Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-27-2020.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému F., o zaplatenie 1365,38 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 1.061,38 Eur s prislúchajúcim príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 304,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 304,- Eur od 21.3.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok zo žaloby v sume 56,80 Eur.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.4.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1365,38 eura, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 30.1.2015 uzatvoril zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo 0047650350. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 euro, a tento bol povinný žalobcovi splácať v štandardnej mesačnej splátke po 20 euro. Správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky ako výpis z bankovej knihy o obratoch, ktorá obsahuje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním úveru. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia výpisu nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 12.3.2020 nový výpis z bankovej knihy s končeným stavom ku dňu 29.2.2020 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1365,38 euro. Konečný dlh žalovaného tak predstavuje uvedenú sumu. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňom 29.2.2020, to je v lehote splatnosti do dňa 20.3.2020, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti t.j. od 21.3.2020 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani nariadeného termínu pojednávania.
3.Žalobca podaním zo dňa 13. 11.2020 zobral žalobu v časti istiny 1061,38 Eur, a to poplatky a sankčný úrok, bez bližšieho odôvodnenia späť, vrátane k ním prislúchajúcich úrokov z omeškania. Súd preto konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 a 146 ods. 1 CSP zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení preplatku na zaplatenom súdnom poplatku v sume 56,80 Eur. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na 304,00 Eur, poplatková povinnosť preto je v sume 18,00 Eur podľa položky 1a Zákona o súdnych poplatkov ako 6% z istiny. Žalobca zaplatil súdny poplatok 81,50 Eur, preto preplatok predstavuje 63,50 Eur. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch súd preplatok krátil o 6,70 Eur. Preplatok žalobcovi podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch vráti Slovenská pošta a.s.
4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
5. Žalovaný dňa 27.1.2015 požiadal právneho predchodcu žalobcu VÚB a.s. o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro v zmysle obchodných podmienok pre vydávanie platobných kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou. Žiadosť bola schválená 3é.1.2015. Karta bola poskytnutá vo forme revolvingového úveru, to znamená automatický obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný prostredníctvom úverovej karty. Ku dňu výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,- Eur so zmluvným úrokom 22,80 % ročne a s mesačnou splátkou 20,- Eur. Žalovaný začal úverový rámec čerpať 7.2.2015. Žalovanému bol každý mesiac zasielaný výpis úverového čerpania a bol oboznamovaná s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby prostredníctvom cenníka Všeobecnej úverovej banky a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Podľa výpisu z úverového účtu zo dňa 12.3.2020 žalovaný na úvere dlhoval sumu 1365,38 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný vyčerpal úver do výšky 684,00 Eur a uhradil 380,00 Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval zaplatenie sumy 304,00 Eur ako rozdiel medzi čerpaným a uhradeným úverom.
6.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
7.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový rámec 600,00 Eur, ktorý žalovaný čerpal do istiny 684,00 Eur. Čerpaný úver bol žalovaný povinný splácať mesačne po 20,00 Eur. Túto povinnosť si žalovaný neplnil a vyčerpanú sumu úveru žalobcovi doposiaľ neuhradil. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je dlžník povinný pri poskytnutí úveru platiť
aj úroky z úveru, žalobca si však po čiastočnom späťvzatí žaloby neuplatňuje iné nároky ako sumu neuhradeného vyčerpaného úveru. Žalovaný vyčerpal formou úverovej karty sumu 684,00 Eur a uhradil 380,00 Eur, preto je nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku neuhradenej sumy úveru 304,00 Eur dôvodný.
8.Pretože je žalovaný v omeškaní s platením peňažného záväzku, je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Zmluvný vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, patria žalobcovi úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,0% ročne je v súlade s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995, pretože ku dňu 21.3.2020 predstavovala 0% zvýšených o 5% bodov. Žalobca požadoval úroky z omeškania nie podľa omeškania jednotlivých splátok istiny a úrokov, ale od 21.3.2020, t.j. prvý deň po splatnosti určenej ním vo výzve žalovanému na úhradu žalovanej istiny. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 304,00 Eur vo výške 5% ročne od 21.3.2020 do jej zaplatenia.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní s prihliadnutím na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP pre späťvzatie žalobného návrhu v časti bez bližšieho odôvodnenia. Podľa pomeru úspechu v konaní by trovy konania patrili žalovanému, pretože jeho pomer úspechu bol v konaní väčší (žalobca požadoval 1365,38 Eur s prísl., priznaných mu bolo 304,00 Eur s prísl.). Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.