Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/34/2020

Potvrdené rozhodnutím 20Co/5/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpený: Hrčka - Sabó, s.r.o., advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XX, zastúpený: JUDr. Elena Žgravčák Boháčová, advokátka, so sídlom v Prešove, Levočská 12, o neplatnosť kúpnej zmluvy a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/34/2020-54 zo dňa 18.11.2020 takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, zastúpený: Hrčka - Sabó, s.r.o., advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, IČO: 51433842, p r o t i žalovanému: U. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. L., T. XX, zastúpený: JUDr. Elena Žgravčák Boháčová, advokátka, so sídlom v Prešove, Levočská 12, o neplatnosť kúpnej zmluvy a prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 5.5.2020 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej XX.XX.XXXX so žalovaným, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 1.436 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. R.. Žalobu odôvodnil tým, že spolu s manželkou kúpili predmetnú nehnuteľnosť s ubezpečením žalovaného, že v budúcnosti daný pozemok bude využívaný ako stavebný, v tom smere sa vyjadrila aj obec R. a z toho dôvodu aj spornú kúpnu zmluvu uzatvorili. V roku 2019 však žalobca pri návšteve Obecného úradu v Gregorovciach zistil, že pozemok sa nachádza v ochrannom pásme a že nie je možné na ňom vykonať individuálnu bytovú výstavbu. Uviedol, že pri jeho kúpe bol uvedený do omylu, keďže kúpený pozemok nemožno využívať na účely, na ktoré ho kupoval a preto bol nútený podať túto žalobu. Uviedol aj to, že v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetnej parcely na základe dohody o vyporiadaní BSM. K žalobe pripojil vyjadrenie obce Gregorovce z 24.11.2010, podpísané starostkou obce, aktuálny výpis z LV č. XXX k.ú. Gregorovce a napadnutú kúpnu zmluvu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe len stručne uviedol, že kúpna zmluva je perfektná a nie je daný dôvod na vyslovenie jej neplatnosti. V zmluve neboli stanovené žiadne podmienky na prípadné odstúpenie od zmluvy, žalobca vedel čo kupuje, vedel o územnom pláne obce, v ktorom v čase kúpy parcely táto prestavovala ornú pôdu, tak ako bola vyznačená aj na liste vlastníctva.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii, keďže pozemok kupoval výhradne za účelom výstavby rodinného domu, sám žalovaný mu pred kúpou predložil vyjadrenie Obecného úradu v Gregorovciach, podľa ktorého v budúcnosti je predmetná parcela plánovaná na výstavbu rodinného domu. Dňa 20.9.2011 podal preto Obci Gregorovce návrh na zahrnutie tejto parcely do IBV a neskôr mu obec oznámila, že to nie je možné, keďže pozemok sa nachádza v ochrannom pásme.

4. Žalovaný v duplike uviedol len to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich písomnými vyjadreniami, potvrdením Obce Gregorovce z 24.11.2010, výpisom z LV č. XXX k.ú. R., kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2010, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 19.7.2010 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 24.11.2010 bola uzavretá písomná kúpna zmluva podľa a násl. , ktorou žalovaný ako predávajúci odpredal žalobcovi a jeho manželke Y. U. pozemok - parcelu KN XXX/ XX - ornú pôdu o výmere 1.438m2 zapísanú na LV č. XXX k.ú. Gregorovce za 13.700 Eur.

7. V článku IV. bode 2 je obsiahnuté vyhlásenie kupujúcich, že s technickým stavom nehnuteľnosti sa oboznámili jej obhliadkou na mieste samom a s právnym stavom v akom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza sa oboznámili z príslušnej dokumentácie. V takomto stave, technickom i právnom v akom sa nachádza v deň podpisu tejto zmluvy, ju od predávajúceho kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

8. Dňa 24.11.2010 Obec Gregorovce zastúpená starostkou obce H. J. vydala na meno žalovaného vyjadrenie, že vyššie uvedená parcela je v budúcnosti plánovaná na výstavbu rodinného domu.

9. Žalobca aj na pojednávaní prehlásil, že sporný pozemok kupoval aj s manželkou za účelom jeho využitia na výstavbu rodinného domu, zmluvu uzavreli po predložení písomného vyjadrenia Obce Gregorovce o tom, že sa na tomto pozemku v budúcnosti plánuje výstavba rodinného domu. Zároveň žalobca uviedol aj to, že vedel, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy predmetná parcela nie je v územnom pláne obce zahrnutá do individuálnej bytovej výstavby a potvrdil aj to, že so žalovaným nikdy osobne nejednal, keďže pozemok bol ponúkaný na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaného preto prvýkrát videl až na tomto pojednávaní. Tvrdil síce, že pozemok ponúkala na predaj príslušná realitná kancelária ako stavebný prostredníctvom internetu, avšak toto svoje tvrdenie nevedel ničím preukázať. Dodal aj to, že aj keď v roku 2011 požiadal Obec Gregorovce o začlenenie sporenej parcely na individuálnu bytovú výstavbu, neskôr musel riešiť svoje osobné problémy, rozvod manželstva a až v roku 2019, keď chcel riešiť predaj tejto parcely bratovi, ktorý mal záujem sa na nej vybudovať, zistil u aktuálnej starostky obce, že daný pozemok nikdy nebol plánovaný na výstavbu rodinného domu a ani v budúcnosti nemôže byť začlenený na individuálnu výstavbu kvôli nejakému ochrannému pásmu.

10. Žalovaný poprel, že by parcela bola ponúkaná na predaj ako stavebný pozemok a zároveň predložil súdu zmluvu o sprostredkovaní, ktorú uzavrel s realitnou kanceláriou Euroreal Plus s.r.o. dňa 19.7.2010, ktorá sa týkala sprostredkovania predaja spornej parcely, ktorá v zmluve je označená ako orná pôda. Spomínané vyjadrenie obecného úradu Gregorovce o plánovej výstavbe v budúcnosti na danej parcele predložil realitnej kancelárii na jej požiadanie pričom uviedol, že nemal pochybnosti o pravdivosti spomínaného vyjadrenia, pretože na susednej parcele bola postavená rekreačná chata.

11. V súčasnosti je už výlučným vlastníkom parcely S. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 1.438m2 len žalobca, čo vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č. XXX k.ú. R. a to na základe dohody o výporiadaní BSM P..

12. Na úvod sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou danej žaloby, keďže od 1.7.2016 platí nový sporový poriadok - , ktorý v demonštratívne upravuje 4 druhy žalôb, pokiaľ ide o určovacie žaloby tie sú uvedené v , . Ako vyplýva z dôvodovej správy zámerom zákonodarcu bolo vylúčiť nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré vyvolávajú ďalšie spory.

13. Žalobu o neplatnosť právneho úkonu je potrebné považovať za žalobu o určenie neplatnosti právnej skutočnosti, teda za žalobu podľa , kde sa však vyžaduje aj splnenie ďalšieho predpokladu - ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za tento osobitný predpis súd považuje katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V danom prípade žalobca nemal možnosť podať inú žalobu, zvlášť za situácie, že ako kupujúci by nemohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva žalovaného podľa .

14. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol aj námietku nedostatku vecnej legitimácie strán v tomto spore. Súd ju považuje za dôvodnú, keďže v sporoch o neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musia byť stranami sporu všetci tí, ktorí napadnutú zmluvu uzatvorili buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní, vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR ). V spornej zmluve ako kupujúca bola aj vtedajšia manželka žalobcu a keďže spor sa týka posúdenia platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, dotýka sa to aj jej práv, či povinností z daného právneho úkonu a to bez ohľadu na to, že neskôr došlo k ďalšiemu právnemu úkonu a to vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi oboma kupujúcimi v dôsledku čoho je v súčasnosti len žalobca vedený ako výlučný vlastník sporného pozemku, čo však nič nemení na právnom závere vyslovenom aj v spomínanom rozsudku . Navyše, ak by kúpna zmluva bola neplatná, zrejme by bola neplatná aj dohoda o vyporiadaní BSM v časti týkajúcej sa sporného pozemku, preto súd považuje za irelevantné, že žalobca je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník pozemku, ktorý bol predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. Keďže v tomto spore nie sú všetci účastníci zmluvy stranami sporu, aj pre nedostatok vecnej legitimácie súd musel žalobu zamietnuť.

15. Žalobca v žalobe neuviedol právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, čo nebol síce povinný urobiť, ale z obsahu žaloby súd vyvodil, že žalobca uplatnil nárok podľa .

16. Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

17. Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle alebo nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak účastník konajúci v omyle o ňom nevie a druhý účastník právneho úkonu tento omyl spôsobil úmyselne alebo musel o ňom vedieť. V takom prípade omyl musí vychádzať zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný), teda bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo.

18. Ustanovenie však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

19. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov. Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nie len samoregulácia ich záujmov prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie osoby. Pri uzatváraní zmlúv platí zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa uplatňuje tiež zásada zodpovednosti samotného účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre bdelých, práva patria len bdelým teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídateľnosťou). Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, po splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.

20. Súd nepochybuje o tom, že žalobca s manželkou kupoval sporný pozemok s tým, že v budúcnosti na ňom postavia rodinný dom, je to logické aj z dôvodu, že bývali v celkom inom kraji (okres Trebišov) a je nelogické, že by pozemok chceli vzhľadom na pomerne veľkú vzdialenosť z ich bydliska užívať len

ako záhradu. Súd preto nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobcu v tomto smere, ktoré je podporené aj predloženým písomným vyjadrením Obce Gregorovce, ktoré bolo vystavené v ten istý deň ako došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy. Žalobca však doposiaľ neprodukoval žiadny dôkaz o pravdivosti jeho tvrdenia o tom, že výstavba rodinného domu na spornom pozemku neprichádza do úvahy z dôvodu jeho začlenenia do ochranného pásma. Žalobca teda nepreukázal, hoci v tomto smere bolo dôkazné bremeno na ňom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo vôbec k omylu na strane kupujúcich, ktorý by mal spočívať v tom, že na pozemku nie je možné sa budovať a to ani v budúcnosti. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol až na pojednávaní výsluch svedkýň a to bývalej a aktuálnej starostky obce, avšak tento jeho postup súd považuje za rozporný so zásadou sudcovskej koncentrácie konania upravenej v .

21. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

23. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. Žalobcovi nič nebránilo predložiť súdu dôkaz o nemožnosti budúcej výstavby na danej parcele, či už v žalobe alebo v rámci repliky na vyjadrenie žalovaného, pričom postačovalo aj označenie navrhovaného dôkazu. Uvedený prostriedok procesného útoku však označil až na pojednávaní, ktoré by súd musel odročiť, čo je v rozpore so spomínanou zásadou o sudcovskej koncentrácii. Navyše navrhnuté dôkazy a ďalšie pojednávanie súd nepovažoval za účelné a hospodárne vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby aj z iných dôvodov Preto nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu.

25. Aj v prípade, ak by súdu bolo preukázané tvrdenie žalobcu o spomínanom omyle a teda, že by preukázal, že ani v budúcnosti sa neplánuje s výstavbou rodinného domu na tomto pozemku nepochybne by síce išlo o podstatný a rozhodujúci omyl, ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ďalší zákonný predpoklad úspešnosti uplatneného nároku podľa a to to, že tento omyl vyvolal úmyselne žalovaný resp. že o ňom vedel. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len svoju domnienku, že o tomto omyle musel byť žalovaný informovaný, čo však žalovaný vo svojej výpovedi rozhodne poprel a tvrdenie žalobcu vyvracia aj označenie kultúry predávaného pozemku ako orná pôda, text kúpnej zmluvy, v ktorej obaja kupujúci potvrdili, že je im známy právny stav predávaného pozemku z príslušnej dokumentácie, z nespornej skutočnosti potvrdenej oboma stranami, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy podľa územného plánu Obce Gregorovce nebol pozemok začlenený na individuálnu bytovú výstavbu a napokon aj zo zmluvy o sprostredkovaní predaja, ktorú žalovaný uzavrel s realitnou kanceláriou vyplýva, že ide o zamýšľaný predaj parcely ako ornej pôdy. Žalovaný pritom prehlásil, že dôveroval správnosti informácie uvedenej v spornom potvrdení Obce Gregorovce o plánovanej výstavbe rodinného domu na spornej parcele, čo súd považuje za logické a zároveň zdôrazňuje, že opäť dôkazné bremeno na preukázanie vedomosti žalovaného o danom omyle bolo na žalobcovi. Ten však žiadny dôkaz v tomto smere neprodukoval a keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel o tom, že na spornom pozemku sa nebude môcť stavať už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, súd musel žalobu zamietnuť. Zároveň súd dodáva, že nie je možné vylúčiť ani to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa mohlo počítať v budúcnosti s výstavbou rodinného domu na spornom pozemku a neskôr sa mohla situácia zmeniť, za čo však nenesie zodpovednosť žalovaný a o to viac by neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe v zmysle .

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalovaný bol v celom rozsahu v spore úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.