Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/34/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Bytový podnik mesta Košice s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnému O. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, D., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, Košice, pod sp. zn.: EX 545/02, v konaní o vymoženie 142,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.11.2015 č.k. -29 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,09 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 142,80 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného sudu Košice II č.k. -22 zo dňa 27.11.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 30.7.2002. Súdny exekútor doručil súdu dňa 10.5.2013 návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov založených v súdnom spise zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zisťoval majetkové pomery povinného, pričom lustráciami bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlá, nemá vedené bankové účty a nebol zistený hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Majetok povinného teda nestačil ani na úhradu trov exekúcie, preto súd exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil.

3. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovení ,, ods. 2 Exekučného poriadku, , , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 52,09 eur.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

5. Oprávnený v odvolaní argumentoval tým, že sa nestotožňuje s uznesením z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, a to k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený sa nestotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd exekúciu zastavil. Má za to, že zisťovanie majetkových pomerov povinného spôsobom vymedzeným v napadnutom uznesení súdu je nedostatočne a neúplne pre prijatie jednoznačného záveru o jeho nemajetnosti. Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, vek povinného a jeho možné začatie poberania dôchodku, prípadne zisťovanie iného majetku (napr. dedením, darovaním, výhrou,...) oprávnený zastáva názor, že nie je možné konštatovať, že tu nie je predpoklad nadobudnutia exekúciou postihnuteľného majetku povinným. Oprávnený nesúhlasí s tým, aby bola exekúcia zastavená a aby následne znášal trovy exekúcie, ak je tu značný predpoklad, že ich uhradí povinný, a ak sú dôvodné pochybnosti o tom, či vôbec súčasné majetkové pomery boli zisťované náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom.

6. K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor vyjadril písomným podaním zo dňa 14.4.2016, doručeným súdu dňa 15.4.2016. Súdny exekútor uviedol, že očakávania oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok sú neakceptovateľné. Súdny exekútor poukázal na to, že len exekútor môže prvotne zistiť, či je povinný majetný alebo nemajetný, t.j. či má dostatok majetku aspoň na to, aby povinný uhradil trovy exekúcie. Súd je povinný v prípade doručenia podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zisťovať ex offo splnenie podmienok ďalšieho vedenia konania, t.j. či nenastali dôvody na ukončenie (zastavenie) exekúcie pre nemajetnosť. Ak súd zistí, že sú splnené podmienky a predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor tiež poukázal na to, že predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti nie je dôvodom, aby nebola exekúcia v súčasnosti zastavená. U povinného nebol zistený žiaden majetok, čo znamená, že nie sú splnené podmienky ďalšieho vedenia konania a o žiadnom majetku povinného nevie ani oprávnený, čo je dôkazom toho, že niet reálnych podkladov a predpokladov pokračovať vo vykonávaní exekúcie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa §58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 8.7.2002 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.11.2001 č.k. -22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2002. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 30.7.2002 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 3.5.2013, doručeným súdu dňa 10.5.2013, navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie.

18. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

19. Podľa § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

20. Podľa , procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

21. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

22. V tomto posudzovanom prípade odvolací súd zistil, že povinný zomrel v priebehu exekúcie, a to v odvolacom konaní (po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie), a teda stratil procesnú subjektivitu ( ). Ide o tzv. prekážku postupu konania, ktorú je potrebné odstrániť skôr, ako súd pokračuje v konaní, pričom pokračovanie v konaní závisí od zistenia skutočnosti, či zomrelý účastník mal dedičov, s ktorými možno v exekúcii ďalej konať alebo zomrel bez dedičov a konanie je potrebné zastaviť. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 10.8.2020, sp. zn. -19, , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.9.2020, bolo dedičské konanie po poručiteľovi zastavené podľa , pretože nezanechal žiaden majetok. Z dôvodu absencie dedičstva neprešli práva a povinnosti po povinnom na jeho právnych nástupcov.

23. Z uvedeného vyplýva, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností, pričom táto právna skutočnosť sa týkala subjektu označeného v exekučnom titule a v návrhu na vykonanie exekúcie. Uznesenie o zastavení dedičského konania pritom preukazuje, že povinný nezanechal žiaden majetok, a teda niet právnych nástupcov, ktorí by vstúpili do jeho práv a povinností a tým aj do posudzovaného exekučného konania.

24. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

25. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že povinný nemal prostriedky na účte v banke a nedosahoval príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastnil žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekučného konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Námietka oprávneného o predpoklade, že povinný nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou v budúcnosti, sa javí ako nedôvodná, nakoľko majetok povinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nestačil ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností bolo možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Uvedené bolo potvrdené aj tým, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie povinný zomrel (dňa 28.12.2019) a dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 10.8.2020, sp. zn. -19, právoplatným dňa 9.9.2020, pre nemajetnosť poručiteľa zastavené.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nešlo len o aktuálny nedostatok majetku, ale bol to dlhodobý stav u povinného, bez nejakého významného potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti.

27. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

28. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že bolo preukázané, že povinný zomrel, dedičské konanie po nebohom (povinnom) bolo zastavená z dôvodu, že nezanechal majetok a v konaní nemožno pokračovať s jeho právnym zástupcom, pričom prihliadajúc na podmienky konania, ktoré neboli splnené, nakoľko nedostatok procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok konania nie je možné odstrániť, preto iné rozhodnutie ako zastavenie exekučného konania nie je možné.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a teda nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v konaní nie je žiaden iný účastník konania, ktorému by preukázateľne vznikli trovy konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).