Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18Cb-29-2020.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: CReS, s.r.o., Horná 2141/36, 038 61 Vrútky, IČO: 45 566 844, právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanému: Jozef Hlavatý - BT group, s miestom podnikania M.R.Štefánika 1016/15, 038 53 Turany, IČO: 17848733, právne zastúpenému: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie sumy 1.968,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.968,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 144,- Eur od 15.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 264,- Eur od 15.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 264,- Eur od 15.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 384,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 384,- Eur od 17.5.2019 do zaplatenia a zo sumy 528,- Eur od 15.8.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.4.2020, doplneným podaním doručeným súdu dňa 6.5.2020, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.968,- Eur s príslušenstvom.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonával účtovnícke práce. Hodnotu vykonaných nákladov za vedenie a spracovanie účtovníctva vyúčtoval žalovanému faktúrami v celkovej sume 1.968,- Eur, ktoré však žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca do konania predložil vystavené faktúry a tiež doklad o tom, že žalovanému odoslal pokus o zmier zo dňa 13.3.2020.
3. Súd vo veci rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti, platobným rozkazom zo dňa 25.6.2020, č.k. 18Cb/29/2020-40, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu nestotožňuje. Podľa slov žalovaného celá činnosť žalobcu, ako aj jeho spolupráca so žalovaným nebola od začiatku dobrá. Žalobca síce pre žalovaného istý čas účtovníctvo viedol, avšak spôsobom nevyhovujúcim na ďalšie pokračovanie spolupráce. Žalobca neposkytoval žalovanému
dostatočnú vzájomnú komunikáciu, včas nereagoval na požiadavky žalovaného ako klienta, resp. všetko robil na poslednú chvíľu, čo malo na podnikanie žalovaného negatívny vplyv. Počas spolupráce sa žalobca opakovane dopúšťal chýb, opakovane nezaúčtoval všetky účtovné doklady za tovary a služby, daňové priznania nevyhotovoval načas, kedy tieto opakovane podával k júnu a nie k 31.3. ako mal v zmysle dohody, tiež neskoro spracovával kvartálne DPH a iné.
5. Žaloba vystavené faktúry počas obdobia od 30.4.2018 do 31.7.2019 žalovanému žiadnym spôsobom nedoručil, žalovaný nemal možnosť sa k nim vyjadriť ani ich žiadnym spôsobom rozporovať, prípadne ich zaplatiť, a to až do času podania žaloby. Žalovaný nemohol uhradiť cenu za službu, nakoľko mu nebola doručená ani len jedna faktúra v súlade so zákonom o účtovníctve, a teda nemal doklad, na základe ktorého by platbu realizoval.
6. Konanie žalobcu, kedy zadržiava účtovné doklady žalovaného a nespracovanie kvartálneho DPH spôsobili žalovanému problémy ktorých následkom mu vznikli dodatočné náklady. Žalovaný bol nútený na spracovanie zvyšku účtovníctva a spracovanie kvartálneho DPH poveriť inú účtovnú spoločnosť, ktorej za tieto vykonané služby zaplatil 4 x sumu 444,- Eur bez DPH. Uvedené náklady vznikli žalovanému v príčinnej súvislosti s konaním, resp. s nekonaním žalobcu.
7. Podľa slov žalovaného súd rozhodol vo veci platobným rozkazom nezákonne, nakoľko sa pri rozhodovaní zaoberal iba vystavenými faktúrami, avšak neskúmal právny titul, o ktorý žalobca svoj nárok oprel a ktorý by mal v súdnom konaní preukázať. Žalovaný právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nároky, nedisponuje, avšak podľa jeho slov je pravdepodobné, že ním disponuje právny zástupca žalobcu. Napriek snahe žalovaného o získanie tohto právneho titulu od právneho zástupcu žalobcu, právny zástupca žalobcu mu ho neposkytol, a teda bolo jeho povinnosťou predložiť ho v podanej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
8. V replike žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že celá činnosť a spolupráca so žalovaným nebola od začiatku dobrá, že žalobca neposkytoval žalovanému dostatočnú vzájomnú komunikáciu, všetko robil na poslednú chvíľu, opakovane sa dopúšťal chýb, uviedol, že bol to práve žalovaný, ktorý svojim nezodpovedným a ľahkovážnym prístupom predkladal žalobcovi účtovné doklady, ktoré nebol úplné, predložené neskoro, neboli v súlade s účtovnými predpismi. Podľa slov žalobcu to bol žalovaný, ktorý z týchto dôvodov viackrát žiadal žalobcu o využitie možnosti predĺženia lehoty na podanie daňových priznaní pre neúplnosť účtovných dokladov. Na uvedené bol žalovaný neustále upozorňovaný. Žalobca zasielal žalovanému listinné zásielky, ktoré však žalovaný účelovo nepreberal. Žalobcovi tvrdil, že je mimo Slovenskej republiky, prípadne je zaneprázdnený a pod. Z týchto dôvodov mu žalobca zasielal predmetné faktúry obyčajnou poštovou zásielkou a súčasne mailom. Žalovaný nedvíhal telefón, na mailové výzvy taktiež nereagoval. Na podporu svojich tvrdení žalobca navrhol vypočuť dve svoje zamestnankyne, ktoré spracovávali účtovné doklady predkladané žalovaným a viedli s ním komunikáciu. Dodatočne súdu doručil aj kópiu mailovej komunikácie jeho zamestnankýň so žalovaným v súvislosti so zasielaním faktúr, na základe ktorých si uplatnil svoj žalobný nárok, ďalej komunikáciu v súvislosti s ďalšími účtovnými dokladmi a tiež doklad o tom, že žalovanému zaslal list zo dňa 2.9.2019, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“ , ktorý si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal.
9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný v určenej lehote nevyjadril.
10. Súd dňa 18.11.2020 vykonal pojednávanie za účasti právnych zástupcov strán sporu, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Návrh žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody neakceptoval, hoci sa tam žalovaný zaviazal, že bude platiť žalovanú sumu v štyroch splátkach, keďže nesúhlasil s ďalším obsahom zmluvy, kde boli podmienky, že pri prvej splátke vráti žalobca účtovné doklady a po poslednej splátke sa žaloba zoberie späť, a to s odôvodnením, že rešpektuje stanovisko svojho klienta, ktorý už žalovanému neverí. Právny zástupca žalovaného sa pridržal skorších písomných podaní. Uviedol, že sa snažil uzavrieť dohodu o urovnaní, ale nestalo sa tak. Vo vzťahu k úroku z omeškania právny zástupca žalovaného uviedol, že tento je podľa jeho názoru dôvodný až od doručenia žaloby, nakoľko žalovaný predtým vystavené faktúry nedostal. Neskôr na uvedenom pojednávaní však nenavrhol ďalšie dokazovanie, nerozporoval doručenie týchto faktúr ani to, ako boli vystavované, ani úrok z omeškania. Rovnako tak právny zástupca žalobcu nenavrhol doplnenie dokazovania.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení jednotlivých právnych predpisov:
12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
13. Podľa § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
14. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, dohodnuté v zmluve.
15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
17. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že medzi nimi vznikol obchodný záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého bol na jednej strane záväzok žalobcu vykonávať pre žalovaného účtovnícke práce a na strane druhej záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za vedenie účtovníctva dohodnutú odmenu.
19. Žalobca v priebehu trvania vyššie uvedeného obchodného záväzkového právneho vzťahu so žalovaným v období od 30.4.2018 do 31.7.2019 vystavil šesť faktúr, ktorými žalovanému vyfakturoval vedenie účtovníctva, a to faktúru č. UC-2018-022 zo dňa 30.4.2018, na sumu 144,- Eur, splatnú dňa 14.5.2018; faktúru č. UC-2018-027 zo dňa 31.5.2018, na sumu 264,- Eur, splatnú dňa 14.6.2018; faktúru č. UC-2018-036 zo dňa 31.7.2018, na sumu 264,- Eur, splatnú dňa 14.8.2018; faktúru č. UC-2018-047 zo dňa 31.10.2018, na sumu 384,- Eur, splatnú dňa 14.11.2018; faktúru č. UC-2019-016 zo dňa 2.5.2019 na sumu 384,- Eur, splatnú dňa 16.5.2019 a faktúru č. UC-2019-029 zo dňa 31.7.2019, na sumu 528,- Eur, splatnú dňa 14.8.2019, spolu v sume 1.968,- Eur, ktoré však žalovaný v lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil.
20. Vystavenie ani doručenie vyššie uvedených faktúr už žalovaný (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) na pojednávaní nijako nerozporoval. Navyše pred pojednávaním predložil žalobcovi návrh dohody o urovnaní, v ktorom sa plánoval zaviazať zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi v štyroch po sebe nasledujúcich splátkach.
21. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 1.968,- Eur (sumy šiestich nezaplatených faktúr) v celej uplatnenej výške.
22. Keďže mal súd v konaní tiež preukázané, že žalovaný sa so zaplatením vystavených faktúr dostal do omeškania a žalovaný na pojednávaní úrok z omeškania ani nerozporoval, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, a to jednotlivo pri každej fakturovanej sume odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
27. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.