Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/208/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu IRES R+L s.r.o., Košice, Kavečianska cesta 1112/41, IČO:52 520 633, zast. JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Idanská 17, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaní IRES R+M s.r.o., Košice, Kavečianska cesta 41, IČO: 36 197 882 proti rozsudku -687 z 12.10.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa domáhal, aby súd právneho predchodcu žalovaného príspevkovú organizáciu Rekreačné zariadenie Ministerstva vnútra Tatry zaviazal na zaplatenie znehodnoteného stavebného materiálu v čiastke vyčíslenej znalcom spolu so 6% úrokom z omeškania od doručenia žaloby na súd až do zaplatenia spolu s trovami konania. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. B.-XX-XX/OVO-XXXX zo dňa 06.03.2006 (ďalej len „Zmluva o dielo“) zo dňa 06.03.2006. Predmetom zmluvy bola rekonštrukcia Rekreačného zariadenia MV SR Plesnivec. Podľa čl. 5 Zmluvy cena za dielo bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 2 981.719,80 eur s DPH. Žalobca začal s vykonávaním dohodnutých prác a tieto riadne vykonával až do 09.07.2007, kedy technický dozor žalovaného zastavil na diele všetky práce až do odvolania. V čase zastavenia prác mal žalobca na predmetnej stavbe stavebný materiál v sume 265.626,04 eur. Po zastavení prác žalobca uskladnil stavebný materiál, avšak došlo k jeho čiastočnému znehodnoteniu a pre dlhodobé zastavenie stavebných prác už ho nie je možné použiť, pretože už nevyhovuje stavebným podmienkam, predpisom a normám. Žalobca sa domáhal pokračovania prác a náhrady škody voči žalovanému. Žalobcovi v dôsledku zastavenia všetkých prác na uvedenom diele vznikla škoda na nezabudovanom materiály, pričom výšku škody mal určiť znalec. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že žalobca je vlastníkom materiálu, a to až do odovzdania a prevzatia diela žalovaným. Žalovaný si dielo neprevzal, a preto na neho neprešlo ani vlastnícke právo. Žalovaný uviedol, že vlastníkom materiálu je žalobca a preto aj nesie nebezpečenstvo škody na daných veciach. Žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody, ktorá mu vznikla na stavebnom materiály, ktorú vyčíslil na sumu 265.626,04 eur, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal ako dospel k údajnej vzniknutej škode. Uznesením - 66 súd pripustil zmenu

na strane žalovaného z dôvodu, že pôvodný žalovaný: Rekreačné zariadenie MV SR Plesnivec, Starý Smokovec, Vysoké Tatry, IČO: 00 735 281 ako príspevková organizácia bola k 09.03.2012 zrušená rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.02.201 č. SE-CO-2012/001767-002 v zmysle ust. o rozpočtových pravidlách verejnej správy s tým, že práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na právneho nástupcu: Rekreačné zariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Tatry, so sídlom Starý Smokovec, Vysoké Tatry, IČO: 42 234 433. Uznesením -101 súd pripustil zmenu na strane žalovaného z dôvodu univerzálnej sukcesie a pripustil, aby na miesto doterajšieho žalovaného vstúpil do konania ako žalovaný Ministerstvo vnútra so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v spore a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu. V konaní, o.i., ustanovil súdneho znalca J.. A. C., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľnosti, za účelom určenia celkovej hodnoty zakúpeného a nezabudovaného stavebného materiálu na rekonštrukciu predmetného zariadenia, určenie, či sa jedná o vysoko špecifický materiál, ktorý nemohol byť použitý na iný účel a pre inú stavbu a určenia či došlo k znehodnoteniu materiálu a v akom rozsahu. Zo znaleckého posudku , doručeného súdu 20.02.2017 mal súd za preukázané, že celková hodnota zakúpeného a nezabudovaného stavebného materiálu na rekonštrukciu rekreačného zariadenia je 98.839,96 eur. Materiály, ktoré sú predmetom znaleckého dokazovania, nie sú vysoko špecifickými materiálmi. Jedná sa o materiály bežne vyrábané s bežnými technickými vlastnosťami spĺňajúcimi predpisy o materiáloch použitých na stavbu. Všetky materiály mohli byť použité na inú stavby v zmysle schválenej projektovej dokumentácie na účel na ktorý boli vyrobené. Pri ohliadke sa zistilo, že došlo k znehodnoteniu niektorých materiálov, nakoľko sa zmenili fyzikálne vlastnosti vplyvom počasia. Znehodnotený materiál znalec ohodnotil na sumu 19.435,47 eur. Na pojednávaní konanom 12.10.2018 zást. žalobcu rozporoval závery v znaleckom posudku a uviedol, že podľa prepočtu žalobcu hodnota stavebného materiálu na stavbe činí sumu 128.790,35 eur a že znalec riadne nezodpovedal otázku, či je možné tento materiál zabudovať prípadne do inej stavby. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie a to výsluchom znalca k námietkam žalobcu prípadne doplnil znalecké dokazovanie a aby súd vypočul J.. S., ktorý bol riaditeľ rekreačného zariadenia, ktorý mal na starosti komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným a ktorý sám objednal dokonca aj uskutočnil, aby žalobca zostal na stavbe a strážil budovu a stavenisko, čo robí do dnešného dňa. Súd návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné. Citujúc znenie , poukázal na to, že znalca možno vyslúchnuť ku skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku, že výsluchom sa nedopĺňajú ani nemenia skutkové závery obsiahnuté v znaleckom dokazovaní. Zdôraznil, že znalec uviedol v znaleckom posudku, že hodnota nezabudovaného materiálu činí 98.839,96 eur a znehodnotený materiál ohodnotil na sumu 19.435,47 eur. Čo sa týka vypočutia J.. J. S., poukázal na pojednávanie konané 23.04.2015, na ktorom už svedok v konaní vypovedal a žalobca už mal možnosť mu položiť otázky, na ktoré chcel, aby zodpovedal. Zo zmluvy o dielo na rekonštrukciu objektu Rekreačného zariadenia MV SR Plesnivec zo 06.03.2006 súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal nadstavbu a rekonštrukciu predmetného zariadenia, tak aby došlo k zvýšeniu štandardu a zväčšenia ubytovacej plochy. Začiatok doby plnenia bol stanovený podpisom Zmluvy o dielo a koncom doby plnenia bol stanovený deň 30.10.2006. Cena za zhotovenie predmetu bola stanovená vo výške 89 827.293,18 Sk, t. j. 2 981.719,80 eur s DPH. Z listinného dôkazu, zo záznamu technického dozoru do stavebného denníka z 09.02.2007 zistil, že žalovaný dňom 09.02.2007 ukončil práce na predmetnom diele s okamžitou platnosťou. Z listinného dôkazu, upozornenie akcia „Rekonštrukcia RZ MV SR Plesnivec, Starý Smokovec“ z 30.04.2007 mu vyplynulo, že 28.04.2007 žalobca ukončil práce na diele, ktoré majú udržiavací charakter, resp. práce na predchádzanie vzniku škody, stavbu zakonzervovali a zabezpečili stráženie. Žalobca súdu predložil niekoľko listinných dôkazov, ktorými preukázal, že aj po skončení stavby prebiehali rokovania medzi žalobcom a žalovaným ohľadne pokračovania v diele, avšak bez výsledku a k dohode nedošlo. Poukázal na čl. X bodu 10.5 Zmluvy o dielo , že o odovzdaní a prebratí každej časti diela zmluvné strany spíšu zápis, kde sa zhodnotí kvalita vykonaných prác, súpis vád a nedorobkov diela, zistených pri preberacom konaní s určením termínu ich odstránenia. Obsahom zápisu je vyhlásenie objednávateľa, že odovzdanú časť diela preberá a pokiaľ nie, z akých dôvodov. Konštatoval, že podľa čl. XII Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli, že vlastnícke právo k predmetu zmluvy o dielo prechádza na objednávateľa dňom odovzdania a prevzatia diela. V prípade zistenia vád a nedorobkov prechádza vlastnícke právo k dielu na objednávateľa až dňom ich odstránenia. Podľa čl. XIII bodu 13.4 Zmluvy o dielo zmluvná strana, ktorá z uvedených dôvodov odstúpi od ZoD, má právo požadovať od druhej strany náhradu škody (okrem prípadov charakterizovaných ako vyššia moc,

resp. zásah úradných miest). Podľa čl. XIII bodu 13.5 Zmluvy o dielo v sporných prípadoch sa zmluvné strany riadia ustanoveniami Obch. zák. a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Týmito predpismi sa riadia aj vzťahy neupravené v tejto ZoD. Súd, vychádzajúc z § 373, § 374 ods. 1, 2, 3, § 378, § 379, § 536, § 542 ods. 2 Obchod. zák. urobil záver, že v danom prípade si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, pretože musel vynaložiť náklady na stavebný materiál, ktorý bol potrebný na zhotovenie diela. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa Obch. zák. je upravená v ustanovení § 373 až § 386 a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie zodpovednosti záväzku alebo inej právnej zodpovednosti stanovenej v Obch. zák., protiprávnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylúči zodpovednosť. Uvedené predpoklady pre vyhovenie žaloby o náhradu škody musia byť splnené kumulatívne a ich existenciu musí preukázať v konaní poškodený. Rozsah náhrady škody je upravený všeobecne v § 379 až § 381 Obch. zák.. Z § 379 prvá veta Obch. zák. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ujmou v zmysle § 380 Obch. zák. je ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzkových povinností škodcom. Poukázal aj na to, že škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nenastala škodová udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, kedy vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Nie každé porušenie povinnosti. Zákon (v ust. § 380 Obch. zák.) rozširuje rozsah náhrady škody tak, že do nej zahrňuje aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia zodpovednosti druhej strany. Aj medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Zo zmluvy o dielo zo 06.03.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom mal preukázané, že žalobca vyhotoví pre žalovaného dielo „rekonštrukcia RZ MV SR Plesnivec, Starý Smokovec.“ Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o dielo dohodli, že vlastnícke právo k dielu prechádza na žalovaného dňom odovzdania a prevzatia diela. Žalovaný však do dnešného dňa predmetné dielo neprevzal, preto na neho vlastnícke právo neprešlo. Vlastníkom diela je žalobca a to až do riadneho odovzdania a prevzatia žalovaným. Zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že stavebný materiál, ktorý bol použitý na stavbe nebol vysoko špecifickým materiálom a žalobca ho mohol použiť aj na inej stavbe. Mal za to, že vlastníkom stavebného materiálu, ktorý si uplatňuje titulom náhrady škody je žalobca a preto nenesie nebezpečenstvo škody na danom materiály. Práce na diele boli zastavené žalovaným listom, zo dňa 30.01.2007 s okamžitou účinnosťou, o čom bol žalobca oboznámený zápisom do stavebného denníka dňa 09.02.2007. Žalobca oznámil v upozornení zo dňa 30.04.2007 právnemu predchodcovi žalovaného, že ukončil práce, ktoré majú udržiavací charakter dňa 28.04.2007. Urobil záver, žr Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal právny nárok na náhradu škody voči žalovanému a s tým súvisiace úroky z omeškania. žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoj právny nárok na žalovanú sumu, nakoľko je sám vlastníkom stavebného materiálu, ktorý sa nachádza na stavbe, preto sa nemohol ani dostať do omeškania. Žalobca podľa súdu nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, nakoľko dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“ z rozhodnutia Ústavného súdu SR . Na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol. O náhrade trov konania strán sporu rozhodol podľa. v spojení s a vzhľadom na úspech žalovaného v spore, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný žalobca IRES R+M s.r.o.

5. Uviedol, že rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí, nesprávnych skutkových zisteniach, na nesprávnej aplikácii predpisov hmotného procesného práva na súdenú vec, čo malo za následok vydanie jej nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia v napadnutom rozsahu. Vytýkal súdu, že v rozsudku neuviedol, na čom založil svoj záver, že sa žalobou domáha zaplatenia hodnoty znehodnoteného materiálu v čiastke vyčíslenej znalcom a teda, že súd nevie

ani akú výšku náhrady škody žalobca požadoval v konaní na žalovanom. Ďalej poukázal na to, že súd nevyhovel jeho návrhu a nevyslúchol znalca J.. A. C. a to k jeho námietkam k znaleckému posudku v liste zo 6.5.2017, aby zadovážil aj písomné stanovisko tohto znalca, čím v konaní nedošlo k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre vydanie správneho rozhodnutia, čo je v rozpore s , 2 , keďže ním požadovaná ochrana jeho ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov nebola v konaní spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a jeho spor nebol rozhodnutý spravodlivo. Ďalej poukázal na svoje doterajšie prednesy a podania v konaní pred súdom prvej inštancie a to na žalobu, svoje vyjadrenia z 5.12.2014, 4.3.2016 a 6.5.2017, ktorými poprel všetky skutkové tvrdenia žalovanej strany. Poukázal na to, že na pojednávaní 2.12.2014 špecifikoval výšku náhrady škody, ktorú žiadal priznať s tým, že celková hodnota na stavbe uskladneného a nezabudovaného materiálu činí 265.626.04 eur s DPH, pričom presnú výšku vzniknutej škody ako úbytku na majetku, ktorý už nastal a teda jeho zníženie pre jeho neupotrebiteľnosť po záručnej lehote je nutné v konaní ustanoviť znalcom. Ďalej odkázal na znalecké dokazovanie vykonané znalcom J.. A. C., ako aj úlohy, ktoré mu boli súdom dané, ako aj na závery znalca vyslovené v znaleckom posudku. Nesúhlasil so záverom znalca k úlohe 1, ktorý určil celkovú hodnotu zakúpeného a nezabudovaného stavebného materiálu na rekonštrukciu rekreačného zariadenia MV SR Plesnivec, Starý Smokovec, ktorý činí 98.839,96 eur, s čím nesúhlasil, keďže znalec u niektorých položiek stavebného materiálu dospel k iným údajom o ich počte, než eviduje žalobca a že hodnota materiálu na stavbe činí v skutočnosti o sumu 29.950,39 eur viac, t.j. že spolu hodnota stavebného materiálu na predmetnej stavbe činí 128.790,35 eur. Ďalej žalobca uviedol nasledovné ním zistené rozdiely: Položka č. 1 Tehla POROTHERM 30 P+D - táto položka predstavuje podľa evidencie žalobcu počet celkom 218 paliet po 80 ks/paleta, teda celkom 17.120 ks x 67,58 Sk, čo činí 1.156.969,60 Sk, t.j. 38.404,35 eur. Cena udávaná znalcom činí 875.836,80 Sk (29.072,45 eur), rozdiel činí + 9.331,89 eur. Ďalej u tejto položky znalec neurčil cenu Europaliet už čiastočne poškodených, na ktorých je Tehla POROTHERM 30 P+D uložená, čo predstavuje 214 ks Europaliet x 960,00 Sk/paleta, teda celkom sumu 205.440,00 Sk, t.j. rozdiel činí + 6.819,35 eur. Položka Benotárska oceľ rebrovaná - u tejto položky nie je v posudku obsiahnutá aj betonárska oceľ s priemerom 8 mm o hmotnosti 1.544,32 kg x 23,28 Sk/kg, čo činí 35.951,76 Sk, t.j. rozdiel činí + 1.193,38 eur. Táto položka už bola ohýbaná na účely stavby a nachádza sa na stavbe. Položka č. 8 Benotárska oceľ rebrovaná s priemerom 12 mm - u tejto položky nie je v posudku správne stanovená hmotnosť ocele, ktorá podľa evidencie žalobcu má činiť celkom 3.953,- kg x 23,86 Sk/kg, čo činí 94.322,04 Sk, t.j. 3.130,91 eur. V posudku znalec uvádza u tejto ocele hmotnosť iba 1.651,68 kg x 23,86 Sk/kg, t.j. 39.409,08 Sk (1.308,14 eur), teda rozdiel činí + 1.822,76 eur. Táto položka už bola ohýbaná na účely stavby a nachádza sa na stavbe. Položka č. 14 Kábel CHKE - V 3 x 1,5 - táto položka sa podľa evidencie žalobcu na stavbe nenachádza, rozdiel + 6.603,00 Sk, t.j. - 219,17 eur. Položka č. 15 Káberl N2XH - J 4x1,5 - táto položka sa podľa evidencie žalobcu na stavbe nenachádza, rozdiel .018,25 Sk, t.j. 66,99 eur. Položka č. 16 Kábel N2XH - J 5x 1,5- u tejto položky nie je v posudku správne stanovené množstvo, podľa evidencie žalobcu sa na stavbe nachádza len 140 bm a nie 220 bm, teda v skutočnosti 140 bm x 53,62 Sk, t.j. 7.506,80 Sk (249,18 eur), teda rozdiel činí - 4.289,60 Sk, t.j. - 142,38 eur. Položka č. 19 Kábel N2XH - J 3x2,5 - u tejto položky nie je v posudku správne stanovená cena, podľa evidencie žalobcu jednotková cena za 1 bm činí 48,44 Sk, teda pri množstve 6100 bm x 48,44 Sk činí cena 295.484,- Sk a posudku je uvedených 27.084,00 Sk, rozdiel činí + 268.400,00 Sk, t.j. + 8.909,24 eur. Položka č. 27 Kábel JYTY 7x1 - táto položka sa podľa evidencie žalobcu na stavbe nenachádza, rozdiel činí + 417,50 Sk, t.j. - 13,85 eur. U položky Káble znalec vôbec neuvádza položku Kábel N2XH - J 5x16 - žalobca na stavbe eviduje množstvo 95 bm x 379´,90/bm, teda spolu 36.090,50 Sk (1.197,98 eur), t.j. rozdiel činí + 1.197,98 eur. U položky Káble znalec vôbec neuvádza položku Bubny (na ktorých sú káble natočené). Žalobca na stavbe eviduje tieto položky bubnov: priemer 60 mm - 3 ks á 800,00 Sk, teda spolu 2.400,00 Sk, t.j. rozdiel činí +79,66 eur,priemer 75 mm - 4 ks á 1.000,00 Sk, teda spolu 4.000,00 Sk, t.j. rozdiel činí +132,77 eur, priemer 90 mm - 2 ks á 1.100,00 Sk, teda spolu 2.200,00 Sk, t.j. rozdiel činí 73,02 eur, priemer 100 mm - 2 ks á 1.300,00 Sk, teda spolu 2.600,00 Sk, t.j. rozdiel činí + 86,30 eur, priemer 120 mm - 1 ks á 1.590,00 Sk, t.j. rozdiel činí +52,77 eur, priemer 140 mm - 2 ks á 1.600,00 Sk, teda spolu 3.200,00 Sk, t.j. rozdiel činí + 106,22 eur, priemer 165 mm - 1 ks á 1.800,00 Sk, t.j. rozdiel činí + 59,74 eur. Celkové množstvo káblov činí 95 bm x 379,90/bm, teda spolu 36.090,50 Sk (1.197,98 eur), t.j. rozdiel činí + 1.197,98 eur. K záveru znalca k úlohe č. 2 uviedol, že žalobca v rozhodnom období nemal a ani teraz nemá ako zhotoviteľ k dispozícii stavbu, na ktorej by mohol použiť špecifický stavebný materiál, ktorý sa nachádza na stavbe Rekonštrukcia Rekreačného zariadenia MV SR Plesnivec, Starý Smokovec v zmysle žalovaným dodanej projektovej dokumentácie. Je tiež sporné, či po časovom odstupe skladovania na voľnom stavenisku cca 10 rokov je možné použiť na inú stavbu aj položku Tehla

POROTHERM 30 P+D, čo žalobca namieta a čo mal znalec v posudku vyhodnotiť. K záveru znalca k úlohe č. 3 uviedol, že znalec v posudku určil, že došlo k znehodnoteniu nezabudovaného stavebného materiálu na tejto stavbe v hodnote 19.435,47 eur. Žalobca namietal, že už nemožno použiť na inú stavbu aj položku Tehla POROTHERM 30 P+D v hodnote 38.404,35 eur. Znalec mal podľa názoru žalobcu určiť aj záručnú dobu, po ktorú by mohli a mali mať nezabudované stavebné materiály uskladnené dlhodobo na stavbe a na jej stavenisku všetky fyzikálne a chemické vlastnosti predpísané ich výrobcami ako sú vonkajší vzhľad, štruktúra, presnosť výrobných rozmerov, hmotnosť, objemová hmotnosť, hustota, hutnosť, pórovitosť, zrnitosť, medzerovitosť, vlhkosť, nasiakovosť, vodotesnosť, trvanlivosť, akustická vodivosť, pevnosť, pružnosť, odolnosť proti vysokým teplotám a tepelná vodivosť. Žalobca vzhľadom k uvedeným rozporom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom znalca Ing. Bartolomeja Turociho, Jarková 134/1, 082 72 Krivany a navrhol k týmto námietkam žalobcu k zadovážiť aj písomné stanovisko tohto znalca, čo súd prvej inštancie neakceptoval. Ďalej uviedol, že znalec v posudku určil, že došlo k znehodnoteniu nezabudovaného stavebného materiálu na tejto stavbe v hodnote 19.435,47 eur, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Z procesnej obrany žalovaného mal za zrejmé, že žalovaný mieni účelovo vypratať žalobcu zo staveniska a zo stavby Rekonštrukcia Rekreačného zariadenia MV SR Plesnivec, Starý Smokovec ešte pred skončením súdneho sporu v súdenej veci, zrejme, aby zmaril možnosť dokazovania na výšku skutočne žalobcovi vzniknutej škody protiprávnym konaním žalovaného v rozpore so zákonom a s uzavretou zmluvou o dielo na predmetnej stavbe za materiál, ktorý bol zakúpený žalobcom len pre predmetnú stavbu a už je zrejme po záručnej dobe a nemožno ho riadne do žiadnej stavby zabudovať, pretože už zrejme nevyhovuje normám, čím by sa žalobca ocitol v stave dôkaznej núdze a tým v nezvratnej a ťažko napraviteľnej situácii, keďže hrozí znehodnotenie na stavbe vyskladneného materiálu značnej hodnoty, pričom v súčasnosti nie je stavenisko v celom rozsahu oplotené a strážené a môžu na neho, pokiaľ žalobca nebude môcť ďalej vykonávať zabezpečenie tejto stavby a staveniska, vnikať nepovolané tretie osoby, ktoré budú mať voľný prístup k majetku žalobcu, čím žalobcovi hrozí ďalšia škoda jeho zničením alebo odcudzením. Žalobca je na predmetnom stavenisku a stavbe naďalej nútený až do skončenia súdneho sporu o náhradu škody vykonávať konzervačné a zabezpečovacie práce vrátane stráženia stavby a staveniska, a to nielen vo vzťahu k tam uskladnenému materiálu zakúpeného žalobcom pre predmetnú stavbu, ale aj vo vzťahu k stavbe samotnej, keďže tieto činnosti v rozpore s ust. , žalovaný dostatočne alebo zrejme vôbec neplní, nehovoriac o prevenčnej povinnosti žalovaného uloženej mu aj Obč. zák. Ďalej poukázal na to, že na žalovaného prešli pozemky a stavby v obci Vysoké Tatry, kat. úz. Starý Smokovec, ako aj práva a záväzky súvisiace s nehnuteľným majetkom a to najmä práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. SE-25-67/OVO-2006 zo dňa 6.3.2006 v znení jej dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli obsiahnuté v napadnutom rozsudku. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu, ktoré aj naďalej žalovaný považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by spôsobilé zmeniť závery prezentované súdom prvej inštancie v napadnutom rozsahu, že žalobca v odvolaní poukazuje na rovnaké skutočnosti, ktoré opakovane prezentoval počas prvoinštančného konania. Vo vzťahu k námietkam nesprávnosti znaleckého posudku č. 15/2017 znalca J.. A. C., poukázal na to, že žalobca tak ako počas celého doterajšieho konania úplne prehliada základné právne skutočnosti, ktoré sa viažu na vznik škodu a ktorých absencia musela viesť jedine k zamietnutiu žaloby tak ako to bolo v tomto prípade, že žalobca doteraz nebol schopný vyčísliť si údajnú škodu, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť na znehodnotenom stavebnom materiáli, že bol schopný preukázať, aký má materiál, v akom množstve sa na stavbe nachádza, a preto bol na návrh žalobcu vo veci stanovený súdny znalec, ktorého úlohou bolo určiť celkovú hodnotu a množstvo stavebného materiálu, určiť, či materiál je vysoko špecifický a či mohol bol použitý pre inú stavbu a určiť celkovú výšku stavebného materiálu. Žalobca sa v podstatnej časti svojho odvolania venuje spochybňovaniu množstva a ceny stavebného materiálu určeného znaleckým posudkom, avšak bez toho, aby svoje tvrdenia akokoľvek preukázal, aj keď je v zmysle zásady kontradiktórnosti bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazov práve na strane žalobcu. Žalobca sa už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2017 odvolával na akúsi svoju evidenciu, ktorá však nebola súčasťou žaloby a žalobca doteraz v konaní žiadny takýto dôkaz ani nepredložil. Žalobca rovnaké argumenty z tohto vyjadrenia použil aj do svojho odvolania proti napadnutému rozsudku. Napokon skutočnosť, že žalobca nedokáže určiť, aký materiál sa na stavbe nachádzal dosvedčuje napríklad aj mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20.08.2015 a 20.10.2017

ohľadom rokovania o mimosúdnej dohode. Žalovaný môže príkladom poukázať na mnohé nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu ohľadom počtu jednotlivých častí stavebného materiálu, napr.: v žalobe je v prílohe uvedený počet tehál 12.960 rovnako ako uviedol znalec, v žalobe je v prílohe uvedený počet paliet 162, avšak žalobca má zrazu v evidencii 214 kusov, v žalobe sú uvedené káble JYTY 7 x 1,5 v dĺžke 250m, ktoré žalobca v evidencii nemá, ale zrejme pôjde o káble JYTY 7 x 1, ktoré uviedol znalec v posudku, v žalobe sú uvedené káble v položke 14 a 15 a zrazu ich žalobca nemá v evidencii, v žalobe nie sú uvedené žiadne bubny na káble, v žalobe nie sú uvedené položky 11, 12, 13, ktoré podľa znalca sú na stavbe. Aj z týchto príkladov mu vyplynulo, že tvrdenia žalobcu ohľadom množstva a ceny stavebného materiálu nie sú ničím podložené. Akákoľvek snaha žalobcu o spochybnenie záverom znaleckého posudku v počte a kvalite stavebného materiálu je preto bezpredmetná. Otáznym ďalej ostáva, že ak by žalobca skutočne disponoval evidenciu stavebného materiálu z roku 2007, prečo by takýto dôkaz nebol súčasťou žaloby a doteraz ho v konaní žalobca nepredložil. Podstatným záverom znalca v tomto konaní bolo potvrdenie, že v prípade uskladneného stavebného materiálu sa nejedná o vysoko špecifický materiál, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol tento stavebný materiál použiť kdekoľvek inde, prípadne ho mohol predať alebo vrátiť a to už v čase doručenia oznámenia o zastavení stavebných prác v roku 2007. Práve pre odbornú povahu posudzovanej otázky, t.j. určenia, či sa jedná o špecifický materiál súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Závery znalca ako osoby kompetentnej na takéto posúdenie sú jednoznačné, preto akékoľvek ďalšie spochybňovanie tejto skutočnosti zo strany žalobcu je neopodstatnené. Žalovaný ďalej pripomenul, že predmetný stavebný materiál je a stále bol vo vlastníctve žalobcu a žalovaný nemá dispozičné právo akokoľvek nakladať s týmto materiálom bez ohľadu, či mohol byť v rozhodnom čase použitý na inej stavbe alebo či mohol byť využitý iným spôsobom. Ohľadom dôvodov znehodnotenia stavebného materiálu žalovaný uviedol, že k akémukoľvek znehodnoteniu došlo jedine vinou žalobcu, ktorý je jeho vlastníkom a mohol s ním disponovať na základe oznámenia o zastavení prác už v roku 2007, resp. svoj materiál mohol zabezpečiť tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. Výhradne vedomou nečinnosťou žalobcu sa tak časť jeho majetku znehodnotila. Podľa žalovaného preto neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, nakoľko žalobca mohol po celý čas disponovať so svojim majetkom a predísť tak jeho znehodnoteniu alebo vzniku akejkoľvek inej škody. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že pre absenciu nadobúdacieho titulu na žalovaného nikdy neprešlo vlastnícke právo k stavebnému materiálu, preto je aj prípadná škoda vyčíslená vo výške ohodnotenej ceny stavebného materiálu pre účely určenia výšky škody bezpredmetná. Žalobca totiž stále disponuje vlastníckym právom k stavebnému materiálu v sume ohodnotenej súdnym znalcom a o túto hodnotu sa jeho majetok nikdy nemohol nezmenšiť. Uvedené skutočnosti sú tak elementárne právne hypotézy, že súd o žalobe nemohol rozhodnúť inak ako v napadnutom rozsudku. Žalobca po celý čas súdneho konania neozrejmil žalovanému ani súdu, ako mu mohla vzniknúť škoda v hodnote jeho vlastného majetku, ktorý bol a naďalej je vo vlastníctve žalobcu. Ohľadom časti stavebného materiálu, ktorý bol znalcom v posudku vyhodnotený ako znehodnotený žalovaný pripomenul, že ak k znehodnoteniu tohto materiálu došlo jeho nesprávnym uskladnením alebo vplyvom vonkajšieho prostredia a uplynutím času, tak za toto nemôže niesť žiadnu zodpovednosť žalovaný. Ak by chcel byť žalobca v tejto časti žaloby úspešný, by musel preukázať, že k znehodnoteniu jeho majetku došlo už v roku 2007 teda v čase oznámenia o zastavení stavebných prác, čo bol zrejme okamih, kedy mala žalobcovi vzniknúť škoda. Celkom logicky však v čase zastavenia stavebných prác k žiadnemu znehodnoteniu materiálu nemohlo dôjsť, čo napokon žalobca v konaní ani netvrdil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný ďalej pripomenul, že v dôsledku zastavenia stavebných prác žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť ani na nezabudovanom materiály, tak ako to žalobca tvrdí v podanej žalobe, nakoľko tento materiál bol stále vo vlastníctve žalobcu a teda majetok žalobcu sa o jeho hodnotu nikdy nezmenšil. Žalovaný tak za neskorší, resp. súčasný stav stavebného materiálu v žiadnom prípadne nezodpovedá, k jeho znehodnoteniu v časti vyčíslenej znalcom došlo vlastným zavinením žalobcu a bez pričinenia žalovaného. Súd preto postupoval správne, keď na pojednávaní dňa 12.10.2018 všetky návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko tieto by boli vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu nadbytočné. Súdy nemajú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré niektorá zo strán v konaní navrhuje. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku celkom správne stotožnil aj s názorom žalovaného v otázke „výsluchu znalca na pojednávaní“, ktorý ako dôkazný prostriedok navrhoval žalobca, vzhľadom na znenie , podľa ktorého súd môže znalca vyslúchnuť len ku skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku. Výsluchom znalca sa nedopĺňajú ani nemenia skutkové závery obsiahnuté v znaleckom posudku. Znalec tak na výsluchu nemohol v žiadnom prípade dospieť k iným záverom, než aké boli prezentované vo vypracovanom znaleckom posudku. Ďalej poukázal na to, že žalobca na pojednávaní 12.10.2018 a rovnako aj v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevysvetlil, aký vplyv na opodstatnenosť žaloby by mohlo mať prípadné nariadenie ďalšieho

znaleckého dokazovania, kde by znalec mohol dospieť k inej výške škody vzniknutej znehodnotením stavebného materiálu. Zdôraznil, že nakoľko bol žalobca po celý čas vlastníkom veci, nemohlo dôjsť k vzniku škody a to bez ohľadu na zostatkovú hodnotu, či úbytok na hodnote tejto veci. Inak povedané, tam kde nevznikla žiadna škoda je bezpredmetné zaoberať sa jej prípadnou výškou. Navrhol rozsudok podľa potvrdiť ako vecne správny.

7. Počas odvolacieho konania odvolací súd uznesením -818 z 11.2.2020 vyhovel návrhu pôvodného žalobcu IRES R+M s.r.o., so sídlom Kavečianska cesta 41, Košice, IČO: 36 197 882, aby do konania na jeho miesto vstúpil ako žalobca IRES R+L s.r.o., so sídlom Kavečianska cesta 1112/41, Košice, IČO: 52 520 633.

8. Odvolací súd preto pokračoval v konaní ako so žalobcom so spoločnosťou IRES R+L, s.r.o.

9. Pôvodný žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v , , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Obsah práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod upravený v , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo ma prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

12. V konaní a v postupe súdu nebolo zistené, aby sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane - žalobcovi, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu spĺňa všetky kritériá riadneho a presvedčivého odôvodnenia, ktoré je vyjadrené v

13. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobca vytýka súdu, že neuviedol, na čom založil súd svoj záver, že sa žalobca domáha zaplatenia hodnoty znehodnoteného materiálu v čiastke vyčíslenej znalcom, keďže výšku z uplatnenej škody upresnil na pojednávaní 2.12.2014 a to vo vzťahu k celkovej hodnote na stavbe uskladneného nezabudovaného materiálu v sume 265.626,04 eur s DPH, pričom výšku vzniknutej škody ako úbytku na majetku, ktorý už nastal, teda zníženie pre neupotrebiteľnosť tohto materiálu po záručnej lehote je nutné v konaní ustanovenie znalca. K tejto výhrade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa odkazuje na skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe, že na predmetnej stavbe mal v čase zastavenia prác stavebný materiál v hodnote 265.626,04 eur. Žalobca pritom v odvolaní uvádza, že hodnota tohto materiálu, resp. zníženie hodnoty tohto materiálu v súvislosti so vzniknutou škodou ako úbytku na jeho majetku mala byť vyčíslená znaleckým posudkom. Znalecké dokazovanie napokon súd vo veci nariadil a vysporiadal sa aj s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, ktoré nepovažoval za potrebné vykonať, vychádzajúc z , lebo znalca možno vyslúchnuť ku skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku, že výsluchom znalca sa nedopĺňajú ani nemenia skutkové závery obsiahnuté v znaleckom posudku. Vychádzal zo záverov uvedených v znaleckom posudku, v ktorom znalec konštatoval, že hodnota nezabudovaného materiálu činí 98.839,96 eur a znehodnotený materiál ohodnotil na sumu 19.435,47

eur. V prípade, že žalobca mal výhrady k znaleckému posudku a k jeho záverom, súdu nepredložil iný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil správnosť záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom J.. S., resp. nepožiadal súd o nariadenie kontrolného znaleckého posudku vo vzťahu k ním namietaným skutočnostiam. Z uvedených dôvodov možno stotožniť so záverom súdu, že výsluch znalca by bol nadbytočný. Aj vypočutie svedka J.. J. S. by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže už tento svedok bol na pojednávaní 23.4.2015 vyslúchnutý.

14. Odvolací dôvod podľa , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami ), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

15. Uvedený odvolací dôvod uvedený v , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je daný. V konaní nebola zistená vada, ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú, okrem iného žalobca v odvolaní nekonkretizuje a to tak, aby bolo zrejmé, akej vady sa súd prvej inštancie dopustil, dôsledkom čoho by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

16. Odvolací dôvod upravený v sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Rovnako nie je naplnený ani odvolací dôvod uvedený v tak, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

21. Súd vykonal všetky dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu vec. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s tým, z akých dôvodov nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, t.j., výsluch znalca a opätovný výsluch svedka J.. J. S., s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že predmetom sporu bol nárok na náhradu škody, vynaložených nákladov žalobcu na stavebný materiál, ktorý bol potrebný na zhotovenie diela, že predmetná zodpovednosť sa riadi ust. Obch. zák., ktorá je upravená v jeho § 373 až 386. Uvedená zodpovednosť za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, podkladom ktorej je porušenie zodpovednosti záväzku alebo inej právnej zodpovednosti stanovenej v Obch. zák., protiprávnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uvedené predpoklady pre vyhovenie žaloby na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne a ich existenciu musí preukázať v konaní poškodený. Rovnako sa možno stotožniť so záverom súdu, že zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti.

23. Je potrebné poukázať na správne závery súdu, že pôvodný žalobca a žalovaný sa zmluvou o dielo dohodli, že vlastníctvo k dielu prechádza na žalovaného dňom odovzdania a prevzatia diela, že žalovaný do dnešného dňa predmetné dielo neprevzal a že preto na neho vlastnícke právo neprešlo. Vlastníkom diela je žalobca a to až do riadneho odovzdania a prevzatia žalovaným. Zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že stavebný materiál, ktorý bol použitý na stavbe , nebol vysoko špecifickým materiálom, že žalobca ho mohol použiť aj na inej stavbe a keďže vlastníkom stavebného materiálu, ktorý si uplatňuje titulom náhrady škody je žalobca, nesie aj nebezpečenstvo škody na danom materiáli. Keďže práce na diele boli zastavené žalovaným listom z 30.1.2007 s okamžitou účinnosťou, o čom bol žalobca oboznámený zápisom do stavebného denníka 9.2.2007, žalobca oznámil v upozornení z 30.4.2007 právnemu predchodcovi žalovaného, že ukončil svoje práce, ktoré majú udržiavací charakter 28.4.2007. Správny je preto záver súdu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal právny nárok na náhradu škody voči žalovanému a následne aj s tým súvisiace úroky z omeškania, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoj nárok na žalovanú sumu, nakoľko je sám vlastníkom stavebného materiálu, ktorý sa nachádza na stavbe. Dôkazná povinnosť bola na žalobcovi, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a rovnako ani nesplnil povinnosť tvrdenia. Z uvedených dôvodov súd rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. K správnym dôvodom je potrebné dodať, že v prvom rade bolo na žalobcovi preukázať právny základ nároku, t.j. nároku na náhradu škody za materiál, ktorý nebol zabudovaný do predmetnej stavby, ktorého bol a doposiaľ aj je žalobca vlastníkom. Základné predpoklady pre svoj nárok na náhradu škody, ktorý vyplýva z § 373 a nasl. Obch. zák. žalobca nepreukázal, a to predovšetkým vznik škody, protiprávny úkon , príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Až v prípade preukázania všetkých predpokladov zodpovednosti za vznik škody sa následne súd vysporiada a ustáli výšku škody. Z dôvodu, že nebol preukázaný základ nároku žalobcu na náhradu škody, výhrady žalobcu vo vzťahu k jej výške sú preto bezpredmetné.

25. Podľa § 539 ods. 3 Obch. zák. veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

26. Podľa komentára k § 539 Obch. zák. povinnosť obstarať veci potrebné na vykonanie diela je vecou dohody zmluvných strán. Vo všeobecnosti má povinnosť obstarať veci objednávateľ. V prípade, keď zmluva neobsahuje ustanovenia o obstaraní veci objednávateľom, obstaranie veci je súčasťou plnenia zhotoviteľa. Je povinný obstarať ich sám alebo prostredníctvom iného právneho subjektu.

27. Podľa § 540 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.

28. Z komentára k Obch. zák. (nebezpečenstvo škody na veciach) vyplýva, že umožňuje, aby veci boli vo vlastníctve zhotoviteľa alebo objednávateľa. Pritom závisí od ich dohody v zmluve, kto veci zaobstará. Nebezpečenstvo škody môže teda znášať zhotoviteľ aj objednávateľ. Závisí od toho, akým spôsobom sa v zmluve dohodli o obstaraní veci. Ak veci zaobstará zhotoviteľ a nebezpečenstvo škody znáša zhotoviteľ.

29. Je potrebné dodať, že v prejednávanej veci niet pochýb, že materiál na zhotovenie diela obstaral zhotoviteľ, t.j., žalobca. Z uvedeného dôvodu nebezpečenstvo škody na veciach, t.j., na materiáli, ktorý nebol zabudovaný do stavby, ktorého vlastníkom je zhotoviteľ, znáša zhotoviteľ. O.i. bolo povinnosťou žalobcu preukázať, ak mal výhrady voči rozsahu stavebného materiálu, ktorý sa na stavbe nachádzal a ktorý nebol do stavby zabudovaný, že mal hodnotu 265.626,04 eur.

30. Doposiaľ žalobca nevysvetlil, v čom spočívalo protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého došlo ku vzniku škody. Povinnosťou zhotoviteľa diela bolo zamedziť prípadne vzniknutej škode na stavebnom materiáli, ktorý sa na stavbe nachádza. Žalobca pred súdom nepreukázal, že by išlo o špecifický stavebný materiál, ktorý by sa už nemohol dať použiť na inej stavbe. Je potrebné poukázať aj na to, že pôvodný žalobca 28.4.2007 ukončil práce na diele, že žalobu podal na súde až 9.2.2011, po viac ako 3 rokoch, po ukončení stavebných prác, že nie je vinou žalovaného, že po takom dlhom čase mohlo dôjsť aj k znehodnoteniu materiálu v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, resp., že prešla aj záručná doba na nezabudovanom stavebnom materiáli, na čom nemôže niesť vinu žalovaný. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ,

32. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).