Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-81-2019.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: P. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž., I. XXX/XX, proti žalovanej: M. C., P.. I., G.. XX.XX.XXXX, A. E. O. Ž., K. Z. Q., XXX H. H. V.., Q., A. R. XXXXX, zastúpenej Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47238429, v spore o zaplatenie sumy 30.542,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 21.542,57 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 15.05.2020 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,72 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 15.11.2019, podanou na tunajší súd 15.11.2019, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 30.542,50 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od podania žaloby na súd až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že so žalovanou boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5P/35/2012 z 01.08.2012. K vysporiadaniu BSM dohodou, príp. súdnou cestou nedošlo. Za trvania manželstva strany sporu on ako dlžník a žalovaná ako spoludlžník uzatvorili s Č. U. K., Q..A.., A. A. Ž.C. XX, K., T.: XXXXXXXX (ďalej len „Č.“) dňa 22.11.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru Reg. č. XXXXXX (ďalej len „ÚZ“). Úver bol poskytnutý na úhradu potrieb rodiny, do spoločnej domácnosti a hlavne na vyplatenie predošlého úveru. Predošlý úver bol bezúčelový a bol použitý na potreby v spoločnej domácnosti. Po rozvode ich manželstva on za obdobie od 01.05.2012 do 16.11.2017 uhradil banke nezaplatenú istinu úveru vo výške 48.111,65 eura, úroky vo výške 12.217,96 eura, úroky z omeškania vo výške 755,50 eura a náklady dražobnej spoločnosti vo výške 1.366,97 eura. Od žalovanej si nárokuje polovicu zo zaplatených súm, a to: istina - 48.111,65 eura, úrok - 12.217,96 eura, poplatky - 755,50 eura, čo spolu činí 61.085,11 eura a polovica z tejto čiastky je 30.542,50 eura, ktorú žiada od žalovanej, nakoľko on ako jeden zo solidárnych dlžníkov uhradil dlh aj za žalovanú, vrátil celý dlh. Poukázal aj na svoju viacnásobnú snahu dohodnúť sa so žalovanou mimosúdne, ale žalovaná na výzvy úplne prestala reagovať. Výzvy prebehli v prvej fáze ústne a neskôr mailovou komunikáciou. Žalovaná si vyžiadala uvedené informácie k úveru aj priamo z banky. Samozrejme, že jej boli poskytnuté, ale potom už žalovaná prestala reagovať. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 511 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 22.05.2020 k žalobe, ktorú žiadala v celom rozsahu zamietnuť, uviedla, že žalobca k svojej žalobe vôbec nepriložil ÚZ a navrhla jej vyžiadanie od žalobcu. K tvrdeniam
žalobcu, že úver z ÚZ bol poskytnutý na úhradu potrieb rodiny, do spoločnej domácnosti a hlavne na vyplatenie predošlého úveru, ktorý bol bezúčelový a bol použitý na potreby v spoločnej domácnosti, uviedla, že žalobcom uvádzaný predošlý úver bol použitý na opravu a rekonštrukciu rodinného domu so súp. č. XXX v k. ú. Ž., ktorý žalobca nadobudol počas manželstva darovaním od jeho rodičov a ktorého výlučným vlastníkom bol žalobca. Následne po poskytnutí predošlého úveru však žalobca vybavil refinancovanie tohto úveru prostredníctvom úveru reg. č. XXXXXX. ÚZ najskôr nechcela podpísať, lebo nebola spoluvlastníčkou rodinného domu. Žalobca jej však sľúbil, že na ňu prepíše časť rodinného domu, tak zmluvu podpísala. Žalobca však na ňu časť rodinného domu nakoniec neprepísal. Finančné prostriedky z týchto úverov boli teda použité do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Po rozvode ich manželstva ju žalobca z rodinného domu vyhodil len s dvomi igelitkami a bez peňazí. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje podanú žalobu za výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ. K týmto jej tvrdeniam navrhla vykonať jej výsluch. Z potvrdenia Č.A. o splatení záväzkov z ÚZ, ktoré k žalobe pripojil žalobca, vyplýva, že v období od 01.05.2012 do 16.11.2017 boli uhradené záväzky z ÚZ v celkovej výške 61.085,11 eura. Žalobca však podľa nej neuhradil záväzky z ÚZ v celkovej výške 61.085,11 eura. Poukázala na tú skutočnosť, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5P/35/2012 z 01.08.2012, ktorý vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 20.09.2012, k čomu navrhla pripojiť spis tun. súdu sp. zn. 5P/35/2012. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) teda zaniklo až dňa 20.09.2019. Z potvrdenia Č. o splatení záväzkov z ÚZ vyplýva, že časť týchto záväzkov bola uhradená ešte počas (manželstva) do zániku ich BSM (v období od 01.02.2012 do 20.09.2012). Sumy zaplatené do zániku BSM boli teda uhradené zo spoločných prostriedkov. Z potvrdenia zároveň vyplýva, že tieto záväzky mohli byť uhradené viac ako 2 roky pred podaním žaloby na súd. Vzhľadom na túto skutočnosť z opatrnosti vzniesla voči žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania. Z potvrdenia o splatení záväzkov z ÚZ nie je zrejmé, kedy boli jednotlivé splátky istiny úveru reg. č. XXXXXX, splátky úrokov z úveru reg. č. XXXXXX, úroky z omeškania z úveru reg. č. XXXXXX, poplatky z úveru reg. č. XXXXXX a náklady dražobnej spoločnosti uhradené. Navrhla, aby súd od Č. vyžiadal správu obsahujúcu dátumy úhrad jednotlivých splátok istiny úveru reg. č. XXXXXX, splátok úrokov z úveru reg. č. XXXXXX, úrokov z omeškania z úveru reg. č. XXXXXX, poplatkov z úveru reg. č. XXXXXX a nákladov dražobnej spoločnosti.
4. Žalobca následne nevyužil možnosť v súdom poskytnutej lehote na podanie repliky k vyjadreniu žalovanej, ktorá mu bola doručená 08.06.2020 spolu s výzvou súdu danou uznesením tunajšieho súdu z 03.06.2020 č. k. 5C/81/2019-50.
5. Na predbežnom prejednaní sporu 16.09.2020; 5.1. žalobca predložil originál ÚZ (zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX) a okrem nej navrhol vykonať dôkaz novým potvrdením, ktoré si vyžiada z Č., v ktorom bude uvedené, koľko za obdobie od 21.09.2012 uhradil on na daný úver s tým, že nemá problém predložiť aj také potvrdenie z banky, z ktorého bude zrejmý rozpis jednotlivých platieb, ktoré robil na predmetný úver za obdobie po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Uviedol, že predchádzajúci úver, ktorý bol vyplácaný aj predmetným úverom, bol už druhým v poradí, pretože jemu predchádzal ešte úver asi z r. 2005, ktorý si brali v A. A.. Zotrval na tvrdení, že aj ten úver, ktorý predchádzal dotknutému úveru, z ktorého si uplatňuje 1/2-icu z ním uhradených súm, bol použitý na potreby spoločnej domácnosti. Všetky tri úvery na seba nadväzovali a ten následný vždycky slúžil na úhradu nesplateného zostatku predchádzajúceho úveru. Bol o niečo navýšený ako ten zostatok a tak to bolo aj s predmetným úverom. Žalobcovi bola poskytnutá lehota na predloženie ním uvádzaného dôkazu do 12.10.2020; 5.2. zástupca žalovanej žiadal, aby súd využil inštitút koncentrácie konania, nakoľko žalobca mal dostatok času na predloženie dôkazov, ktoré predložil, či už dnes, alebo ktoré uviedol, že predloží na pojednávaní. Žalovaná vo veci navrhla vykonať dôkaz listinou, z ktorej bude zrejmý rozpis jednotlivých splátok, ktoré uhradil žalobca, a to v súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania. Upresnil vyjadrenie žalovanej v súvislosti s touto námietkou tak, že nakoľko v tomto prípade ide o regresný nárok, je premlčacia doba všeobecná 3-ročná a že pre jej plynutie je rozhodujúci okamih zaplatenia tej-ktorej splátky žalobcom.
6. Na pojednávaní 19.10.2020; 6.1. žalobca zdôvodnil doručenie výpisu z účtu súdu až dňa 16.10.2020 tým, že až tento deň sa mu ho podarilo z banky získať. Do Č.A. išiel už hneď po predbežnom prejednaní sporu v ten istý deň, kde však mali problém mu dať požadovaný doklad, nakoľko úverový účet už bol zrušený. To, čo predložil, prišlo
do pobočky Č. v Dolnom Kubíne e-mailom. Povedali mu, že tie doklady, ktoré mu dali, mu posielajú aj poštou, lebo že majú také smernice, ale zatiaľ mu to poštou nebolo doručené. Čakal tam na to od rána, tam mu to vytlačili a on to dal hneď na súd. Pridržiaval sa svojich doterajších vyjadrení. V súvislosti s premlčacou dobou uviedol, že podľa neho by mu mala byť vrátená polovička všetkého z toho, čo zaplatil od rozvodu, lebo takto príde o 10.000,- eur. Platí to, čo povedal, že by si nedovolil žiadať od žalovanej zaplatenie úrokov z omeškania a nákladov dražobnej spoločnosti. Z ním predložených výpisov z účtu vyplýva, koľko predstavovala istina, koľko úroky a koľko úroky z omeškania. Uplatňuje si tie sumy, ktoré sú uvádzané v ním predložených výpisoch z účtu tučnou sumou, teda napríklad 16.11.2017 zo sumy 40.684,17 eura jej jednu polovicu. Celková suma je tam uvedená 44.182,58 eura, z čoho úroky predstavovali 1.622,37 eura. On však uhradil všetko aj úroky. Z prvého výpisu, ktorý predložil za obdobie od 01.09.2012 do 31.12.2012, je hneď na začiatku uvedený začiatočný stav istiny 47.588,24 eura, takže z toho vyplýva, že za trvania manželstva bol na istine uhradený rozdiel medzi touto sumou a sumou 50.000,- eur, ktorá predstavovala istinu úveru. Podľa žalobcu predložil všetko, čo mu banka mohla poskytnúť. Najdôležitejší je však výpis za obdobie od 20.09.2012 do 16.11.2017, kde sú uvedené všetky sumy, ktoré boli zaplatené - suma istiny, ako aj úrokov z omeškania, poplatkov z úveru a úhrada dražobnej spoločnosti. Bolo by spravodlivé pre neho aj pre žalovanú, aby mu žalovaná zaplatila polovičku toho, čo on zaplatil po rozvode manželstva za ich spoločný úver, pretože ona požiadala o rozvod. Nepožiadala si o majetkoprávne vysporiadanie z dôvodu, že žalovaná vedela, že bude platiť. Pritom spoločné deti mu nechala a tak odišla do Q.; 6.2. zástupca žalovanej namietol oneskorené predloženie rozpisu splátok žalobcom, ktoré mal predložiť do 12.10.2020 a učinil tak až 16.10.2020, pričom do spisu nedoložil žiadny doklad alebo oznámenie, že predmetný doklad nemôže súdu včas predložiť. Žalobca je v tomto spore dlhodobo pasívny a takáto jeho pasivita nemôže požívať právnu ochranu. K hmotnoprávnej stránke veci aj v prípade, ak by aj súd na uvedený dôkaz prihliadal, nie je zrejmé, koľko z úveru bolo zaplatené ešte za trvania manželstva strán sporu. Pokiaľ ide o platby realizované žalobcom od 01.10.2012 do 11.11.2016 vo vzťahu k týmto platbám platí vznesená námietka premlčania, keď za uvedené obdobie žalobca zaplatil 6.498,46 eura, z čoho 1/2-ica je 3.249,23 eura. Z predloženého rozpisu splátok nie je zrejmé, čo týmito splátkami bolo presne splácané, a to v súvislosti s tým, že žalobca uviedol, že si nebude uplatňovať náklady dražobnej spoločnosti a úroky z omeškania, ako aj poplatky. Žalobca nemôže skutkové tvrdenia, ktoré majú byť v žalobe, nahrádzať odkazom na predložené dôkazy. Nie je úlohou súdu, ani žalovanej strany skúmať dôkaz, ktorý nie je jednoznačný. V záverečnom prednese uviedol, že podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, aká výška splátok bola uhradená v manželstve. Vo vzťahu k splátkam, ktoré boli uhradené viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd, zotrval na vznesenej námietke premlčania. Žiadal, aby súd zohľadnil okolnosti uvedené vo vyjadrení žalovanej k žalobe, a to morálnu stránku veci a rozpor jeho žaloby s dobrými mravmi. To všetko z dôvodu, že žalobca žalovanú z rodinného domu vyhodil doslova len s dvoma igelitkami a bez peňazí a aj napriek tomu žiada uhradenie polovice splátok z úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu v jeho vlastníctve.
7. ÚZ (zmluvou o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX z 22.11.2010) uzatvorili s Č. ako veriteľom ako dlžníci žalobca a žalovaná, ktorí boli v tom čase manželmi. Danou zmluvou im bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 50.000,- eur splatný do 20 rokov od dátumu jeho čerpania formou mesačných anuitných splátok vo výške 328,60 eura splatných k 25. dňu príslušného mesiaca.
8. Z potvrdenia Č. zo 06.03.2018 vyplýva, že za obdobie od 01.05.2012 do 16.11.2017 bola na daný úver splatená istina vo výške 48.111,65 eura, úroky vo výške 12.217,96 eura, úroky z omeškania vo výške 757,43 eura, poplatky vo výške 755,50 eura a na náklady dražobnej spoločnosti 1.366,97 eura. Z uvedených položiek si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu 30.542,50 eura predstavujúcu 1/2-icu zo splatených súm za uvádzané obdobie, a to konkrétne z istiny, úrokov a poplatkov (48.111,65 eura + 12.217,96 eura + 755,50 eura = 61.085,11 eura : 2). Žalobca sa domáhal jej zaplatenia voči žalovanej s poukazom na § 511 ods. 3 OZ titulom nároku z regresného vzťahu vyplývajúceho z pasívnej solidarity žalobcu a žalovanej, keď podľa žalobcových skutkových tvrdení mal len on uhrádzať veriteľovi úver s príslušenstvom v dotknutom období s tým, že rozsah tohto nároku vyplýva z § 511 ods. 2 OZ (rovnaká výška podielov dlžníkov na spoločnom dlhu v prípade, ak právnym predpisom, rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo dohodnuté inak).
9. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo uzatvorené 17.10.1998 a bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu z 01.08.2012 č. k. 5P/35/2012-140, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 20.09.2012.
10. Je teda zrejmé, že potvrdenie uvádzané pod bodom 8. týkajúce sa splácania úveru s príslušenstvom podľa ÚZ zasahuje aj do obdobia, počas ktorého boli strany sporu manželmi, a to pokiaľ sa toto potvrdenie týka aj obdobia od 01.05.2012 do 20.09.2012.
11. V tejto súvislosti súd konštatuje dôvodnosť námietky žalovanej, pokiaľ táto uvádzala nedôvodnosť žalovaného nároku v tej jeho časti, ktorá má zodpovedať 1/2-ici tej časti úhrad žalobcu veriteľovi, ktoré tento zrealizoval (v neznámom rozsahu, resp. výške) zo súm úhrad istiny, úrokov a poplatkov uvádzaných v potvrdení uvedenom v bode 8. v období od 01.05.2012 do 20.09.2012. Za obdobie trvania manželstva v súvislosti s úhradami realizovanými jedným z manželov na splácanie spoločných záväzkov manželov treba (napriek tomu, že faktické plnenie veriteľovi realizoval len jeden z manželov) vychádzať zásadne z toho, že šlo o plnenie spoločného záväzku zo spoločného majetku manželov. V danom prípade nebolo žalobcom ani len tvrdené (tobôž preukázané), že by plnenie v danom období na splátku spoločného záväzku manželov z úveru žalobca realizoval z prostriedkov predstavujúcich výlučný majetok žalobcu, nespadajúcich do masy BSM, ktoré zaniklo až právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva (§ 148 ods. 1 OZ), keď v danej súvislosti opäť nebolo nič produkované ohľadne iného možného skoršieho zániku ich BSM (z dôvodu danosti niektorého zo zákonom predpokladaných spôsobov jeho skoršieho zániku). Pritom rozsah skutočného plnenia žalovaného na záväzok z ÚZ spadajúci do uvádzaného obdobia trvania jeho manželstva so žalovanou zostal neznámym aj po vykonaní dôkazu listinami predloženými žalobcom dňa 16.10.2020, ktorý dôkaz napriek jeho oneskorenému predloženiu (o 4 dni), súd akceptoval ako dôkaz a vykonal ho, t.j. nevyužil tzv. sudcovskú koncentráciu konania (postup podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) vychádzajúc z toho, že žalovaná strana napriek nedodržaniu súdom poskytnutej lehoty mala pred nariadeným pojednávaním primeraný čas na oboznámenie sa s týmto dôkazom a zohľadniac aj dôvody uvádzané žalovaným, pre ktoré tento dôkaz predložil až dňa 16.10.2020.
12. Dôvodná bola aj žalovanou prostredníctvom jej zástupcu vznesená námietka premlčania regresného nároku týkajúca sa úhrad žalobcu na spoločný záväzok spadajúcich do obdobia troch rokov pred podaním žaloby, t.j. realizovaných pred dátumom 13.11.2016, nakoľko regresný nárok ako majetkové právo, ktoré ako každé majetkové právo (s výnimkou vlastníckeho práva) podlieha premlčaniu (§ 100 ods. 2 veta prvá OZ). Pretože zákon nestanovuje inak, takýto nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ) plynúcej v takomto prípade odo dňa nasledujúceho po úhrade tej-ktorej platby žalobcu na úhradu spoločného záväzku z ÚZ. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Súd v súvislosti s dôvodne vznesenou námietkou premlčania konštatuje, že premlčaným je regresný nárok žalobcu v časti, pokiaľ tento súvisí s jeho úhradami na záväzok z ÚZ v období od 21.09.2012 do 13.11.2016 vrátane.
14. Z výpisov z účtu predložených žalobcom 16.10.2020 týkajúcich sa úhrad na úver z ÚZ osobitne za obdobie od 01.11.2016 do 31.12.2016, od 01.01.2017 do 20.11.2017, od 01.09.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 do 31.12.2016, pri podrobnejšom preskúmaní uvedených listín, vyplýva, že žalobca v období premlčaním nedotknutým uhradil nasledovné platby:
- 25.11.2016 sumu 220,- eur (označená ako „Celková suma“), z ktorej bolo na istinu úveru (označenej v tomto výpise ako „Istina“ a tiež zvýrazneným písmom aj ako „Splátka úveru“) započítaných 48,62 eura a na úroky 169,- eur (zvyšných 2,38 eura bolo započítaných na úroky z omeškania);
- 02.12.2016 sumu 200,- eur, z ktorej bolo na istinu úveru započítaných 198,67 eura (zvyšných 1,33 eura bolo započítaných na úroky z omeškania);
- 21.02.2017 sumu 210,- eur, z ktorej nebola na istinu úveru započítaná žiadna jej časť, na úroky bolo započítaných 192,54 eura (zvyšných 17,46 eura bolo započítaných na úroky z omeškania);
- 22.02.2017 sumu 170,- eur, z ktorej bolo na istinu úveru započítaných 26,27 eura, na úroky 143,50 eura (zvyšných 0,23 eura bolo započítaných na úroky z omeškania) a
- napokon dňa 16.11.2017 žalobca uhradil celkovo 44.182,58 eura, z ktorej bolo na istinu úveru (označenej aj ako „Konečná splátka úveru“) započítaných 40.684,17 eura, na úroky 1.622,37 eura (zvyšných 1.876,04 eura bolo započítaných na úroky z omeškania).
15. Nakoľko žalobca si (vychádzajúc zo skutkového vymedzenia uplatneného nároku v žalobe) uplatňoval z ním zaplatených platieb na úver regresný nárok vo výške 1/2-ice (len) z istiny úveru, úrokov (zmluvných úrokov) a poplatkov, z uvádzaných platieb v rozmedzí od 25.11.2016 do 16.11.2017 sa istiny úveru týkali (boli započítané na istinu úveru) platby v rozsahu 40.957,73 eura (48,62 + 198,67 + 26,27 + 40.684,17) a na zmluvné úroky boli započítané platby v rozsahu 2.127,41 eura (169 + 192,54 + 143,50 + 1.622,37), čo spolu predstavuje 43.085,14 eura. Z uvedenej sumy 43.085,14 eura jej 1/2-ica predstavuje 21.542,57 eura, ohľadne ktorej súd žalobe s poukazom na § 511 ods. 2, 3 OZ vyhovel.
16. Zároveň priznal z priznanej istiny uplatnený úrok z omeškania, a to za obdobie od 15.05.2020 až do jej zaplatenia vychádzajúc z toho, že súd mal preukázané uplatnenie regresného nároku žalobcom voči žalovanej až okamihom doručenia žaloby žalovanej, k čomu došlo 13.05.2020, na základe čoho bola žalovaná povinná plniť s poukazom na § 563 OZ dňa 14.05.2020 a až nasledujúcim dňom sa dostala prvýkrát do omeškania. Preto pokiaľ sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania aj za skoršie obdobie, v tejto časti súd žalobu zamietol.
17. Vo zvyšnej časti z dôvodov uvádzaných pod bodmi 11. až 13. a 16. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. Žalovaná svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa ňou tvrdeného použitia prostriedkov z úveru v tom smere, že predchádzajúci úver, ktorý bol týmto úverom splatený, mal byť v celom rozsahu použitý na investície do výlučného vlastníctva žalobcu - do jeho rodinného domu, čo žalobca poprel, tvrdiac, že úvery predchádzajúce predmetnému úveru boli použité na potreby spoločnej domácnosti, nijako nepreukázala a v danom smere ani nenavrhla vykonať nejaké dôkazy. Ak na uvedené mal slúžiť jej výsluch, ktorý navrhla vo vyjadrení k žalobe, tento nemohol byť zrealizovaný už len z dôvodu, že žalovaná sa na nariadené pojednávanie nedostavila. Žalobcom účinne popretými zostali aj skutkové tvrdenia žalobkyne, na ktorých „zakladala“ svoju argumentáciu ohľadne ňou tvrdeného výkonu práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi tým, že podal voči nej túto žalobu. Súd nezistil existenciu akýchkoľvek dôvodov, ktoré by mali čo i len nasvedčovať tomu, že uplatnenie žalovaného nároku žalobcom by mohlo predstavovať taký výkon jeho práv, ktorý by z nejakých konkrétnych a preukázaných príčin mal byť konaním rozporným s dobrými mravmi. Také niečo nevyplýva ani z rozvodového spisu strán sporu sp. zn. 5P/35/2012, keď z rozsudku tunajšieho súdu z 01.08.2012 č. k. 5P/35/2012-140 v súvislosti so zistenými príčinami rozvratu ich manželstva, bol, okrem faktorov, na ktorých sa spolupodieľali nejakou mierou obaja (nedostatok empatie, dostatočnej tolerancie, neschopnosť hľadať vzájomne prijateľné riešenia, rôznosť pováh a predstáv na spoločný život a hospodárenie), ako jedna z príčin konštatovaný aj mimomanželský vzťah žalovanej, čo krátko po tom, ako to žalobca zistil, viedlo k ukončeniu ich spolužitia.
19. S ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu, z ktorých však prevažný úspech mal žalobca, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc podľa § 255 CSP rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu pomernej časti trov konania, zodpovedajúcej pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci (žalobca mal z celkového predmetu konania, ktorý po vyčíslení uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje celkovo sumu 32.090,54 eura, úspech v rozsahu 68,86 % - ohľadne sumy 22.097,36 eura včítane priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku a ohľadne zvyšných 31,14 % predstavujúcich úspech žalovanej bol neúspešný. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho tzv. čistého úspechu vo veci, ktorý predstavuje 37,72 %. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.