Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-801-2020.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Subarea
68Ek/801/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Papradno, so sídlom 018 31 Papradno 315, IČO: 00 317 594, proti povinnému: 1/ L. M., nar, XX.XX.XXXX, bytom P. P. XX, XXX XX P. V. a povinnému: 2/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX P. V., o vymoženie pohľadávky vo výške 789,57 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/801/2020 zo dňa 5. augusta 2020, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/801/2020 zo dňa 8. augusta 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vec v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.05.2020 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 789,57 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica vydaného v konaní sp. zn. 8C/119/2011 dňa 14.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2011 a vykonateľnosť dňa 02.11.2011.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 68Ek/801/020 zo dňa 05.08.2020 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený vady návrhu na vykonanie exekúcie podaného prostredníctvom súdneho exekútora v lehotách určených súdom neodstránil, čo malo za následok odmietnutie návrhu.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 19.08.2020 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Sťažnosť odôvodnil tým, že podľa jeho názoru návrh na vykonanie exekúcie neobsahuje chyby ani v písaní ani iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré by bol návrh na vykonanie exekúcie nejasný alebo neúplný.
K jednotlivým vadám, na odstránenie ktorých bol oprávnený vyzývaný zo strany súdu, oprávnený uvádza, že tieto neodstránil, a to z nasledovných dôvodov: (i) v časti D) Exekučný titul Druh exekučného titulu: Upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnený neodstránil tento ním označený exekučný titul, nakoľko má za to, že práve na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie uhradil exekútorovi trovy vo výške 42 EUR, ktoré si voči povinnému v tomto konaní uplatňuje, (ii) v časti E) Vymáhaný nárok / Iné - sumu 52,50 EUR a sumu 176,18 EUR, ktorú mal v zmysle výzvy súdu oprávnený vyčísliť ako súčet súm a uviesť správne ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ oprávnený uvádza, že tieto sumy ako trovy konania a trovy právneho zastúpenia mu vyplývajú priamo z exekučného titulu a ich zaradenie pod „iné“ považuje za správne, nakoľko pod „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ má byť podľa tvrdenia oprávneného zaradená len paušálna náhrada nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, (iii) v časti F) Trovy exekúcie oprávnený neodstránil na výzvu súdu sumu 42 EUR zodpovedajúcu paušálnym trovám starej exekúcie a sumu 19,80 EUR zodpovedajúcu odmene súdneho exekútora za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený má za to, že ide o sumy, ktoré musel súdnemu exekútorovi z dôvodu zastavenia starej exekúcie zaplatiť a trvá na ich náhrade zo strany povinného.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a po preskúmaní veci konštatoval, že sťažnosť oprávneného bola podaná včas a je dôvodná.
Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že v sťažnosťou napadnutom uznesení vyššieho súdneho úradníka absolútne absentuje relevantné odôvodnenie. Súd v súvislosti s uvedeným záverom o absencií relevantného odôvodnenia poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax - Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, v zmysle ktorej platí že: „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.“ Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, tak ako je to práve v prípade dotknutého uznesenia.
Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia teda konštatuje, že predmetné odôvodnenie odmietnutia návrhu na vykonanie exekúcie v znení: „Neodstránenie vád návrhu podľa pokynov súdu má za následok odmietnutie návrhu“ v žiadnom prípade nemožno považovať za náležité zdôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí návrhu. Práve naopak, uvedené odôvodnenie rozhodnutia je rozhodnutím arbitrárnym, nakoľko je nepochybné, že vyšší súdny úradník svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, pričom práve takýmto spôsobom arbitrárnosť rozhodnutia čo do jeho nedostatočného zdôvodnenia definuje aj Ústavný súdu SR v rámci jeho rozhodovacej činnosti - I. ÚS 154/05 z 28.02.2006).
K samotným vadám návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré boli v zmysle predmetných výziev vytýkané oprávnenému, a na ktorých odstránenie bol oprávnený opakovane zo strany súdu vyzývaný, súd uvádza, že neodstránenie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie ako údajného samostatného
exekučného titulu, na základe ktorého si oprávnený uplatňuje voči povinnému nárok na zaplatenie sumy 42 EUR a sumy 19,80 EUR z časti D) návrhu, a následné neodstránenie týchto súm z časti F) návrhu, nemôže mať v rámci správneho právneho posúdenia veci za následok odmietnutie návrhu ako celku. Totiž, ak vyšší súdny úradník mal za to, že oprávnenému nepatrí nárok na zaplatenie sumy 42 EUR zodpovedajúcej paušálnym trovám starej exekúcie a sumy 19,80 EUR zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, mal tento právny záver v prvom rade poukazom na ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK náležte zdôvodniť, a následne po prijatí takéhoto právneho záveru mal vyšší súdny úradník postupovať v súlade s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) EP a takýto návrh oprávneného v tejto konkrétnej časti zamietnuť. K ďalšej vytýkanej vade návrhu zo strany vyššieho súdneho úradníka týkajúcej sa údajne nesprávneho uvedenia súm 52,50 EUR a 176,18 EUR v časti E) návrhu pod položku „iné“ súd uvádza, že nakoľko je úplne zrejmé, že uvedené sumy zodpovedajú sumám trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré boli oprávnenému riadne priznané voči povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v základnom konaní, nie je dôvodné takto vyčíslené sumy spochybňovať. Na margo uvedeného nesprávneho zaradenia dotknutých súm pod položku „iné“ a nie pod položku „nálady spojené s uplatnením pohľadávky“ súd ešte na tomto mieste uvádza, že návrh oprávneného je potrebné vždy posudzovať podľa obsahu, tak ako to napokon predpokladá aj článok 11 ods. 1 CSP. Poukazom na vyššie uvedené súd dospel k právnemu záveru, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude vyšší súdny úradník postupovať tak, že po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 Exekučného poriadku, pričom na posudzovanie oprávnenosti nároku oprávneného na náhradu paušálnych trov na úhradu starej exekúcie v uplatnenej výške 42 EUR a nároku oprávneného na náhradu sumy 19,80 EUR zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, bude vyšší súdny úradník aplikovať ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK, ktorého aplikáciu náležite zdôvodní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).