Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-743-2020.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Subarea
46Ek/743/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnej: M. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: A.. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. 41EX 235/20, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/743/2020 zo dňa 12. júna 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/743/2020 zo dňa 12. júna 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.04.2020 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.580,09 eur s príslušenstvom na základe vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/63/2017 zo dňa 24.01.2018 a uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/63/2017 zo dňa 09.04.2018. Dňa 05.05.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/743/2020 zo dňa 12.06.2020 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 49, § 57 ods. 1, § 61g ods. 1, § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2-5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 61e Exekučného poriadku a na ust. § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že povinná nepreukázala naplnenie niektorého z dôvodov zastavenia exekúcia podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že výška splátky nebola adekvátna na začatie exekúcie, súčasne požiadala o možnosť splácať vymáhanú sumu v splátkach primeraných výške jej nízkeho dôchodku. Oprávnený s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a s jej návrhom na povolenie splátkového kalendára nesúhlasil z dôvodu, že oprávnený poskytuje splátkový kalendár len na dobu maximálne 24 mesiacov. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil skutkový stav na tom podklade, že exekúcia sa proti povinnej vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu, pričom pokiaľ mala povinná námietky voči exekučnému titulu, mohla podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia exekučného titulu odvolanie (o ktorom bola poučená), avšak povinná tak neurobila. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza sa súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. K žiadosti povinnej o splátkový kalendár, uviedol, že o splátkach v zmysle § 61 g ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonom stanovenej lehote dňa 01.07.2020 sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu. Podľa nej je exekúcia neadekvátna k výške majetku. Poznamenala, že je potrebná rekonštrukcia rodinného domu, pričom požiadala súdneho exekútora, aby „mohla hýbať majetkom“ a súčasne dvakrát aj o splátkový kalendár, avšak zo strany súdneho exekútora nebolo o uvedenom rozhodnuté.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť povinnej voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa preto stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinnou, jej návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia začala dôvodne. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nemožno vecne preskúmavať exekučný titul. K tvrdenej nemajetnosti zo strany povinnej sudca uvádza, že v súčasnosti nie je možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinnej, kedy o nemajetnosti povinnej nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. Zlá finančná situácia resp.
sociálne postavenie povinnej nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinnú povinnosti vyplývajúcej jej z vykonateľného exekučného titulu a preto sa súd nestotožnil s výrokom povinnej uvedeným v sťažnosti, podľa ktorej je exekúcia neadekvátna k výške jej majetku. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. Sudca ďalej v súlade so závermi vyššieho súdneho úradníka dodáva, že akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohla povinná namietať výlučne v základnom konaní a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý obsahuje všetky povinné náležitosti vymedzené Exekučným poriadkom. Vyšší súdny úradník sa správne vysporiadal aj s argumentáciou povinnej ohľadom jej žiadosti o povolenie splátkového kalendára, keď uviedol, že o povolení splácať dlh v splátkach rozhoduje v zmysle § 61 g ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor a nie súd. 15. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, sudca preto sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/743/2020 zo dňa 12.06.2020 ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).