Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Stk/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) BILLA s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 19/A,, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Botanická 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.k. 1311/2019 zo dňa 11. júna 2019 a rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č.k. -03 zo dňa 6. marca 2019 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 12 000,- Eur, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -119 zo dňa 21. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -119 zo dňa 21. apríla 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.k. -03 zo dňa 6. marca 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu uznal zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa v spojení s , viacerými skutkami a v spojení s o potravinách v znení účinnom do 30. apríla 2019 (ďalej len „zákon o potravinách“) a uložil mu úhrnnú pokutu 12 000,- Eur podľa v spojení s zákona o potravinách za to, že opakovane neudržiaval potravinárske priestory a zariadenia v čistote a v dobrom stave údržby, nedodržiaval požiadavky na hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a opakovane umiestňoval na trh potraviny nesprávne označené.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.k.: 1311/2019 zo dňa 11. júna 2019, ktorým podľa o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.

4. Správny súd rozsudkom č.k. -119 zo dňa 21. apríla 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie.

5. Správny súd s poukazom na nenariadil pojednávanie, keďže podľa jeho názoru žalobca nariadenie pojednávania v žalobe nepožiadal, rovnako takúto žiadosť neinicioval ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

6. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa a , v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, a alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného namietal, že správny súd nenariadil vo veci pojednávanie, hoci žalobca na nariadení pojednávania výslovne trval, a teda podľa sťažovateľa správny súd postupoval v rozpore s , čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácií, ktorá je kasačnému súdu známa. Zdôraznil, že jeho postup bol v súlade so zákonom o potravinách a Nariadením (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o hygiene potravín. V závere vyjadrenia zároveň navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v .

10. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s .

11. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

13. Predtým než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa týkajúce porušenia jeho procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle .

14. Procesný postup, ktorý sťažovateľ namieta spočíva v tom, že napriek jeho žiadosti správny súd pojednávanie nenariadil, čo je v rozpore s ustanovením . Sťažovateľ preukázateľne na str. 8 jeho správnej žaloby uviedol, že žiada vo veci nariadenie pojednávania. Nemožno preto hovoriť o pravdivosti tvrdenia správneho súdu v bode 50 napadnutého rozsudku, že by žalobca a ani žalovaný o uskutočnenie pojednávania nežiadal, v dôsledku čoho je zrejmé, že jeho procesný postup bol v zásadnom v rozpore s imperatívom ustanoveným v , čím

zaťažil napadnutý rozsudok (respektíve konanie pred jeho vyhlásením) vadou nesprávnosti procesného postupu.

15. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľov, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka konania.

16. V kontexte prejednávanej veci je kasačný súd toho názoru, že nesprávny procesný postup správneho súdu v konečnom dôsledku vyústil v porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces, konkrétne práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania ustanoveného v .

17. Zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu (respektíve vyjadrenia k nej) jeho právnemu zástupcovi.

18. V zmysle vyššie uvedeného je jednoznačne možné uznať dôvodnosť námietky uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle . Pochybenie súdu, keď zrejme omylom opomenul skutočnosť, že sťažovateľ výslovne žiadal nariadenie pojednávania v zmysle , tak spôsobilo porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

19. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná. Zároveň však nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keďže vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa . Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Prešove v oblasti správneho súdnictva - o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa .

20. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný ( ). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s veta prvá ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.