Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-38-2023.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/38/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: AUTO - COLOR SLOVAKIA, s. r. o., Jesenná 1, 080 01 Prešov, IČO: 31 736 505, zastúpeného: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Hollého 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 44 323 760, proti žalovanému: MTECH SERVICE s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice - Barca, IČO: 36 662 607, zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 7.075,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/119/2021 - 141 z 20. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.075,11 eura, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 376,80 eur od 19.3.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 580,39 eura od 22.3.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 671,48 eura od 28.3.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 185,41 eura od 2.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 343,88 eura od 12.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 205,79 eura od 16.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 294,08 eura od 19.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 284,04 eura od 24.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 190,37 eura od 30.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 393,30 eur od 3.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 310,10 eur od 14.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 304,98 eura od 17.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 270,36 eura od 21.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 199,76 eura od 24.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 609,19 eura od 31.5.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 240,86 eura od 4.6.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 342,14 eura od 8.6.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 414,31 eura od 11.6.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 411,12 eura od 13.6.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 438,74 eura od 22.2.2019 do 3.9.2020, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 436,79 eura od 4.9.2020 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 180,85 eura od 12.3.2019 do 9.11.2020, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 9,96 eura od 10.11.2020 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia istiny 7.075,11 eura s príslušenstvom z dôvodu, že na základe objednávky žalovaného, tomuto žalobca riadne a včas dodal
tovar, ktorý žalovaný prevzal, avšak faktúry vystavené za dodanie tovaru žalobcovi neuhradil. V dôsledku nezaplatenia peňažného dlhu došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dohody – Uznanie záväzku a dohoda o splátkach – ktorou žalovaný uznal svoj záväzok zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu z nezaplatených faktúr v celkovej sume 13.075,11 eura, a to v trinástich mesačných splátkach po 1.000,- eur a jednej mesačnej splátky v sume 75,11 eura. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 6.000,- eur, teda neuhradená ostala istina v hodnote žalovanej sumy. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 2.11.2021 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V odpore žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, namietal jej dôvod, popieral jej danosť, pravosť a výšku. Zdôraznil, že neeviduje doručenie dodacích listov k uplatnenému nároku žalobcu a uviedol, že uznanie záväzku uzavrel v tiesni, a to v dôsledku nepriameho nátlaku kvôli ďalším dodávkam zo strany žalobcu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1, § 443 ods. 1 a § 447 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravujúcich práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho z kúpnej zmluvy a uviedol, že v čl. I. Dohody o uznaní záväzku strany sporu konštatovali, že žalobca dodal dlžníkovi tovar špecifikovaný vo faktúrach, ktoré tvoria prílohu tejto dohody a v čl. I.2 ustálili, že z celkovej dlžnej sumy 13.075,11 eur do dňa podpísania dohody dlžník zaplatil 2.940,69 eur a zvyšnú časť dlhu uznáva, čo do dôvodu a výšky podľa § 323 Obchodného zákonníka. V čl. III dohody strany deklarovali, že ju podpísali bez nátlaku. Za žalovaného dohodu podpísala konateľka žalovaného A. B..
4. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svojimi tvrdeniami a dôkazmi preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a žalovaný v prejednávanom spore neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, ak žalobcom tvrdené skutočnosti náležite nevyvrátil a predovšetkým, na preukázanie nedôvodnosti žaloby súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7.075,11 eur s úrokmi z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a zistil, že po podaní odvolania žalovaným, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a vo veci sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že po podaní odvolania zo strany žalovaného Okresný súd Košice I uznesením z 18. apríla 2023, sp. zn. 31K/10/2023 zverejneným v Obchodnom vestníku 78/2023 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného.
8. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
9. Odvolací súd konštatuje, že počas odvolacieho konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo zo zákona podľa § 47 ods. 1 ZKR k prerušeniu tu prebiehajúceho súdneho konania.
10. Na výzvu odvolacieho súdu doručenú správkyni konkurznej podstaty žalovaného JUDr. Melánii Burdovej dňa 19.1.2024 táto oznámila, že nesúhlasí s pokračovaním v konaní o zaplatenie 7.075,11 eura s príslušenstvom. Žalovaný (terajší úpadca) na výzvu odvolacieho súdu, či navrhuje pokračovať v tomto konaní, sa nevyjadril, predmetná výzva bola úpadcovi doručená 20.2.2024.
11. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie, v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby (ods. 4).
13. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného a správkyňa podstaty úpadcu nesúhlasila s pokračovaním v predmetnom konaní, zároveň úpadca nenavrhol pokračovať v predmetnom konaní, a to v štádiu odvolacieho konania, a uvedená právna skutočnosť preto bráni odvolaciemu súdu podané odvolanie vecne prejednať a následne o ňom rozhodnúť, pretože nastali účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR.
14. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje osobitne procesnú situáciu, kedy súd je zo zákona z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy (osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy (ZKR) nastala až po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento v merite veci rozhodol z iných dôvodov, ako z dôvodov uvedených v § 47 ods. 4 ZKR, pričom včas podané odvolanie malo odkladný účinok - rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť a taktiež devolutívny účinok - vo veci v rozsahu podaného odvolania rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania nie je právoplatné, a to v celom svojom rozsahu, avšak z dôvodu vzniku zákonnej prekážky ďalšieho postupu odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať a musí zo zákona predmetné konanie ukončiť zastavením konania. Odvolací súd zároveň udáva, že v tomto prípade nebola žaloba ani vzatá späť, ale nastali iba účinky späťvzatia, odvolací súd preto nemohol postupovať ani podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP a nemohol ani zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok.
15. Preto odvolací súd v dôsledku zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona (ZKR) rozhodol podľa § 47 ods. 4 ZKR tak, že predmetné konanie zastavil.
16. O trovách celého konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) odvolací súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že predmetné konanie bolo zastavené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného (§ 47 ods. 4 ZKR) a žiadna zo strán nezavinila zastavenie tohto konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).