Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-23-2020.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Ing. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX V., zastúpeného: R.. Y. R., advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX I., zastúpenému: JUDr. Jozef Bolješik ml., advokát so sídlom Radlinského 50, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva k bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. novembra 2019 č.k. 6C/37/2018-353, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X, ktorý sa nachádza vo vchode s orientačným číslom X, stavby 4-bytovky, so súpisným číslom XXX, na pozemku s parc. č. XXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4-ina na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4-ina pozemku s parc. č. XXX/XX, ako parcela reg. „C“, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 152 m2, takto zapísané Okresným úradom B., katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre kat. úz. I.. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 38 ods. 1, 2, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.2. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/56/2003 konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca bol pôvodne vlastníkom predmetného bytu, pričom v roku 2004 sa dohodol so žalovaným, že tento bude byt užívať a uhrádzať pravidelné mesačné platby na účet žalobcu. Dňa 26.03.2007 pri dopravnej nehode utrpel žalobca vážny úraz, následkom ktorého sa u neho prejavil organický psychosyndróm posttraumaticky a retrográdnou amnéziou. Dňa 23.11.2008 bola medzi žalobcom, ako predávajúcim, a žalovaným, ako kupujúcim, uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu. Znaleckým posudkom č. 18/2018 znalca MUDr. S. D. predloženým žalobcom, mal ďalej preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy žalobca trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na vykonávanie akýchkoľvek právnych úkonov, včítane dávania plnej moci jeho príbuzným. Zdravotný stav žalobcu mu
tieto úkony v uvedenom období vykonávať slobodne a s plným vedomím nedovoľoval. Tento záver znaleckého posudku potvrdil aj znalec vo svojej výpovedi, v ktorej uviedol, že od 26.03.2007 (od úrazu) do pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, teda i v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na vykonávanie právnych úkonov. Tento záver potvrdil návrh na pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony podaný sestrou žalobcu J. B. dňa 07.12.2007, teda ešte predtým, ako žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Vec bola vedená na Okresnom súde Piešťany sp.zn. 4Ps/8/2008 a z návrhu vyplývalo, že žalobca utrpel úraz, následkom ktorého sa jeho správanie výrazne zmenilo, začal byť depresívnejší, nerozhodný, mnohým veciam nerozumel a musela mu vysvetliť základné veci a nebol schopný uvedomiť si následky svojho konania a v bežnom živote robiť žiadne rozhodnutia. V tomto konaní, na základe vypracovaného znaleckého posudku znalkyňou MUDr. L. K., zo dňa 30.01.2009 č. 3/2009, bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Piešťany, zo dňa 25.02.2009 č.k. 4Ps/8/2008-46 pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že zistila u žalobcu dôsledkom nehody v marci 2007 organický psychosyndróm posttraumaticky so stratou pamäti ťažkého stupňa. Táto porucha bola trvalá, bez predpokladu vyliečenia s tým, že žalobca bol odkázaný na opateru druhých a aj v zabezpečovaní základných životných potrieb. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníctva k predmetnému bytu z dôvodu, že tento právny úkon, na základe ktorého žalovaný nadobudol vlastnícke právo, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pri dopravnej nehode utrpel vážny úraz so zdravotnými dôsledkami, ktoré boli spôsobilé vyvolať úplnú stratu spôsobilosti na právne úkony a v čase podpísania kúpnej zmluvy trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na vykonávanie akýchkoľvek právnych úkonov. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno uniesol, keď preukázal svoje tvrdenia spochybňujúce jeho duševný stav v čase podpísania kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Konštatoval, že z ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyplýva, že je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou a nie je pritom potrebné, aby konajúca osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Záver, že existovala takáto duševná porucha, ktorá robí osobu vykonávajúcu právny úkon neschopnou, v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu, vyžaduje odborné znalecké dokazovanie. K uneseniu dôkazného bremena žalobcom súd prvej inštancie dodal, že závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať aj inými dôkazmi, čo bolo v tomto prípade vykonané, pričom žalovaný neuviedol také dôkazy, ktoré by vyššie uvedené závery spochybnili. 1.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, a preto kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle § 38 ods. 2 OZ absolútne neplatný právny úkon. Pre absolútne neplatný právny úkon je charakteristické, že pôsobí od začiatku, nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby neplatnosť bola deklarovaná výrokom súdneho rozhodnutia. Absolútnu neplatnosť nemožno napraviť žiadnym spôsobom. Absolútne je právny úkon neplatný od začiatku, a preto na naň hladí ako keby nebol urobený. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel. 1.5. Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ bolo konštatované, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nebolo možné vec posúdiť z hľadiska možného rozporu s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tiež nebolo možné prihliadať na dobrú vieru žalovaného, ktorý dohodnuté náležitosti v kúpnej zmluve, čo sa týka najmä ceny, riadne splnil keď zaplatil časť kúpnej ceny, ďalej uhradil ťarchy zaťažujúce predmetný byt na základe exekúcie a hrozil tak výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti, a teda možno hovoriť, že týmito úhradami vlastne žalovaný pre žalobcu byt „zachránil“ pred možnou dražbou, čo značí, že dané rozhodnutie vo veci samej sa môže javiť voči žalovanému ako nespravodlivé. Žalovaný predmetný byt od roku 2004 užíval, a doposiaľ ho užíva, a okrem úhrad na základe kúpnej zmluvy vykonal aj investície do tohto bytu. Žalobca síce vo veci uviedol, že žalovaný úhrady od roku 2004 nepreukázal, ale je málo pravdepodobné, že keď začal v uvedenom roku žalovaný byt užívať, aby neuhrádzal platby, ako boli so žalobcom dohodnutí, minimálne do úrazu žalobcu. 1.6. Zaoberal sa námietkou právneho zástupca žalovaného v záverečnej reči, podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu je v rozpore s akýmkoľvek právom, pretože keď sa niečo žiada, musí byť ponúknuté aj protiplnenie. Uviedol, že je pravdou, že neplatnosť právneho úkonu zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia a ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Avšak konštatoval, že o synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy ide vtedy, ak je možné požadovať vrátenie plnení z takejto zmluvy
z oboch strán. Určenie vlastníckeho práva však k takémuto plneniu nepatrí. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2412/2006, z ktorého vyplýva, že subjekty neplatnej či zrušenej kúpnej zmluvy majú zo zákona povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostali, avšak ak je zmluva neplatná absolútne alebo ak odstúpil predávajúci účinne od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čím došlo ku zrušeniu zmluvy od začiatku, postačuje k existencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva prevod k nehnuteľnosti skutočnosť, že žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný. Predávajúci totiž musí mať možnosť dosiahnuť vydanie rozsudku súdu, na základe ktorého bude jeho existujúce vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na stanovisko Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.08.2019 sp.zn. 5Co/238/2018-125, v ktorom sa uvádza, že z hľadiska existencie a prehlbovania zásady kontradiktórnosti (sporového konania v rámci civilného procesu), je potrebné prihliadnuť na posun v nazeraní na aktivitu strany domáhajúcej sa svojho subjektívneho práva na súde. Súčasťou starostlivosti o svoje práva, rovného postavenia strán sporu, ako aj spomínanej kontradiktórnosti konania, je nemožnosť vyžadovania od strany v konaní, aby suplovala činnosť protistrany, ktorá je oprávnená sa sama brániť žalobe žalobcu z neplatnej alebo zo zrušenej zmluvy synalagmatickým záväzkom, ktorý si musí protistrana aj uplatniť. Ide tu o možnosť protistrany procesne reagovať a vzájomnou žalobou žiadať podmienenie záväzku žalobcu, ku ktorému smeruje žaloba záväzkom žalobcu. V zásade teda nemožno zabrániť takej procesnej situácii po zrušení zmluvy, keď domáhajúci účastník neplatného právneho úkonu, resp. zrušenej zmluvy, v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy, pripravený plniť sám, sa bude domáhať subjektívneho práva procesne vyjadreného povinnosťou žalovaného bez toho, aby vyjadril synalagmatickú podmienenosť v petite žaloby, teda aby petitórne zaväzoval samého seba na podmienený záväzok. Absenciou synalagmatického vyjadrenia v petite nemôže byť žaloba bez ďalšieho neúspešná. Z ustanovenia § 131 CSP vyplýva, že žalobca môže vo svojej žalobe uplatňovať iba práva a nemôže sa domáhať uloženia povinnosti proti sebe samému. Ani z ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa žalobca nemohol domáhať svojho plnenia bez zohľadnenia plnenia v prospech žalovaného, ale postačuje, že je pripravený splniť záväzok druhej strany. 1.7. Na záver súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ bolo žalobe žalobcu vyhovené v dôsledku absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, majú strany sporu voči sebe povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, a v prípade žalobcu pôjde o vrátenie kúpnej ceny žalovanému a ním realizované ďalšie úhrady tak, ako je to uvedené vyššie v spomínanej kúpnej zmluve, a tiež v neposlednom rade nárok žalovaného na vložené investície do predmetného bytu a ochranu práv na bývanie ako základného ľudského práva. 1.8. Uviedol, že v konaní vznikli štátu trovy spojené s tým, že Prima Banka Slovensko, a.s. si za poskytnutú súčinnosť fakturovala faktúrou č. XXXXXXXXXX voči tunajšiemu súdu k úhrade 24 eur a tiež Tatra Banka, a.s. faktúrou č. XXXXXXX fakturovala k úhrade za bankovú informáciu sumu 16,80 eura. Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa Bc. J. B., ktorá si uplatnila svedočné vo výške 11,10 eura, ktoré jej bolo priznané uznesením tunajšieho súdu, zo dňa 10.06.2019 č.k. 6C/37/2018-233. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol za primeraného použitia ustanovenia § 255 CSP v spojení s ustanovením § 253 a § 470 CSP. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP) 1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti strán sporu v konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie, v plnej výške. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.10. Nakoľko uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.07.2018 č.k. 6C/37/2018-50 bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a), f), g) a h) CSP, pretože rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu veci, ďalej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom.
2.2. Tvrdil, že žalobca nikdy reálne nevykazoval žiadne známky poškodenia či už mysle alebo tela tak, ako sa uvádza v znaleckých posudkoch predložených žalobcom, k čomu poukázal na svedecké výpovede sestry žalobcu p. B. a svojho bývalého právneho zástupcu JUDr. R. a svoju výpoveď. Návrh na zbavenie svojprávnosti žalobcu bol podaný účelovo, vzhľadom k jeho veľkým dlhom. Preto namietal, že konanie žalobcu bolo v príkrom rozpore so zásadami poctivého medziľudského správania sa a s dobrými mravmi. 2.3. Opakovane namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o protiplnení žalobcu, čím by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu podľa §451 a nasl. OZ, a to napriek tomu, že konštatoval zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, vyplatenie záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo zapísaných tiarch na LV a investície žalovaného do predmetného bytu a ochranu práv na bývanie. Tvrdil, že jeho konanie bolo v súlade s dobrými mravmi, plnil si všetky svoje záväzky a to dokonca aj nad rámec dohody voči žalobcovi a riadne mu splácal dohodnutú výšku kúpnej ceny na mesačnej báze. Tvrdil, že žalobca na základe dohody so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu a dohodli sa na všetkých jej relevantných náležitostiach, aj keď k jej reálnemu podpisu prišlo neskôr. Namietal, že znalecký posudok č. 18/2018 bol znalcom MUDr. S. D. vypracovaný účelovo a na základe listinných dôkazov takmer desať rokov starých (lekárskych správ z rokov 2007-2009, znaleckého posudku č. 3/2009) vypracovaného znalkyňou MUDr. L. K.), ktoré znalec skopíroval. Spochybnila a vyvrátila ho sestra žalobcu, ktorá mu bola ustanovená za opatrovníka, vo svojej svedeckej výpovedi. Navyše znalec vo výpovedi uviedol, že môžu existovať aj tzv. svetlé chvíľky v stave žalobcu, v ktorých vie rozpoznať následky svojich činov. Pripomenul, že podpis žalobcu pred jeho údajnou nehodou, po nej, v čase podpisu kúpnej zmluvy a na plnej moci udelenej jeho advokátovi pre potreby tohto konania, je úplne identický, čo svedčí o tom, že žalobca nebol v takom stave, ako sám uvádza, príp. sa uvádza v znaleckom posudku. Pred pojednávacou miestnosťou sa správal ako zdravý človek, viackrát slovne napadol žalovaného, reálne si ho veľmi dobre pamätal a spomínal na mnohé chvíle spojené s predmetom tohto konania. V pojednávacej miestnosti sa snažil vystupovať ako človek nevediaci a nepamätajúci si žiadne fakty. 2.4. K záveru súdu prvej inštancie podľa § 38 ods. 2 OZ opätovne poukázal na výpoveď svedkyne B. a výpoveď svedka JUDr. R. a tvrdil, že z nich vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol v čase podpísania kúpnej zmluvy so žalovaným úplne normálny, nevykazoval žiadne známky psychického či iného narušenia a tiež tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti, či uvedenia do omylu pri podpise kúpnej zmluvy so žalovaným. Zopakoval svoju námietku voči znaleckému posudku o duševnom stave žalobcu po takmer desiatich rokoch a dodal, že žalobca predmetnú zmluvu podpísal sám bez udelenia plnej moci na Notárskom úrade JUDr. R. L. notár v B., u zamestnanca R. R., ktorá mala povinnosť skúmať skutočnosti vedúce napr. k vynúteniu podpisu či rozpoznaniu osoby, ktorá vykazuje známky duševnej poruchy či inej prekážky brániacej jej k slobodnému rozhodovaniu či k slobodnému podpísaniu akýchkoľvek listín a takýto úkon odmietnuť, čo sa v prípade žalobcu nestalo. Preto sa nazdával, že v okamihu uzavretia zmluvy a samotného podpisu žalobca nemohol trpieť žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mala za následok úplnú neplatnosť právneho úkonu. K tomu poukázal aj na obsah zmluvy, z ktorej vyplývalo prehlásenie účastníkov, že zmluvu uzatvorili slobodne a vážne, zmluvu si prečítali a porozumeli jej.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny, keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnemu záveru. Uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. K námietke žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nerozhodol o jeho protiplnení, uviedol, že bolo rozhodnuté o predmete konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), preto odvolací súd najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 6.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie, ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Hoci na porušenie procesných podmienok odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené, po preskúmaní spisu žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
7.1. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol vedený ako vlastník bytu č. 1, 4-bytovky, nachádzajúcej sa na parc. reg. „C“ č. 399/13 zastavené plochy a nádvoria o výmere 152 m2 v 1/1, vrátane spoluvlastníckeho podielu v 1/4-ine na spoločných častiach a zariadeniach domu, nachádzajúceho sa v kat. úz. I. (LV č. XXXX). Žalovaný tvrdil, že sa dozvedel o predaji bytu v I., stretli sa so žalobcom a dohodli sa na možnej kúpe bytu žalovaným, ktorý pristúpil na podmienky úhrad najskôr 200 000,- Sk a pri podpise mala byť uhradená suma ďalšia, preto od roku 2004 žalovaný začal byt užívať, uhrádzal dohodnuté pravidelné mesačné úhrady na účet žalobcu, a týmto spôsobom od 26.07.2004 do 14.01.2008 zaplatil 217 200,- Sk. Žalobca utrpel dňa 26.03.2007 pri dopravnej nehode vážny úraz, následkom ktorého sa u neho prejavil organický psychosyndróm posttraumatický a retrográdna amnézia. Po návrate z nemocnice žalobca žil u svojej sestry J. B.. Dňa 23.11.2008 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zapísaného na LV č. XXXX v prospech žalobcu. 7.2. Dňa 07.12.2007 podala navrhovateľka J. B. návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. V návrhu uviedla, že žalobca v apríli 2007 utrpel vážne zranenia ako následok autohavárie, po uvedenej nehode sa istú dobu liečil v nemocnici, následne po prebratí z bezvedomia sa u neho prejavila výrazným spôsobom amnézia. Skutočnosti spred nehody si nepamätal vôbec, okrem tých, ktoré sa následne naučil. Následne bol prepustený z nemocnice do domáceho liečenia no následkom utrpených zranení sa jeho správanie výrazne zmenilo, začal byť depresívnejší, nerozhodný, mnohým veciam nerozumel a musela mu vysvetliť základné veci. Nebol schopný uvedomiť následky svojho konania a v bežnom živote robiť žiadne rozhodnutia. Vo všetkom sa v celkom rozsahu spoliehal a spolieha na navrhovateľku. Vzhľadom na lekárske správy je zrejmé, že žalobca nie je v súčasnej dobe (t.j. v čase podania návrhu na pozbavenie spôsobilosti) v dôsledku jednak dopravnej nehody a jeho spôsobených zranení, ako aj v dôsledku anamnézy schopný rozumieť jednoduchým veciam, nie je schopný posúdiť následky svojho konania a pri rozhodovaní sa spolieha na vedenie a rozhodnutia svojej sestry, teda navrhovateľky. 7.3. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp.zn. 4Ps/8/2008 vyplynulo, že bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. L. K., ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 3/2009 zo dňa 30.01.2009. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že u probanda znaleckým psychiatrickým vyšetrením znalkyňa zistila organický psychosyndróm posttraumaticky so stratou pamäti ťažkého stupňa. Táto porucha sa uňho prejavila po autonehode s kraniocerebrálnou traumou a difúznym opuchom mozgu v marci 2007. Táto porucha je trvalá a nie je predpoklad vyliečenia. Proband je plne odkázaný na opateru druhých aj v zabezpečovaní základných životných potrieb. Nerozumie hovorenému, sám nekomunikuje, nereaguje na prítomnosť druhých ľudí. Nevie rozhodovať o svojich veciach. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.02.2009 č.k. 4Ps/8/2008 - 46 bol Ing. L. A. pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Za opatrovníčku mu bola ustanovená J. B.. Súd od doručenia rozsudku menovanému upustil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2009. 7.4. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Ps/5/2016 vyplynulo, že dňa 12.02.2016 (pôvodne na Okresnom súde Zvolen) bol žalobcom podaný návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že v dôsledku úspešného absolvovania psychiatrickej liečby bola dosiahnutá zmena jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej je schopný ovládať svoje správanie a rozpoznávať výzvam svojho konania. V uvedenej veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. B. R., riaditeľom Psychiatrickej nemocnice Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia. Zo znaleckého posudku č. 59/2017 vyplýval záver, že žalobca netrpí duševným ochorením ani duševnou poruchou chorobného charakteru. Znalec nezistil žiadne známky duševnej choroby ani vážnejšie duševné poruchy. Manifestné sú jemné známky degradácie osobnosti, tieto však nemajú vplyv na jeho fyzické, duševné schopnosti, ani sociálne interakcie, ktoré by ovplyvňovali možnosť jeho zaradenia do bežného života. Vyšetrovaný
je schopný samostatne sa orientovať v čase a priestore. Je schopný samostatne sa o seba postarať a zaradiť do bežného života. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18.08.2017 č.k. 4Ps/5/2016-137 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 4Ps/8/2008-46 zo dňa 25.02.2009 a navrátená spôsobilosť na právne úkony žalobcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2017. 7.5. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 18/2018 MUDr. S. D., PhDr., MHA., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia zistil, že žalobca v období od 26.03.2007 do 30.06.2009 trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na vykonávanie akýchkoľvek právnych úkonov, včítane dávania plnej moci jeho príbuzným. Zdravotný stav žalobcu mu tieto úkony v uvedenom období vykonávať slobodne a s plným vedomím nedovoľoval. Záver tohto znaleckého posudku potvrdil znalec aj vo svojej výpovedi v danej veci.
8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
10. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
11. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Preto dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku ktorého určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správne aj oba výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania. Vo vzťahu k trovám konania, ktoré platil štát, tento nárok v plnej výške správne priznal štátu voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný. Vo vzťahu k trovám konania strán sporu priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, keďže žalobca bol v spore plne úspešný, voči neúspešnému žalovanému a v plnej výške. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu, nakoľko žalobca bol od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), s ktorou sa odvolací súd vyporiadal v bode 6. Okrem uvedenej vady žalovaný v odvolaní namietal voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Tvrdil, že žalobca nevykazoval žiadne známky poškodenia mysle ani tela. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie jednoznačne potvrdilo také poškodenie zdravia žalobcu, ktoré mu od úrazu dňa 26.03.2007, nedovoľovalo vykonávať právne úkony, keďže trpel duševnou poruchou, ktorá ho na právne úkony robila neschopným. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo znaleckom posudku a vo výpovedi nielen znalec MUDr. D., ale aj sestra žalobcu J. B. v návrhu na pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony, podanom na súd dňa 07.12.2007, teda takmer rok pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Hoci o návrhu na pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony Okresný súd Piešťany rozhodol až rozsudkom zo dňa 25.02.2009 č.k. 4Ps/8/2008-46 v konaní bolo bez všetkých pochybností preukázané,
že žalobca trpel už pred rozhodnutím súdu duševnou poruchou, ktorej príčina bola v úraze zo dňa 26.03.2007, a ktorá ho robila nespôsobilým vykonávať právne úkony. Z uvedeného dôvodu žalobca nemohol pri uzatváraní kúpnej zmluvy konať v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný opakovane namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o protiplnení žalobcu, s touto námietkou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 19. napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody odvolací súd poukazuje bez potreby ich opakovať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu skôr, ako bola reálne podpísaná, svoje tvrdenie konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, pričom je potrebné pripomenúť, že zákon predpisuje pre zmluvu o prevode nehnuteľností písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného voči súkromnému znaleckému posudku č. 18/2018 predloženému žalobcom. Znalec posudzoval odbornú otázku, či žalobca v období od 26.03.2007 do 30.06.2009 trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na vykonávanie právnych úkonov. Posudok mal všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého posudku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie postupoval tak, akoby išlo znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom a z predloženého znaleckého posudku vychádzal. Navyše znalca aj vypočul. Hoci žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že znalecký posudok bol vypracovaný po 10 rokoch, dokazovaním výsluchom svedkov J. B. a JUDr. N. R., závery znaleckého posudku nevyvrátil. A to jednak preto, že nešlo o osoby spôsobilé posudzovať odbornú otázku, a jednak preto, že výpoveď svedkyne J. B. bola v rozpore s jej návrhom na pozbavenie žalobcu na právne úkony. Na závere súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, nič nemení ani skutočnosť, že podpisy žalobcu pred nehodou a po nej v čase podpisu kúpnej zmluvy a na v plnej moci udelenej advokátovi sú identické, ani skutočnosť, že zmluvu sám podpísal u notára.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).