Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-31-2020.pdf
PDF · 97.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.11.2020, v trestnej veci obžalovaného Y. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného Y. H. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/52/2017 zo dňa 10.10.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. H..
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 7T/52/2017 zo dňa 10.10.2019 uznal obžalovaného Y. H. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že -dňa 6. 7. 2016 v presne nezistenom čase v obci Ľubica, okres Kežmarok na ul. Remeselníckej č. 71/19, po tom ako prišiel nečakane domov z práce a zbadal u nich v rodinnom dome, v spálni na návšteve E. H., požiadal ho, aby opustil dom, na čo sa E. H. usmial, čo obžalovaného Y. H. nazlostilo, udrel E. H. dlaňou do oblasti ľavého líca, E. H. spadol chrbtom na detský kočiar, následne sa postavil a chcel prejsť smerom do detskej izby, kedy ho obžalovaný Y. H. udrel, E. H. spadol bruchom na posteľ, obžalovaný Y. H. ho opakovane udieral päsťami, potom s údermi prestal, E. H. sa postavil, vzal si veci s cestovnou taškou a odišiel, čím takto svojím konaním spôsobil E. H. roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní okolo X mesiacov, zlomeninu 7. a 8. rebra vľavo so zakrvácaním do pohrudničnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní 6 - 8 týždňov, otras mozgu, ktorý je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 3 týždňov, pomliaždeniny tváre a ľavého ucha, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní a mnohopočetné pomliaždenie tváre, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní,
Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným stranám, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436 škodu vo výške 2243,82 eur a E. H. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom F. č. X, okr. L. škodu vo výške 3200 eur.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný Y. H. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie obžalovaného odôvodnil obhajca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.03.2020. Obhajca konštatuje, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy výlučne jednostranne v jeho neprospech v rozpore so zásadami trestného práva.
Ak by postupoval v zmysle základných zásad ustanovených v § 2 ods. 10 ods. 12 Tr. poriadku, že by pristúpil k hodnoteniu dôkazov zákonným spôsobom po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako i súhrnne nemohol by dospieť k záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedený v obžalobe a mal ho spáchať obžalovaný. Súd odsudzujúci rozsudok voči obžalovanému postavil výlučne na zmenenej výpovedi E. H.. Súd pri hodnotení dôkazov absolútne odignoroval výpoveď svedka H. O., ktorý bol osobne prítomný a jedine on vedel uviesť, či sa vôbec takto skutok stal, ako je uvedený v obžalobe a či ho spáchal obžalovaný. Tento svedok jednoznačne poprel, že by skutok uvedený v obžalobe sa vôbec v dome obžalovaného Y. H. stal, teda určite ho nespáchal obžalovaný. V prvom rade je treba uviesť, že poškodený E. H. je osobnosť retardovaná s defektnými intelektovými a pamäťovými schopnosťami. Sám poškodený uviedol viaceré verzie ako mohlo dôjsť k jeho zraneniam popísaným v znaleckom posudku MUDr. J.. Nie je zrejmé prečo súd „poslednú verziu“ poškodeného bral ako pravdivú a uznal obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Hodnotenie dôkazov súdom je navyše v príkrom rozpore s elementárnymi zákonmi výrokovej logiky, čo je mimochodom exaktná veda, ak by súd dôsledne postupoval podľa pravidiel výrokovej logiky, tak by musel obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Súd uviedol, že poškodený H. mal výpoveď o tom, že ho mali zbiť Rómovia na zábave, a tak urobiť kvôli R. O. dcére obžalovaného, ktorá ho žiadala, aby nepovedal to na jej otca. Toto konštatovanie súdu, podľa názoru obhajcu, je absolútny nezmysel, z dôvodu že R. O. ani nebola prítomná pri tom čo sa odohralo v ich dome, v tom čase spala. Keďže obžalovaný poškodenému nespôsobil žiadne zranenia je nelogické, aby R. O. pýtala poškodeného, aby si vymýšľal nejakú historku s Rómami, ktorá by mala „chrániť“ jej otca. V konaní nebolo preukázané, že by R. O. žiadala poškodeného, aby vymýšľal nejakú výhovorku, je to opäť iba výmysel poškodeného H.. Najpodstatnejším dôkazom, že vyššie uvedené je nezmysel je však to, že prvýkrát keď bol poškodený dotazovaný ako prišiel k zraneniam, tak dňa 09.07.2016 v nemocnici Poprad uviedol, že „bol napadnutý neznámymi osobami, kopaný do hlavy, brucha asi v byte Z. R.“. Logicky sa vynára otázka prečo pri prvom kontakte, kedy mal poškodený uviesť ako došlo k zraneniami nepovedal to čo mu mala údajne povedať R. O., t. j. vymyslenú historku o Rómoch. Následne poškodený uviedol, že bol napadnutý neznámymi chlapmi, ktorí ho bili, kopali hlavne do brucha a až pri výpovedi dňa 28.07.2016 mal uviesť, že ho zbili Rómovia, teda verziu, ktorú mu mala údajne povedať dcéra obžalovaného. Prečo do dátumu 28.07.2016 poškodený nevypovedal v súlade s príkazom dcéry obžalovaného, je zrejmé, že ho o to ani nežiadala a obžalovaný si to vymyslel. Poškodený netvrdil, že ho Rómovia mali zbiť na spoločenskej akcii, ako to zasa zavádzajúco uviedol súd, ale malo to byť dávno po skončení spoločenskej akcie. Správa mestskej polície o tom, že nemala sa konať žiadna spoločenská akcia v ten deň je absolútne nulitná, keďže k napadnutiu malo dôjsť dávno po skončení spoločenskej akcie a navyše táto správa sa týka iného dátumu, až nasledujúcu noc po skutku. Teda súd sa nedostatočne vysporiadal so zmenou výpovede poškodeného, ktorý zo skutku krivo obvinil obžalovaného. V tejto súvislosti obhajca poukázal aj na uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 30.08.2016, kde v skutku je uvedené, to ako to popísal poškodený dňa 28.07.2016, že ho mali napadnúť neznámi Rómovia. Je pozoruhodné, že na druhý deň, t. j. 31.08.2016 poškodený z vlastnej iniciatívy ide vypovedať na OO PZ Kurov ináč ako doposiaľ a obviniť z ublíženia na zdraví obžalovaného, tieto časové okolnosti samé o sebe sú pozoruhodné a je zrejmé, že k zmene výpovede s cieľom obviniť obžalovaného bol poškodený navedený, zmanipulovaný, aby získal majetkový prospech od obžalovaného v rámci náhrady škody, keďže tento je zamestnaný. Je veľmi zvláštne, že pred mesiacom t. j. 28.07.2016 poškodený ešte mal citovú väzbu k dcére obžalovaného a 31.08.2016 už nie. Je to výmysel súdu, pretože R. O. nemala žiadnu citovú väzbu k poškodenému, keďže bola vydatá a mala dcéru. Nie je absolútne zrejmé na základe akého objektívneho dôkazu, ako aj z akého pravidla výrokovej logiky dospel súd k názoru, že po tom čo dal obžalovaný poškodenému facku, čo obžalovaný ani nepopiera, mal obžalovaný následne aj zaútočiť na poškodeného a spôsobiť mu zranenia uvedené v obžalobe. Takéto konštatovanie súdu je výmysel a potvrdzuje to aj výpoveď H. O., ktorý potvrdil, že obžalovaný okrem slabučkej facky žiadnym iným spôsobom poškodeného nenapadol. Poškodený okamžite opustil dom. Táto výpoveď nie je spochybnená žiadnym dôkazom a potvrdzuje to aj znalecký posudok MUDr. J.. Ak by obžalovaný napadol poškodeného, tak ako je to uvedené v obžalobe, tak nepochybne by zobudil ostatných členov rodiny, ktorí boli doma. A na mieste činu - v spálni, by sa nachádzalo množstvo krvavých stôp s ohľadom na zranenia poškodeného. Nič také sa v dome obžalovaného nenašlo. Aj znalec MUDr. J. konštatoval, že mechanizmus zranení, ktoré utrpel poškodený bol spôsobený viacerými osobami čo potvrdzuje prvotné výpovede obžalovaného. Súd svojvoľne vybral za pravdivú štvrtú verziu poškodeného o tom, že zranenia mu spôsobil obžalovaný, prečo sú predchádzajúce výpovede nepravdivé to neuviedol. Takáto ľubovôľa súdu je absolútne neprípustná. Obhajca ďalej konštatuje, že poškodený, hoci je mentálne retardovaný je však po fyzickej stránke omnoho silnejší ako je obžalovaný a to nie len výškovo ako aj hmotnostne, preto je ťažké uveriť, že ak by obžalovaný napadol poškodeného ako je to uvedené v obžalobe, že by
poškodený nijakým spôsobom sa nebránil. Súd nesprávne vyhodnotil aj znalecký posudok PhDr. V. S., keďže tento je protichodný a odporujúci si vo svojich záveroch. Znalkyňa na jednej strane konštatuje, že u poškodeného neboli preukázané sklony k vymýšľaniu udalostí, ale na druhej strane znalkyňa nevie vôbec racionálne odôvodniť prečo poškodený vymyslel štyri verzie skutkového deja. Má za to, že súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Na základe týchto skutočností jednoznačne konštatuje, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal a ani ho nespáchal obžalovaný, preto navrhuje aby Krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. poriadku zrušil a vrátil vec podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby v súlade s § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby s prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3, písm. c/ Tr. zákona oslobodí, podľa § 285 Tr. poriadku.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaniu vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. H. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. H., výsluchom poškodeného E. H., výsluchom svedka H. O., E. F. a výsluchom znalcov a to MUDr. G. J. z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie, PhDr. V. S. znalkyne z odboru psychológie, s listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.
Súd prvého stupňa, tak ako uviedol v rozsudku, pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného Y. H., ktorý poprel spáchanie skutku. Sám konštatoval, že v noci keď prišiel domov videl, že u nich je poškodený E. H., ktorý sa nakláňal nad kočiarom vnučky. Požiadal ho, aby z domu odišiel, ten sa iba usmial, preto reagoval tak, že mu dal facku po ľavom líci, následkom čoho spadol na kočiar. Následne poškodený zobral veci a odišiel. Obžalovaný ďalej uviedol, že až o dva týždne sa dozvedel o tom, že prišiel k ním poškodený E. H. domov a dcéra išla s ním na ošetrenie.
Súd prvého stupňa poukázal aj na rozpory, ktoré vznikli medzi výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní.
Táto výpoveď obžalovaného je podporovaná výpoveďou svedka H. O., ktorý na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Dňa 05.07.2016 z obžalovaným išiel domov pre osobné a pracovné veci. Prišli tam niečo po polnoci. Po otvorení vchodových dverí videli ako poškodený sa skláňa v spálni nad detským kočiarom. Svedok potvrdil, že obžalovaný mu dal slabú facku po líci, poškodený sa oprel o detský kočiar, následne sa postavil, vzal si tašku a odišiel. Obaja z domu odišli ráno o 5.00 hod.
Na druhej strane je výpoveď samotného poškodeného E. H.. Súd prvého stupňa podrobne rozobral výpoveď na hlavnom pojednávaní a výpovede v prípravnom konaní. Vo svojom rozsudku poukázal na skutočnosti, ktoré uvádzal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, následne súd prvého stupňa sa zaoberal a odstraňoval rozpory vo výpovediach poškodeného E. H.. Po tom čo odstraňoval rozpory vo výpovediach poškodeného súd prvého stupňa pri hodnotení týchto rozporov poukázal na skutočnosti, ktoré mal za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení tejto výpovede poškodeného E. H..
Súd prvého stupňa v rozsudku podrobne rozobral poranenia, ktoré boli zistené na tele poškodeného E. H., ktoré boli ustálené znalcom z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgie MUDr. G. J.. Znalec sa zaoberal mechanizmom vzniku jednotlivých poranení, následne aj obodoval jednotlivé poranenia.
Vzhľadom na pochybnosti vo výpovedi poškodeného, tak ako to naznačuje aj odvolateľ vo svojom odvolaní súd prvého stupňa pribral do konania počas hlavného pojednávania znylkyňu PhDr. V. S., ktorá spracovala znalecký posudok z odboru psychológie týkajúci sa poškodeného E. H..
Súd prvého stupňa podrobne vo svojom rozsudku poukázal na závery tohto znaleckého posudku, kde znalkyňa ustálila, že aj keď u poškodeného ide o osobnosť retardovanú z defektnými intelektovými a
pamäťovými schopnosťami, nezistila u poškodeného poruchy vnímania, myslenia, či správania sa pod vplyvom závažnej duševnej choroby, ktorá by znemožňovala jeho orientáciu v realite. Jedná sa u neho o defekt, ktorý je dôsledkom prekonanej detskej mozgovej obrny. Chápe bežné jednoduchšie udalosti, vie sa v nich orientovať no pri zložitejších situáciách potrebuje pomoc. Má pomerne dobrý praktický úsudok, pomocou jednoduchých úkonov dokáže zvládnuť cestovanie, vždy sa opýta, spolieha sa na pomoc iných čím dokáže byť pomerne samostatný. Napriek hendikepu sa vplyvom skúseností jeho rozhľad reálne rozšíril. Znalkyňa zdôraznila, že aj napriek tomu, že je zvýšene dráždivý a rýchlo dochádza uňho k odbrzdeniu afektov, nie je nepriateľský, snaží sa vyhovieť iným, je skôr podrobivý, zvýšene ovplyvniteľný najmä ľuďmi, ku ktorým má nejakú citovú väzbu. Jeho správanie je jednoduché, no energicky zamerané na uspokojovanie vlastných potrieb. Rýchlo nadväzuje kontakty, má potrebu spoločenských kontaktov, no tieto vzťahy sú povrchnejšie, menej emocionálne sýtené. Má rešpekt pred autoritami.
Tak ako súd prvého stupňa aj krajský súd musí konštatovať, že u poškodeného neboli poukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácie, kapacita jeho pamäti je znížená, to čo si nezapamätá môže doplniť na podklade vlastných skúseností. Pri reprodukcii udalostí s väčším časovým odstupom môže dochádzať k úbytku zapamätaného materiálu, ale i k takzvanému „zlievaniu“ spomienok, kedy niektoré detaily a udalosti pripojí k inej udalosti. Nejedná sa o vedomé a cielené skresľovanie, je to skresľovanie pod vplyvom zníženej kapacity vnímania intelektu. Čím väčší je odstup od prežitej udalosti, tým je popis tejto udalosti nepresný a kontaminovaný inými udalosťami. U poškodeného znalkyňa nezistila preukázané sklony k vymýšľaniu udalostí. Znalkyňa ďalej konštatuje, že poškodený pri prvotných výpovediach uvádzal, že mali na neho zaútočiť iné osoby, nie obžalovaný, neskôr uvádzal, že ho o to poprosila dcéra obžalovaného R.. Znalkyňa vysvetlila, že z psychologického hľadiska to korešponduje so zisteniami, že je zvýšene ovplyvniteľný, najmä ľuďmi, ku ktorým má citový vzťah. Pri vyšetrení znalkyňou uviedol, že nepovedal pravdu, lebo nechcel aby sa R. na neho hnevala, ona mu hovorila, nech to povie na cigánov, až neskôr povedal pravdu, lebo bol doma a nebál sa R. otca, že ten príde za ním. Boli tam už policajti, tak sa bál klamať, aby nešiel do basy. To korešponduje aj so zisteniami, že má pomerne veľký vplyv pred autoritami a nie je pravdepodobné, aby si celý útok zo strany obžalovaného vymyslel a opakovane pred políciou i súdom na tom zotrval.
Súd prvého stupňa vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedka E. F., pracovníka OR PZ odbor kriminálnej polície operatívne oddelenie Kežmarok, ktorý sa vyjadril k preverovaniu skutočností, ktoré uvádzal poškodený pri svojej prvotnej výpovedi. Poukázal pri tom aj na úradný záznam, ktorý bol spracovaný, z ktorého vyplýva, že 06.07.2016 žiadna spoločenská akcia sa na futbalovom ihrisku v obci Ľubica nekonala, vykonali aj operatívnu previerku na obecnej polícii v Ľubici nakoľko objekt ihriska a prístupová cesta je monitorovaná bezpečnostnými priemyselnými kamerami, previerkou nebol zistený žiaden pohyb poškodeného na miestach, tak ako to uvádzal a taktiež nebol zaznamenaný pohyb v okolí ihriska v inkriminovanom čase zo strany rómskej skupiny ľudí. Kamerový záznam uchovaný nebol. Z tohto záznamu ďalej vyplýva, že fyzicky boli prechádzané aj záznamy zo služieb hliadok večer a v noci na 07.07.2016 bez kladného výsledku. Tu je potrebné zdôrazniť, že v úvode úradného záznamu je zdôraznené, že ku skutku malo dôjsť dňa 06.07.2016 okolo 21.00 hod.
Na základe takto vykonaného dokazovania, súd vo svojom rozsudku poukázal na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov, následne súd prvého stupňa popísal, akými úvahami sa riadil. Úvahy súdu prvého stupňa sú správne.
Odvolateľ v rámci svojho odvolania spochybňuje pravdivosť výpovede samotného poškodeného, tu krajský súd k samotnej argumentácii súdu prvého stupňa musí dodať, že v osobe poškodeného E. H. ide o osobu hendikepovanú, tak ako to ustálila znalkyňa z odboru psychológie no samotná táto skutočnosť neznižuje vierohodnosť tejto výpovede. Tak ako znalkyňa zdôraznila, že nezistila sklony k vymýšľaniu si udalostí, práve naopak, do celkového obrazu skutkového deja je potrebné hodnotiť osobnosť poškodeného a mať na zreteli, ako to zdôraznila znalkyňa, že ide o osobnosť, ktorá je zvýšene ovplyvniteľná hlavne ľuďmi, s ktorými má vzťah. Ide o osobu, ktorá rešpektuje autority. O tom že dochádzalo k určitému ovplyvňovaniu v prospech obžalovaného svedčí aj záznam, ktorý spracovala vyšetrovateľka činná v prípravnom konaní v tejto trestnej veci, kde zaznamenala že dňa 31.08.2016 počas výsluchu na OO PZ Kurov OR PZ Bardejov poškodeného E. H. telefonicky kontaktovala svedkyňa R. O.. Poškodenému bolo umožnené, aby telefón zdvihol a pri tomto hovore boli prítomný vyšetrovateľka a operatívny pracovník, ktorý tento hovor počúvali kde svedkyňa chcela vedieť či už bol vypovedať na polícii, čo povedal policajtom, či vypovedal tak ako sa dohodli, že ho zbili cigáni, následne zisťovala, kde
sa nachádza, on jej klamal, že nie je na polícii a že povedal to čo chceli ako sa dohodli, že to povedal na tých cigánov, keď bol čúrať počas zábavy. Telefonický kontakt bol ukončený s tým, že zavolá neskôr, pretože sa mu vybíja mobilný telefón.
Odvolateľ v rámci svojho odvolania namieta aj samotnú skutočnosť, že nie je pravdepodobné, aby poškodený sa nebránil proti útoku, ktorý mal byť vedený zo strany obžalovaného, je tam dôraz práve na to, že poškodený je vyššieho vzrastu ako samotný obžalovaný teda je nelogické aby sa nebránil. Tu krajský súd musí zdôrazniť, že takéto tvrdenia odvolateľa neakceptoval a odpoveď prečo poškodený nereagoval obranou na útok obžalovaného vyplýva aj so samotnej osobnostnej charakteristiky poškodeného kde je konštatované, že má rešpekt pred autoritami v danom prípade obžalovaný ako otec jeho kamarátky takouto autoritou bol, na druhej strane znalkyňa zistila jeho zvýšenú ovplyvniteľnosť najmä ľuďmi ku ktorým má nejakú citovú väzbu.
Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že skutok sa stal tak ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o právnej kvalifikácii konania, tak ako to ustálil súd prvého stupňa, že týmto konaním došlo k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa plne riadil zásadami, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zákona. Pri tomto rozhodovaní ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti nezistil.
Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu, vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovaného Y. H. dosiahne trestom odňatia slobody v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, súd prvého stupňa postupoval správne, keď výkon trestu podmienečne odložil. Krajský súd dospel k záveru, že aj skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov je dobou primeranou a postačujúcou.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch na náhradu spôsobenej škody. Je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku zdravotnej poisťovni vychádzal nielen zo samotnej výpovede zástupkyne tejto zdravotnej poisťovne, ale aj z vyčíslenia liečebných nákladov, ktoré zdravotná poisťovňa predložila už v prípravnom konaní, kde špecifikovala jednotlivé položky.
Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeným E. H. vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. G. J. a zo samotného vyjadrenia poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3200€ tento nárok uplatnený poškodeným je síce nižším ako suma, ktorú predstavuje bodové ohodnotenie úrazu, no vzhľadom na špecifikáciu výšky poškodeným súd prvého stupňa nepochybil, ak priznal sumu nižšiu ako bola ustálená znalcom pri bodovom ohodnotení úrazu tak ako ju si uplatnil poškodený E. H..
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.