Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-113-2019.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. novembra 2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1./ X.. X. P., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,
2./ ml. J. Q., nar. XX. XX. XXXX W. Q., N. M. U. S. W. XXX, J.. Q.,
3./ ml. W. D., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,
4./ ml. X. U., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,
sú vinní, že
dňa 22.04.2018 v presne nezistenom čase okolo 03.10 hod. na schodoch v blízkosti klubu „O.,“ vedúcich od zadnej časti predajne Q. L. V.., nachádzajúcej sa na ul. V. Č.. X/A W. Q., smerom na ulicu X. W. Q., po predchádzajúcej vzájomnej dohode X. P. spolu s J. Q. pristúpili k poškodenej X. Q., nar. XXXX, ktorá v tom čase pod vplyvom alkoholu spala sediac na spomínaných schodoch, zatiaľ čo W. D. spolu s X. U. neďaleko od nich dávali pozor, kde X. P. rozzipsoval kabelku, ktorú v tom čase mala X. Q. popruhom prevesenú cez plece tak, že táto bola na jej chrbte, následne kabelku prehľadal a z jej vnútra vybral mobilný telefón značky H. H.Ó., E. XXXXXX-XX-XXXXXX-X so SIM kartou mobilného operátora 02 s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a peňaženku, pričom z peňaženky vybrali finančnú hotovosť vo výške 8,- Eur, ktorú si na mieste X. P., J. Q., W. D. L. X. U. medzi sebou rovnakým dielom rozdelili a po tom, čo sa X. Q. prebudila, tejto peňaženku už bez finančnej hotovosti hodili na zem a z miesta činu ušli, pričom mobilný telefón si X. P. ponechal do 19.33 hod. dňa 23.04.2018, kedy ho spoločne s W. D. L. X. U. v Prešove na železničnej stanici založili do „Záložne Žolík“ oproti finančnej hotovosti, za ktorú X. P., W. D.Á. L. X. U. zakúpili jedlo, vodu a cigarety, s ktorými sa medzi sebou podelili, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej X. Q. z obce C., J.. Q., škodu krádežou v celkovej výške 88,- Eur, teda
J.. X.. X. P., J.. X.. J. Q., J.Ž.. X.. W. D., J.. X.. X. U.
- spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali na veci, ktorú mal iný pri sebe,
čím spáchali
J.. X.. X. P., J.. X.. J. Q., J.. X.. W. D., J.. X.. X. U.
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 7. 2019 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to im súd ukladá
J.. X.. X. P.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, keďže pokladá trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/16/2019 zo dňa 1. 4. 2019 v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 (dvoch) rokov na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
J.. X.. J. Q.
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.
J.. X.. W. D.
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.
J.. X.. X. U.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú X. Q., S.. X. X. XXXX, M. G. XX/XX, C., J.. Q. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal 23.10.2019 obžalobu na obvinených 1/ X.. X. P., X/ X.. J. Q., X/ X.. W. D. L. X/ X.. X. U. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní všetci štyria obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde postupne každý jeden obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumemie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil každého obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie všetkých štyroch obžalovaných prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uzneseniami rozhodol, že ich vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom postupne obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a o náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný 1/ X.. X. P. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Kendice je nezamestnaný, neboli na neho podané sťažnosti a nebol riešený obcou v priestupkovom konaní.
Takisto ani obžalovaného 3/ ml. W. D. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Z. neboli na podané sťažnosti a tiež nebol riešený obcou v priestupkovom konaní a podľa tejto správy je správanie obžalovaného 4/ X.. X. U. vhodné, bezproblémové.
Pokiaľ ide o obžalovaného 2/ ml. J. Q. tento je hodnotený všeobecne a nie je známe podľa starostu obce U. S. W., aby požíval alkoholické nápoje a iné návykové látky.
Všetci obžalovaní majú evidovaný minimálne jeden priestupok vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.
Obžalovaný 1/ ml. X. P. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.4.2019, sp. zn.: 33T/16/2019, kedy bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona a bo mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2020.
Obžalovaný 2/ J. Q. ani obžalovaný 3/ ml. W. D. neboli doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný 4/ ml. X. U. bol doposiaľ tiež raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.6.2015, sp. zn.: 6T/10/2015, kedy bol takisto uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona a bo mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov. Skúšobná doba plynula do 10.10.2017 a hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Všetci štyria obžalovaní svoje konanie oľutovali.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona (činného do 31.7.2019) uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone u mladistvých znižujú na polovicu. Horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie presiahnuť sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Obžalovaný 1/ ml. X. P. spáchal skutok kladené mu za vinu v tomto konaní skôr, než bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný ich trestný čin, a to bol rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 33T/16/2019 a prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.
Súd však bol toho názoru, že trest uložený rozsudkom zo dňa 1.4.2019, sp. zn.: 33T/16/2019 v trvaní 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, a preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Pokiaľ ide o obžalovaných 2/. X.. J. Q. L. X/ X.. W. D., títo neboli doposiaľ súdne trestaní, svoj skutok oľutovali, preto bol súd v prípade týchto obžalovaných toho názoru, že samotné prejednanie pred súdom postačí na ich nápravu a na uvedomenie si následkov svojho konania obžalovanými, a preto v prípade týchto dvoch obžalovaných upustil od potrestania.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému 4/ X. súd takisto vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona nezistil žiadnu, nakoľko predchádzajúce odsúdenie nebral do úvahy, keďže sa naň hľadí akoby nebol odsúdený.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného ml. X. U. postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený
Vyššie uvedené tresty uložené obžalovaným súd považoval za primerané a dostatočné na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie
Pokiaľ ide i nárok na náhradu škody zo strany poškodenej, bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie aj vo vzťahu k všetkým obžalovaným samostatne, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, preto súd poškodenú X. Q. s nárokom odkázal na civilný proces.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.