Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/126/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: Ing. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, I. - V., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Urban, s.r.o., so sídlom: J. M. Geromettu 146/1, Žilina, IČO: 52 761 096, proti žalovanej: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXX/X, I. - V., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Bielovič, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 72/97, Poprad, IČO: 52 134 750, o zriadenie vecného bremena, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -22 z 30. apríla 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil

- povinnosť odstrániť prekážku - stavebný materiál z parcely KN-E 338/16, druh: orná pôda, o výmere 42 m2, katastrálne územie V., obec I., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX,

- povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania spočívajúceho v kladení prekážok, v zamedzovaní prístupu alebo v inom obmedzovaní užívania stavby - domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele KN-C 235/2, katastrálne územie V., obec I., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,

- povinnosť strpieť právo cesty cez parcelu KN-E 338/16, druh : orná pôda, o výmere 42m2, katastrálne územie V., obec I., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v prospech žalobkyne Ing. F. H., ako vlastníka nehnuteľnosti - domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele KN-C 235/2, katastrálne územie V., obec I., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, až do rozhodnutia vo veci samej o zriadení vecného bremena. Vo výroku II. napadnutého uznesenia konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2.Okresný súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia aplikoval ust. a nasl. (ďalej „“) a z SR, , , a (ďalej „“). Vychádzal z toho, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Po oboznámení sa so žalobou vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal osvedčené, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na KN-C parc. č. 235/2 v kat. úz. V.. K tomuto rodinnému domu vedie jediná prístupová cesta, a to cez KN-E parc. č. 338/16 a KN-E 338/13. Vlastníčkou parcely KN-E 338/16 je žalovaná. Na základe fotografií, ktoré žalobkyňa predložila k návrhu, mal okresný súd osvedčené, že žalovaná parkuje motorové vozidlo a ukladá stavebný materiál na parcele KN-E 338/16, ktorá tvorí

prístupovú cestu k rodinnému domu žalobkyne. Zo žiadosti o poskytnutie predbežnej ochrany zo dňa 11.02.2020 adresovanej žalobkyňou Mestu Žilina mal osvedčené, že žalobkyňa sa pokúšala domôcť prechodu a prejazdu po nehnuteľnosti žalovanej k svojmu rodinnému domu. Na základe týchto zistení, považoval za osvedčenú dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia tak ako o ňom rozhodol v napadnutom uznesení. Problematickosť prístupu k rodinnému domu žalobkyne zasahuje nemalou mierou do jej užívacích práv a znemožňuje jej ako aj príslušníkom jej rodiny užívať predmetný rodinný dom. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení okresný súd konštatoval, že existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podala po uplynutí zákonnej lehoty odvolanie žalovaná. Zároveň žiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, nakoľko z dôvodu technického problému pri doručovaní odvolania formou elektronického podania sa jej napriek snahe nepodarilo v zákonnej lehote doručiť odvolanie. Okresný súd uznesením č.k. -193 z 09. októbra 2020 žalovanej odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podľa ust. .

4. Odvolací súd tak pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania. Žalovaná odvolaním žiadala, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedla, že žalobkyni ani jej rodinným príslušníkom nikdy nezamedzovala, neblokovala ani inak neobmedzovala prístup k rodinnému domu. Stavebný materiál, ktorý bol zložený na E-KN parc. č. 338/16 nikdy nebol prekážkou brániacou alebo akýmkoľvek spôsobom obmedzujúcou prístup k nehnuteľnostiam žalovanej, či otváranie vstupnej brány. Rovnako takouto prekážkou nebolo ani osobné auto, ktoré žalovaná parkovala na spornej nehnuteľnosti. Ďalej žalovaná uviedla, že ju žalobkyňa nikdy neoslovila za účelom vyriešenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam cez jej E-KN parcelu č. 338/16. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, naopak jej tvrdenia a dôkazy sú účelové, zavádzajúce a skresľujúce realitu s úmyslom spôsobiť jej ujmu. Žalovaná nerozporovala, že žalobkyňa iný prístup k svojim nehnuteľnostiam ako cez E-KN parc. č. 338/16 nemá, využívala ju aj v minulosti a robí tak aj aktuálne, a to bez akéhokoľvek jej súhlasu. Napriek tejto skutočnosti nijakým spôsobom žalobkyni nebránila a ani nebráni v prístupe k jej nehnuteľnostiam. Spornú parcelu E-KN 338/16 nadobudla v roku 2018 primárne za účelom zabezpečenia si prístupu k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve a vo vlastníctve jej rodičov, pričom vždy rešpektovala, že táto parcela bola využívaná ako časť prístupovej komunikácie aj zo strany vlastníkov susedných nehnuteľností, vrátane žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne o postupnom a zámernom blokovaní prístupu k jej pozemku od roku 2018 sú klamlivé a ničím nepodložené. Ak by boli jej tvrdenia pravdivé, potom je nepochopiteľné, z akého dôvodu situáciu začala riešiť až v roku 2020 a dovtedy znášala z jej strany údajne zamedzovanie a obmedzovanie prístupu k rodinnému domu. Problémy a susedské spory so žalobkyňou začali v dobe, keď sa žalobkyňa nasťahovala do rodinného domu, v ktorom do toho času trvale nebývala. Tieto spory sa prejavovali aj prejavujú naďalej schválnosťami zo strany žalobkyne ako aj jej druha, ich nevhodným správaním a vulgárnymi poznámkami. Spory ohľadne E-KN parc. č. 338/16 nezačali v roku 2018, ale vo februári 2020 a vyeskalovali po tom, ako si žalobkyňa kúpila osobné auto, ktoré dovtedy nevlastnila. Po kúpe osobného auta jej začalo vadiť, že ona parkuje svoje osobné auto na E-KN parc. č. 338/16. Skutočnosť, že v tomto čase žalobkyňa sa stala vlastníčkou motorového vozidla vyplýva z verejne dostupných zdrojov, kde ku dňu 24.02.2020 došlo k zmene poskytovateľa povinného zmluvného poistenia daného osobného auta a došlo aj k zmene evidenčného čísla, k čomu dochádza pri prepise auta. Je teda zrejmé, že predmetné osobné auto nadobudla žalobkyňa až vo februári 2020. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že blokovala prístup k jej nehnuteľnostiam zložením stavebného materiálu na spornej nehnuteľnosti, tak tento stavebný materiál bol zložený cca 1 m od brány žalobkyne. Jednalo sa o zámkovú dlažbu, ktorá tam bola zložená z dôvodu, že mala záujem vybudovať si na svojej časti pozemku KN-C parc. č. 241/1 dláždenú parkovaciu plochu pre dve osobné autá. Táto parcela susedí so spornou parcelou E-KN č. 338/16, preto zložila stavebný materiál v blízkosti budúcej parkovacej plochy. Materiál bol zároveň umiestnený tak, aby žalobkyňu neobmedzoval v prístupe k jej nehnuteľnosti ako aj ostatných vlastníkov pri prejazde cez spornú nehnuteľnosť. O čase skladania stavebného materiálu žalobkyňu informovala, rovnako aj o čase začatia prác a upozornila ju, že bude mať prístup k svojim nehnuteľnostiam obmedzený, aby sa žalobkyňa vedela vopred zariadiť. Žalovaná poukázala na ňou predloženú fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne zložený stavebný materiál nezamedzil. Žalobkyňa opomenula uviesť podstatnú skutočnosť, a to, že jej brána je krídlová v celej svojej šírke a ukotvená pántami na ľavej strane a bránu žalobkyne

by bolo možné aj napriek zloženému stavebnému materiálu takmer v celej jej 5 metrovej šírke otvoriť. Žalobkyňa tak nijako hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nariadenie neodkladného opatrenia v časti odstránenia prekážky stavebného materiálu, nakoľko stavebný materiál prekážkou nikdy nebol a okresný súd sa spoľahol len na pravdivosť tvrdení žalobkyne, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Rovnako tak žalovaná nikdy zaparkovaným osobným autom žalobkyni nebránila v otváraní brány ani v prístupe k jej nehnuteľnostiam. Žalobkyňa svoje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia hodnoverne neosvedčila, nakoľko súdu predložila iba takmer 3 mesiace staré fotografie, z ktorých v žiadnom prípade nemožno vyvodiť a mať za osvedčené údajne dlhodobé obmedzovanie a blokovanie prístupu. Predmetné fotografie zároveň boli vyhotovené v čase, kedy žalobkyňa ani nedisponovala osobným autom, ktoré nadobudla až neskôr.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 13.07.2020 uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom napadnutého uznesenia. Drvivá väčšina skutkových tvrdení prezentovaných žalovanou nie je relevantná vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu. Žalovaná v odvolaní nepopiera zasahovanie do jej práv a prezentovaním celej škály irelevantných tvrdení len potvrdzuje svoje doterajšie konanie ako aj úmysel obmedzovať v budúcnosti prípadný prístup k jej nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že jej nikdy nebránila v prejazde cez predmetnú parcelu a že ak aj k bráneniu došlo, vždy ju o tom informovala, je zrejmé, že zo strany žalovanej dochádza k obmedzovaniu prejazdu po predmetnej parcele a údajné informovanie nemá vplyv na kontinuálne vytváranie protiprávnych zásahov do jej práv. Žalovaná analyzovala vlastníctvo jej automobilu, avšak nie je zrejmé, čo tým sledovala a jej tvrdenia, že ku konfliktom došlo až po tom ako nadobudla osobný automobil sú bezpredmetné a nepravdivé. Z hľadiska jej práv je nutné, aby mala k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený nerušený prístup a to aj pre prípadné zásahy bezpečnostných zložiek z dôvodu ochrany majetku a zdravia bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je vlastníkom auta. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že sa pred správnym orgánom dohodli o riešení danej situácie, nakoľko zo strany správneho orgánu bola zápisnica predpripravená a ona na znak nesúhlasu s jej obsahom doplnila k svojmu podpisu doložku „nesúhlasím...“. Aktuálne odstránenie fyzických prekážok zo strany žalovanej nie je dôvodom na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko zo samotného konania žalovanej vyplýva potreba chrániť jej ohrozené záujmy. Ako vnútorne rozporná sa z odvolania javí samotná pohnútka žalovanej dosiahnuť zrušenie neodkladného opatrenia, keď v samotnom odvolaní a priložených dôkazoch deklaruje údajnú vôľu vecné bremeno dobrovoľne zriadiť. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario uznesenie okresného súdu podľa zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným v predloženom spore a posúdením zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v znení napadnutého uznesenia nebolo dôvodné.

8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd na základe skutočností jemu známych, po vykonaní zúženého dokazovania (na rozdiel od dokazovania v „klasickom“ konaní) dospeje k záveru, že je takýto zásah do právnych vzťahov potrebný. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, ktorý v danom prípade žalobkyňa odvodzovala od zriadenia vecného bremena - práva cesty po spornej parcele, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedená nehnuteľnosť tvorí jedinú prístupovú cestu žalobkyne k jej nehnuteľnosti, rodinnému domu, z ktorého dôvodu sa žalobou vo veci samej domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty po spornej nehnuteľnosti.

9. Ďalšou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Túto podmienku bral súd prvej inštancie za splnenú, nakoľko mal osvedčené, že žalovaná na spornej nehnuteľnosti vytvára prekážky pre možný prístup žalobkyne k jej rodinnému domu. Žalovaná v rámci podaného odvolania namietala, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o nepreukázané tvrdenia žalobkyne. Tvrdila, že je si vedomá skutočnosti, že žalobkyňa nemá inú možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu ale z jej strany neboli vytvárané prekážky, aby

žalobkyňa mohla realizovať právo cesty. Žalovaná súdu predložila zápisnicu z ústneho pojednávania vykonaného na základe návrhu žalobkyne vo veci obnovenia pokojného stavu podľa na Mestskom úrade v Žiline dňa 04.03.2020 . Z obsahu tejto zápisnice okrem iného vyplynulo, že medzi stranami sporu existujú nezhody vo vzťahu k spôsobu užívania spornej nehnuteľnosti za účelom prístupu žalobkyne k svojmu rodinnému domu, avšak medzi stranami sporu nikdy nedošlo k situácii, kedy by žalovaná svojim motorovým vozidlom bránila v možnosti prejazdu nákladnému automobilu pre potreby žalobkyne. K tejto skutočnosti žalobkyňa uviedla, že takáto situácia dovtedy nenastala a vždy nákladné auto prešlo alebo ostalo pred bránou a materiál nosili. Ďalej uviedla, že na spornej nehnuteľnosti neparkuje, nakoľko vo svojom dvore má priestor na parkovanie asi dvoch motorových vozidiel. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala na skutočnosť, že predmetnú zápisnicu síce podpísala, avšak s výhradou, že nesúhlasí, nakoľko jej z tejto zápisnice vyplývajú samé povinnosti, ale vecné bremeno nebolo dohodnuté dohodou. Žalobkyňa však vo vyjadrení ani pri samotnom podpise predmetnej zápisnice netvrdila, že skutočnosti týkajúce sa spôsobu využívania spornej nehnuteľnosti žalobkyňou, tak ako boli v zápisnici opísané, sú nepravdivé. Žalovaná nerozporovala tvrdenia žalobkyne, že na spornej nehnuteľnosti uložila stavebný materiál. Avšak k tejto okolnosti poukázala na to, že išlo o 6 paliet zámkovej dlažby, ktorá bola zložená spôsobom neobmedzujúcim žalobkyňu v práve prechodu osobným motorovým vozidlom po spornej nehnuteľnosti až k svojmu rodinnému domu. Uviedla, že pokiaľ sa aj stavebný materiál nachádzal v blízkosti brány žalobkyne, táto sa otvárala do vnútra dvora žalobkyne, tak že stavebný materiál neobmedzoval možnosť jej otvorenia brány na oplotení žalobkyne a možnosť prístupu autom k jej rodinnému domu. Žalovaná súdu predložila fotodokumentáciu o umiestnení predmetných paliet s tým, že tieto boli použité na vytvorenie parkovacieho priestoru na jej pozemku. O vytvorení parkovacieho priestoru a použitím tohto stavebného materiálu rovnako doložila fotodokumentáciu. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa k týmto tvrdeniam žalovanej žiadnym spôsobom nevyjadrila, ich pravdivosť nespochybňovala.

10. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neexistuje potreba dočasnej úpravy práv a povinností strán sporu do času rozhodnutia o žalobe žalobkyne. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti odstrániť stavebný materiál zo spornej nehnuteľnosti a povinnosti strpieť právo cesty, odvolací súd mal na základe vyššie uvádzaných skutočností dostatočne osvedčené, že stavebný materiál netvoril prekážku, pre ktorú by nemohla žalovaná vyžívať spornú nehnuteľnosť ako príjazdovú cestu k svojmu rodinnému domu a žalovaná nebráni žalobkyni v prechode po jej nehnuteľnosti.

11. Žalobkyňa ďalej žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania spočívajúceho v kladení prekážok v zamedzovaní prístupu alebo v inom obmedzovaní užívania stavby domu č. súp. XXX. Žalobkyňa napriek takto formulovanému žalobnému petitu sa v podanom návrhu vo veci samej a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zameriavala na opisovanie rozhodných skutočností, ktoré spočívali v konaní žalovanej vo vytváraní prekážok zamedzujúcich prístup k jej rodinnému domu. Napriek tomu sa domáhala aby bolo žalovanej uložené zdržať sa konania spočívajúceho v „inom obmedzovaní“ užívania stavby. V tejto časti však návrh žalobkyne neobsahuje konkretizáciu, akých iných obmedzovaní užívania stavby rodinného domu by sa mala žalovaná zdržať, dokonca ani z obsahu podaného návrhu nemožno ustáliť také konkrétne konanie, ktorým by žalovaná zasahovala do práva užívania rodinného domu žalobkyňou. V tejto súvislosti treba dbať na to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia by mal obsahovať konkretizáciu, ktorá môže byť do istej miery aj všeobecnejšia, ale pritom dostatočne určitá na to, aby bolo možné posúdiť, či zdržanie sa určitého konania neprekračuje nevyhnutnú mieru, ktorú možno neodkladným opatrením stanoviť. Jedným zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj to, že sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie by nemalo nad mieru primeranú veci obťažovať stranu, proti ktorej smeruje. Z tohto možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov medzi stranami sporu. V tomto prípade nebolo zo strany žalobkyne tvrdené a ani preukázané, v čom by malo byť ohrozené jej právo užívania stavby, pokiaľ ide o ňou uvádzané „iné obmedzovanie“, ktorého zdržania sa vo vzťahu k žalovanej domáhala. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na osvedčené skutočnosti nie je dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť znášať, strpieť obmedzenie vo výkone jej vlastníckeho práva s tým, že je povinná strpieť prechod pešo a osobným motorovým vozidlom cez KN-E parc. č. 338/16 žalobkyňou. Naviac, ak žalobkyňa žiadala, aby sa žalovaná do budúcnosti zdržala akéhokoľvek konania spočívajúceho v kladení prekážok, v zamedzovaní prístupu

alebo inom obmedzovaní užívania stavby -domu č. súp. XXX medzi takto žiadaným neodkladným opatrením a vecou samou, ktorá je predmetom žaloby, nie je vecná súvislosť (žalobkyňa sa nedomáha ochrany vlastníckeho práva k domu). Taktiež tieto „povinnosti“ de facto pokrýva aj povinnosť strpieť právo cesty.

12. Na základe týchto skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ( citované v bodoch 4/ a 5/ napadnutého rozhodnutia), a to že by žalobkyňa osvedčila potrebu úpravy vzťahov strán sporu do právoplatného skončenia veci o zriadení vecného bremena žiadaným spôsobom. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovanej ako dôvodné a uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

13. Na záver považuje odvolací súd za nutné zdôrazniť, že jeho rozhodnutie neprejudikuje nedôvodnosť návrhu vo veci samej. Pokiaľ sa zaoberal nárokom vo veci samej, robil tak výlučne na účely rozhodnutia o odvolaní, keď zároveň uvedené skutočnosti boli odvolateľkou výslovne namietané. Aktuálne odvolacie konanie je kvázi samostatným konaním.

14. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách konania, nakoľko v zmysle sa o trovách celého konania, vrátane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým konanie vo veci samej skončí.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).