Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-162-2019.pdf
PDF · 88.69 KB
Case nature
Subarea
5P/162/2019
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., prechodne bytom P. A. XX, D. N. a I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, J., zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221 o určenie výživného na maloleté dieťa, za účasti Okresnej prokuratúry, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G., narodeného X.X.XXXX, sumou 150 EUR mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2020 žiadala matka maloletého G., aby súd rozhodol neodkladným opatrením o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého v sume 400 eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tak, že od pôrodu zabezpečuje maloletému 24h starostlivosť, podporuje a znáša jeho výdavky za škôlku, edukačné vzdelávanie, športové aktivity, ako aj celodennú starostlivosť o maloletého, pričom finančné zabezpečovanie týchto platieb je pre matku finančne náročné a neúnosné. Uviedla, že otec nejaví o maloletého žiaden záujem, matke nepomáha, neinformuje sa o základných veciach o synovi, na maloletého finančne neprispieva.
3. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu meritórneho konania vedeného na základe návrhu matky podaného dňa 06.11.2019 na určenie výživného na maloletého G..
4. Matka meritórny návrh odôvodnila tak, že s otcom maloletého sa spoznala pred 6 rokmi a otec nikdy nebýval s nimi v spoločnej domácnosti, stretávali sa iba príležitostne. Matka sa časom dozvedela, že otec maloletého má manželku, s ktorou vedie riadny a usporiadaný život. Otec maloletého sa nikdy žiadnym spôsobom nepodieľal na výchove maloletého ani nijakým spôsobom na neho neprispieval, výnimkou boli ojedinelé stretnutia s ním a občasné darčeky. Matka v návrhu vyčíslila najnevyhnutnejšie mesačné náklady na výživu maloletého v sume 500 eur, pričom v týchto nákladoch nie sú zahrnuté náklady na plávanie, na zimné športy, náklady na rôzne výlety, návštevy kina, zoo a podobne. Uviedla, že maloletý od budúceho roka plánuje trénovať ľadový hokej, čo tiež predstavuje nemalé finančné náklady. Navrhla, aby otec prispieval na výživu maloletého minimálne sumou 300-500 eur. Domnieva sa, že vzhľadom k tomu, ako sa prezentuje na verejnosti, t.j. býva v rodinnom dome v Bratislave, vozí sa na luxusných motorových vozidlách a vlastní viacero spoločností, by táto suma nemala pre neho predstavovať žiadny problém. Dňa 04.03.2020 sa v predmetnej veci konalo súdne pojednávanie, na ktoré sa otec maloletého nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Ďalšie pojednávanie sa konalo
dňa 15.07.2020, kde matka uviedla, že s otcom maloletého nikdy nežila v spoločnej domácnosti, nemala vedomosť o tom, že je ženatý. Klamal jej, že pracuje v Link Comande a že ich chráni, preto s nimi nemôže žiť. Sľúbil jej, že keď maloletý bude mať 4 roky, odíde do výsluhového dôchodku a všetko bude inak, čo sa však nestalo, preto začala pátrať po jeho identite a vtedy zistila, že je ženatý, má dieťa z predchádzajúceho manželstva a aj ďalšie dieťa z iného vzťahu. Matka má z predchádzajúceho vzťahu dve deti, dcéra bola zverená do výchovy jej bývalého partnera a syn žije s ňou. Bývalý partner jej posiela na syna výživné vo výške 60 eur, ona mu na dcéru neplatí výživné žiadne. Matka uviedla, že žije u svojej matky, ktorá ju živí, nevlastní žiaden majetok a s maloletým je na predĺženej materskej dovolenke. Ako trénerka plávania zarábala mesačne okolo 1500 eur. Dodala, že mesačné náklady na maloletého sú v sume cca 280 eur, pričom presne ich vyčíslili neskôr. Svojim podaním zo dňa 27.7.2020 mesačné náklady vyčíslila v sume 480 eur nasledovne: strava doma 170 eur, strava v škôlke 35 eur, ošatenie 45 eur, obuv 30 eur, hygienické potreby 15 eur, náklady na bývanie 105 eur, neočakávané výdavky 80 eur. Ročné výdavky vyčíslila v sume 3100 eur nasledovne: športové krúžky, výlety a iné aktivity 2000 eur, školné škôlka výdavky s tým spojené 750 eur, ošetrenie, lieky 350 eur. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že má za to, že nie sú splnené podmienky na to, aby bolo výživné priznané dieťaťu od narodenia. Uviedol, že otec maloletého momentálne nemá žiadny príjem, nie je evidovaný na úrade práce, nevie špecifikovať, odkedy nemá príjem a nevie, kde predtým pracoval. Otec by bol podľa neho schopný platiť výživné v sume 150 eur mesačne od rozhodnutia súdu, momentálne si hľadá zamestnanie. Otec má určené výživné voči svojej dcére z predchádzajúceho vzťahu vo výške 250 eur, ktoré neplatí, nakoľko nemá príjem. Matka uviedla, že na otca podala trestné oznámenie, pretože si od nej na základe Zmluvy o pôžičke v roku 2013 požičal 19 000 eur a peniaze jej nevrátil. Matka má vedomosť o tom, že otec býva v rodinnom dome v Ružinove, jazdí na aute Range rover a prezentuje sa veľmi vysokým životným štandardom. Súd otcovi uložil uznesením zo dňa 15.07.2020 poriadkovú pokutu, nakoľko otec nedodal súdu potvrdenie o príjme, ktoré od neho súd požadoval a zároveň sa nedostavil na pojednávanie a až na uvedenom pojednávaní právny zástupca jeho neúčasť ospravedlnil, avšak neuviedol dôvod jeho neprítomnosti, a súd mal za to, že týmto konaním otec sťažil postup súdneho konania. Následne bolo pojednávanie odročené na termín 21.10.2020, kde sa otec nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu tým, že prišiel do styku s človekom, u ktorého bol potvrdený COVID - 19 a čaká na výsledky. O tejto skutočnosti neskôr na výzvu súdu doložil aj potvrdenie. Súd odročil pojednávanie na termín 25.11.2020.
5. Súd vyzval otca na vyjadrenie sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v súdom určenej lehote sa nevyjadril.
6. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že odporúča stanoviť výšku výživného vzhľadom na vek maloletého, na základe neodkladného opatrenia v sume 150 eur, nakoľko mu nie je známy otcov príjem. Súdu odporučil, aby pri určovaní výšky výživného prihliadal na vek maloletého, odôvodnené potreby, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity a na majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
7. Okresný prokurátor sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že odporúča súdu vydať neodkladné opatrenie, ktorým otca maloletého zaviaže plnením vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
8. Matka dňa 26.10.2020 podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému G., v ktorom žiada zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
26. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
27. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh je dôvodný a je potrebná bezodkladná úprava pomerov v záujme maloletého dieťaťa, preto neodkladné opatrenie nariadil. Nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Súd má za to, že matka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd na tomto mieste zdôrazňuje otcovi, že nie je žiaduce, aby celú finančnú starostlivosť o maloleté dieťa ponechával na matke. Súd má za preukázané, že matka sa o dieťa plnohodnotne stará, čo zahŕňa aj financovanie jeho potrieb v plnom rozsahu. Čo sa týka výšky výživného, súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka a Okresného prokurátora, ktorí zhodne odporučili súdu stanoviť výživné na základe neodkladného opatrenia v sume 150 eur. Súd však zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť výšku výživného možno až v konaní meritórnom, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 25.11.2020.
28. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).