značnou mierou prispelo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH.
4. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a záveroch.
5. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:
6. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 100982747/2019 zo dňa 26.04.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúry č. 2017020 zo dňa 07.06.2017 od dodávateľa EDOP, s.r.o. za prenájom reklamnej plochy podľa zmluvy zo dňa 10.03.2017, základ dane 15 000 eur, DPH 3 000 eur. K odvolaniu žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100982747/2019 zo dňa 26.04.2019 potvrdil s odôvodnením, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil skutkové závery, keď svoje úvahy vedúce k ustáleniu skutkového stavu racionálne a logicky odôvodnil a zistený skutkový stav posúdil podľa zákonných ustanovení a v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane a žalovaný pri svojom rozhodovaní vyšli zo zistenia, že poskytovanie komplexných reklamných služieb pre žalobcu bolo realizované v rámci obchodného reťazca v zložení 1.) ADV consulting s.r.o. - 2.) Greentech Mobility SK s.r.o. - 3.) EDOP, s.r.o. - 4.) žalobca. Vo vzťahu k žalobcovi správca dane zistil, že tento sa nachádza v postavení konečného odberateľa reklamnej služby v tomto reťazci. Žalobca je
obchodnou spoločnosťou s len krátkou históriou a minimom referencií. Ako cieľovú skupinu si žalobca určil komunitu ľudí pohybujúcich sa v prostredí automobilového diania. Má ambíciu vyvíjať, vyrábať a dodávať špeciálne rozvádzačové skrine do výrobných prevádzok automobiliek nielen na Slovensko, či už ako subdodávateľ pre systémových integrátorov, ale aj ako priamy dodávateľ. Propagovanie žalobcu formou neadresných reklám cielených na širokú verejnosť (výstavy, reklama v časopisoch, TV, a pod.) sa ukázalo neefektívne. Preto bolo nevyhnutné, aby sa žalobca prezentoval najvýraznejším možným spôsobom ako veľká a etablovaná spoločnosť, z ktorého dôvodu začal spolupracovať s teamom, ktorý mal na svojom vozidle umiestnenú reklamu žalobcu, a táto spolupráca sa ukázala z dlhodobého hľadiska ako spoľahlivá a efektívna. Automobil, kde bola umiestnená reklama žalobcu bol v roku 2017 majstrom Slovenska vo svojej kategórii, bola mu venovaná značná pozornosť zo strany médií a to aj počas reklamných eventov (napr. týždenné vystavenie automobilu v OC Mirage v Žiline). Na spoluprácu v oblasti reklamy bol žalobca zo strany S. Z. (konateľa EDOP, s.r.o) oslovený na lokálnom podujatí, kde S. Z. pôsobil ako DJ. Ďalším z článkov reťazca je teda spoločnosť EDOP, s.r.o. Spoločnosť EDOP, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) nemala žiadnych zamestnancov, technické vybavenie na poskytovanie reklamných služieb, ani web stránku prezentujúcu poskytovanie reklamných služieb, teda pre deklarované zdaniteľné plnenie nedisponovala žiadnym materiálnym a personálnym zabezpečením. Bývalý konateľ spoločnosti S. Z. nedokázal označiť konkrétneho dodávateľa, ktorý mu reklamné služby zabezpečil, nevedel sa vyjadriť ani k výške rozpočtu, k podmienkam prezentácie žalobcu na pretekoch, v médiách, či reklamných predmetoch, nemal žiadnu vedomosť o výrobe a realizácii deklarovaných reklamných služieb. Jeho vyjadrenia boli len vo všeobecnej rovine, nekonkrétne a vyznievajúce tak, že žiadnu reklamnú činnosť nevykonáva. Nasledujúcim článkom reťazca je spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o., ktorá nezamestnávala žiadnych zamestnancov, reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, jej úlohou bolo transakcie len formálne vykázať v daňových priznaniach s cieľom navodiť dojem reálneho vykonávania ekonomickej činnosti a zachovania neutrality DPH, avšak v skutočnosti deklarovaný subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o. mal jedinú úlohu, navýšiť cenu reklamných služieb a vykryť DPH na výstupe z navýšenej ceny reklamných služieb. Bývalý konateľ spoločnosti S. S. sa ku konkrétnym otázkam vyjadroval len všeobecne a nekonkrétne, pričom k obchodovaniu so spoločnosťou TCC Media slovakia s.r.o. sa odmietol vyjadriť (prostredníctvom nekontaktnej spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o. si znižoval formálne deklarovanú DPH na výstupe). Spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia. Prvotným článkom reťazca je spoločnosť ADV consulting s.r.o., ktorá bola skutočným dodávateľom komplexných reklamných služieb. Tento podvodný reťazec bol vytvorený len pre daňové účely s cieľom podvodným spôsobom využiť systém neutrality DPH a získať tak neoprávnený daňový prospech na úkor štátneho rozpočtu. Toto podvodné konanie spočívalo v nárokovaní odpočítania dane, ktorá nebola v účelovo vykonštruovanom reťazci dodávateľov a subdodávateľov reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Skutočným dodávateľom reklamných služieb bol ADV consulting s.r.o. a ostatné články boli do reťazca umelo vložené. Úlohou účelovo vložených dodávateľov a subdodávateľov EDOP, s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o. (ktorí reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť) bolo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom k navýšeniu ceny reklamných služieb došlo u subjektu Greentech Mobility SK s.r.o., ktorý si takto deklarovanú (fiktívnu) DPH na výstupe znižoval prostredníctvom fiktívnych faktúr od nekontaktného dodávateľa a subdodávateľa TCC Media Slovakia s.r.o. a TM service Slovakia spol. s r.o.. V číselnom vyjadrení išlo o navýšenie ceny reklamných služieb zo sumy 8 500 eur (DPH 1 700 eur) na sumu 496 214,04 eur (DPH 99 242,83 eur). Takáto cena nie je výsledkom rovnovážneho stavu ponuky reklamy a dopytu po reklame, nie je reálna a objektívna, je len výsledkom účelovej manipulácie a navyšovania prostredníctvom podvodného konania, výsledkom ktorého je daňový únik. Takýmto spôsobom bola neutralita DPH zneužitá, do štátneho rozpočtu bola odvedená len DPH vo výške 1 700 eur, avšak odpočítaná bola vo výške 99 242,83 eur. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že nespochybňujú ekonomickú činnosť žalobcu, ani reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, avšak plnenie, ktoré žalobca prijal bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom stupni a žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať o tom vedomosť. V danom prípade bola cena reklamných služieb účelovo navyšovaná a dosahovala nereálne hodnoty, z čoho vyplýva, že je absolútne neobvyklé a nelogické, aby ekonomicky, obozretne a rozumne hospodáriaci odberateľ takto umelo predraženej reklamnej služby nemal vedomosť, pochybnosť a podozrenie o možnej existencii neštandardných (podvodných) okolností obchodných transakcií. To, že žalobca pri takto navýšenej cene reklamné služby prijal svedčí o jeho nielen neobozretnosti a neopatrnosti, ale aj o konaní v rozpore s dobrou vierou.
7. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).
8. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
9. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
10. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
11. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
12. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
13. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.
14. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
15. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
16. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
17. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
18. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
19. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
20. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
24. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 25. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že plnenie, ktoré žalobca prijal bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom stupni a žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať o tom vedomosť, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Predmetné reklamné služby boli realizované v obchodnom reťazci v zložení 1.) ADV consulting s.r.o. - 2.) Greentech Mobility SK s.r.o. - 3.) EDOP, s.r.o. - 4.) žalobca. Reálnu činnosť však vykonávala len spoločnosť ADV consulting s.r.o., ostatné články (Greentech Mobility SK s.r.o., EDOP, s.r.o.) boli do reťazca vložené len z dôvodu narušenia neutrality DPH a získania daňovej výhody v podobe uplatnenia nároku na odpočet DPH na poslednom stupni. Daňový únik bol v tomto reťazci dosiahnutý tak, že pôvodná cena reklamných služieb bola niekoľkonásobne navýšená zo sumy 8 500 eur (DPH 1 700 eur) na sumu 496 214,04 eur (DPH 99 242,83 eur), na základe čoho do štátneho rozpočtu bola odvedená len DPH vo výške 1 700 eur, avšak odpočítaná bola vo výške 99 242,83 eur. Pri takomto navýšení sumy nemožno uvažovať o tom, že podnikateľ pri bežnej obozretnosti nenadobudne pochybnosti o legálnosti takéhoto obchodu a pokiaľ i napriek tomu sa zapojí do takéhoto obchodného reťazca, mal by si byť vedomý toho, že je súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené podvodom,
o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mal vedieť. Vzhľadom na to nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.
26. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
27. To, že v posudzovanom prípade došlo k daňovému úniku a podvodu je zrejmé jednoznačne z tej skutočnosti, že umelo vytvoreným obchodným reťazcom bola narušená neutralita DPH, v dôsledku čoho do štátneho rozpočtu bola odvedená len DPH vo výške 1 700 eur, avšak odpočítaná bola vo výške 99 242,83 eur. Akým spôsobom bolo toto dosiahnuté je podrobne popísané v bodoch 6 a 25 tohto rozsudku. K vedomosti žalobcu o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom krajský súd uvádza, že pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí žalobca znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom.
28. Vychádzajúc z toho, že obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené daňovým podvodom, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Krajský súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre uplatnenie nároku na odpočet DPH zo spornej faktúry. Navyše je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.
29. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
30. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
31. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).