Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_8Csp-17-2020.pdf
PDF · 143.66 KB
No categories available
8Csp/17/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovaným: 1/Š. R., C. XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX Š. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a 2/. R., C.Á. XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX Š. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, obaja zastúpení: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, za ktorú koná advokátka a konateľka Viktória Hellenbart o zaplatenie 1.283,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 737,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.09.2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.10.2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.11.2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.12.2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.01.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 03,84 EUR od 18.02.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.03.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.04.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.05.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.06.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.07.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.08.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.09.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.10.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.11.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.12.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.01.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.02.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.03.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.04.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 53,84 EUR od 18.05.2018 do zaplatenia, na účet žalobcu číslo IBAN: SK63 1111 0000 0010 0480 4131, variabilný symbol 4018066276, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 14,88 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania žalobu, ktorou žiadal od žalovaných zaplatiť sumu 1.283,61 Eur pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 937,40
Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 262,64 Eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 53,61 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 29,96 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 937,40 Eur od 28.11.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa ustanovenia § 524 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. ( ďalej len „Občiansky zákonník“) zo dňa 27.11.2017 postupca Československá obchodná banka, a.s., Líškova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 23.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 005816273R (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca tvrdil, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej „Obchodný zákonník“) a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ úver neplatili v termínoch splatnosti, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 18.12.2016 žalovaným oznámil, že dňom 17.12.2016 vyhlásil úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok sumu 1.283,61 Eur a pozostávala zo súm uvedených v úvode tohto rozsudku.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05.06.2019 platobný rozkaz sp. zn. 33Up/627/2019, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní 1/ a 2/ odpor v ktorom tvrdili, že zo žalobcom pripojených listín nevyplýva ním tvrdené právo, ani povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Žalovaní nespochybnili skutkové tvrdenie žalobcu, že čerpali od veriteľa Československej obchodnej banky, a.s. spotrebiteľský úver vo výške 2.000 Eur na základe zmluvy uzatvorenej dňa 23.05.2013. Úver mohol dlžník čerpať jedine v prípade, ak oň požiada v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, teda 23.05.2013. Dokladom o tom, že dlžníci úver čerpali a v akej výške (poznámka: schválený bol do sumy 2.000 Eur, čo nie je dôkazom o tom, aká suma bola skutočne čerpaná), má byť istina, ktorú žalobca v návrhu označil pojmom „platobná história“. Žalovaní 1/ a 2/ popreli pravosť a správnosť údajov o čerpaní úveru a platbách, ako aj spôsobe ich priradenia k pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi. Z „platobnej histórie“ vyplýva, že ide o jednostranne zhotovený dôkaz veriteľom spôsobom, ktorý je prehľadný len pre veriteľa, môže slúžiť len pre jeho potrebu, pravdivosť jeho obsahu však nie je verifikovaná v reálnom čase druhou zmluvnou stranou, dlžníkom, a jeho obsah vzhľadom na jeho neprehľadnú formu nie je možné verifikovať ani z uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že vieryhodným dôkazom o čerpaní úveru, platbách a spôsobe ich zaúčtovania, môže byť len výpis z bankového účtu na ten ktorý mesiac, ktorý vedie banka, ako veriteľ a ktorý v reálnom čase doručuje dlžníkovi aj s uvedením pohybu na účte a uplatnením úrokov a poplatkov. Takýto dôkaz žalobca nepredložil, dôkazné bremeno ho zaťažuje v plnom rozsahu. Zo zmluvy vyplýva, že bolo dohodnuté, že ak žalovaní 1/ a 2/ budú čerpať celý povolený úverový limit 2.000 Eur, dlžnú sumu splatia v 60 mesačných splátkach, pričom v každej mesačnej splátke bude pomerná časť istiny a úroku, ktorý bol dojednaný pevnou sadzbou 20,90 % p. a. Z tohto dojednania sa javí, že dlžníci mali platiť rovnomerne v každej splátke pomernú časť istiny, čo je pri jednoduchom výpočte 2.000 : 60 = 33,33 Eur a pomernú časť úroku, ktorý má byť 20,90 % ročne. Žalobca nepripojil prehľad splácania dlhu, ktorý mala poskytnúť banka a to poskytovateľ úveru dlžníkovi z rozpísaných mesačných platieb úveru s rozlíšením, čo zo splátky je určené na istinu, čo na úrok. Banka dojednala s dlžníkmi poplatok za poskytnutie úveru 40 Eur a následne poplatok 2 Eur za vedenie úverového účtu. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že tieto poplatky boli dojednané neplatne a navyše z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že ich banka mesačne strhávala vo väčšom rozsahu, než boli dojednané. Spoločne podľa histórie platieb predloženej žalobcom mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť sumu 344,62 Eur (pričom mesačné poplatky boli v priemere 2,49 Eur, ale objavili sa aj sumy 12,49 Eur, 47,49 Eur, 74,98 Eur, 37,49 Eur, 26,63 Eur), čo sa jednoznačne javí ako postup v rozpore so zákonom, ale aj v zmluve dojednanými podmienkami. Za 44 mesiacov, počas ktorých trval úverový vzťah, mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť na poplatkoch len sumu 88 Eur za mesačné vedenie účtu a jednorazový poplatok 40 Eur, čo predstavuje sumu 128 Eur, banka si v platobnej histórii účtovala sumu 344,42 Eur t.j. rozdiel 216,42 Eur mal byť zaúčtovaný na splátku istiny úveru a dojednaného úroku. Zo žalobcom doručenej histórie platieb žalovaní 1/ a 2/ zaplatili sumu 2.445,66 Eur, teda veriteľovi do odstúpenia od zmluvy mali
zaplatiť celú požičanú sumu a sumu 445,66 Eur naviac. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore tvrdili, že nemohli byť v omeškaní len preto, že veriteľ v rozpore so zmluvou účtoval na splátky úveru svoje poplatky, ktoré mali platiť v mesačnej splátke, spochybnili históriu platieb doručenú žalobcom. Podľa podmienok zmluvy im nebola jasná výška mesačnej splátky, keďže zo zmluvy vyplynulo, že prvá a predposledná splátka mala byť vo výške 53,84 Eur, preto nemohli vedieť, či si riadne plnia povinnosti splácať úver, keď nepoznali výšku splátok. Ak boli v zmluve dojednané mesačné splátky vo výške 53,84 Eur (o čom nie je dôkaz) vzniesli námietku premlčania práva na jednotlivé mesačné splátky v 3-ročnej premlčacej dobe, teda všetky splátky splatné do 19.05.2016, keď vychádzali z toho, že žaloba im bola doručená dňa 19.05.2019. Premlčaných je 36 mesačných splátok podľa zmluvy. Nepoctivý prístup banky - veriteľa vyplýval aj z jeho jednotlivých výziev, ktorými ich vyzval na zaplatenie dlžných súm:
- 23.09.2016 dlžná suma 123,17 Eur,
- 11.10.2016 dlžná suma 128,53 Eur, za 18 dní narástla o sumu 5,36 Eur,
- 09.11.2016 dlžná suma 190,44 Eur, za 29 dní narástla o sumu 61,91 Eur a v poslednej výzve a upozornení na možnosť zosplatnenia úveru bola dlžná suma 1.172,84 Eur. Dňa 18.12.2016 veriteľ oznámil odstúpenie od úverovej zmluvy, zosplatnenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva a vyčíslil dlžnú sumu úveru 1.106,59. Žalovaní 1/ a 2/ nevedeli aká suma je istinou, aká príslušenstvo pohľadávky, že celý zostatok úveru je nižší o 66 Eur než sa uvádzalo v liste zo dňa 09.11.2016. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali aj na ustanovenie § 506 a 349 Obchodného zákonníka tvrdiac, že odstúpením od zmluvy zo dňa 18.12.2016 jednostranným úkonom banky došlo k zmene obsahu zmluvného záväzku a vtedy už nemôže veriteľ od dlžníka uplatňovať zmluvou dojednané úroky a sankcie, len zákonný úrok z omeškania. Žalovaní 1/ a 2/ ešte tvrdili, že žalobca si listom zo dňa 29.04.2019, označeným ako pokus o mimosúdny zmier, uplatnil voči žalovaným nielen postúpenú sumu vo výške 1.283,61 Eur, ale celkovú sumu vo výške 1.351,67 Eur (k navýšeniu došlo o sumu 68,06 Eur neidentifikovateľným právnym základom uvedeným pod pojmom zákonný úrok). Žalovaní 1/ a 2/ považovali za sporné, či naďalej dlhujú istinu 937,40 Eur, trvali na vznesenej námietke premlčania a za spornú tiež považovali výšku úrokov, úrokov z omeškania ale aj výšku poplatkov, ktoré žalobca žiadal zaplatiť v sume 29,96 Eur. Žalobu žiadali zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných navrhol pokračovať v konaní voči nim na príslušnom súde na prejednanie veci podľa zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) a tvrdil, že zo Zmluvy o ČSOV spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 23.05.2013 medzi jeho právnym predchodcom - veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ vyplynulo, že na jej základe im bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. V zmysle čl. IV. zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 20,90 % p. a. V zmysle čl. V. zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi v 60 pravidelných mesačných splátkach, splatných ku 17.dňu v mesiaci od 17.06.2013 do 17.05.2018, pričom prvá až predposledná splátka bola vo výške 53,84 Eur, posledná anuitná splátka mala byť bankou vypočítaná na základe priebehu splácania. Za poskytnutie úveru si zmluvné strany dohodli v zmysle IV. zmluvy uhradenie poplatku vo výške 40 Eur a v zmysle čl. VII. ods. 13 zmluvy dohodli celkový mesačný poplatok za poistenie úveru 2,49 Eur. Žalobca zotrval na vyčíslení uplatňovanej pohľadávky tak, ako to uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorá bola na neho postúpená ku dňu postúpenia 27.11.2017, trval tiež na tom, že žalovaným bol úver poskytnutý v máji 2013 a vykonali úhrady v celkovej výške 2.445,66 Eur tak, ako sú uvedené v prehľade splátok úveru na č.l. 44 spisu, (žalovaným 1/ a 2/ bol doručený spolu so žalobou). Z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma 1.062,60 Eur, na poplatky suma 344,62 Eur, na riadny úrok suma 1.033,24 Eur a na úrok z omeškania suma 5,20 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ čerpali úver vo výške 2.000 Eur, zaplatili na istine sumu 1.062,60 Eur, zostali dlhovať sumu úveru 937,40 Eur. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie k odporu žalovaných podaním na č.l. 94 až 96 spisu a v jeho prílohe doručil výpis z účtu, ktorým preukázal, že suma úveru zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 00586273R bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX, ktorý bol evidovaný na meno žalovaných a ktorý bol zadefinovaný ako účet na poskytnutie úveru v zmysle čl. I. zmluvy. K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/ v odpore, že „dlžník mal platiť rovnomerne v každej splátke pomernú časť istiny, čo je pri jednoduchom výpočte 2.000:60=33,33 Eur a pomernú časť úroku, ktorý má byť 20,90 % ročne“ uviedol, že toto tvrdenie je zjavne nesprávne. Podľa žalobcu v uvedenom zmluvnom vzťahu bola dojednaná pravidelná tzv. „anuitná“ splátka, ktorá v sebe zahŕňala splátku istiny, úroku a poplatkov. Išlo o štandardnú a najčastejšie využívanú formu splácania. Pri anuitnom splácaní je v prvých rokoch najväčšia časť splátky práve časť úrokov, ktoré postupne klesajú a zvyšuje sa časť splácanej istiny. Uvedené je spôsobené tým, že úrok sa vždy vypočítava z dlžnej istiny, ktorá sa postupne znižuje a tým sa znižuje aj výška splateného
úroku a naopak, navyšuje sa časť splátky poukázaná na istinu. Podrobnejšie sa nimi zaoberá finančná matematika. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ spochybňovali nárok na zaplatenie poplatkov v sume 29,96 Eur, žalobca uviedol, že v zmysle čl. VII. ods. 13. zmluvy si zmluvné strany dojednali poplatok za poistenie úveru vo výške 2,49 Eur, splatný mesačne; poplatok v sebe zahŕňal poplatok za poistenie pre prípad smrti alebo trvalej invalidity vo výške 1,67 Eur a poplatok za poistenie práceneschopnosti vo výške 0,82 Eur. V zmysle čl. IV. zmluvy si zmluvné strany dojednali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40 Eur, ktorý bol splatný v deň poskytnutia úveru. V zmysle cenníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy bol zároveň žalovaným 1/ a 2/ v prípade omeškania účtovaný poplatok za upomienky vo výške 10 Eur a poplatok za výzvu vo výške 35 Eur. V zmysle cenníka účinného od 01.01.2016 boli žalovaným 1/ a 2/ účtované náklady spojené s vymáhaním, v prípade omeškania takto: Mesiac/rok Poplatky Sankčné poplatky Úhrady Mesiac/rok Poplatky Sankčné poplatky Úhrady 5.13 40 40 3.15 2,49 2,49 6.13 2,49 2,49 4.15 2,49 35 2,49 7.13 2,49 10 12,49 5.15 2,49 37,49 8.13 2,49 2,49 6.15 2,49 1,64 9.13 2,49 2,49 7.15 2,49 3,34 10.13 2,49 2,49 8.15 2,49 2,49 11.13 2,49 10 12,49 9.15 2,49 2,49 12.13 2,49 2,49 10.15 2,49 0 1.14 2,49 2,49 11.15 2,49 0 2.14 2,49 2,49 12.15 2,49 4,98 3.14 2,49 2,49 1.16 2,49 4,98 4.14 2,49 2,49 2.16 2,49 5 2,49 5.14 2,49 10 2,49 3.16 2,49 5 2,49 6.14 2,49 35 47,49 4.16 2,49 5 0 7.14 2,49 2,49 5.16 2,49 5 0,84 8.14 2,49 10 0 6.16 2,49 5 26,63 9.14 2,49 35 12,49 7.16 2,49 5 0 10.14 2,49 35 74,98 8.16 2,49 5 12,49 11.14 2,49 2,49 9.16 2,49 5 0 12.14 2,49 2,49 10.16 2,49 5 0 1.15 2,49 2,49 11.16 2,49 5 0 2.15 2,49 2,49. Žalovaným boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 374,58 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40 Eur - poplatok za poskytnutie úveru, zo 42 x poplatok za poistenie úveru po 2,49 Eur a 4 x po 10 Eur poplatok za upomienku, 4 x po 35 Eur poplatok za výšku, 10 x 5 Eur skutočné náklady spojené s vymáhaním. Z úhrad žalovaných bola na poplatky započítaná suma 344,62 Eur a zostala nezaplatená suma 29,96 Eur, ktorú žalobca žiadal od žalovaných zaplatiť.
4. Žalobca reagoval aj na tvrdenie žalovaných v odpore o tom, že si vo výzve s názvom Pokus o zmier uplatnil nezákonnú položku s názvom zákonný úrok vo výške 68,06 Eur. S týmto tvrdením sa nestotožnil preto, lebo na žalobcu bola postúpená suma vo výške 1.283,61 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 937,40 Eur, z riadneho/zmluvného úroku vo výške 262,64 Eur, z úroku z omeškania vo výške 63,61 Eur a poplatkov vo výške 29,96 Eur, pričom dlžná suma bola vyčíslená v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 12.11.2017. Po postúpení si ďalej žalobca uplatňoval zákonný úrok z omeškania, ktorý vypočítal nasledovne: 937,40 Eur (istina) * 5 % (výška úrokovej sadzby)/365 (počet dní v roku) * 530 (počet dní príslušného obdobia) (od 13.11.2017 do 26.04.2019; t.j. od nasledujúceho dňa po dni ku ktorému boli vyčíslené pohľadávky do 26.04.2019, t.j. ku dňu ku ktorému bol aktualizovaný zostatok ku dňu vyhotovenia Pokusu o zmier). Žalobca mal za to, že suma požadovaná v pokuse o zmier vo výške 68,06 Eur bola uplatnená v súlade so zákonom. Uvedenú sumu v konaní žalobca neuplatnil formou pevne vyčíslenej sumy, ale ako plynúci úrok z omeškania z dlžnej istiny. Na žalobe trval v celom rozsahu.
5. Na pojednávaní dňa 21.10.2020 zástupkyňa žalovaných naďalej trvala na odpore proti platobnému rozkazu a k listinným dôkazom, ktoré doručil žalobca v priebehu konania uviedla nasledovné: Žalovaní považujú za nespornú skutočnosť, že uhradili na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenom s Československou obchodnou bankou sumu 2.445,66 Eur tak, ako skonštatoval aj žalobca v doplnenom vyjadrení. Žalovaní žiadajú žalobu žalobcu zamietnuť, odvolávajú sa aj po doplnení
listinných dôkazov žalobcom na právne posúdenie zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k uzavretiu zmluvy o úvere a majú za to, že podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sú splnené podmienky na to, aby súd zmluvný vzťah posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pretože žalovaní poukazujú na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá im bola predložená, absentuje povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k), teda nie je tam uvedená výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov, iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalobca nepreukázal žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o opaku. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaní usúdili, že táto zmluva upravovala len výšku prvej splátky a predposlednej. Posledná splátka mala byť stanovená až na základe ukončenia po uplynutí dohodnutej lehoty. Nad rámec tohto k doplneniu dôkazov žalobcu, nadväzujúc na obranu žalovaných 1/ a 2/, ktorí v odpore vytkli žalobcovi účtovanie poplatkov z poskytnutého úveru, ktorý na základe prehľadu splátok bol pripojený, považovali za neprehľadný a poukazujú na to, že aj po doplnení výpisov žalobcom za jednotlivé obdobia, nie sú preukázané účtované poplatky. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a ten ho neuniesol. Z nesporného tvrdenia strán vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi sumu 2.445,66 Eur, teda vrátili celú poskytnutú sumu úveru a ešte navyše nad rámec žalobcovi niečo uhradili. Žalovaní sa nedomáhajú vrátenia tejto sumy. Žalobu žiadali zamietnuť a pre prípad úspechu uplatnili náhradu trov konania.
6. Žalobca na pojednávaní trval na žalobe, všetkých listinných dôkazoch, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a žiadal priznať náhradu trov konania.
7. Súd po oboznámení sa so žalobou, odporom žalovaných, vyjadreniami žalobcu a žalovaných, ako aj listinných dôkazov tvoriacich súdny spis zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 23.05.2013 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere číslo 005816273R, ktorej súčasťou boli VOP. V zmluve si zmluvné strany dojednali tieto náležitosti: výška úveru 2.000 Eur, ktorý mohol dlžník čerpať jednorazovo dňa 23.05.2013 (článok I.), vyčerpaný a nesplatený úver sa mal úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 20,90 % p.a., RPMN za úver predstavovala 29,16 % p.a. a celková čiastka 3.539,81 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 40 Eur, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy, za vedenie úveru banka účtovala dlžníkom mesačne poplatok vo výške 2 Eur a to každý začatý kalendárny mesiac (článok IV. zmluvy); dlžníci sa zaviazali úver splácať v 60 mesačných anuitných splátkach splatných 17. deň v mesiaci, prvá anuitná splátka bola splatná dňa 17.06.2013, posledná anuitná splátka dňa 17.05.2018, pričom tento deň bol zároveň dňom splatnosti úveru. Prvá až predposledná anuitná splátka bola vo výške 53,84 Eur, posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná bankou na základe priebehu splácania úveru (článok V. zmluvy). V článku VI. zmluvy zmluvné strany dohodli výšku úroku z omeškania pre prípad so zaplatením akýchkoľvek záväzkov žalovaných s ktorými budú v omeškaní. Úver bol poistený, na základe vzájomného súhlasu zmluvných strán a za poistenie úveru dlžníci platili celkový mesačný poplatok 2,49 Eur (článok VII. zmluvy o úvere). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli VOP a v nich sa nachádzalo zmluvné dojednanie o oprávnení banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (ods. 9.1 písm. d) VOP).
9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.09.2016 označeným ako „výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ oznámil žalovaným, že do 22.09.2016 eviduje dlžnú sumu 123,17 Eur, neuhradený záväzok zo zmluvy č. 005816273R zo dňa 23.05.2013 a vyzval ich, aby ju bezodkladne zaplatili na účet, ktorý vo výzve uviedol. Právny predchodca žalobcu nepreukázal doručenie výzvy žalovaným 1/ a 2/, ani poštový podací hárok.
10. Dňa 11.10.2016 právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným výzvu označenú ako „opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ v ktorej im oznamoval, že ich dlh ku dňu 10.10.2016 predstavuje sumu 128,53 Eur a vyzval ich, aby ho bezodkladne uhradili, ani tu nepreukázal žiaden dôkaz o doručovaní výzvy žalovaným.
11. Dňa 09.11.2016 zaslal právny predchodca žalobcu žalovaným výzvu označenú „posledná výzva na úhradu pohľadávky“ v ktorej im oznámil, že ku dňu 08.11.2016 predstavuje ich dlh sumu 190,44 Eur vrátane príslušenstva a v prípade, že nebude uhradený bezodkladne, bude úver vyhlásený za splatný. Výzvu žalovaní 1/ a 2/ prevzali dňa 11.11.2016.
12. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaní vykonali úhrady v celkovej výške 2.445,66 Eur z ktorých bola na istinu započítaná suma 1.062,60 Eur, na poplatky suma 344,62 Eur, na zmluvný úrok (riadny úrok) suma 1.0366,24 Eur a na úrok z omeškania suma 5,20 Eur. Keďže žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur, na istinu bola započítaná suma 1.062,60 Eur, zostala nezaplatená suma 937,40 Eur.
13. Dňa 27.11.2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 a žalobcom EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka podľa Prílohy č. 1 v znení ako na č. l. 16 spisu, celkom v sume 1.283,61 Eur, ako je uvedené v bode 4. tohto rozsudku.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 23.05.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 a 5 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 citovaného zákona, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu 23.05.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25 Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 5a)
26. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa § 524 ods. 2 citovaného zákona Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa čl. 9. Bodu 9.1d Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery „v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa posúdenia Banky urobiť včasné a úplné splnenie záväzkov zo Zmluvy, najmä: a) nastane omeškania so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke, resp. z iného vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, potom je banka kedykoľvek oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným dlžníkovi/spoludlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.“ Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.12.2016 označeným ako Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ vyhlásil úver za predčasne splatný dňom 17.12.2016. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo obom žalovaným doručené dňa 21.12.2016. Súd zistený skutkový stav právne posúdil takto:
34. Právny predchodca žalobcu a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli dňa 23.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú, podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníkov vystupovali spotrebitelia - fyzické osoby, ktoré neuzatvárali zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol súčasne spotrebiteľským úverom.
35. Zmluvou o úvere zo dňa 23.05.2013 sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 2.000 Eur, úročený pevnou úrokovou sadzbou 20,90 % p.a., ktorý sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 53,84 Eur počnúc dňom 17.06.2013, so splatnosťou dňa 17.05.2018 tak, že posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Splátky boli splatné 17. deň v mesiaci, RPMN úveru 29,16 % p.a. a celková čiastka, ktorú mali dlžníci zaplatiť
bola 3.539,81 Eur. Poplatok za úver bol 40 Eur a splatný bol v deň podpisu zmluvy. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy poskytol žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky v sume 2.000 Eur, ktoré poukázal na účet uvedený žalovanými 1/ a 2/ v zmluve. Žalovaní 1/ a 2/ úver nesplácali riadne a včas, preto veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru.
36. Súd považoval za potrebné prioritne skúmať splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ako každý právny úkon, tak aj právny úkon, ktorým veriteľ uplatňuje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti plnenia, je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať ex offo z pohľadu, či nie je absolútne neplatný t. j. či napríklad neodporuje zákonu. Nedodržanie podmienok na zosplatnenie úveru má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ochrana slabšej strany oproti strane „silnejšej“ spočíva napr. v širšej poučovacej povinnosti (§ 292 C.s.p.), v zbavení slabšej strany niektorej z procesných povinností (napr. súd je povinný obstarať, zabezpečiť a vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci - § 295 C.s.p.), posunutie momentu koncentrácie konania do rozhodnutia vo veci samej (§ 296 C.s.p.), to však neznamená, že súd má rezignovať na svoju nestrannosť a neprihliadať na prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu preto, že to vyhovuje spotrebiteľovi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/80/2018 zo dňa 24.04.2019).
37. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
- upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva.
38. Dikcia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo).
39. Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver nevyužije, nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh bude platený v splátkach. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). Samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému a pre jeho účinky je nevyhnutné, aby sa tento prejav vôle dostal do sféry dispozície dlžníka.
40. V tomto spore právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy 123,17 Eur výzvou zo dňa 23.09.2016, tiež výzvou zo dňa 11.10.2016 v sume 128,53 Eur, ale v konaní nebolo preukázané, kedy boli výzvy doručené žalovaným. Vo výzve zo dňa 09.11.2016 upozornil žalovaných 1/ a 2/ na možnosť vyhlásiť úver za splatný a vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu ku 08.11.2016 v sume 190,44 Eure vrátane príslušenstva. Túto výzvu žalovaní 1/ a 2/ prevzali dňa 16.11.2016.
41. Splátkou, ktorá mala vyvolať zosplatnenie, teda splátkou s ktorou boli žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní, bola splátka splatná v mesiaci 08/2016 (teda 17.08.2016) a ňou sa dostali žalovaní 1/ a 2/ do omeškania dňa 17.11.2016 (po uplynutí 3 mesiacov). Súd konštatuje, že v čase výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (listu zo dňa 23.09.2016 resp. 11.10.2016) ešte žalovaní 1/ a 2/ neboli s touto splátkou v omeškaní tri mesiace. V prípade splnenia podmienky predpokladanej ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mal veriteľ po výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pristúpiť k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. do 17.01.2017). V skutočnosti však právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil už ku dňu 17.12.2016, hoci účinne ho mohol zosplatniť od 18.11.2016 do 16.12.2016. Právny predchodca žalobcu tak úver nezosplatnil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka aa 565 Občianskeho zákonníka, preto súd dospel k záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu nemožno považovať za platné, preto vychádzal z
pôvodných dojednaní obsiahnutých v zmluve o úvere o plnení v splátkach a žalobcovi mohol priznať len splátky splatné ku dňu rozhodovania súdu. Ku dňu rozhodovania súdu už boli splatné všetky splátky. Žalovaní 1/ a 2/ však vzniesli námietku premlčania práva, súd skúmal ich námietku a dospel k záveru, že žaloba bola podaná na súde dňa 19.05.2019, preto všetky splátky, ktoré sa stali splatnými 3 roky spätne pred podaním žaloby (t.j. pred 19.05.2019) sú premlčané. Išlo o splátky splatné za dobu od 17.06.2013 do 17.05.2016 (1.-36. splátka podľa splátkového kalendára), nie sú premlčané splátky premlčané za dobu od 17.06.2016 -17.05.2018 (37.-60. splátka podľa splátkového kalendára). Nepremlčaných zostalo 24 splátok po 53,84 Eur (53,84 Eur x 24 = 1.292,16 Eur) t.j. suma, ktorú mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ ešte zaplatili 37. splátku v júni 2016, 38. splátku v júli 2016, 39. splátku v auguste 2016 a zo 45. splátky vo februári 2017 zaplatili sumu 50 Eur, spolu zaplatili 211,52 Eur. Z úhrad žalovaných v sume 1.080,64 Eur žalobca započítal sumu 1.062,60 Eur na istinu, sumu 344,62 Eur na poplatky, sumu 1.033,24 Eur na riadny úrok a sumu 5,20 Eur na úrok z omeškania. Žalobca v konaní preukázal, že na neho bola postúpená pohľadávka v sume 1.283,61 Eur.
42. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
43. Súd skúmal tvrdenia žalovaných v ich obrane o nepreukázaní vyúčtovaných poplatkov vo výške 374,58 Eur (bod 3. rozsudku) a dospel k záveru, že ich tvrdenia sú čiastočne dôvodné. Žalobca preukázal nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru 40 Eur a poplatok za poistenie úveru 42 x 2,49 Eur v sume 104,58 Eur, spolu v sume 144,58 Eur (40 + 104,58) a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť ich vyplývala zo zmluvy o úvere a VOP, čo nakoniec žalovaní 1/ a 2/ nespochybnili. Poplatky účtované za upomienku (4 x 10 Eur), poplatok za výšku (4 x 35 Eur) a skutočné náklady spojené s vymáhaním (10 x 5 Eur), spolu v sume 230 Eur nepreukázal ( č.l. 97 spisu). V konaní preukázal len výzvu zo dňa 23.09.2016 a 11.10.2016 č.l. 40-41 spisu, nepreukázal, že boli žalovaným aj doručované a poslednú výzvu z 09.11.2016 č.l. 42 spisu, ktoré vyúčtované poplatky však v konaní neuplatnil. Keďže žalobca mal nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov v sume 144,58 Eur, nesprávne z úhrad žalovaných na poplatky započítal sumu 344,62 Eur, vzniknutý preplatok v sume 200,04 Eur (344,62 Eur
- 144,58 Eur) mal započítať na istinu 937,40 Eur a tak žalovaní 1/ a 2/ ešte nezaplatili žalobcovi zostatok úveru v sume 737,36 Eur (937,40 Eur - 200,04 Eur). Žalovaní 1/ a 2/ sú z dôvodov uvedených vyššie a v súlade s ustanovením § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú sumu uvedenú vo výroku rozsudku. So zaplatením tejto sumy sú v omeškaní a keďže ku zosplatneniu úveru nedošlo, žalobcovi súd priznal uplatnený žalovaný úrok z omeškania z každej nepremlčanej splátky odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti. V súlade s § Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 C.s.p., pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
45. Pokiaľ žalovaní namietali, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.05.2013 neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov, súd vo vzťahu k náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v zmysle ktorého „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na
istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. (...) Toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. (...) Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku)“.
46. Vzhľadom na uvedené súd nedospel k záveru o tom, že úver je bezúročný a 46 podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd poznamenáva, že v prípade, ak by tomu tak aj bolo, táto skutočnosť by žalovaného nezbavovala povinnosti voči žalobcovi plniť s tým, že v takom prípade by mal žalobca nárok na vrátenie toho, čo poskytol žalovanému zo zmluvy a tento mu nevrátil, teda istiny úveru po odpočítaní čiastkových úhrad žalovaného.
47. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 2 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ V tomto spore mal žalobca v konaní čiastočný úspech v rozsahu 14,88 % v ktorom má nárok na náhradu trov konania od žalovaných 1/ a 2/.
48. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.