Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-20-2020.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného L. M., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom J., U. XXX/XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. M., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom J., U. XXX/XX,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 11.02.2020 v čase o 18.15 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo značky I. E., farby biela, evidenčné číslo Y po štátnej ceste 11/50314 v smere Gajary
- Kostolište, v km 1,8 prešiel s vozidlom vpravo mimo cestu do priekopy, kde sa s vozidlom prevrátil na strechu a vozidlo zostalo zakliesnené v lesnom poraste, po dopravnej nehode v čase o 18.33 h bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020 plus, evidenčného čísla A410146, číslo merania 1892, s výsledkom 1,05 mg/l vo vydychovanom vzduchu a pri opakovanej dychovej skúške mu bola v čase 19.47 h nameraná hodnota 0,86 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l), na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 04.03.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 66/20/1106-7 na obžalovaného L. M. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný L. M. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.
Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného L. M. súd zistil, že nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa v roku 2018 dopustil priestupku na úseku majetku (pri hádke s bratom poškodil sieťku a spôsobil tak škodu vo výške cca 25 EUR) a bola mu uložená pokuta vo výške 20 EUR.
Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne a hlboko ľutuje, za svoje konanie sa ospravedlnil. Uviedol, že sa z jeho strany jednalo o skratové konanie v období, kedy sa mu nakopili zdravotné, rodinné a pracovné problémy. Prišiel vtedy o prácu, z dôvodu vážneho zdravotného problému s rukou, kedy po operácii už do práce nemohol nastúpiť. Ďalej zistili vážne onkologické ochorenie jeho matke, ktorú hneď aj operovali a on to v ten deň išiel opitý oznámiť svojmu otcovi. Taktiež sa mal z výkonu väzby vrátiť jeho brat, s ktorým majú dlhodobo vyhrotené konflikty. Všetko sa mu to nahromadilo v jenom období, ktoré vyvrcholilo jeho nerozvážnym činom. Ďalej obžalovaný poukázal na skutočnosť, že je otcom dvoch dcér, ktoré sú stále odkázané na jeho starostlivosť a výživu.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.
Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 8 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípade, najmä z prihliadnutím na hodnotu alkoholu v dychu (nad 2 promile), uložil obžalovanému trest odňatia slobody v hornej hranici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži
následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci aj kratšieho trvania súd uvádza, že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy a jednak izolácia páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaný je otcom dvoch detí, ktoré sú stále odkázané na jeho výživu. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak neprimerane mohlo zasiahnuť aj jeho rodinu. Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov, t.j. v dolnej polovici danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)