Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/30/2019

Potvrdené rozhodnutím 3To/39/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného JUDr. V. C., nar. XX.XX.XXXX v B. N. W., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 3T/30/2019-282 zo dňa 18.11.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2022 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Eliašom, v trestnej veci obžalovaného JUDr. V. C. nar. XX.XX.XXXX, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa písmeno a), písmeno c) s poukazom na , hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2020 takto

rozhodol:

Podľa

súd obžalovaného JUDr. V. C. nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. XXX

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn. -30 zo dňa 23.05.2019, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa písmeno a), písmeno c) s poukazom na , ktorá mu kládla za vinu,

dňa 28.03.2018 v čase okolo 11.55 hod. na ulici Andreja Žarnova v Trnave v križovatke s cestou prepájajúcou ulicu Andreja Žarnova a ulicu Dohnányho v úmysle zmariť prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, počas toho, ako bol W. F., príslušníkom Mestskej polície Trnava, riešený za uvedený priestupok, z ktorého bol podozrivý, nastúpil do motorového vozidla značky T. C., evidenčného čísla C vozidlo naštartoval a pohol sa s ním oproti W. F., pričom karosériou vozidla narazil do jeho nôh a ďalším pohybom vozidla posúval W. F. dozadu, ktorý v dôsledku uvedeného konania ustupoval a na zaistenie bezpečnosti vlastnej osoby vytiahol svoju služobnú zbraň, na čo obvinený zareagoval tak, že opakovane stláčal plynový pedál ním vedeného motorového vozidla bez jeho uvedenia do pohybu, čím spôsobil hlasitý zvukový efekt motora tohto motorového vozidla, a teda hrozil W. F. náhlym rozbehnutím sa vozidla voči nemu, ktorým by spôsobil W. F. zranenia s dobou liečenia prevyšujúcou 7 dní, čím dosiahol ustúpenie W. F. mimo jazdnej dráhy vozidla, po čom s vozidlom odišiel bez prejednania priestupku na mieste,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného JUDr. V. C. v zmysle o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, svedkov, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto

vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, nebol dokázaný, že sa stal.

Obžalovaný JUDr. V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Ďalej uviedol, že manželka mu telefonovala, že otec je pripravený z interného oddelenia, kde bol hospitalizovaný, že si ho môžeme prísť vyzdvihnúť. Otca na izbe zbalil, jeho osobné veci, župan, pyžamo. Niesol mu igelitky, je normálne, že pacient má pyžamo, že má svoj župan, osobné veci. Ako s otcom výťahom došiel dolu, chcel ho ponechať vo vedľajšom vestibule, pretože parkoval asi 25 metrov vzdušnou čiarou od bočného vchodu z pavilónu chirurgických disciplín. Predtým mal snahu zaparkovať auto čo najbližšie, pretože, otec, ktorý mal takmer 89 rokov, používal pri chôdzi francúzsku palicu. A preto zaparkoval čo najbližšie. Asi trikrát okrúžil parkovisko, a stále nevidel voľné parkovacie miesto. Ako tretíkrát krúžil okolo parkoviska, z jedného miesta sa pohlo auto, bolo to pred križovatkou, automaticky tam zaparkoval. Bol si už vedomý i vtedy, že nie je to v súlade s premávkou cestnej dopravy s vyhláškou, pretože tá hovorí, že parkovať môžem iba vtedy, ak je to 5 metrov od hranice križovatky. Avšak viedli ho k tomu závažné dôvody, a to zdravotný stav otca, veľa jeho závažných diagnóz, ktoré sa nachádzajú v prepúšťacej správe zo dňa 28.3.2018. Ako sa blížil k autu, asi tri až päť metrov pred autom ho zastavili príslušníci mestskej polície, a upozornili ho, že neparkuje v súlade s vyhláškou o cestnej premávke. Túto situáciu si uvedomil, vedel o nej. Ospravedlnil sa. A povedal dôvod, preto čom tak urobil. Povedal im, že som pripravený zaplatiť finančnú čiastku za uvedený priestupok zlého parkovania. Nasledovalo samotné riešenie priestupku, jeden z príslušníkom mestskej polície zobral naspäť tvz. papuču, ktorú mal v ruke pripravenú, že ju osadí na auto, ale keďže sa spolu stretli, od tohto upustil, tzv. papuču zaniesol do svojho služobného vozidla, ktoré bolo oproti jeho vozidlu na druhej strane kraja cesty vzdialené od môjho vozidla asi sedem metrov. S príslušníkom mestskej polície spoločne konštatovali, že stojí asi meter, meter a pol od hranice križovatky a nie požadovaných 5 metrov. Medzitým čo stáli s týmto príslušníkom, s ktorým sa rozprával, druhý príslušník mestskej polície urobil 10 - 15 fotografií vozidla a jeho s príslušníkom. Po vyfotení si tento príslušník, ktorý fotil, sadol do služobného auta a čítal noviny. Následne ho druhý príslušník mestskej polície vyzval, aby sa legitimoval. Pozrel si vo svojich vreckách, kde sa mu nachádzal doklad totožnosti a vodičský preukaz. Vytiahol iba peňaženku a vtedy si spomenul, že jeho osobné doklady sú v igelitke i s prepúšťacou správou, ktorú má u seba otec. Povedal príslušníkovi mestskej polície, že osobné doklady má vo svojej igelitke jeho otec, ktorý ho čaká pred bočným vchodom pavilónu chirurgických disciplín a že ak dovolí, idem si ich zobrať a hneď sa k autu vráti. Urobil šesť, sedem krokov k miestu, kde otec stál a vtedy uvidel, že otec už nestojí, ale sedí resp. polo sedí , polo leží pri stene, kde ho ponechal. Vtedy si uvedomil, že asi aj tých 5 minút , ktoré musel stáť, bolo pre neho veľa a musel si sadnúť. Vrátil sa naspäť a pána príslušníka mestskej polície poprosil, aby mu dovolil zobrať auto, v ktorom mal vodu, ktorú otcovi zobral z izby, aby mu mohol dať vodu a otca posadiť do auta. Sadol si do auta, auto naštartoval, a zrazu iba zbadal úkon, ktorý urobil príslušník mestskej polície. Predtým ako stál po boku vozidla, zrazu urobil dva kroky doľava, postavil sa mu pred auto, a vytiahol na neho zbraň. Zbraňou mu mieril rovno na hlavu. Nastala v ňom nepredvídaná myseľ, zhrozil sa, prešlo mu mysľou, čo to robí ten človek. Otvoril okno a povedal „ prosím vás pustite ma, veď som vám povedal, že pri vchode mi sedí resp. leží polo leží otec, ktorému chcem pomôcť“. Táto situácia trvala možno 5 - 6 sekúnd. Znova už zakričal „nebláznite, pustite ma, veď tam je môj chorý otec“. Na túto situáciu urobil spätne príslušník mestskej polície dva kroky doprava, a on odišiel k svojmu otcovi, naložil ho do auta, už za pomoci manželky, ktorá predtým prišla a čakala na chodníku, keďže ho predtým videla konzultovať s príslušníkom mestskej polície a čakala, kedy ukončia túto debatu. Z miesta parkovania po cca 12 metroch odbočil doľava k vedľajšiemu vchodu chirurgického pavilónu a otca spoločne s manželkou naložili. Ako otca nakladali do auta, uvidel, že mestskí policajti nasadli do auta, iba popri nich prešli, odišli. Nejavili záujem pomôcť, resp. sa spýtať či nepotrebujú pomoc. Keď otcovi poskytli prvú pomoc, s manželkou sa rozlúčil, manželka išla na svoje pracovisko, a otca zaviezol domov. Večer si s manželkou o tejto nepríjemnej situácii doma rozprávali. Bol odhodlaný podať trestné oznámenie na príslušníka mestskej polície, pretože takéto jeho počínanie sa mu zdalo neadekvátne, neprimerané, a mohlo prísť k veľkému nešťastiu preto, lebo nevhodne parkoval. Manželka ho však nakoniec možno po hodinovej debate prehovorila, s argumentami, že možno príslušník mestskej polície bol indisponovaný, prepracovaný a že každý robí chyby.

Svedok poškodený W. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 28.3. 2018 ich oslovil vodič na ul. Andreja Žarnova s tým, že na tej istej ulici, čo je spojovačka medzi žarnovou a Dohnányho v križovatke stojí vozidlo C., ktorá bráni vo výhľade na prichádzajúce vozidlá od podjazdu, s kolegom A. K. vykonávali

služobnú činnosť, išli na miesto, zistili, že sa oznámenie zakladá na pravde, začal vypisovať papiere, ktoré sa dávajú za stierač a kolega išiel zozadu k autu a vytiahol tzv. papuču. Ako písal sa k autu dostavil obžalovaný, kolegu upozornil, že prišiel priestupca, išiel za priestupok obžalovaného. Došiel k vozidlu, požiadal ho o preukázanie dokladu totožnosti, ten nedostal, ale začali sa spolu rozprávať o tom čo spáchal s tým, že bráni vo výhľade, že porušil predpis, že stojí menej ako 5 metrov od hranice križovatky. Stáli pred vozidlom ako sa rozprávali boli pozrieť na druhú stranu či bráni, nebráni, do toho pán ešte povedal, že na parkovisku pri urgentnom príjme tam im stoja vozidlá v zákaze, že tie neriešia, začali sa o tom rozprávať, že vozidlá tam vojdú pre pacientov imobilných a nestoja tam, ale hneď idú preč. Potom ho požiadal druhýkrát o preukázanie dokladu totožnosti, na čo pán zostal podráždený, povedal, že o priestupku sa s ním nebude baviť a poslal ho hanlivo do pohlavných orgánov. Nastúpil do auta, naštartoval, začal ho tlačiť vozidlom. Balancoval, vlastne išiel, cúval, šúchal nohami smerom dozadu, balancoval nad jeho vozidlom a vytiahol služobnú zbraň a namieril na auto. Obžalovaný zastavil, urobil také gesto, že čo je, čo chce. Dal sa nabok, zastrčil pištoľ, predtým ešte párkrát výstražne on stúpil na plyn, auto stálo ale zvyšovalo otáčky, ustúpil nabok, sledoval či tam niekto nie je, chcel nejakého svedka, ale nikoho nevidel. Kolega mu oznámil, že majú ŠPZ vozidla, že budú riešiť cez to. Kolega najprv nafotil priestupok, ale v tej dobe sedel v aute. Auto bolo na druhej strane cesty v smere jazdy niekoľko metrov, čiže mal výhľad. Po tom ako váš kolega nafotil zdokumentoval priestupkové konanie obžalovaného, poškodený riešil priestupok, nebránil mu. Úkony žiadne nevykonával, zostal prekvapený ako pán rýchlo odišiel. Bola aj dostatočná vzdialenosť od ostatných vozidiel, mohol aj cúvnuť, bolo to rýchlo všetko, mohol ho aj obísť. Nemusel vlastne urobiť to čo urobil.

Svedkyňa MUDr. F. C. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, nakoľko je manželkou obžalovaného, pričom trvala na svojich výpovediach z prípravného konania.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu svedkyne MUDr. F. C. zo dňa 05.02.2019, č.l. 97-99, z ktorej vyplýva, že svedkyňa bola riadnym spôsobom poučená o možnosti odoprieť vypovedať, pričom toto právo v prípravnom konaní nevyužila. Výpovedala, že dňa 28.3.2018 išla pre svokra, ktorý bol v ten deň prepustený z nemocnice. Bola ho pozrieť ešte ráno a okolo pol jedenástej mohol mal už všetky vyšetrenia urobené a o tej jedenástej že môže ísť domov. Toto zavolala manželovi, aby tam na tú jedenástu bol. Potom už ako som vyšla z brány, videla, ako muž ide s igelitkami od internej kliniky k autu, ktoré bolo zaparkované na rohu križovatky, teda nie dobre. Svedkyňa išla po chodníku k autu, po chodníku, ktorý bol na opačnej strane ako auto. Vtedy zbadala, že okolo auta chodia mestskí policajti. Počkala preto, že nech sa s nimi manžel dohovorí, vybaví, lebo videla, že parkovanie je zlé. Myslela vtedy, že už má dedka v aute, ale potom zistila, že ešte nie. Jeden policajt chodil okolo auta a fotil auto a druhý začal komunikovať s manželom, že zle stojí a vysvetľoval mu prečo. Manžel mu vysvetľoval, že tam stojí chvíľu a že prišiel pre otca, že ho ide zobrať. Keďže mal so sebou igelitky, vedela, že dedko bol už pobalený. V tých igelitkách boli jeho veci. Potom ten policajt, čo fotil si išiel sadnúť do služobného auta. Druhý policajt chcel od manžela doklady a muž ich hľadal vo vreckách a potom ich išiel hľadať do tých igelitiek, ktoré už mal v aute, na zadnom sedadle. Potom povedal policajtovi, že ich ide zobrať k otcovi, že ich má asi on v igelitke, čo má pri sebe. Keď prešiel pár krokov, tak vraj zbadal, že dedko padá, čo vie od obžalovaného. Počula však, ako manžel povedal niečo v tom zmysle, že dedko potrebuje vodu. Manžel po tom, čo toto povedal, nasadol do auta a ten policajt stál vtedy zboku. Keď manžel naštartoval, tak ten policajt sa postavil pred auto a vtedy ten policajt namieril na obžalovaného pištoľ a vtedy obžalovaný otvoril predné okno a dosť hlasne naňho, že „prosím vás pekne, pustíte ma, potrebujem ísť pomôcť otcovi“. Potom naňho zakričal takto hlasno ešte raz to isté, lebo policajt ho nepustil. Napokon policajt odstúpil od vozidla a obžalovaný išiel s autom smerom k dedkovi a svedkyňa utekala tam tiež, lebo už potom videla, kde sa dedko nachádza. Policajti odišli preč po ceste okolo vchodu, kde stáli s dedkom.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu svedkyne MUDr. F. C. zo dňa 29.03.2019, č.l. 100-101, z ktorej vyplýva, len ako svedkyňa popisovala, kde sa v čase skutku pohybovala na danom mieste.

Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 28.3. 2018 vykonával službu s poškodeným, pristavil ich občan, sťažoval sa, že v križovatke je nesprávne zaparkované auto zn. Renault, že mu to vadí, lebo keď vychádzal z križovatky nemal náležitý rozhľad, aby to auto išli riešiť. Poškodený, ktorý šoféroval, následne išiel na určené miesto, a zistili, že stálo tam auto v križovatke, auto má parkovať 5 metrov od križovatky, aby nepáchal priestupok. Následne svedok vystúpil z auta, zobral z kufra auta blokovacie zariadenie tzv. „papuču“, a išiel dané vozidlo zablokovať, keďže v aute ani pri ňom sa nikto nenachádzal. Poškodený medzitým vypisoval oznámenie o zablokovaní vozidla, ktoré sa dáva za stierač

vozidla. Potom prišiel k autu aj s blokovacím zariadením, dostavil sa zároveň k autu neznámy muž, ktorý tvrdil, že je vodičom vozidla. Vtedy pochopil, že nebude potrebné použiť blokovacie zariadenie, tak ho odložil na bok, mal pri sebe fotoaparát a robil fotodokumentáciu priestupku, poškodený medzitým pristúpil k vodičovi a ako svedok robil dokumentáciu fotoaparátom, počul, že mu vysvetľuje priestupok a žiadal o doklad totožnosti. Neznámy muž pripadal trošku nervózny, akoby nevedel pochopiť čoho sa dopustil, poškodený mu to opakovane vysvetľoval a žiadal ho aj o doklad totožnosti. Keďže zo svedkovej strany sa jednalo o rutinnú záležitosť, ktorú robí denno-denne, tak pokračoval v činnosti tak, že zobral to blokovacie zariadenie, dal ho do auta, sadol si do auta a odkladal fotoaparát do odkladacieho priestoru v aute. Keď zodvihol zrak videl ako kolega je pred autom Renault a vodič sedel v aute, auto sa pohybuje dopredu, kolega F. cúval, asi dva metre, mal v ruke zbraň, služobnú pištoľ a mieril na čelné sklo, kde je miesto vodiča. Následne auto zastavilo, asi tak po dvoch metroch. Potom kolega odstúpil na bok do stredu vozovky a auto pokračovalo v jazde ďalej smerom na ul. Dohnányho. Svedok stačil len vyskočiť, vystúpiť z auta, kričal na poškodeného „poď do auta, je to všetko zadokumentované, vodiča si predvoláme na základe EVČ vozidla.“ Poškodený tak urobil, sadol do auta, obaja pokračovali ďalej v hliadkovej službe. Videl, že poškodený je rozrušený. Konanie poškodeného považoval za klasický prípad obrany, ak by nevytiahol pištoľ, vodič by pokračoval ďalej, mohlo to skončiť aj horšie, keby kolega neuskočil. Že sa jednalo o nutnú obranu, aj keď nevidel celý incident, je svedok presvedčený z toho, lebo poškodený cúval, auto sa pohlo. Nerobí chyby, verí mu.

So súhlasom obžalovaného ako aj prokurátora sa prečítala sa výpoveď z výsluchu svedka H. C. zo dňa 17.09.2018, č.l. 104-106, z ktorej vyplýva, že je otec obžalovaného, potvrdil, že dňa 28.03.2019 ho prišiel vyzdvihnúť obžalovaný z nemocnice. Uviedol, že na neho išli mdloby, a preto si radšej sadol na zem. O tom, že obžalovaný nesprávne parkoval, že bol riešený za nesprávne parkovanie, a že došlo k incidentu medzi o obžalovaným a mestským policajtom, sa dozvedel až od obžalovaného pred výsluchom, na mieste nepozoroval žiadnych mestských policajtov ani nevidel, kde obžalovaný parkoval. Svedok H. C. následne v priebehu prípravného konania dňa 01.01.2019 zomrel.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

• zápisnica o previerke vykonaná na mieste činu č.l. 110-125 zo dňa 19.9.2018 + fotodokumentácia • fotodokumentácia + sprievodný list č.l. 126-129 • prepúšťacia správa č.l. 152-155 • rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.l. 158-159 zo dňa 21.6.2018 • správa mestskej polície č.l. 176 • pracovný posudok na obžalovaného vypracovaný Samosprávnym krajom Trnava zo dňa 9.4.2019 č.l. 184 • aktuálny odpis RT • lustrácia v registri priestupkov • lustrácia v databáze súdov

Podľa súd odmietol vykonať dokazovanie oboznamovaním sa s úradným záznamom s priloženým hlásením č.l. 146-149, nakoľko prokuratúra mala možnosť vypočuť svedkov, ktorí boli prítomní na hlavnom pojednávaní a vypočuť ich ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré sú obsahom úradného záznamu, rovnako ako aj čítanie trestného oznámenia obžalovaného č.l. 170 zo dňa 30.4.2018, ako aj nasledovné rozhodnutia, podanie sťažnosti, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trnava, nakoľko toto nemá absolútne žiadnu dôkaznú situáciu v prejednávanej trestnej veci, bolo by nadbytočné nehospodárne oboznamovať sa s predmetnými listinami navrhnutými zo strany prokuratúry.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Vyhodnotením jednotlivých svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaného o priebehu skutkového deja ako aj ďalších dôkazov súd dospel k záveru, že ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov (napríklad znalecké skúmanie vierohodnosti obžalovaného, poškodeného) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal, a že by ho mohol spáchať obžalovaný. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Súd predovšetkým konštatuje, že skutočnosť ktorá bola vyriešená v priestupkovom konaní, t.j. že obžalovaný nesprávne stál v mieste križovatky, nebolo nikým spochybňované ani namietané. Avšak sporné nastáva to, čo sa udialo pri riešení daného priestupku.

Verzia obžalovaného, ktorý tvrdí, že potom ako videl svojho otca, svedka H. C. ako ležal pred nemocnicou a povedal poškodenému, že musí ísť za ním, pomôcť mu a celú vec ohľadom zlého parkovania doriešia, pričom mu do cesty znenazdajky vstúpil poškodený, ktorý na neho namieril zbraň, je podporená výpoveďou svedkyne MUDr. F. C., do ktorej zapadá aj výpoveď svedka H. C., rovnako ako aj prepúšťacia správa z nemocnice na svedka H. C.

Čo sa týka verzie poškodeného, ktorý tvrdil, že po tom ako riešil s obžalovaným priestupok na mieste, obžalovaný sa správal najskôr normálne, potom podráždene, bez uvedenia dôvodu rýchlo nasadol do auta, rýchlo naštartoval a rozbehol sa autom proti nemu, pričom nemal žiadnu inú možnosť, okrem použitia služobnej zbrane v dôsledku nutnej obrany, nie je žiadnym iným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní podporená. Výpoveď svedka K. sa týka časti deja až potom ako poškodený už mieril na obžalovaného zbraňou, a teda nevidel, čo tomu predchádzalo, aké boli reakcie poškodeného ako aj obžalovaného. Zároveň, podľa názoru súdu, má tato jeho verzia určité trhliny, nezrovnalosti, resp. zvláštny postup zo strany poškodeného.

V prvom rade, súd si nevie reálne predstaviť, ako môže v čase spáchania údajného skutku skoro 64 ročný muž (obžalovaný), tak rýchlo odísť z miesta diskusie s poškodeným, ktorá sa mala odohrať pred motorovým vozidlom obžalovaného, nasadnúť do starého T. C., naštartovať a rozbehnúť sa proti poškodenému v takej rýchlosti, že poškodený nemal žiadnu inú možnosť, ako použiť zbraň proti nemu. Podľa vykresľovania danej situácie poškodeným, bez toho, aby niekto videl obžalovaného, ako aj predmetné motorové vozidlo, to vykresľuje dojem, že na lavici obžalovaného sedí 20 ročný vyšportovaný, mladý muž, ktorý nasadol do výkonného, športového motorového vozidla.

Ďalšou zvláštnosťou vo verzií poškodeného je to, akým spôsobom sa poškodený zachoval, keď išiel podávať trestné oznámenie na obžalovaného po 6-7 hodinách od celého incidentu, a nie hneď na mieste skutku, pokiaľ bola vec a chovanie obžalovaného tak nebezpečné, že bol nútený použiť služobnú zbraň, nakoľko bol bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, a jednalo sa o nebezpečné konanie páchateľa, ktoré je v vyhodnotené ako zločin.

Verzií poškodeného nenapomáha ani reakcia, resp. vyjadrenie svedka K., ktorý po tom ako zadokumentoval priestupok, vyhotovil fotodokumentáciu z miesta činu, považoval vec za vybavenú, rutinnú a už sedel v aute a nesledoval miestu priestupku, prípadne čo sa deje s jeho kolegom.

K poukazovanej nevierohodnosti svedkyne C. zo strany prokuratúry, že sa jedná o manželku obžalovaného a teda má záujem neuvádzať pravdu, súd poznamenáva, že rovnaká situácia je aj na strane svedka Koleniča, ktorý je kolega poškodeného, ktorý bol na mieste prejednávania priestupku ako aj predmetného skutku, pričom bez toho aby videl čo sa dialo, skalopevne tvrdil na hlavnom pojednávaní, že sa jednalo o nutnú obranu a keby poškodený nepoužil služobnú zbraň, dopadol by zle.

Čo sa týka tvrdenia, že obžalovaný karosériou vozidla narazil do nôh poškodeného a ďalším pohybom vozidla ho posúval dozadu, ktorý v dôsledku uvedeného konania ustupoval, toto nebolo prakticky ničím preukázané, pričom takéto konanie by s vysokou pravdepodobnosťou zanechalo dôkazné stopy na nohách poškodeného. V celom spise sa však nenachádza ani lekárska správa k daným zraneniam, ani prípadná fotodokumentácia, ktorá by preukazovala vznik zranení.

Na základe vyššie uvedeného, súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal a preto obžalovaného spod obžaloby podľa v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.